Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211820
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114211820.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci veci starostlivosti súdu o maloletého: I. B. A., Z.. XX.X.XXXX, bytom
u matky, A. C., D. Č.. XX, Q. J., zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
Trebišov, M.R. Štefánika č. 73/23, Trebišov na návrh otca A. C., Z.. XX.X.XXXX, K. B. X., O. Ú. XX/A,
F. J., zast. advokátkou JUDr. Jana Závodská, Advokátska kancelária Košice, Alžbetina č. 3, za účasti
matky: KD. G., Z.. XX.X.XXXX, K. B. A. C., D. Č.. XX, Q. J., zast. advokátom: JUDr. Andrej Molnár, ul.

Majláta č. 2581/14, Kráľovský Chlmec, v konaní o navrátenie maloletého dieťaťa do miesta obvyklého
pobytu takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, otec maloletého I. B. A., Z.. XX.X.XXXX V. B., sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 13.5.2014
domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zabezpečiť návrh maloletého syna do miesta jeho
obvyklého pobytu, alebo ho odovzdať navrhovateľovi, ktorý zabezpečí jeho návrat do miesta obvyklého
pobytu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Miestom obvyklého pobytu maloletého je F.
J., Ü.. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil poukazom na to, že maloletý sa narodil z manželstva s jeho matkou, odporkyňou,
ktoré bolo uzavreté dňa 23.9.2006. Toto manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu v Trebišove zo
dňa 27.6.2008 č.k. 10C 48/2008 rozvedené a pre čas po rozvode manželstva bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky, jemu bolo upravené právo styku s maloletým tak, že sa tento styk realizoval
každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 8.00 hod. do 19.00 hod.. Poukázal na to, že počas trvania
manželstva, ako aj v období medzi rokmi 2002 až 2007 žil navrhovateľ spolu s odporkyňou a neskôr aj

spoločným synom v spoločnej domácnosti v B. a neskôr v meste Ü. v F. J.. Aj po rozvode manželstva
žila odporkyňa naďalej v meste Ü., v F. J. a navrhovateľ, od r. 2008 v meste X. V. F. J..

Dňa21.9.2013dostalnavrhovateľododporkyneSMS-správu,podľaktorejsinemalprísťvyzdvihnúťmal.
syna,sktorýmmalplánovanýstykvnedeľu,atozdôvoduichplánovanéhoodcestovania.Naprieksnahe
sa mu nepodarilo skontaktovať s matkou maloletého, táto mu poslala iba SMS-správu, aby sa nehneval,

že sa odsťahujú z mesta Ü., lebo nastali také okolnosti, ktoré sú v záujme maloletého I. a neskôr sa
dohodnú. Telefonicky sa až o tri dni dozvedel o tom, že matka sa s dieťaťom presťahovala k jej rodičom
do A. C.. Doposiaľ mu vzniknutú situáciu odporkyňa nevysvetlila. Odporkyňa takto konala napriek tomu,
že maloletý dňa 1.9.2013 začal navštevovať Základnú školu v meste Ü., no po troch týždňoch od
tohto dátumu došlo k zásadným zmenám, k premiestneniu maloletého do A. C., čo podľa otca má
negatívny dopad na jeho psychiku. Maloletý sa sťažuje, že nemá v mieste terajšieho bydliska kamarátov,

chýbajú mu bývalí kamaráti zo školy a rád by sa vrátil do školy v meste Ü.. Navrhovateľ v záujme
udržania kontaktu s maloletým synom, ako aj kontaktu medzi mal. I. a jeho 2,5-ročným synom, ktorýsa mu narodil z nového manželstva, každý druhý týždeň absolvuje sám, alebo s celou rodinou náročnú
cestu dlhú 600 km tam a späť. Vzniknutá situácia je pre neho neakceptovateľná, nakoľko je zásadným
spôsobom zasahované to jeho súdom priznaného práva na styk s mal. synom. Keďže odporkyňa

zapísala maloletého do školy v A. C. a sama sa registrovala na príslušnom úrade práce a do sociálnej
poisťovne, tieto kroky nasvedčujú tomu, že odporkyňa má v úmysle dlhodobo sa na území SR zdržiavať
a takto dlhodobo udržiavať vzniknutý stav. S predmetným konaním odporkyne však navrhovateľ súhlas
nedal a neplánuje dať súhlas ani v budúcnosti. V ďalšom, navrhovateľ poukazoval na vzniknutý právny
stav a riešenie tohto právneho problému prostredníctvom maďarského právneho poriadku, poukázal aj

na medzinárodno-právne predpisy, ktorými je viazaná F. J. aj Q. J.. Uviedol, že v zmysle ním uvedených
skutočností, ako aj citovaných právnych predpisov, maloletý mal v čase neoprávneného premiestnenia
obvyklý pobyt v F. J., kde sa zdržiaval na adrese Ü., U. Á. Q. X/A. Odporkyňa, pokiaľ mienila premiestniť
dieťa do Q. J., bola povinná požiadať navrhovateľa o vyslovenie súhlasu s týmto jej konaním, prípadne
podať návrh na rozhodnutie o zmene miesta pobytu príslušnému súdu. Navrhovateľovi bolo týmto
konaním neoprávnene zasiahnuté do výkonu jeho podstatných rodičovských práv, a to rozhodovania

o vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny a zároveň bolo podstatným spôsobom sťažené uplatňovanie a
výkon súdom priznaného práva navrhovateľa na styk s mal. synom.

Odporkyňa podala vo veci písomné vyjadrenie dňa 9.6.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
a zároveň žiadala, aby vzhľadom na to, že neovláda slovenský jazyk, pri jej výsluchu bol pribratý

tlmočník. Žiadala, aby súd návrh navrhovateľa zamietol z tých dôvodov, že obaja účastníci konania
uzavreli manželstvo vo V. A., obaja sú štátnymi občanmi Q. J., navrhovateľ má trvalé bydlisko vo V. A.
Z. R.. I. Č.. XX, H.. F., matka a mal. I. B. A. majú trvalé bydlisko v A. C. Z. R.. D. Č.. XX V. H. K., V.
Q. J.. Odporkyňa je prihlásená na trvalý pobyt na tejto adrese od 24.9.1991 a maloletý od 24.2.2007.
Odporkyňa ďalej uviedla, že byt, kde žili spolu s navrhovateľom v meste Ü. Z. R.. A. A., V. F. J., nadobudli

pred uzavretím manželstva do podielového spoluvlastníctva. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu v Trebišove zo dňa 26.5.2008, č.k. 10C 48/2008, pričom výrok o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2008, vo výroku o výživnom a úprave styku navrhovateľa s maloletým
nadobudol právoplatnosť 5.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.1.2009
č.k. 8CoP 257/2008. Maloletý bol týmto rozsudkom zverený do jej osobnej starostlivosti, otcovi bolo

určené výživné vo výške 10.000,- Sk mesačne a sporivé výživné vo výške 15.000,- Sk mesačne. Súd
upravil styk otca s maloletým každú párnu sobotu v mesiaci od 8.00 hod. do 19.00 hod.

Po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľom, v decembri 2007 zostala s maloletým žiť v
predmetnom byte sama s tým, že navrhovateľ jej následne znemožnil bývanie v tomto byte, pretože ju

pravidelne vyrušoval, atakoval, vyhrážal sa jej a znemožnil jej viesť riadny život, fakticky ju vyštval z
tohto bytu, a preto bola nútená sa odsťahovať na adresu ul. U. Á. v tom istom meste, a to v apríli 2010.
Jej vysťahovanie bolo odôvodnené aj tým, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa
navrhovateľ domáhal voči nej zaplatenia 783.000 forintov. Táto skutočnosť bola predmetom konania
o vyporiadaní zaniklého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania aj na Okresnom súde v

Trebišove, pod sp. zn. 10C 95/2011. Na adrese Ü., U. Á. Q. X/A V. F. matka ani dieťa nikdy nemali
trvalé bydlisko.

Je nesporné, že maloletý 1.9.2013 nastúpil do 1. ročníka základnej školy a matka potrebovala taký
pracovný čas, aby dieťa mohla do školy nosiť a zo školy ho vyberať. Napriek tomu, že jej zamestnávateľ

sľúbil umožniť takú pracovnú dobu, aby sa to dalo realizovať a zvýšiť jej plat, nedodržal to, preto matka
ukončila pracovný pomer ku dňu 25.9.2013. V priebehu mesiacov marec, júl, august, september 2013
bola práceneschopná. Odporkyňa uviedla, že už nedokázala zabezpečiť starostlivosť o maloletého v
takýchto podmienkach a nedokázala financovať svoje bývanie, napriek tomu, že ju rodičia stále finančne
podporovali, ale v F. jej nemal kto pomôcť v starostlivosti o maloletého. Preto dňa 21.9.2013 sa rozhodla

presťahovať na Q. späť ku svojim rodičom spolu s maloletým a od toho času sa zdržiava na adrese
trvalého bydliska. Túto skutočnosť bezodkladne oznámila navrhovateľovi, ktorý pri najbližšom termíne
v rámci úpravy styku vyhľadal maloletého v mieste trvalého bydliska, kde mu matka styk s maloletým
umožnila. Túto vzniknutú situáciu otec maloletého zobral na vedomie a zmieril sa s tým, že v záujme
maloletého žijú v mieste trvalého bydliska v A. C.. Keďže od presťahovania, od 22.9.2013 do 13.5.2014

uplynula doba 8 mesiacov, kedy v rámci tohto obdobia každý druhý týždeň navrhovateľa navštívil
maloletého v mieste trvalého bydliska, odkiaľ ho zobral ku svojim rodičom do Veľkých Kapušian, kde má
aj navrhovateľ trvalé bydlisko, takýto postoj podľa nej nie je možné inak hodnotiť, iba ako jeho súhlas s
tým, že maloletý sa spolu s ňou zdržiava trvale v A. C.. Okrem toho maloletý od 23.9.2013 navštevujezákladnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v A. C., dosahuje výborné študijné výsledky, má len
jednotky a v škole sa cíti veľmi dobre. Podľa nej sa nezakladá na pravde tvrdenie otca, že maloletý sa
mu sťažoval, že nemá kamarátov, a že rád by sa vrátil do školy v meste Ü.. Tam chodil maloletý do

školy iba 3 týždne a nemal tam žiadnych kamarátov. V mieste tohto prechodného bydliska bol jediný
kamarát, ktorý nastúpil na inú školu a susedka, s ktorou sa kamarátil, sa presťahovala do iného mesta.
V A. C. má maloletý veľa kamarátov, zúčastňuje sa rôznych spoločenských podujatí, zapája sa do
rôznych školských i mimoškolských akcií kultúrneho, športového zamerania a teda nie je pravdou, že
jeho presťahovanie do miesta trvalého bydliska má na jeho psychiku negatívny dopad. Maloletý sa

nechce vrátiť do mesta Ü., pretože ho k tomuto mestu nič neviaže. Podľa nej navrátenie maloletého
do mesta Ü. nie je možné ani teoreticky, nakoľko ani ona, ani maloletý nemajú tam kde bývať, a preto
ani teoreticky nie je možné uvažovať o navrátení maloletého do tohto mesta. Podľa nej navrhovateľ
týmto konaním neprejavuje skutočný záujem o mal. I., pretože podanie návrhu po uplynutí 8 mesiacov
treba kvalifikovať ako účelovú žalobu. V priebehu niekoľkých konaní, ktoré stále prebiehali vo vzťahu k
maloletému na Okresnom súde v Trebišove, navrhovateľ sa vyhrážal odporkyni, že do konca života bude

jej robiť nepríjemnosti, podávať súdne žaloby, aby ju psychicky zničil. Odporkyňa okrem iného poukázala
ešte na skutočnosť, že styk otca s maloletým síce bol upravený, ale v rozsudku sa neuvádza miesto
odovzdávania a prevzatia dieťaťa. Preto podľa nej neprichádza do úvahy vyhovieť návrhu navrhovateľa
a prípadné vrátenie maloletého, by ho vystavilo neznesiteľnej situácii, pretože maloletý bol rozhodnutím
súdu zverený do osobnej starostlivosti matky. Preto žiadala návrh zamietnuť.

Kol.opatrovníkvpísomnomvyjadrení,ktorépodaldňa12.6.2014uviedol,žeÚradpráce,sociálnychvecí
a rodiny v Trebišove prešetril pomery na strane matky, mal. dieťaťa, bytové, rodinné pomery, sociálne a
finančné pomery a zisťoval názor a záujmy mal. dieťaťa. Zistil, že od septembra 2013 matka s maloletým
žije u svojich rodičov na 1. posch. bytového domu v upravenom 6-izbovom byte, ktorý má dve kúpeľne,

toalety a dve predizby. Byt je vo vlastníctve starej matky maloletého. V domácnosti okrem maloletého I.
a jeho matky žije aj p. I. G.?X., ktorý je súkromným podnikateľom a M. G.?X., ktorá je taktiež súkromnou
podnikateľkou. Dieťa má v byte zariadenú svoju vlastnú izbu a má vytvorené vhodné podmienky pre svoj
život. Matka uviedla, že toto bývanie je pre nich finančne, priestorovo a aj umiestnením, výhodné a pre
maloletého znamená pocit bezpečia. Matka je t.č. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo

strany otca dostáva výživné na maloletého sumou 330 € mesačne a rodinné prídavky 23,52 €. Súdom
určené sporivé výživné pre maloletého v sume 497 € mesačne otec od februára 2013 neplatí. Mal. I.
B. navštevuje 1. ročník ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským v A. C., jeho triednou učiteľkou je F.. D.
D. a ošetrujúcim lekárom F.. P. Š..

Matka uviedla, že žaloba bývalého manžela ju veľmi prekvapila, pretože otec dieťaťa nevyjadril svoj
nesúhlas so zmenou pobytu ani osobne ani sprostredkovane. Považovala to preto za jeho súhlas. Mal.
I. sa t.č. už adaptoval na nové prostredie, v škole si našiel veľa kamarátov a cíti sa veľmi dobre. Dobre sa
cíti u starých rodičov, pretože má silný vzťah ku svojmu starému otcovi, v ktorom môže mať najlepší vzor.
Narušenie tohto vytvoreného vzťahu ako aj strata bezpečia domova, by mala na maloletého negatívny

vplyv a matka sa už teraz obáva, či aj samotné súdne konanie a neistota nebudú negatívne vplývať na
psychiku maloletého. Dôvod, prečo sa vrátila na Q. z F., bol práve ten, aby sa mohla viacej venovať
maloletému.

Kolízny opatrovník vykonal v domácom prostredí rozhovor s mal. I.. Maloletý povedal, že otca navštívi

hoci kde, ale spať chce doma, pri mamke. Väčšinou so svojim otcom chodieva do V. A., kde sa hraje
s mladším nevlastným bratom I., ktorého má veľmi rád. Pokiaľ však nepríde, on sa potom dosť nudí. S
otcom sa rozpráva veľmi málo a keď sa rozprávajú, otec kladie otázky týkajúce sa jeho matky. Nepýta sa
na jeho prospech v škole, kamarátov, a na obľúbené hry, ani na sledované televízne seriály. Na otázku,
či sa ešte pamätá na miesto, kde bývali, reagoval nevýrazne, spomenul bývalú kamarátku E., ktorá sa

však už odsťahovala. Maloletý sa vyjadril, že vie, že počas prázdnin tam strávia určitý čas, ale ide len
s podmienkou, keď tam bude aj jeho mamka, I. T. L. ( starý otec a stará mama). Natrvalo by sa vrátiť
už nechcel.

Na základe uvedeného kolízny opatrovník je toho názoru, že vyňatie dieťaťa z prostredia, v ktorom

v súčasnosti žije, by mohlo mať negatívny dopad na jeho psychický vývin. Názor dieťaťa, zisťovaný
v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že mal. I. sa už do F.
natrvalo vrátiť nechce a adaptoval sa na nové prostredie, kde má vytvorené vhodné podmienky pre svoj
všestranný rozvoj. Na základe toho kolízny opatrovník doporučil návrhu nevyhovieť a tento zamietnuť.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nimi predloženými listinnými dôkazmi,
pripojenýmspisomOkresnéhosúduTrebišovsp. zn.16P398/2011azistilnasledujúciskutkovýaprávny

stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že oproti predchádzajúcemu
stavu, v súčasnosti už má maďarské štátne občianstvo a trvalé bydlisko na území F., na adrese X., O. Ú.
XX. Uviedol, že svoj návrh na navrátenie maloletého do miesta obvyklého pobytu podával z toho dôvodu,

že maloletého zobrali do cudziny bez jeho súhlasu a on to pociťuje ako únos dieťaťa, resp. dieťa bolo
takto ukradnuté. Uskutočnilo sa to tak, že dňa 21.9.2013 realizoval svoj obvyklý styk so synom a dostal
SMS-ku od jeho matky, že dieťa má vrátiť skôr, teda nie o 20.00 hod, ale o 19.00 hod., podarilo sa mu to
o 19.30 hod.. Bola to sobota a plánovali s maloletým stretnutie aj v nedeľu, avšak po odovzdaní dieťaťa
o 19.38 hod. dostal ďalšiu SMS-správu od matky, že ďalší deň sa styk neuskutoční. Vytýkal matke, že
prečo mu nič nepovedala, keď boli v osobnom kontakte, chcel vedieť, prečo pre dieťa nemôže prísť a

nakoniec v nedeľu popoludní dostal SMS-ku, že sa odsťahovali do A. C.. Napriek tomu, že následne
sa snažil telefonicky kontaktovať s matkou, to sa mu nepodarilo a až o dva dni mu matka oznámila,
že sa odsťahovali z toho dôvodu, že nastali nejaké problémy, a že to bude najlepšie riešenie pre mal.
syna. Svoje odsťahovanie odôvodnila tým, že jej matka bude mať operovanú ruku, treba jej pomôcť a
že predpokladá pobyt v A. C. po dobu troch mesiacov. Navrhovateľ uviedol, že nepovažoval za správne,

aby dieťa bolo vytrhnuté z doterajšieho prostredia, najmä potom, čo 3 týždne chodilo do školy v meste
Ü. V. F. J. a bolo vytrhnuté z prostredia, na ktoré si už zvyklo. O tom, že maloletý nebude pokračovať v
štúdiu, sa nedozvedeli vopred ani v škole v Ü. a nevedeli o tom, že im pribudne žiak v škole v A. C..

Napriek tejto zmene potom dieťa navštevoval tak, ako mal upravený styk, každý druhý týždeň, počas

víkendu a aj napriek tomu, že on s takýmto postupom matky súhlas nedával. Matka od neho súhlas ani
nežiadala. Obrátil sa preto na príslušné orgány v F. už v decembri 2013 a následne na právnikov. To,
že návrh v tejto veci bol podaný až 13.5.2014, nebolo jeho zavinením. Zdržala ho skutočnosť, že matka
tvrdila, že je to zmena len na dobu troch mesiacov.

Navrhovateľ nepopieral, že doposiaľ úprava práv a povinností rodičov pre čas pred rozvodom
manželstva i po rozvode bola na základe rozhodnutí Okresného súdu v Trebišove a návrh na trebišovský
súd bol podávaný z toho dôvodu, že to tak urobil jeho právny zástupca. Napriek tomu je toho názoru, že
obvyklý pobyt mal. I. B. bol na území F. J. V. F. Ü. tak, ako to uviedol vo svojom návrhu. Je to z dôvodu,
že maloletý sa narodil v F. J. V. B. a do veku 7 rokov rokov žil na území tohto štátu. Nie je spokojný

najmä s tým, že po premiestnení maloletého do A. C. svoj styk realizuje takým spôsobom, že musí za
maloletým cestovať a od septembra 2013 takto nacestoval už 12.000 km, pričom, keď bol maloletý v
meste Ü., tak toto mesto bolo vzdialené od jeho bydliska 10 km. Takto mohol svoj styk realizovať aj v
širšom zmysle. Napriek tomuto tvrdeniu o rozšírenie styku prostredníctvom súdu nežiadal.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že od toho času, odkedy začali žiť spolu s odporkyňou v B., na území F. J. ešte
pred uzavretím manželstva, ale aj po uzavretí manželstva, nikdy sa neplánovali natrvalo vrátiť späť na
územie Q. J.. Mali iba trvalé bydlisko na území Q.. Obaja mali v F. dobré zamestnanie a plánovali si svoju
budúcnosť tam realizovať. Podľa neho odporkyňa doposiaľ má prechodné bydlisko na území F. J. a
doposiaľ dom, ktorý tam vlastní jej matka, nie je predaný. Preto podmienky pre navrátenie maloletého na

túto adresu, sú splnené. Byt, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve počas ich spolužitia, je už predaný.

Navrhovateľ nepopieral, že doposiaľ vo všetkých súdnych podaniach a konaniach pred trebišovským
okresným súdom, uvádzal trvalé bydlisko na ul. I. Č.. XX V. V. A. a iba prechodné bydlisko v obci X.
V. F. J. a až doposiaľ zvažoval prijatie maďarského štátneho občianstva, pretože predpokladal, že Q.

J. vyrieši tento problém a bude mať možnosť mať dvojaké štátne občianstvo. Nepopieral, že v určitom
období asi do roku 2010 pracoval v Q. V. B., kde mal prechodné bydlisko na ubytovni Q., okrem toho
mal prechodné bydlisko aj v F..

Ďalej sa navrhovateľ vyjadril aj k tomu, že podľa neho maloletý mal veľa kamarátov v meste Üröm,

kde žil do septembra 2013, pretože sa pamätá na akciu, keď maloletý oslavoval 6. narodeniny, že bolo
pozvaných 15 detí, jeho kamarátov aj s rodičmi do hracieho domčeka, ktorý sa nachádzal v blízkosti. V
mieste trvalého bydliska, I. Č.. XX V. V. A. stále žijú jeho rodičia. K týmto rodičom pred septembrom 2013
chodieval asi raz za 2 mesiace, prípadne menej. Nepopieral, že maloletý sa často zdržiaval v A. C. ustarých rodičov zo strany matky, bol tam každé prázdniny, letné, či jarné, voľné dni aj sviatky, lebo to bolo
najlepšie pre jeho matku, ale aj starí rodičia chodievali za nimi do F.. Nepopieral, že medzi maloletým a
starými rodičmi je vytvorený veľmi dobrý vzťah, najmä so starým otcom.

Pokiaľ maloletý uviedol, že sa nechce vrátiť do F., do miesta predchádzajúceho bydliska, podľa neho
maloletý je ovplyvňovaný svojou matkou. Čo sa týka adresy navrátenia maloletého do mesta Ü. V. F. J.,
túto konkretizoval otec tak, že o nej má rozhodnúť súd.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom maloletého sa zoznámila na vysokej škole,
Ekonomickej fakulte v A. C., pričom ústredie tejto školy bolo v B.. Svoje štúdium ukončila už v B., avšak
manželstvo s navrhovateľom uzatvárali vo V. A.. Maloletý sa narodil v B. dňa 24.2.2007. Uviedla, že
predtým mala zamestnanie v B., rovnako aj otec maloletého pracoval pre firmu F., odtiaľ však prešiel
pracovať pod dcérsku firmu Q. s tým, že jeho pracovisko bolo v B.. Ona po narodení maloletého bola
na rodičovskej dovolenke. Nadobudli spoločne byt v B., v ktorom bývali v meste Ü. a dieťa malo asi 10

mesiacov, keď navrhovateľ sa rozhodol odsťahovať ku svojej frajerke. Keď sa maloletý narodil, vtedy sa
bez problémov dohodli na tom, že maloletý bude mať slovenské štátne občianstvo a trvalé bydlisko od
narodenia v A. C., teda v mieste jej trvalého bydliska. Odporkyňa tvrdila, že nemienili sa natrvalo usadiť v
F.. Vedeli o tom, že v rodine, tak na strane navrhovateľa ako aj na jej strane sú také podnikateľské aktivity
do ktorých sa môžu po návrate na Q. zapojiť. Keď žiadal od nej navrhovateľ vyplatiť 783.000 forintov,

musela sa z tohto bytu odsťahovať, pretože ich stále chodil vyrušovať, vyhrážal sa, nazýval ju „kurvou",
opľul ju a pod. Preto sa jej matka rozhodla, že v meste Ü. kúpi dom, do ktorého sa potom s maloletým
nasťahovala. Návrh na rozvod manželstva podávala ona, pre ňu bolo jednoznačné, že existujú podľa
slovenského právneho poriadku, a preto tento návrh podávala na Okresný súd v Trebišove. V roku 2008
boli rozvedení. Maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec chodil za svojim synom stále tak,

ako bol upravený styk súdom. V roku 2010 maloletý nastúpil do materskej škôlky v meste Ü., ona však
mala také zamestnanie, že pracovala od rána do večera, a preto vedela, že keď maloletý nastúpi do
školy, tak toto už realizovať nebude môcť. So zamestnávateľom bola taká dohoda, že sa jej prispôsobí,
bude mať pružnú pracovnú dobu a rovnako jej zvýši aj plat. Keď však maloletý nastúpil do školy, toto
už neplatilo a preto jej musela prísť pomáhať matka, ktorá však je podnikateľka a nemohla zostať dlhšie

ako 3 týždne. Preto maloletý chodil 3 týždne do prvého ročníka základnej školy v meste Ü. a potom na
základe ponuky matky, že jej môžu pomôcť iba tak, že sa vráti späť na Slovensko a bude bývať v ich 6
izbovom rodinnom dome v A. C. sa rozhodla, že sa vráti na Q. spolu s maloletým. Nemalo zmysel žiť
v cudzine, kde nemohla pracovať, ledva niečo zarobila a nikto jej nevedel pomôcť. Preto sa 22.9.2013
vrátila spolu s maloletým na územie Q. J. L. A. C., do miesto trvalého bydliska. Odporkyňa nepopierala,

že túto skutočnosť vopred neprejednala s otcom maloletého, pretože s ním sa rozprávať nedá, on je
jeden nemožný človek a tak sa prejavoval aj na doterajších súdnych pojednávaniach a opakovane sa
jej vyhrážal, že ju zničí psychicky a nervovo a to je jeho jediný cieľ. To je účelom aj tohto konania, podľa
nej. Z toho dôvodu otec maloletého podával aj návrh na zníženie výživného, ktoré doposiaľ prebieha
na súdoch. Okresný súd jeho návrh zamietol. Otec sa však odvolal. Od februára 2013 neplatí sporivú

časť výživného na základe vlastného rozhodnutia a odôvodňuje to tým, že to je tak u neho ako keby
to bolo v banke.

Odporkyňa poukázala na to, že predovšetkým tu treba konať v záujme maloletého dieťaťa, ktorý v
meste Ü. nezapustil žiadne korene a ona bola jediná, na ktorú bol v tomto meste naviazaný. Mal jedinú

kamarátku v susedstve E., ktorej rodičia sa rozviedli, takže sa s matkou odsťahovala. Pokiaľ žili v
spoločnom byte, ktorý vlastnili s otcom dieťaťa, mohli tam zapustiť nejaké korene, ale keďže boli z tohto
bytu vyhnaní, tak sa to nestalo. Podľa nej tým, že maloletý iba 3 týždne chodil do školy, nenadviazal
žiadne také pevné kamarátstva, ktoré by odôvodňovali jeho návrat na územie F.. Keď začal chodil do
škôlky, ani vtedy kamarátov z ich okolia nemal, v škôlke mal nejakých kamarátov, s ktorými sa však

nestretával po návrate domov. Počas celého tohto obdobia od rozvodu manželstva až po návrat do Q.
chodieval často do A. C. ku starým rodičom, ktorí sa mu mohli venovať, často ho zobrali so sebou,
dlho bol u starých rodičov vtedy, keď mal zlomenú nohu, mal vtedy 3 roky. Stále tam bol počas letných
prázdnin a stále považoval A. C. za svoj domov. U starých rodičov mal stále vytvorené vhodné zázemie
a aj priateľov. Maloletý od návratu ani raz nepovedal, že mu je ľúto, že odišli z F., že by sa chcel vrátiť do

Ü., že tam má nejakých kamarátov a ani náhodou nemá záujem ísť do X., kde v súčasnosti žije jeho otec
so svojou novou rodinou. Otec maloletého sa znova oženil a podľa nej je ich syn iba trpené dieťa, pretože
otcovomenšiedieťamástáleprednosť.Totomenšiedieťaotcajestáleuprednostňovanéastáleibajemu
kupujú veci. Maloletý sa často musí venovať pri realizáviii styku starostlivosti o toto dieťa. Preto matkavyjadrila názor, že bezpečné a kľudné podmienky, aké má syn vytvorené v súčasnosti, je ťažké vytvoriť
niekde inde, a preto by určite nebolo v záujme maloletého jeho navrátenie na územie F.. Maloletý chodí
do Základnej školy v A. C., kde má veľa kamarátov. Škola je s vyučovacím jazykom maďarským, takže

maloletý nemá žiadne študijné problémy a má samé jednotky. Je presvedčená o tom, že pre maloletého
by bola najväčšia psychická záťaž, keby bol teraz vytrhnutý z tohto prostredia, v ktorom v súčasnosti žije
a to by ho najviac fyzicky i psychicky postihlo. Dom, v ktorom žili v Ü. jej matka ponúkla na predaj. Takže
ani z toho dôvodu návrat do tohto bydliska nie je možný. S otcom dieťaťa nie sú v osobnom kontakte,
komunikujú spolu iba SMS-kami. Pred ňou sa maloletý nikdy nevyjadril tak, že nie je spokojný s tým

prostredím, v ktorom teraz žije a podľa nej je tvrdenie otca v tomto smere účelové alebo klamlivé.

Súd vypočul maloletého v kancelárii súdu, bez prítomnosti rodičov, iba za prítomnosti kolízneho
opatrovníka, dňa 31.7.2014. Maloletý uviedol, že v súčasnosti býva v A. C. so svojou mamou, starým
otcom a starou matkou. Uviedol, že chodí do 1. ročníka Základnej školy v A. C., páči sa mu v škole a
cíti sa tam dobre. Ďalej uviedol, že predtým žili spolu s mamou v F. V. Ü.. Aj tam sa cítil dobre, ale aj

teraz sa cíti dobre. So svojim otcom sa stretáva každé dva týždne, koncom týždňa, presný deň uviesť
nevedel. Otec so sebou občas donesie aj maloletého I., ktorý má dva roky a vtedy on je rád, lebo sa s
ním zvykne hrať. S otcom chodieva do V. A. ku starým rodičom. Keď príde otec pre neho, obyčajne sa
spýta, čo sa budú hrať. Hrajú sa to, čo chce on a pýta sa aj na to, ako ide škola. Otec sa ho pýtal ako sa
má v C. a on povedal, že dobre. Nepýtal sa ho na to, či sa chce vrátiť do F.. Maloletý uviedol, že pokiaľ

by sa mal rozhodnúť, či chce zostať v A. C. alebo sa vrátiť do F., povedal, že on by si vybral C., pretože
tam je rád, najmä preto, lebo je tam I. (maloletý tak volá starého otca). Uviedol, že v Ü. mal kamaráta v
škole, ale jeho meno si nepamätal. Mal kamarátku E., ktorá žila v susedstve, ale ona sa odsťahovala.
Uviedol, že v A. C. má kamarátov, vymenoval ich mená a okrem toho tam má príbuzné Q. a E., ktoré
prišli z X.. Pochvaľoval si aj učiteľku, ktorá ich bude učiť aj v druhom ročníku. Ešte uviedol, že pokiaľ by

sa mal vrátiť do F., chcel by, aby sa tam vrátili všetci, teda aj mama aj starí rodičia zo strany matky.

Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 16P/398/2011 zistil, že prvá úprava práv a
povinností rodičov voči mal. I. B. A. bola rozsudkom Okresného súdu v Trebišove zo dňa 25.4.2008 č.k.
8P/33/2008-72. Týmto rozsudkom boli upravené rodičovské práva a povinnosti pre čas pred rozvodom

manželstva tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať
výživným v sume 10.000,- Sk mesačne od 13.12.2007 do budúcna a bol upravený styk otca s maloletým
každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci v čase od 8.30 hod. do 19.00 hod. a každý druhý a štvrtý utorok v
mesiaci v byte matky od 17.00 hod. do 19.00 hod. V čase tohto súdneho rozhodnutia účastníci uvádzali
a uvádzal to aj Okresný súd v Trebišove v záhlaví svojho rozsudku, že matka bývala trvale v A. C., R.

D. Č.. XX, t.č. bytom B., Ü., A. A. R. X P. XEM, otec: trvalé bydlisko V. A., R. I. Č.. XX a prechodne
bytom ubytovacie zariadenie P. B..

Rozsudkom Okresného súdu v Trebišove zo dňa 26.5.2008 č.k. 10C/48/2008 bolo manželstvo
účastníkov konania rozvedené. Maloletý bol pre čas po rozvode manželstva zverený do osobnej

starostlivosti matky, výživné zo strany otca bolo určené sumou 10.000,- Sk ako bežné výživné, 15.000,-
Sk ako sporivé výživné a bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec mal právo realizovať styk každú
párnu sobotu od 8.00 hod. do 19.00 hod. V tomto čase uvádzali účastníci konania a rovnako aj súd v
záhlaví svojho rozsudku iba trvalé bydlisko matky A. C., D. Č.. XX, trvalé bydlisko otca V. A., R. I. Č..
XX, prechodne bytom ubytovacie zariadenie P. B., rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu

a zverenia maloletého dňa 27.6.2008, v časti určenia výživného dňa 5.2.2009, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach 8CoP/257/08 zo dňa 2.1.2009.

Dňa 5.5.2009 otec podal na Okresný súd v Trebišove návrh na zníženie výživného a na úpravu styku
s maloletým, pričom v návrhu uvádza trvalé bydlisko matky v A. C., svoje trvalé bydlisko naďalej vo

V. A.h a prechodné bydlisko X. V. F. J.. Konanie o zníženie výživného bolo zastavené uznesením
súdu zo dňa 22.9.2010 a návrh na úpravu styku bol vylúčený na samostatné konanie, v ktorom sa
potom pokračovalo pod sp. zn. 18P/395/2010, pričom otec zmenil svoj návrh a žiadal rozhodnúť o
striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Okresný súd v Trebišove svojim rozsudkom zo dňa 29.4.2011
č.k. 8P/395/2010-107 návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietol a v tomto rozsudku sa

uvádza v záhlaví trvalé bydlisko matky v A. C., trvalé bydlisko otca vo V. A. a prechodné bydlisko
X.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8CoP/259/2011-150 dňa 23.1.2012.Toho času sa vedie konanie o zníženie výživného na základe návrhu otca, ktorý návrh bol podaný
dňa 21.12.2011 na Okresný súd v Trebišove. V návrhu otec opätovne uvádza trvalé bydlisko matky A.
C., prechodné bydlisko žiadne, svoje trvalé bydlisko vo V. A. a prechodné bydlisko X.. Okresný súd v

Trebišove jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Toho času sa spis sp. zn. 16P/398/2011 nachádza
z dôvodu odvolacieho konania na Krajskom súde v Košiciach, odkiaľ si súd tento spis zapožičal.

Odporkyňa predložila súdu aj ďalšie rozhodnutie Okresného súdu v Trebišove zo dňa 19.5.2014 č.k.
16P/21/2014, ktorým súd zamietol návrh starých rodičov zo strany otca maloletého na úpravu styku s

maloletým. V tomto rozsudku sa uvádza trvalé bydlisko matky v A. C., K. B. H. V. V. A., t.č. času X. V. F. J..

Ani v jednom prípade, v týchto konaniach, žiaden z účastníkov nenamietal tú skutočnosť, že ich vzťah
by sa mal riadiť maďarským právnym poriadkom, alebo, že by slovenský súd nemal právomoc a
príslušnosť vo veci konať. Pred maďarskými justičnými orgánmi sa neviedlo, ani nevedie žiadne súdne
konanie ohľadne rodičovských práv a povinností voči maloletému. Z uvedeného je preto zrejmé, že

rodičovské práva a povinnosti voči mal. I. B. boli pre čas pred rozvodom manželstva, ako aj po
rozvode manželstva upravené podľa slovenského právneho poriadku rozsudkami Okresného súdu v
Trebišove, resp. Krajského súdu v Košiciach. Rovnako, aj následne, po rozvode manželstva, kedy
tento súd rozhodoval o návrhu na zmenu rodičovských práv a povinností na návrh otca, použil pre
právne posúdenie veci slovenský právny poriadok. Preto navrhovateľ, otec maloletého môže odvodiť

svoje opatrovnícke práva, ktoré mu v súčasnosti vyplývajú z vyššie uvedených rozhodnutí súdu podľa
slovenského právneho poriadku. Okrem toho je z uvedených rozhodnutí zrejmé, že Okresný súd v
Trebišove založil svoju právomoc konať v uvedených veciach na tom, že obvyklý pobyt dieťaťa na
základe dohody rodičov je v mieste trvalého bydliska matky a dieťaťa, v A. C.. Na uvedenej skutočnosti
nič nemení ani fakt, že súd to vo svojom rozhodnutí neuvádza, pretože všetky uvedené konania už

boli právoplatne skončené, teda súd, aj účastníci sú týmito rozhodnutiami viazaní a nemožno ich
preskúmavať. Všeobecná právomoc súdu vo veciach rodičovských práv a povinností je upravená v čl.
8 odd.1 kap. II Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 tak, že súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa na navrátenie maloletého dieťaťa z dôvodu jeho
neoprávneného premiestnenia z F. republiky na územie Q. republiky, preto súd právny vzťah
medzi účastníkmi konania posudzoval podľa Haagskeho dohovoru o občiansko-právnych aspektoch
medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý dňa 25.10.1980, podpísaný v mene Českej a Slovenskej
federatívnej republiky dňa 28.12.1992 a Slovenská republika vyslovila súhlas s Dohovorom dňa

15.6.2000.

Podľa čl. 1 cieľom tohto Dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene
premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby
opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne

dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a)
je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý

pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo
zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo samostatne alebo by sa takto
vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na

základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 4 Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu
bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí,

keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

Podľa čl. 11 Dohovoru justičné alebo správne orgány zmluvných štátov budú v konaní o návrat dieťaťa
konať bez odkladu.Ak príslušný justičný alebo správny orgán nevydá rozhodnutie do šiestich týždňov odo dňa začatia
konania, žiadateľ alebo ústredný orgán dožiadaného štátu má právo na vlastný podnet alebo na

požiadanie ústredného orgánu dožadujúceho štátu dostať vyjadrenie o dôvodoch omeškania. Ak bola
ústrednému orgánu dožiadaného štátu doručená odpoveď, zašle ju podľa okolností dožadujúcemu
ústrednému orgánu alebo žiadateľovi.

Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a

v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,
nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým

prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny
orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba,
ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá
mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne
nevykonávala alebo, že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b)

existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak
priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 17 Dohovoru, skutočnosť, že v dožiadanom štáte bolo vydané alebo je uznateľné rozhodnutie o
opatrovníckom práve, nie je dôvodom na odmietnutie návratu dieťaťa podľa tohto dohovoru, ale justičné
alebosprávneorgánydožiadanéhoštátumôžudôvody,ktoréviedlikvydaniutakéhotorozhodnutia,vziať
do úvahy pri postupe podľa dohovoru.

Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za
rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

Z cit. právnej úpravy týkajúcej sa predmetu konania vyplýva základný cieľ predmetného Dohovoru, a
to zaistenie bezodkladného návratu detí protiprávne premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom

zmluvnom štáte. Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za protiprávne vtedy, ak ním dôjde
k porušeniu práva starostlivosti o dieťa, ktoré má osoba, inštitúcia alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa
právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením
alebo zadržaním.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie článku 3 Dohovoru v zmysle ktorého premiestnenie alebo
zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla
osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku
štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo
zadržaním.

Podľa zváženia súdu, v zmysle citovaného článku Dohovoru nie sú splnené zákonné podmienky
pre kvalifikovanie premiestnenia maloletého I. B. A. I. Ú. F. J. na územie Q. J. ako neoprávnené,
pretože navrhovateľ, otec maloletého mal svoje opatrovnícke práva upravené pre čas po rozvodemanželstva podľa slovenského právneho poriadku, nikdy nemal svoje opatrovnícke práva upravené
podľa právneho poriadku F. J., teda podľa právoplatných rozhodnutí súdu maloletý nepatril do jurisdikcie
maďarských súdov, z čoho možno vyvodiť, že jeho obvyklý pobyt nebol na území F. J. ale na území

Q. J.. Predovšetkým je potrebné uviesť, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené ešte v roku
2008. Od toho času bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a matka bola oprávnená
rozhodovať o bežných záležitostiach týkajúcich sa maloletého. Otcovi bolo upravené právo styku, bez
presného určenia miesta, kde sa tento styk má realizovať, alebo na akom mieste sa bude dieťa medzi
rodičmi odovzdávať. Je nesporné, že o podstatných záležitostiach ( v súlade s § 35 Zákona o rodine)

je stále potrebné, aby rozhodovali rodičia spoločne, a takouto podstatnou záležitosťou je aj obvyklý
pobyt maloletého. Jeho charakter, v predchádzajúcich súdnych konaniach, nielen matka, ale ani otec
nekvalifikovaltak,žesanachádza naúzemíF.J.,alezichpodaníjezrejmé,žesanachádzalnaúzemíQ.
J., pretože sám otec sa so svojimi návrhmi obracal na slovenskú jurisdikciu, a slovenské súdy vo veciach
aj rozhodovali. Preto súd má za to, že vzhľadom na existujúce právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré
považovali za miesto obvyklého pobytu maloletého miesto trvalého pobytu maloletého a jeho matky v A.

C., súd už tento obvyklý pobyt nemá právo ani skúmať, a preto uzatvára, že obvyklý pobyt maloletého
stále bol a je na území Q. J., v A. C. na základe dohody rodičov. Preto v tomto prípade sa nemôže jednať
o neoprávnené premiestnenie alebo únos maloletého z územia F. J. na územie Q. J. a neprichádza do
úvahy ani navrátenie maloletého na územie F. J..

Vzhľadom na to, že F. J. a Q. J. sú členmi Európskej únie, pre posúdenie podmienok pre navrátenie
dieťaťa, platia aj ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (tzv. Brusel II-
bis).

Podľa čl. 9 ods.2, odsek jedna sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku
1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pre
týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

Podľa článku 11 ods. 2 pri uplatňovaní článkov 12 a 13 Haagskeho dohovoru z r. 1980 sa musí

zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to s ohľadom na jeho vek alebo
stupeň vyspelosti nejaví nevhodné.

Podľa čl. 11 ods. 4 cit. nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b/ Haagskeho
dohovoru z r. 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany

dieťaťa po jeho návrate. Podľa ods. 5 súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, kým sa osobe, ktorá
požiadala o návrat dieťaťa nedala možnosť vyjadriť sa.

Pod miestom obvyklého pobytu dieťaťa na účely tohto konania treba rozumieť miesto, kde dieťa bývalo
na základe zhodnej vôle rodičov, bezprostredne pred jeho premiestnením, resp. miesto, kde dieťa určitý

čas žilo, vytvorilo si blízke citové väzby, či už k príbuzným alebo iným osobám a pod. Jednotný výklad
tohto pojmu právna teória neuvádza. Pre posúdenie obvyklého pobytu však nie je rozhodujúce bydlisko,
ktoré má iba evidenčný charakter.

V súvislosti s posúdením otázky obvyklého pobytu maloletého súd zvažoval aj dve ďalšie možné

alternatívy riešenia:

Pokiaľ by v prejednávanom prípade mal. maloletý I. miesto obvyklého pobytu od narodenia do rozvodu,
resp. aj po rozvode manželstva rodičov maloletého na území F. J., k zmene miesta jeho obvyklého
pobytu od toho času mohlo dôjsť tým, že matka nemala ako zabezpečovať starostlivosť o neho a preto,

kým navštevoval predškolské zariadenie, bol často v starostlivosti starých rodičov v A. C., trávil tam
obdobie chorôb( napr. keď mal zlomenú nohu) prázdniny, sviatky, voľná, ( uviedol to aj otec dieťaťa),
mal tam príbuzných zo strany matky, kamarátov a teda najsilnejšie životné väzby, čím sa miestom jeho
obvyklého pobytu stal A. C.. Tým by došlo k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, a bolo by použiteľné
citované ust. čl. 9 ods.2 Nariadenia, keďže následne otec sám podal návrh na súde v Trebišove o zmenu

úpravy rodičovských práv a povinností, a dobrovoľne sa podrobil právomoci tohto súdu a jeho právomoc
nenamietal.Pokiaľbysaza miestoobvykléhopobytudieťaťa,včasezačatiatohtokonania,napriekvyššieuvedeným
záverom súdu považovalo miesto prechodného pobytu matky dieťaťa v meste Ü., potom súd zvažoval,
či takýto návrat maloletého je možný s prihliadnutím na č.l. 13 Dohovoru, resp. citované ustanovenia

Nariadenia Brusel II-bis. Pokiaľ dôjde k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a pokiaľ
je podaný rodičom návrh na vrátenie dieťaťa do jedného roka od protiprávneho zadržania alebo
premiestnenia, musí súd nariadiť vrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Túto povinnosť
nemá len vtedy, ak je daná niektorá z výnimiek, uvedených v cit. článku 13, prípadne čl. 20 Dohovoru.

Súd dospel k tomu záveru, že pokiaľ by za uvedených okolností sa mal realizovať návrat maloletého
dieťaťa, ktoré od roku 2007 žije iba so svojou matkou, bol by takýmto rozhodnutím súdu vystavený
neznesiteľnej situácii, bol by oddelený od svojej matky, čo nie je prípustné aj vzhľadom na existujúcu
úpravu rodičovských práv a povinností. Matka by v takomto prípade nemohla realizovať svoju osobnú
starostlivosť o maloletého. Takéto rozhodnutie súdu by bolo zrejmým a značným zásah do psychiky
maloletého, čo nie je žiadúce a bolo by úplne kontraproduktívne oproti tomu, čím odôvodňoval otec

svoj návrh v tomto konaní- uchrániť maloletého od neoprávneného premiestnenia, od vytrhnutia z
doterajšieho sociálneho prostredia a uchrániť ho pred nepriaznivým vplyvom na jeho psychiku. Takéto
rozhodnutie súdu by nebolo v záujme maloletého. Takéto rozhodnutie by bolo najmä v záujme otca,
ktorý pred premiestnením maloletého mohol svoje právo styku raz za dva týždne realizovať bez dlhšieho
cestovania ( ako sám uviedol, maloletý býval s matkou iba 10 km od jeho bydliska).

Ďalší problém spočíva v tom, že maloletého ani nie je kde vrátiť, pretože na území F. J. matka v
súčasnosti nemá žiadne bydlisko a na druhej strane súd matke, ktorej prislúcha právo výkonu osobnej
starostlivosti o maloletého nemôže uložiť tú povinnosť, aby sa aj ona sama s dieťaťom vrátila na územie
F. J.. Otcovi dieťa zverené nebolo, nie je možné uložiť navrátenie dieťaťa do bydliska otca. Za takýchto

okolností sa návrat maloletého ani fakticky nedá realizovať.

Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že boli splnené aj podmienky adaptácie maloletého na terajšie
prostredie, pretože maloletý bol premiestnený z F. Z. Ú. Q. J.y ešte 22.9.2013, návrh vo veci bol podaný
v máji 2014, avšak pre neprítomnosť otca na prvom pojednávaní súdu, sa rozhodlo na pojednávaní dňa

31.7.2014, teda 10 mesiacov po premiestnení maloletého na územie Q. J.. Samotný návrh zo strany otca
bol podaný 8 mesiacov po premiestnení maloletého. Je to dostatočná doba na adaptáciu maloletého na
nové podmienky. Adaptáciu maloletého na terajšie podmienky potvrdil a popísal aj kolízny opatrovník,
ktorý záujmy maloletého v tomto konaní zastupoval.

Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol aj na vôľu maloletého dieťaťa, ktorú zisťoval v súlade s cit. čl. 11
ods.3 Nariadenia, ako aj čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Maloletý je už v školskom veku, primerane
fyzicky aj psychicky vyspelý a preto súd dospel k tomu záveru, že svoju vôľu v tomto konaní vie
dostatočne vyjadriť. Súd vytvoril vhodné podmienky pre maloletého, aby slobodne a bez nátlaku svoju
vôľu vyjadril a nebol stresovaný z prostredia v pojednávacej miestnosti. Maloletý pri tomto výsluchu

vyjadril vôľu zostať bývať v A. C., pričom z jeho výpovede vyplýva, že rozhodujúcimi osobami v jeho
živote sú matka a starý otec zo strany matky. Uviedol, že tam, kde teraz žije a chodí do školy sa cíti
dobre, uviedol mená svojich priateľov, nevyjadril túžbu vrátiť sa do F.. Preto, pokiaľ súd má prihliadnúť
na vôľu maloletého, má za to, že jeho vôľa bola v tomto konaní vyjadrená jednoznačne. Pokiaľ otec
namietal proti tomu , že maloletý je pod vplyvom matky, nie je možné túto skutočnosť vylúčiť už len z toho

základného dôvodu, že maloletý žije od roku 2007 iba s matkou, preto ona je tá osoba, ktorá sa o neho
stará, vychováva ho, denno-denne zabezpečuje jeho potreby, ale formuje aj jeho názory. Jeho názory
sú však úprimné, je pochopiteľné, že maloletý nechce byť odlúčený od matky, čo vo svojej výpovedi
jednoznačne vyjadril ( dokonca nechce byť odlúčený ani od starých rodičov zo strany matky). To sú
skutkové okolnosti, ktoré súd musí zobrať do úvahy.

Na základe vyššie uvedeného právneho a skutkového posúdenia veci, súd zamietol návrh otca na
navrátenie maloletého. Súd má za to, že navrátenie dieťaťa nie je možné z dôvodov vyššie uvedených
preto,ženiesúsplnenézákonnépodmienkyprenavráteniedieťaťaajednakpreto,ženavráteniedieťaťa
by bolo v rozpore s jeho vôľou a jeho záujmom.

V súlade s ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Konanie o návrate maloletého dieťať do krajiny obvyklého pobytu je konaním nesporovým, aj napriek
tomu, že môže začať len na návrh účastníka, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 176 ods. 2 O.s.p. Existujúaj iné konania starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je možné začať len na návrh, napr. o osvojenie,
a je zrejmé, že v týchto konaniach možno len ťažko hovoriť o úspechu alebo neúspechu vo veci, čo je
rozhodujúce kritérium pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 142 a § 143).

Analogicky je preto potrebné aj v konaní o návrat maloletých detí postupovať podľa ust. § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).