Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811211793
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811211793.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29.
augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému:
Beneficium Group, a.s., naposledy so sídlom Nemocničná 1, Bojnice, IČO: 35 940 921 (vymazaný
z Obchodného registra), pre vymoženie istiny vo výške 114,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 09. júla 2014, č. k. 15Er/2283/2011 -

15, takto dňa 9.apríla 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku II. o d m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., Exekútorský

úradNovéMestonadVáhom,Lipová7,trovyexekúcievovýške77,77Eur,dotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia. Dôvodil, že z pripojeného výpisu z obchodného registra súd zistil, že Uznesením Okresného
súdu Trenčín č. k. 28CbR/185/2011-35 zo dňa 19. decembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
07. 02. 2013, súd zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie. Následne, dňa 21.03.2013, bol povinný
z obchodného registra ex offo vymazaný. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa zistil dôvod na
zastavenie exekúcie, a preto exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku

zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 200 ods. 1, ods. 2 a § 203
ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
exekučných konaniach v platnom znení. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
v celkovej výške 77,77 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade
trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného
registra. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučnéhoporiadku,pretožebezprostrednýmdôvodomzastaveniaexekúciejeskutočnosť,žepovinný

zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/08-13 a sp. zn. IV. ÚS 27/08.
Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že
poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., ktorý
poukázal na rozhodnutie NS SR 4 M Cdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007. Žiadal, aby odvolací súd
predmetné uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie a o priznaní trov exekúcie potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti
napadnutého výroku II. uznesenia súdu prvého stupňa v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie
takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57

nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

V predmetnej veci súd prvého stupňa svojím uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods.

2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvého stupňa. Podaním zo dňa
30.07.2014, doručené Okresnému súdu Prievidza dňa 01.08.2014, podal oprávnený proti výroku I. a II.
uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie odvolanie.

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.

novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné

ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie
v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovne neustanovuje
(§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 202 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že

odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku
rozhodnutia okresného súdu, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd
odvolanie oprávneného v časti proti výroku II. napadnutého uznesenia podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
odmietol.

Čo sa týka časti odvolania oprávneného smerujúce proti výroku I. napadnutého uznesenia, krajský súd

ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa
29.06.2011, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. dňa 07.07.2011,

domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 114,85 Eur, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza č. 700-1010241411-
GC04/11 zo dňa 22.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.05.2011. Súd
prvého stupňa dňa 26.07.2011 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 114,85 Eur a účelných trov exekúcie.

Následne súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora, napadnutým uznesením predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 28CbR/185/2011-35 zo dňa 19. decembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.

02. 2013, súd zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie. Povinný bol následne dňa 21.03.2013 ex offo
vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra

2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného
z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §
57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka

vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však
musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného
vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená,že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd
Trenčín uznesením č. k. 28CbR/185/2011-35 zo dňa 19. decembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07. 02. 2013, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia

žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .