Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203765
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614203765.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX/XX, J. Q., o vymoženie 391,- Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené
exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom G. XX, O., pod sp.zn. EX

6355/14, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
6Er/510/2014-14 zo dňa 9. júla 2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 25 ods. 4, § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

V odôvodnení uviedol, že právny zástupca oprávneného spísal dňa 16.2.2014 pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 09971/11 zo dňa 14.3.2012, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava.
Exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Z predložených listín zistil, že rozhodcovský súd
doručoval žalobu s výzvou na zaslanie žalobnej odpovede a rozhodcovský rozsudok povinnému
(žalovanému) do vlastných rúk. Žalobu a výzvu na zaslanie žalobnej odpovede si povinný prevzal
dňa 30.12.2011. Zásielka obsahujúca rozhodcovský rozsudok sa vrátila rozhodcovskému súdu ako
nedoručená z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote s uvedením, že adresát (povinný) nebol

pri doručovaní zastihnutý. Zásielka obsahujúca rozhodcovský rozsudok bola doručovaná povinnému na
adresu, na ktorej si už skôr prevzal žalobcu, pričom na zásielke je zaznamenaný aj údaj doručovateľa
o tom, že adresát nebol v čase doručovania zastihnutý. Z týchto skutočností dostatočným spôsobom
vyplýva záver, že adresát sa v mieste doručovania zdržoval, nebol však zastihnutý. Následne po tomto
zistení bolo v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p. potrebné, aby doručovateľ písomne oznámil adresátovi, kedy
(deň a hodinu) príde zásielku znovu doručiť. Iba v prípade, ak doručovateľ adresáta nezastihne pri

opakovanom pokuse o doručenie, môže písomnosť uložiť na pošte alebo na orgáne obce. Z predloženej
doručenky vyplýva, že táto síce bola doručovaná povinnému do vlastných rúk, ale bez opakovaného
pokusu o doručenie. Záver rozhodcovského súdu o účinnom náhradnom doručení je možný, len ak
je osvedčené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval, bol upovedomený,že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v určitý deň a hodinu, a napriek tomu zostal i nový
pokus o doručenie bezvýsledným. Za situácie, keď nový pokus o doručovanie nebol vôbec vykonaný,
rozhodcovský súd nebol ani oprávnený konštatovať uplatnenie fikcie doručenia, t.j. náhradné doručenie

rozhodcovského rozsudku, a to bez ohľadu na to, či sa povinný v mieste doručenia v čase doručovania
prípadne skutočne zdržiaval. Exekučný súd konštatoval nesplnenie podmienok zákonnej fikcie podľa §
47 ods. 2 O.s.p., ani splnenie podmienky podľa § 37 v spojení s § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom
konaní, keď rozhodcovský rozsudok nebo doručený do vlastných rúk povinnému (žalovanému), a teda
sa dosiaľ nestal vykonateľným. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok tak trpí vadou

formálnej vykonateľnosti, preto zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Ako odvolacie námietky uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom
konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na
správne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce

upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34

zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi.
Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže
vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Odvolateľ tiež vytkol súdu prvého

stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola
dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany sa v zmysle článku

2 odsek 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť
obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

Súčasne poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vo vyjadrení zo dňa 12.09.2014 (č. l. 29 spisu) sa zákonná sudkyňa vyjadrila, že v priebehu exekúcie
bolo preukázané, že exekučný titul má vadu formálnej vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský súd pri

doručovaní exekučného titulu nepostupoval v súlade s ust. § 25 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. a ust. §
47 ods. 2 O.s.p.. V celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, preto odvolaniu
nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.,
v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní oprávneného a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že právnym dôvodom konania pred
rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmenkového záväzkového vzťahu na základe
Zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky (bod 13 VOP zmluvy o úvere). Povinný
dňa 23. decembra 2010 vystavil zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková suma

a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Touto neúplnou zmenkou (blankozmenkou) oprávnenýa povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere zo dňa 23.12.2010). Oprávnený v
súlade s Dohodou o vyplnení zmenky doplnil dňa 30.7.2011 chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, keďže povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy

o úvere riadne neplnil a zmenka bola predložená povinnému na zaplatenie. Krajský súd poukazuje
na to, že právnym základom nároku oprávneného nie je právny vzťah plynúci zo zmenky; aj z bodu
13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že Dohoda o vyplnení zmenky sa viaže na
zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho z úverovej zmluvy, teda takáto dohoda o vyplnení zmenky
je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti v exekučnom titule

nezohľadnil. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa
názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter.

K odvolacím námietkam, ktoré tvorili medze odvolania, krajský súd konkrétne uvádza:

Čo sa týka námietky, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď zamietol žiadosť exekútora o
udelenie poverenia, keď z § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mu vyplýva právo len
zastaviť exekučné konanie, krajský súd uvádza, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu

k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej sa môže exekučné konanie zastaviť, je
potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto špeciálnom právnom predpise upravené,
použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods.
2 priamo ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu
so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor

exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi a
preto táto námietka nie je dôvodná. Exekučný súd je povinný skúmať exekučný titul z hľadísk uvedených
v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (okrem výnimiek tam stanovených). Tým nie je narušený princíp
právnej istoty súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz
sa kladie na prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu

nastať určité vady z týchto hľadísk, a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto
právomoc. Prvostupňový súd teda len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44 Exekučného poriadku.
Uvedená námietka je preto nedôvodná.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, odvolací súd

poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6
Cdo/1/2012: „To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor

rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“
V preskúmavanej veci exekučný súd správne konštatoval, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané
plnenie zo zmenky, teda plnenie právom nedovolené, s poukazom na ust. § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2011, podľa ktorého „V súvislosti

s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou
alebo šekom.“ Ani táto námietka oprávneného nie je dôvodná.

Čo sa týka ďalších dôvodov uvedených v odvolaní, krajský súd poukazuje na to, že tieto nekorešpondujú
s právnymi úvahami okresného súdu, na ktorých založil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a oprávnený týmito odvolacími dôvodmi skutkové a právne závery

okresného súdu nenapáda, teda ich ani nespochybňuje. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil ďalšie
odvolacie námietky odvolateľa ako irelevantné, preto sa nimi nezaoberal.

Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné, súd napadnuté rozhodnutie podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.