Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/734/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111208305
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111208305.4

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnených: X) P. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. Q. C. XX,
XXX XX B. B., Š. H. Q. T. X) F.. V. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. Q. C. XX, XXX XX B. B., Š. H. Q. I..: F. - L. X.,
Z.. XX. XX. XXXX, C. A. Q. X, XXX XX B. B., Š. H. Q., proti povinnému: P. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. Q.
C. XX, XXX XX B. B., Š. H. Q., na vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, vedenej
súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Kpt. Nálepku
22, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 473/2011, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu v časti zameškaného výživného na oprávneného 1) vo výške 90 Eur a oprávneného 2)
vo výške 70,00 Eur zastavuje.

Súd exekúciu v časti bežného výživného na oprávneného 1) vo výške 450,00 Eur a oprávneného 2) vo
výške 350,00 Eur zastavuje.

Súd exekúciu v časti trov oprávneného vo výške 25,54 Eur zastavuje.

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podali prostredníctvom svojho zákonného zástupcu - matky návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému na vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného a trov exekúcie a to na
základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/8/2010-285 zo dňa 05.
10. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/328/2010-374 zo dňa 23.
02. 2011.

Poverením č. 5601 067166 * zo dňa 21. 04. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Kpt.
Nálepku 22, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 473/2011.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 21. 09. 2011, súdny exekútor postúpil súdu na
rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12. 09. 2011.

Povinný vo svojom podaní poukazuje na to, že jeden zo základných predpokladov na podanie návrhu
na začatie exekúcie je vykonateľnosť rozhodnutia. Táto nastáva až nesplnením si uloženej povinnosti
v zákonnej lehote, pri opakujúcich sa dávkach porušením povinnosti neplatenia mesačných úhrad. V
tejto súvislosti chce poukázať na úhradu výživného na mal. V. vo výške 70,00 Eur mesačne a to aj
napriek tomu, že toto výživné bolo hradné pravidelne aj v čase uvedenom exekútorom (od. 01. 04. 2011)
priebežne tak, ako to bolo uvedené v exekučnom titule (jediný malý rozdiel bol za mesiac 5/2011 kde
bolo uhradené len 30,00 Eur, pričom rozdiel bol doplatený v mesiaci 6/2011 spolu s bežným výživným),
takže na túto sumu nemala podľa povinného vôbec nastať vykonateľnosť a teda nie je spôsobilá byť

predmetom exekúcie. U mal. P. bolo výživné podľa tvrdení povinného hradené načas, až na dobu, počas
ktorej maloletý P. býval u neho, pričom sa o neho riadne staral fyzicky, ako aj hmotne, takže mal za to, že
peniaze patria maloletému. Uznáva však, že nedošlo k zmene rozsudku a preto vyrovnal celý nedoplatok
(540,00 Eur + 25,54 Eur) a teda podľa jeho názoru zanikol aj dôvod na exekúciu. Záverom chce povinný
poukázať vo svojom podaní na to, že si po celý čas plní svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne a bez
problémov, čo pretrváva aj doposiaľ a bez zásahu exekútora. Na základe vyššie uvedeného navrhuje
exekúciu zastaviť. Ako prílohy súdu predkladá výpisy z účtu na úhradu výživného pre mal. V. a výpis z
účtu na úhradu nedoplatku za mal. P..

Oprávnený zast. matkou vo svojom podaní zo dňa 23. 09. 2011 súdu doručeného prostredníctvom
súdneho exekútora dňa 04. 10. 2011 uvádzajú nasledovné: Matka maloletých sa stotožňuje s tvrdením
povinného, že došlo k úhrade súm 540,00 Eur a 25,54 Eur, avšak poukazuje na to, že predmetom
vymáhania je nielen zameškané výživné, ale aj bežné mesačné výživné do budúcna a poplatky spojené
s vykonávaním exekúcie. Ďalej uvádza, že medzi rodičmi dlhodobo pretrvávajú problémy v osobnej
komunikácií a povinný neskrýva záľubu vo využívaní služieb stávkových kancelárií a jeho prísľub na
dobrovoľné platenie mesačného výživného na obe deti považuje sa zavádzajúce. Nakoľko nenastali
dôvody na zastavenie exekúcie zákonný zástupca oprávnených trvá na pokračovaní v exekúcií.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného zákonného ustanovenia je splnenie
dlhu. Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza
do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania)
došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní
exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie
alebo na upustenie od vykonania exekúcie (viď. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 199/2009).

Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/8/2010-285 zo dňa 05. 10. 2010 v spojení rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/328/2010-374 zo dňa 23. 02. 2011, právoplatným a vykonateľným dňa
11. 03. 2011. Exekučným titulom bolo povinnému uložené, aby prispieval na výživu maloletých detí X. -
P., Z.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 90,00 Eur mesačne a V., Z.. XX. XX. XXXX výživným vo výške
70,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd z podaní povinného a matky oprávnených mal preukázané, že povinný uhradil dlžné výživné vo
výške 160,00 Eur (P. - 90,00 Eur za 3/2011 dňa 08. 09. 2011 a mal. V. 70,00 Eur za 3/2011 dňa 15. 06.
2011), bežné výživné na P. vo výške 450,00 Eur dňa 08. 09. 2011 (za 4/2011, 5/2011, 6/2011, 7/2011
a 8/2011, t.j. 5 x 90,00 Eur) a na mal. V. vo výške 350,00 Eur (za 4/2011 dňa 14. 04. 2011, 5/2011 dňa
12. 05. 2011 vo výške 30,00 Eur a doplatok vo výške 40,00 Eur dňa 15. 06. 2011, 6/2011 dňa 15. 06.
2011, 7/2011 dňa 14. 07. 2011 a 8/2011 dňa 12. 08. 2011, t.j. 5 x 70,00 Eur) a trovy oprávneného vo
výške 25,54 Eur za notársky poplatok dňa 08. 09. 2011. Teda po začatí exekučného konania (ktoré v
súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 13. 04. 2011) došlo k čiastočnému zániku
práva priznaného exekučným titulom a to splnením.

Právo priznané exekučným titulom (vymáhaný nárok) zaniklo splnením v časti, vo výške 985,54 Eur a
preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku
zastavil v časti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§
57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude
výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Súd sa výzvou zo dňa 09. 01. 2013 dopytoval súdneho exekútora, zástupcu oprávnených ako aj
povinného, aby sa vyjadrili, resp. aby povinný preukázal, že vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne.
Povinný bol tiež vyzvaný, aby súdu preukázal, že úhradu jednotlivých mesačných súm výživného za
mesiace september 2011 až február 2013 vo výške 90 Eur na oprávneného 1) a vo výške 70,00 Eur
na oprávneného 2). Povinný svojim emailovým podaním zo dňa 20. 01. 2013 súdu oznámil, že výživné
mu bolo a aj je strhávané z výplaty u zamestnávateľa Slovenská pošta a zasielané na účet súdneho
exekútora. Doklady o platbách nemá k dispozícií, má ich len jeho zamestnávateľ a súdna exekútorka.
Ako prílohu zaslal súdu aj oznámenie súdnej exekútorky zo dňa 14. 06. 2012, kde povinnému oznamuje
stav vymáhanej pohľadávky. Dňa 23. 01. 2013 bolo súdu doručené podanie matky oprávnených
označené ako "vyjadrenie", kde matka potvrdzuje súdu, že došlo k vymoženiu dlžného výživného a
bežné výživné sa realizuje prostredníctvom zrážok zo mzdy povinného. Nakoľko si podľa názoru matky
povinný plní vyživovaciu povinnosť striktne len do výšky určenej súdom, nie je presvedčená o tom, že
by k úhradám dochádzalo po zrušení exekúcie dobrovoľne. Naďalej teda trvá na spôsobe plnenia si
vyživovacej povinnosti formou exekúcie - zrážkami zo mzdy povinného. Súdny exekútor dňa 24. 01.
2013 oznámil súdu, že povinný neuhrádza pohľadávku oprávnených dobrovoľne, ale sú mu realizované
zrážky zo mzdy u zamestnávateľa. Takýmto spôsobom bol uhradený v období od 16. 08. 2011 do 14.
01. 2013 nedoplatok na výživnom a počnúc mesiacom február 2013 bude zamestnávateľ povinného
realizovať zrážky zo mzdy povinného vo výške bežného výživného. Povinný uhradil k rukám matky v
roku 2011 sumu 420,00 Eur.

Súd na základe vyššie uvedených podaní vyzval dňa 02. 09. 2014 povinného s poukazom na § 80
Exekučného poriadku, ktorý uvádza, že ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno
predpokladať, že povinný bude výživné ďalej plniť dobrovoľne, môže súd na návrh povinného zastaviť
exekúciu zrážkami zo mzdy, aby súdu v lehote 15 dní predložil dôkaz o tom, že sa dá predpokladať,
že si bude plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom P. T. V. dobrovoľne a včas. Povinný si výzvu
prevzal dňa 10. 09. 2014 osobne, avšak do dnešného dňa súdu požadované skutočnosti nepreukázal
a na základe vyššie uvádzaných skutočnosti súd nemôže predpokladať, že si povinný bude plniť bežné
výživné dobrovoľne, a preto súd jeho návrh na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.