Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 18, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Er/618/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210209800
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milana Turanová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4210209800.3

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti
povinnému: H. E., U.. XX.X.XXXX, T. XX, Q. U. O., O. E., o vymoženie 1.204,91 eur s prísl. a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, sp. zn.

8Er/618/2010 (EX 14375/10u) doručeným exekútorovi dňa 16.12.2010 v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice spísanej dňa 26.7.2010 domáhal
voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie sumy vo výške 1.204,91 eur, keď poukazoval na
exekučný titul - Rozsudku rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o.
sp. zn. EP 82955/09 zo dňa 22.3.2010.

Okresný súd Komárno vydal dňa 6.8.2010 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého.

Upovedomenie o začatí exekúcie prevzal povinný dňa 10.12.2010. Súd vyzval súdneho exekútora
na predloženie dokladu, z ktorého by vyplýval dátum podania námietok. Súdny exekútor oznámil,

že nedisponuje dokladom (obálkou), z ktorého by vyplýval dátum, kedy povinný podal námietky na
poštovú prepravu. Na predložených námietkach vyznačil súdny exekútor dátum, kedy námietky boli
doručené na exekútorský úrad, a to deň 16.12.2010 (podľa pečiatky došlo dňa 16.12.2010). Nakoľko
nie je pochýb o tom, že námietky boli podané v 14-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie, súd konštatuje, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote. Povinný v
podaní namietal vykonateľnosť exekučného titulu, uviedol, že podal žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku a že na Okresnom súde Košice I. prebieha konanie sp. zn. 10C/175/2010.

Oprávnený doručil na súd dňa 9.5.2011 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že navrhuje odklad exekúcie, a to
po dobu právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Dňa 14.7.2014 doručil oprávnený kópiu uznesenia č.k. 10C/175/2010-23 zo dňa 27.7.2011, ktorým

Okresný súd Košice I. zastavil konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom z odôvodenia
vyplynulo, že žalovaný (Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o.) nemal v
časezačatiakonaniaspôsobilosťbyťúčastníkomkonania,akeďžeideonedostatokpodmienkykonania,
ktorý nemožno odstrániť, konanie bolo zastavené.

Podľa § 50 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (ďalej „Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom

titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúciealeboupustenieodvykonaniaexekúciezdôvodovtaxatívneustanovenýchvzákone.Námietky

nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je
to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie.

Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým
odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť
skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali

až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo
podkladom na exekúciu.

Konanie o námietkach je sporom o to, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky

zákonné predpoklady, teda či sa exekučné konanie začalo oprávnene. Okresný súd Košice I sa v
konaní vedenom pod sp. zn. 10C/175/2010 nezaoberal meritom veci, konanie bolo skončené procesným
rozhodnutím pre nedostatok podmienky konania. Povinný v námietkach namietal vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, preto súd preskúmal
vykonateľnosť Rozsudku rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o.

sp. zn. EP 82955/09 zo dňa 22.3.2010 z hľadiska nielen formálnej stránky, ale aj materiálnej stránky. Pri
preskúmavanítoho,čijepreloženérozhodnutievykonateľnýmexekučnýmtitulom,sasúdzameralnajmä
na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej stránke.
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (napr. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Vychádzajúc z uvedeného súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak

je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd preskúmal Zmluvu o pôžičke zo dňa
6.5.2005akoajpredloženévšeobecnéobchodnépodmienkypôžičkyposkytovanejspoločnosťouQuatro

a.s., kde v bode VIII. Záverečné ustanovenia písm. p) je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú dohodou zmluvných strán. V prípade,
ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom: všeobecného
súdu odporu alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory
jediným rozhodcom. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné

strany konečné, záväzné a vykonateľné. ... Podpisom tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi súhlas na výber
najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív.“

Podľa § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za

podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súd posúdil predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu, pretože veriteľ (právny predchodca oprávneného) konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnostia zaviazalsaposkytnúťdlžníkovi(povinnému),ktorýnekonalvrámcipredmetusvojejobchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pôžičku.

V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú
zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto prijatú rozhodcovskú doložku nemožno považovať
za individuálne dojednanú. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver,

že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd
poukazuje na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda
spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto

ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a
možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon

práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom
na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútenývýkonrozhodnutia.Pripreskúmavanítoho,čijepreloženérozhodnutievykonateľnýmexekučným
titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie

vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to
je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod

na vyhovenie námietok povinného.

Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).