Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/579/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202871
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614202871.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti odporcovi: T. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, adresa na doručovanie písomností: L. X, XXX XX N. Y., o
zaplatenie 1.706,54 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/95/2014-44 zo dňa 15. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby odporcovi

bola uložená povinnosť zaplatiť mu istinu 1.706,54 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
26.09.2010 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca dňa 01.02.2010
požiadal o poskytnutie revolvingového úveru pri výške úverového limitu 1.194,98 Eur. Z výpisu z účtu
odporcu mal preukázané, že mu bola poskytnutá čiastka 1.128,59 Eur, skutočne vyplatená čiastka
998,01 Eur. Odporca uhradil prvú splátku splatnú dňa 31.03.2010 vo výške 77,57 Eur, z druhej splátky
splatnej dňa 30.04.2010 uhradil len sumu 4,55 Eur a dňa 17.05.2010 uhradil sumu 73,02 Eur. Zmluvu o

revolvingovom úvere č. 8200024079 zo dňa 15.02.2010 (ďalej už len „zmluva“) okresný súd vyhodnotil
ako typickú spotrebiteľskú zmluvu i napriek povahe tzv. absolútneho obchodu. Poskytnutie úveru,
dojednaný spôsob splácania v rátane výšky neuhradených splátok medzi účastníkmi nebolo sporné.
Citujúc ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že
v zmysle označeného ustanovenia prihliadol aj bez návrhu na premlčanie nároku. Premlčacia doba v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“) je 3-ročná, keďže na dĺžku premlčacej

doby treba aplikovať ustanovenia OZ, nakoľko sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Odporca sa dostal
do omeškania so zaplatením druhej splátky, ktorá bola splatná dňa 30.04.2010. Navrhovateľ listom
zo dňa 15.08.2010 upozornil odporcu na uplatnenie práva podľa § 565 OZ (v lehote po uplynutí 3
mesiacov od omeškania so zaplatením druhej splátky) a následne v lehote nie kratšej ako 15 dní, t.j.
ku dňu 26.09.2010 úver zosplatnil. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z podanej žaloby. To znamená, že
od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, t.j. od 27.09.2010 mohol navrhovateľ podať žalobu na

súd. Táto však bola podaná až dňa 31.03.2014, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Na základe
uvedených skutočností návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho návrhu sa v celom
rozsahu vyhovie, eventuálne zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil skutkový stav veci, nakoľko
žiadnym spôsobom nereflektoval na vyjadrenie odporcu o jeho vôli splácať žalovanú sumu v splátkach.
Odporca teda zjavne ani nemal v úmysle namietať premlčanie alebo uvádzať iný dôvod, pre ktorý

by nechcel dlžnú sumu uhradiť. Ďalej namietal, že okresný súd nebol oprávnený prihliadať z úradnej
povinnosti na premlčanie, nakoľko išlo o postup založený na retroaktívnej aplikácii ust. § 5b zák. č.
250/2007Z.z..Okresnýsúdtaksvojímpostupomporušilzákazspätnejpôsobnostiprávnychnoriem,keď
v konaní, ktoré bolo začaté pred 01.05.2014 použil také ustanovenie, ktoré nebol oprávnený aplikovať.
Zo strany okresného súdu išlo i o prekvapivé rozhodnutie, nakoľko jeho postupom bol porušený princíp

legitímneho očakávania a predvídateľnosti postupu súdu. V podrobnostiach v tomto smere uviedol,
že v čase podania návrhu žiadne ustanovenie o tom, že súd na premlčanie prihliada aj bez námietky
dlžníka neplatilo, a teda navrhovateľ ho nemal ani ako predvídať. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že okresný súd bližšie neuviedol, na základe čoho dospel k záveru,
že pri posudzovaní premlčania mal postupovať podľa občianskoprávnej úpravy. Zmluva o úvere, ktorú
uzavrel s odporcom, je absolútnym obchodom, čo okrem iného znamená aj to, že úprava Obchodného

zákonníka (ďalej len „ObZ“) sa použije vždy, iba že je niektorá otázka v ňom neupravená alebo osobitný
predpis obsahuje samostatnú úpravu na ochranu spotrebiteľa výhodnejšie. ObZ upravuje premlčanie,
a to komplexne. Úprava premlčania v OZ nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa.
Zároveň v ObZ je presne stanovené, ktoré z jeho ustanovení sa na vzťah s účasťou spotrebiteľa nemôžu
použiť, resp. sa upravujú obmedzenia pre ich použitie. Úprava premlčania tam nepatrí, a teda je logické,

žesainaspotrebiteľskývzťahvzťahujeobchodnoprávnaúpravapremlčania.Navrhovateľvtomtosmere
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/3337/2010 publikovaný v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. 135/2012.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 221 ods .1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Odvolacia námietka navrhovateľa o nedostatočnom odôvodnení rozsudku vo vzťahu k použitiu

ustanovení OZ (najmä dĺžky premlčacej doby) na prejednávaný prípad je čiastočne dôvodná. Ako
vyplýva z písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, okresný súd sa v tomto smere obmedzil len
na konštatovanie, že premlčacia doba v zmysle ustanovení OZ je 3-ročná, keďže na dĺžku premlčacej
doby treba aplikovať ustanovenia OZ, nakoľko tieto sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Podľa odvolacieho
súdu bolo potrebné (z hľadiska úplnosti a najmä presvedčivosti) uviesť v odôvodnení rozsudku právne

úvahy a použitie príslušných právnych noriem, na základe ktorých sa na spotrebiteľský vzťah založený
zmluvou o úvere (ako absolútnym obchodnom) vzťahujú na premlčanie normy OZ a nie ObZ, keď obidva
označené zákony majú samostatnú úpravu premlčania aj čo sa týka dĺžky premlčacej doby.

Čo sa týka námietky navrhovateľa o nesprávnej aplikácii ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. na prejednávaný
prípad, odvolací súd uvádza, že okresný súd správne a v súlade s označeným ustanovením zákona

uviedol, že na premlčanie prihliada z úradnej povinnosti. Označené ustanovenie zákona nadobudlo
účinnosťdňa01.05.2014,jenormouprocesnou,apretosaaplikujevčasevydaniasúdnehorozhodnutia.
Treba však prisvedčiť návrhu navrhovateľa, že zo strany okresného súdu išlo o prekvapivé rozhodnutie,
to zvlášť za situácie, keď odporca na pojednávaní konanom dňa 15.07.2014 v podstate nenamietal
nárok uplatnený navrhovateľom a zo zdravotných a sociálnych dôvodov žiadal len to, aby mu súd

povolil žalovanú sumu splácať v mesačných splátkach. Za danej situácie a z dôvodu dodržania princípu
legitímneho očakávania a predívateľnosti postupu súdu bolo podľa odvolacieho súdu žiaduce, aby
okresný súd postupom podľa § 100 ods. 1 O.s.p. upovedomil účastníkov (najmä navrhovateľa) o možnej
aplikácii ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a zároveň uviedol právne úvahy, na základe ktorých sa mu javí,
že na prejednávaný prípad je potrebné (vo vzťahu k dĺžke premlčacej doby) aplikovať ustanovenia OZ

a nie ObZ, ktoré právne úvahy nakoniec chýbajú i v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého
rozsudku.Odvolací súd v závere poznamenáva, že okresný súd sa v predmetnom konaní dostatočne
nevysporiadal ani s otázkou, či návrh navrhovateľa je úplný z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností.
Z obsahu návrhu vyplýva tvrdenie navrhovateľa, že odporcovi poskytol úver vo výške 1.128,59 Eur, ktorý

sa odporca zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 77,57 Eur, čo by znamenalo, že odporca mal
navrhovateľovi zaplatiť celkovú sumu 1.861,68 Eur. Navrhovateľ v návrhu zároveň tvrdil, že odporca do
okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 155,14 Eur, po odpočítaní ktorej si uplatnil v predmetnom
konaní rozdiel 1.706,54 Eur. Ak okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ skutočne
poskytol odporcovi peňažnú sumu len vo výške 998,01 Eur, bude jeho úlohou v novom konaní zisťovať,

čo vlastne predstavuje rozdiel medzi navrhovateľom tvrdenou sumou 1.861,68 Eur (24 splátok po 77,57
Eur) a skutočne vyplateným úverom 998,01 Eur. Ak súd po doplnení dokazovania zistí, že rozdiel
predstavuje úrok (odmena) za poskytnutie úveru, posúdi z hľadiska noriem spotrebiteľského práva, či
ide vôbec o platné dojednanie tohto úroku. Bude však v prvom rade na navrhovateľovi, aby z hľadiska
opisu rozhodujúcich skutkových okolností vysvetlil súdu, čo vlastne predstavuje rozdiel medzi sumou
1.861,68 Eur a sumou 998,01 Eur, resp. z akých položiek sa suma 1.861,68 Eur skladá.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.