Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/1090/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207105
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Šáli
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114207105.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Mesto Banská Bystrica, Československej
armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému J. Q., Z.. XX.XX. XXXX, B. F.
XX, XXX XX B. B., Š.K. H. Q., na vymoženie pohľadávky vo výške 30,00 eura s príslušenstvom vedenej
súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978,
010 01 Žilina, pod spis. zn. EX 209/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,34 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
30,00 eura s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Mestskej

polície Banská Bystrica - bloku na pokutu nezaplateného na mieste číslo bloku A 0003252 zo dňa 09.01.
2014.

Poverením č. 5601 121813 zo dňa 28.03. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 209/14.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 15.05. 2014, súdny exekútor podal
súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písmeno f) Exekučného poriadku, z dôvodu
doručeného oznámenia oprávneného o úhrade vymáhanej pohľadávky vo výške 30,00 Eur dňa 08.03.

2014, t.j. pred začatím exekučného konania.

Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie.

I napriek tomu že povinný splnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podal dňa 17. 03.
2014 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného

poriadku začaté exekučné konanie. Povinný uhradil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu dňa
08. 03. 2014, t. j. pred začatím exekučného konania.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora,
pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu
na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva
priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z
uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je

vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46
ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5
Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe zhodných tvrdení
povinného a oprávneného považuje za preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním

priznané, a to splnením zo strany povinného, ešte pred začatím exekučného konania. Na základe
uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

Nakoľko súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil, nevydával
samostatné rozhodnutie o námietkach povinného proti exekúcii a trovám exekúcii, ktoré námietky boli
tunajšiemu súdu doručené dňa 29.05. 2014.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti
so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 76,94 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej

hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„vyhláška“),akjesúdnyexekútorvylúčenýzvykonávaniaexekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 21a vyhlášky, odmena za spísanie návrhu do zápisnice je 16,60 eura.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Keďže v danom prípade má oprávnený svoj procesný podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keď

podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému i napriek tomu, že k zániku práva priznaného
exekučným titulom došlo ešte pred začatím predmetného exekučného konania, je namieste, aby trovy
exekútorovi uhradil oprávnený, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté
trovy exekúcie.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 21a vyhlášky vo výške 16,60 eura.

Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 03,00 eura za kancelárske
náklady ( vyhotovovanie tlač a expedovanie dokumentov do spisu a pre účastníkov konania ). Exekútor
jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku
výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Súd uvádza, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne

vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z
obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie
v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady
obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v
danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z

vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou
úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy,
ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22
osobitne náklady na kancelárske náklady neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu
bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za

vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky)
a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere
súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo

dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 08,93 eura za poštovné a 2,40
eura za telekomunikačné poplatky.

Súd na základe vyúčtovania trov súdneho exekútora uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi
v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou trovy exekúcie vo výške 73,34 Eur, z toho odmena

predstavuje 49,79 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 11,33 Eur a uplatnená 20 % DPH, ktorá
súdnemu exekútorovi patrí podľa ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 61,112
Eur) predstavuje 12,22 Eur.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie

dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento
osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.