Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/754/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811211724
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811211724.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X, A.,
zastúpená advokátskou kanceláriou X. & A. s.r.o. so sídlom N. N., Z. XX proti odporcovi: F. X., nar.
XX.XX.XXXX,bytomF.XX/XX,A.,zastúpenýJUDr.B.A.,advokátomsosídlomvA.,O.3,ovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 19.augusta 2013, č. k. 17C/11/2011-244 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do
vlastníctva navrhovateľky prikázal horský bicykel v hodnote 100 eur, fotoaparát Olympus s objektívom
v hodnote 330 eur, nerezový sporák v hodnote 250 eur a nábytok do detskej izby v hodnote 150
eur. Do vlastníctva odporcu prikázal hodnotu osobného motorového vozidla Opel Astra Caravan vo

výške 3.640 eur a odporcu zaviazal zaplatiť zostatok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX/
XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 18.933,21 eur. Navrhovateľku zaviazal právnym dôvodom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť odporcovi 8.061,61 eur, v 68-mich
splátkach, prvej vo výške 1.512,69 eur splatnej do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v ďalších 67-
mich mesačných splátkach (nepárnych vo výške 97,75 eur a párnych vo výške 97,74 eur), splatných
vždydo20.dňavmesiacistým,žeprvásplátkabudesplatná20.08.2013aposlednásplátka20.02.2019.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľku a odporcu zaviazal
nahradiť štátu trovy konania, každého vo výške 48 eur, ktoré sú povinní zaplatiť Okresnému súdu
Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľku a odporcu zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo
výške 134 eur, na účet Okresného súdu Prievidza, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých mal za preukázané, že účastníci

konania počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov hnuteľné
veci, ktorých hodnota spolu predstavuje 4.470 eur, pričom v držbe navrhovateľky zostali veci v
hodnote 830 eur a v držbe odporcu osobné motorové vozidlo v hodnote 3.640 eur. Preto v súlade s
návrhmi účastníkov rozhodol tak, že hnuteľné veci spolu v hodnote 830 eur, uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia, ktoré po zániku manželstva zostali v držbe navrhovateľky, prikázal do vlastníctva
navrhovateľky a hodnotu osobného motorového vozidla Opel Astra Caravan, ktorého hodnota ku

dňu zániku ich manželstva bola 3.640 eur, prikázal do vlastníctva odporcu. Ďalej uviedol, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že počas trvania manželstva účastníci konania ako dlžníci spoločne
a nerozdielne uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorého im banka poskytla úver vo
výške 12.000 eur, pričom prostriedky z tohto úveru boli použité na úhradu nákladov účastníkov konania,
ktoré vznikli v priebehu trvania ich manželstva. Keďže tento dlh vznikol za trvania manželstva v
súvislosti s ich manželským, hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, bolo potrebné vychádzať z

ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka a vysporiadať ho analogicky podľa § 149 ods. 3 a § 150
Občianskeho zákonníka. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka bola v časeuzavretia zmluvy na materskej dovolenke a zamestnaný s príjmom bol odporca, z ktorého účtu sa i
tento úver do rozvodu manželstva splácal, tento dlh banke zaviazal zaplatiť odporcu, pričom pri určení
hodnoty záväzku vychádzal z toho, že doteraz už splatná časť úveru predstavuje čiastku 5.835,38 eur

a zostáva zaplatiť ešte 13.097,83 eur, preto súd zohľadnil tento dlh odporcu, pričom skutočnosť, že
dlh je z väčšej časti ešte nesplatný, zohľadnil pri určení splatnosti povinnosti navrhovateľky vyplatiť
odporcu z vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže navrhovateľka nadobudla
do svojho výlučného vlastníctva veci v hodnote 830 eur a odporca veci a záväzky v pasívnej hodnote
15.293,21 eur, navrhovateľku, vychádzajúc z rovnosti podielov účastníkov, zaviazal zaplatiť odporcovi

čiastku 8.061,61 eur po zaokrúhlení. Pokiaľ odporca žiadal, aby súd pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov zohľadnil aj to, že navrhovateľka dňa 26.01.2009 vybrala z účtu odporcu,
ku ktorému mala prístup, čiastku 2.200 eur a dňa 30.04.2009 previedla spolu s odporcom na svoj
účet čiastku 4.400 eur, uviedol, že v prípade týchto výberov išlo o dispozíciu s peniazmi, ktoré boli
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, pričom z vykonaného dokazovania
žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by si ich navrhovateľka ponechala, vynaložila ich na svoj majetok,

alebo ich v deň zániku bezpodielového spoluvlastníctva stále mala, preto nebol dôvod na to, aby súd
takýto prevod peňazí medzi účastníkmi pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva akýmkoľvek
spôsobom zohľadňoval. Pokiaľ navrhovateľka žiadala pri vyporiadaní zohľadniť čiastku 2.655,51 eur,
čo boli jej peniaze nadobudnuté pred manželstvom, dospel k záveru, že nebol dôvod na to, aby súd
tieto skutočnosti zohľadňoval pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, keďže zrejme išlo o

úkon, ktorý sa týkal dispozície navrhovateľky s jej výlučným majetkom, preto navrhovateľka si mala
vrátenie týchto peňazí uplatniť proti odporcovi počas trvania ich manželstva. Pokiaľ odporca žiadal
ako súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať aj záväzky účastníkov vo vzťahu k
jeho rodičom, ktoré vznikli z pôžičiek medzi jeho rodičmi a účastníkmi konania, a to dvoch spolu vo
výške 597,49 eur a tretej vo výške 3.319,39 eur uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

tieto skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné, nie je zrejmé, čo bolo presne predmetom dojednania
účastníkov v súvislosti s poskytnutím peňazí matkou odporcu ako účastníkom konania, sporné bolo
vôbec to, či išlo o pôžičku a kto bol povinný na jej vrátenie, či obaja účastníci konania ako bývalí manželia
alebo len odporca, ktorý uzavretie tejto pôžičky nepopiera. Okrem toho je zrejmé, že k poskytnutiu
pôžičiek malo dôjsť v prvej polovici roku 2010, a teda sú prípadné nároky matky, či oboch rodičov

odporcu vo vzťahu k obom účastníkom konania zrejme premlčané. Je zrejmé, že prípadné uplatnenie
nárokov zo skutočností tvrdených odporcom, matkou odporcu voči navrhovateľke by nebolo spôsobilé
viesť k tomu, aby navrhovateľka bola zaviazaná na zaplatenie akejkoľvek peňažnej čiastky. Preto súd
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprihliadol na odporcom tvrdené domnelé
záväzkyúčastníkovvočijehomatkesodôvodnením,žetietozáväzkysúpresvojuspornosťapremlčanie

právne nevymožiteľné, a preto bez hodnoty, pričom prípadné uznanie týchto záväzkov odporcom jeho
matke je len jeho morálnym záväzkom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. O trovách
konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. O súdnom poplatku rozhodol podľa položky 6 písm. b/
Sadzobníka súdnych poplatkov, § 7 ods. 8, 10 písm. a/, § 2 ods. 1 písm. c/ Zákona o súdnych poplatkoch.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca,

ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že v konaní bolo preukázané, že rodičia odporcu zapožičali
účastníkom konania finančné prostriedky, o tomto však nebola vyhotovená písomná zmluva, nebola
určená lehotnosť splatnosti, ale bolo ponúkané na vôli dlžníka, kedy im peniaze vrátia s tým, že keď
budú mať účastníci konania už dostatok finančných prostriedkov, potom ich rodičia vyzvú na vrátenie. S

takýmto riešením aj navrhovateľka aj odporca súhlasili a za prítomnosti navrhovateľky a matky odporcu
boli zo strany rodičov odporcu za nich vyplatené podlžnosti 33.189,39 eur a zvyšok peňazí im bolo
ponechané. Takisto s poskytnutých 597,40 eur si účastníci zaplatili nájom a takisto boli obaja prítomní
u rodičov odporcu, kde bolo dojednané, že im rodičia požičajú, ale uvedené prostriedky majú vrátiť keď
budúsolventní. Ďalejbolovkonanípreukázané,ženavrhovateľkasvojvoľne,keďmaladispozičnéprávo

nakladať s účtom odporcu, si previedla peniaze vo výške 2.200 eur a 4.400 eur na svoj vlastný účet,
s ktorým odporca nemal právo nakladania a nie je pravdou, že by navrhovateľka tieto spotrebovala na
domácnosť a zaplatenie dlhov odporcu, keď jednoznačne si ich ponechala pre vlastnú potrebu. Tieto
skutočnosti boli aj v konaní preukázané, no súd ich odmietol pojať. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd
prvého stupňa zle vyhodnotil zistený skutkový stav a zle rozhodol aj o trovách konania, pretože už aj pri

tom rozhodnutí, ako rozhodol, by odporcovi patrili všetky trovy konania.Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správnypotvrdiť.Ktvrdeniamodporcuotom,žesinasvojúčetpoukázalaužspomínanéfinančnéčiastky
vo výške 2.200 a 4.400 eur uviedla, že tieto prostriedky boli prevedené za prítomnosti a so súhlasom

odporcu a slúžili na zabezpečenie chodu domácnosti, preto išlo nepochybne o peniaze patriace do BSM,
ktorý charakter sa prevodom na účet navrhovateľky nezmenil, a teda nebol dôvod, aby sa súd takýmto
prevodom bližšie zaoberal. Pokiaľ ide o finančné čiastky poskytnuté rodičmi odporcu, z výsluchov
svedkov, konkrétne z výpovede H. X. - matky odporcu a F. X. - otca odporcu síce vyplynulo, že si ako
rodičiaodporcupožičalifinančnéprostriedkyodsvojejdcéry(sestryodporcu)zjejúspordňa22.01.2010,

a to čiastku 3.418,80 eur, pričom matka odporcu tieto použila na úhradu dlhov navrhovateľky v sume
672 eur a 1.036 eur, pričom tieto navrhovateľka použila na výber a následnú úhradu spotrebných platieb
a na úhradu dlhov odporcu za mobilný telefón, ale z vykonaného dokazovania presne nevyplynulo, aký
bol presný obsah dojednania účastníkov o týchto peniazoch, pričom navrhovateľka popiera, že by sa
jednalo o pôžičky poskytnuté účastníkom konania, a že by sa s matkou odporcu dohodla vôbec o tom, že
sa bude jednať o pôžičku. Matka odporcu si nároky ňou tvrdené nijako doposiaľ neuplatnila. Akékoľvek

prípadné nároky matky odporcu by preto boli aj tak premlčané.

Krajskýsúdpreskúmalvecvzmysleustanovenia§212ods.1O.s.p.azistil,žerozsudokokresnéhosúdu
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ustanovenia §
205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ citovaného zákonného
ustanovenia. Odporca vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov
na odvolanie, avšak z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods.

2 písm. d/ O.s.p.).

Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť

aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

Odporca vo svojom odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí
z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa najmä poskytnutej pôžičky zo strany jeho
rodičov a výberov hotovostí navrhovateľkou z jeho účtu.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p..
Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu

v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkom
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov,poprípadepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkov,alebovyšlinajavoinakzhľadiska
ich závažností, zákonností, pravdivosti alebo vierohodnosti logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov

odporuje ustanoveniam § 133 až § 135 O.s.p..

V danej veci súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a
čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebodarom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému za manželov. Záver súdu
prvého stupňa o tom, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov patria hnuteľné veci

uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, ako aj zostatok úveru v Slovenskej sporiteľni a.s., ani odporca
vo svojom odvolaní nespochybňuje.

Nesprávnehodnotenievykonanýchdôkazov(súdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam) odporca vo svojom odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa v súvislosti
so zistením celého rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Bezpodielové spoluvlastníctvo je majetkové spoločenstvo, ktoré vyjadruje majetkové a právne vzťahy

medzi manželmi a toto sa vzťahuje na všetky veci (vrátane peňazí), ktoré môžu byť predmetom
vlastníctva a ktoré niektorý z manželov za trvania manželstva akýmkoľvek oprávneným spôsobom
nadobudol, okrem vecí získaných dedičstvom, vecí získaných darovaním, vecí, ktoré podľa svojej
povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len niektorého z manželov a vecí vydaných v
rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred

uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú aj všetky práva (pohľadávky), ktoré vznikli manželom
za trvania manželstva, ako aj pohľadávky, ktoré síce vznikli pred manželstvom, ale sa stali splatnými za
trvania manželstva. Výnimku predstavujú len plnenia, ktoré majú osobný charakter. Pokiaľ sa jedná o
darovanie, výlučným vlastníkom darovanej veci je ten z manželov, ktorý je obdarovaný. Ak manželia boli

obdarovaní spoločne, dar bude predmetom ich podielového spoluvlastníctva. V prípade pochybností o
právnej povahe vlastníckeho vzťahu k darovanej veci, rozhodujúci je úmysel darcu, treba preto zistiť,
či chcel vec darovať len jednému z manželov alebo obom. Na tento úmysel bude možné a vo väčšine
prípadov usudzovať len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo.

V preskúmavanej veci, pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku odporcu v tom smere, že navrhovateľka

neoprávnene vybrala z účtu odporcu sumu 2.200 eur a 4.400 eur pre vlastnú spotrebu, pričom sa jednalo
o dispozíciu s peniazmi, ktoré boli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva, považoval odvolací
súd námietku odporcu za bezdôvodnú. Stotožnil sa s právnymi závermi prvostupňového súdu, že z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by išlo o dispozíciu s peniazmi, ktoré by si navrhovateľka
ponechala, vynaložila ich na svoj majetok alebo v ich deň zániku bezpodielového spoluvlastníctva stále

malauseba,naopakbolopreukázané,žeišloopeniaze,ktoréboliúčastníkmikonaniapočasmanželstva
spotrebované, a teda o peniaze, ktoré boli nepochybne súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a ktorých charakter sa týmto prevodom na účet navrhovateľky z účtu odporcu nezmenil,
preto bol správny záver prvostupňového súdu, že nebol dôvod takýto pred peňazí medzi účtami
účastníkov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadňovať. Treba pritom dodať,

že tieto prevody sa konali so súhlasom odporcu. V tejto časti preto považoval odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu za správne.

Pokiaľ sa však jedná o ďalšiu odvolaciu námietku, z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu
svedkov H. X. a F. X., rodičov odporcu, nesporne vyplynulo, že matka odporcu si požičala od svojej
dcéry, sestry odporcu z jej úspor dňa 22.01.2010 čiastku 3.418,80 eur, ktoré si vybrala jej dcéra zo

svojho účtu vedeného vo VÚB, a.s. a následne matka odporcu spolu s navrhovateľkou tieto peniaze
čiastočne použila na úhradu dlhov navrhovateľky z jej kreditných kariet v sume 672 eur a 1.036 eur,
ktoré navrhovateľka používala na výber hotovosti a úhradu spotrebných platieb a na úhradu dlhov
odporcu za účty na mobilnom telefóne. Nezistený zvyšok týchto peňazí matka odporcu mala poskytnúť
s tým, že sa neskôr nedohodnú na tom, ako jej tieto peniaze vrátia. Z vykonaného dokazovania tiež

bolo preukázané, že matka odporcu poskytla na zaplatenie nákladov spojených s užívaním ich bytu
dva krát čiastku zodpovedajúcu hodnote spolu približne 18.000,- Sk. Navrhovateľka v konaní popierala,
že by tieto peniaze boli pôžičkou účastníkom konania a že by sa vôbec o týchto peniazoch ako o
pôžičke s matkou odporcu dohodla. Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že vzťahy
súvisiacestýmitopôžičkamisúpretosporné,keďženiejezrejmé,čobolopresnepredmetomdojednania

účastníkov v súvislosti s poskytnutím týchto peňazí účastníkom konania, je sporné, či ide vôbec o
pôžičku a kto je povinný na jej vrátenie, či obaja účastníci konania ako bývalí manželia alebo lenodporca, ktorý uzavretie tejto pôžičky nepopieral, preto pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
na tieto záväzky účastníkov neprihliadol, keď ich považoval pre svoju spornosť a premlčanie za právne
nevymožiteľné, a preto bez hodnoty.

Tento záver prvostupňového súdu považoval odvolací súd za nesprávny. Je totiž práve úlohou súdu,
a preto sa naň účastníci konania aj obracajú, aby odstránil spornosť ich nárokov a vo veci na základe
vykonaného dokazovania spravodlivo rozhodol. Súd prvého stupňa preto nemôže rozhodnúť vec s tým,
že sa obmedzí na konštatovanie, že niektoré skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné, a preto nebude na
ne prihliadať, pretože v takomto prípade by nebolo rozhodnutie súdu potrebné. Súd prvého stupňa preto

musí vyvodiť zo zisteného skutkového stavu presné závery a aj v prejednávanej veci mal súd zaujať
jednoznačný záver o tom, akú právnu povahu mali financie poskytnuté rodičmi odporcu účastníkom
konania.

Keďže súd prvého stupňa tak neurobil a obmedzil sa iba na konštatovanie spornosti týchto nárokov,
odvolací súd musí konštatovať nesprávne hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom, čo zakladá
opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a dôvod na zrušenie a vrátenie

veci prvostupňovému súdu v zmysle ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p..

V ďalšom konaní súd prvého stupňa tieto nejasnosti odstráni, t. j. vykoná potrebné dokazovanie a
vyvodí nesporné závery o tom, či peniaze poskytnuté rodičmi odporcu boli pôžičkou alebo darom a
ktorému z účastníkov konania, či len odporcovi, len navrhovateľke alebo obidvom bývalým manželom
a v nadväznosti na to tieto závery vo veci opätovne rozhodne, t. j. buď ich zahrnie do masy majetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vykoná ich vyporiadanie v zmysle zásad
uvedených v občianskom zákonníku alebo riadne odôvodní, prečo tieto peniaze do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nepatria.

Pri ďalšom rozhodovaní sa bude riadiť vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.),
pričom v novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .