Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200371
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714200371.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti o deti F., X., nar. XX. XX.
XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyB.,detimatkyU.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomS.,J.R.J.č.XXX/XX
a otca H. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., H. K. č. XXXX/XX, o návrhu otca o zníženie výživného,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/11/2014-51, zo dňa 16. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi detí povinnosť prispievať zníženým výživným na X.
F., nar. XX. XX. XXXX a Y. F., nar. XX. XX. XXXX vo výške 50,- Eur mesačne na každé dieťa
zvlášť, t. j. spolu 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 06. 2014, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám
matky detí. Súd zároveň vyslovil, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.

17P/61/2012-70 zo dňa 08. 11. 2012 v časti o výške výživného. O trovách konania súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že sú splnené zákonné podmienky k zmene predchádzajúceho rozhodnutia s prihliadnutím
k tomu, že od poslednej úpravy výšky výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca,

nakoľko tento je dlhodobo práceneschopný, pričom nie je v jeho možnostiach si zvýšiť príjem. Súd
konštatoval, že aj keď k zmene došlo na strane detí, nakoľko je nesporné, že sa naďalej
zvyšujú náklady spojené s ich výživou ako aj prípravou na budúce povolenie, s prihliadnutím na tieto
skutočnosti súd návrhu otca vyhovel a výživné znížil na sumu 50,- Eur mesačne na každé z detí zvlášť
a to od 01. 06. 2014, pretože do tejto doby si otec stanovenú vyživovaciu povinnosť plnil riadne. Súd pri
rozhodovaní vychádzal aj z tej skutočnosti, že matka zo svojho príjmu sa podieľa tiež na

výžive detí, ktoré už nie sú odkázané na jej celodennú starostlivosť.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka detí. Namietala,
že okresný súd nenáležite prešetril majetkové pomery na strane otca detí. Podľa jej názoru mal súd širšie
preskúmať majetkové pomery otca a nie sa len obmedziť na terajší príjem otca. Súd nezisťoval,
či má otec maloletých detí úspory, či je vlastníkom motorového vozidla, prípade nehnuteľností. Matka

detí poukázala na to, že obe deti sú stredoškoláčky a chodia do školy vo B. a v L. L.. Majú výdavky
na cestovné, stravu, ošatenie, hygienické potreby. Navrhla, aby odvolací súd s poukazom na
ňou uvádzané skutočnosti ponechal výživné v doterajšej výške.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky písomne vyjadril pričom uviedol, že zníženie
výživného nie je v záujme detí.Otec detí písomným vyjadrením k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje, aby súd odvolaním
napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods.
3 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil
na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132

O. s. p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť napr.
prečo niektoré z nich pokladá za nevieryhodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní
rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec.
Účelom odvolania je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada,

aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy,
dôkazy, o ktoré oprel súd svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a
skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení.

V prejednávanej veci prvostupňový súd svoje závery, pre ktoré rozhodol tak ako to formuloval vo
výrokovej časti rozhodnutia, riadne a presvedčivo neodôvodnil. V tomto smere nepostačuje strohá
konštatácia o tom, že „súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sú splnené
zákonné podmienky k zmene predchádzajúceho rozhodnutia, s prihliadnutím k tomu, že od poslednej
úpravy výšky výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane otca, nakoľko tento je dlhodobo

práceneschopný, pričom nie je v jeho možnostiach si zvýšiť príjem“. Odvolací súd poukazuje na to,
že predmetom konania je jednak návrh navrhovateľa o zníženie výživného na t. č. už plnoletú X. F. a
o zníženie výživného na maloletú Y. F., pričom pri určovaní vyživovacej povinnosti otca k deťom 50,-
Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 100,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 06. 2014, mal súd
prvého stupňa prihliadnuť na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním a tiež na to, že X. F., nar.

XX. XX. XXXX, bola ku dňu vyhlásenia rozhodnutia prvostupňového súdu, teda ku dňu 16. 06. 2014,
plnoletou osobou. Nie je preto odvolaciemu súdu jasné, prečo prvostupňový súd formuloval výrok svojho
rozhodnutia o znížení výživného tak, že znižuje výživné na maloleté deti F., a to počnúc dňom 01. 06.
2014 s povinnosťou platiť takto znížené výživné do rúk matky detí.

S poukazom na uvedené nedostatky týkajúce sa rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd
konštatuje, že súd prvého stupňa zaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 213 ods. 3 O. s. p.), keď v konaní nekonal s X. F. ako s plnoletou
osobou, ale ju považoval ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a tiež aj ku dňu, ktorým malo dôjsť k zníženiu
výživného za maloletú. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221

ods. 1 písm. f) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým odstrániť vyššie uvedený nedostatok, teda v konaní
pokračovať s X. F., nar. XX. XX.XXXX ako s plnoletou osobou, vrátane zistenia či sa k návrhu matky
pripája.

V ďalšom konaní bude tiež potrebné vykonať dokazovanie zamerané na zistenie celkových majetkových
pomerov otca a stupeň jeho životnej úrovne, a tieto pomery konkrétne uviesť a vyhodnotiť, za základeakých úvah súd dospel k tomu, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.