Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/374/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223911
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812223911.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Z. K. B. s.r.o., so sídlom A., W. X, IČO: 35 724
803, zastúpeného P. kanceláriou C. K., s.r.o., so sídlom A., W. 5, proti odporkyni Q. F., bytom W., E.
E. XA/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne D. na Y. Y. B. S., so sídlom W., N. R.
X, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. P. E., so sídlom R., J. K. 5/A, o zaplatenie 295,08
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.

decembra 2013, č.k. 9C/47/2013-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania - trov
právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur, na účet advokáta JUDr. P. E., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXXXX do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo
výške 10,80 Eur prostredníctvom Daňového úradu A. I., a navrhovateľovi zároveň uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo
výške 93,15 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 03.12.2012 domáhal proti

odporcovi zaplatenia 295,08 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Do konania vstúpil dňa
23.01.2013 na stranu odporcu vedľajší účastník. Dňa 06.11.2013 vzal navrhovateľ návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť a navrhol zastaviť konanie. V prejednávanej veci k späťvzatiu návrhu
došlo podaním navrhovateľa doručenom súdu prvého stupňa dňa 06.11.2013, preto súd prvého stupňa,
vzhľadom na § 96 ods. 1 prvá a druhá veta Občianskeho súdneho poriadku konanie vo veci zastavil.
Keďžesúdkonaniezastavilprespäťvzatienávrhunavrhovateľompredprvýmpojednávaním,súdprvého

stupňa podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) rozhodol o vrátení súdneho poplatku
kráteného v zmysle § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, vo výške 10,08 Eur. Súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka prišiel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu. Zavinenie na strane navrhovateľa spočíva v tom, že vzal návrh na začatie konania späť bez

uvedenia dôvodu. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)
hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje 23,24 eur, ktorú správne uviedol aj právny zástupca
vedľajšieho účastníka vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia. Za jednotlivé úkony právnej služby patrí
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmena a náhrady nasledovne: 1/ odmena podľa § 14 ods.
1 písm. a/ vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 23,24 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3
vyhlášky vo výške 7.81 eur a 2/ odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky za odpor vo výške 23,24 eura náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú
93,15 Eur.

Proti tomuto uzneseniu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas

odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Na priznanie náhrady trov
konaniajenevyhnutnésplneniepodmienokvyžadovaných§142OSP,atonajmäúčelnosťvynaložených
trov konania. V zmysle uvedeného navrhovateľ zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka

nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhovateľ zároveň
zastával názor, že skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, sama o sebe
neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a ani odňatie procesného práva
účastníkanazastúpenieadvokátom.Zároveňpoukázalnaviacerérozhodnutiakrajskýchsúdov.Zvyššie
uvedených dôvodov navrhovateľ považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom
konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý výrok o

trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur s DPH.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že jeho vstup do konania bol
opodstatnený, pretože prvostupňový súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom
po vstupe vedľajšieho účastníka do konania a po prednesení argumentácie obsiahnutej v jeho

vyjadrení zo dňa 25.10.2013, ktoré bolo účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní.
Nebolo preukázané, že odporca zapríčinil svojím správaním späťvzatie žaloby. Navrhovateľ vzal bez
akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Treba
vziať do úvahy, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a
teda z hľadiska samotného cieľa a poslania Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania,

náhradu ktorých požaduje, objektívne účelné. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno
vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov.
Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne
správne. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,66 Eur.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o
trovách konania vedľajšieho účastníka. Uznesenie súdu prvého stupňa nebolo napadnuté účastníkmi

v ostatných výrokoch. V týchto častiach uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť, a
preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zákonných ustanoveniach § 146 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. sa premietajú zákonné princípy, podľa
ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. účastníka, ktorý zavinil,

že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládanázásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16. júna 2011 sp. zn. II. ÚS

281/2011-11).

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené,
sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník, ktorý
zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný uhradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách konania
v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho

zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. však použitý výraz ,,zavinenie“
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej
príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu),
eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Zavinenie zastavenia sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia
konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008

sp. zn. 3 MCdo 3/2007).

Odvolací súd podotýka, že navrhovateľ ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou
žalobou inicioval začatie súdneho konania. Realizácia uvedeného práva však so sebou prináša aj
procesnú zodpovednosť, v dôsledku ktorej, môže byť súdom rozhodujúcim vo veci zaviazaný na
úhradu trov konania, ktoré vzniknú druhému účastníkovi, pokiaľ dôjde k zastaveniu konania jeho

zavinením. Navrhovateľ doručil súdu prvého stupňa dňa 31.10.2013 písomné podanie, ktorým vzal
svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vzal
svoj návrh späť nezávisle na správaní odporcu, a preto súd prvého stupňa postupoval správne,
keď zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odkazujúc na § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.,
keďže navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konania procesne zavinil zastavenie konania. Podľa

judikatúry slovenských súdov, ak navrhovateľ vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.
2 druhá veta O.s.p. zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 5Sžo/173/2010).

K námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní, odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník tak, ako
ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní,

v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považuje
za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe
samotného vedľajšieho účastníka. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší
účastník do konania riadne vstúpil a vo veci podal odpor (dňa 04.02.2013, č.l. 47) a vyjadrenie (dňa
25.10.2013, č.l. 77). Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne

postupoval, keď uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,34
Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 93,15 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového
konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene
za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z.,v platnom znení vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu

základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa, doručené súdu prvého
stupňa dňa 28.02.2014, režijný paušál 8,04 Eur, t. j. spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,34 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .