Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705213790
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8705213790.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej N. D., bytom v S., S. XXXX/XX, o vymoženie sumy 780,72
EUR s prísl., o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.
k. 14Er/416/05 - 25 zo dňa 11. októbra 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Vo výroku o trovách exekúcie v r a c i a vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal nahradiť trovy
súdnemu exekútorovi vo výške 109,46 EUR do troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.12.2005 bola podaná na základe

exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 3472/2005, NZ 31907/2005 zo dňa 10.7.2005 spísanej
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Súd vydal dňa 4.1.2006 poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie. Oprávnený podal 31.5.2012 návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava. S
odkazom § 57 ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 22
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, splniac si povinnosť stanovenú Exekučným

poriadkom, súd preskúmal predložený exekučný titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu
a dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého by
bolo možné pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia. Pri zastupovaní povinnej pri spísaní notárskej
zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok advokát, t.j.
osoba ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinnej ako zastúpeného. Osobu advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou

bolo plnomocenstvo. Pri uzatváraní zmluvy o úvere, povinná nemala možnosť výberu zástupcu, pretože
predtlač zmluvy o úvere obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Je tak spochybnený
základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že by splnomocnenec chránil záujmy povinného.
Advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol vybraný priamo oprávneným ako veriteľom, čo nasvedčuje tomu,
že nebude hájiť záujmy povinnej ale predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého navyše zastupuje
aj mnohých iných exekučných konaniach vedených na tunajšom súde. Z uvedeného vyplýva, že

notárska zápisnica je neúčinná a teda aj nevykonateľná, pretože právny zástupca nedisponoval platným
plnomocenstvom na zastupovanie povinnej, ani teda ani spísanie notárskej zápisnice, ktorá by bola
účinným exekučným titulom. Účinnosť je základným predpokladom vykonateľnosti procesného úkonu.
Keďže v tomto prípade chýba, súd exekúciu zastavil. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na zmenusúdneho exekútora a k tomu, že o tomto návrhu súd nerozhodoval, uviedol, že ak nie sú v konaní
splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, nie je dôvod na vydávanie rozhodnutí, ktoré by
smerovali k výkonu exekúcie, akým rozhodnutie o zmene súdneho exekútora je. Výrok o náhrade

trov súdneho exekútora súd odôvodnil § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s príslušnými
ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov s tým, že
zastavenie exekúcie zavinil oprávnený predložením nespôsobilého exekučného titulu, je preto povinný
nahradiť vzniknuté trovy súdnemu exekútorovi, ktoré súd priznal po posúdení účelnosti a správnosti
vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného
uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť predloženého exekučného

titulu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah predloženej notárskej zápisnice. Postupom
exekučného súdu a následne vydaným rozhodnutím došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a
práva na spravodlivý súdny proces oprávneného a k porušeniu zásady kontradiktórnosti a práva na
rozhodovanie podľa relevantných právnych noriem. Poukázal na to, že exekučný súd vo veci nevykonal
dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu.

Podľa oprávneného je opakovaná revízia exekučného titulu vykonaná po vydanom poverení a jeho
vyhlásenie za neplatný právny úkon bez zmeny skutkového stavu v rozpore s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a tento postup porušuje základné
práva účastníkov exekučného konania. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom poriadku
Slovenskejrepublikyanacharakterjehočinnosti,ktorápredpokladáprezumpciusprávnostiazákonnosti

jeho úkonov. Oprávnený namietal tiež tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a je toho názoru,
že plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zároveň s podaním odvolania podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že
súd prvého stupňa pri rozhodované o trovách exekúcie nerešpektoval novelizované znenie § 196
Exekučného poriadku, keď nepriznal súdnemu exekútorovi zákonný nárok na 20 % - nú daň z pridanej
hodnoty z celej uplatnenej a následne súdom priznanej odmeny.

Vo vzťahu k odvolaniu podanom oprávneným odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného súd vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa
oprávnený vôbec oboznámil so samotným uznesením, ktoré odvolaním napadol, keďže podané

odvolanie a v ňom uvedené argumenty v prevažnom rozsahu vôbec nereagujú na závery obsiahnuté
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu oprávneného vo
vzťahukudeleniuplnomocenstva,ktorémalobyťsúdomposúdenéakoneprijateľnázmluvnápodmienka
podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo svetle tejto námietky sa javí nedostatok náležitej
starostlivosti oprávneného pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, keďže súd

prvého stupňa svoje rozhodnutie v žiadnom smere neopieral o problematiku neprijateľných zmluvných
podmienok a vôbec neposudzoval plnomocenstvo ako zmluvnú podmienku a neplatnosť udeleného
plnomocenstva neodôvodňoval § 53 Občianskeho zákonníka, či smernicou Rady č. 93/13/EHS. V
odôvodnení napadnutého uznesenia niet zmienky o tom, že spísaním plnomocenstva sa povinný vopred
vzdal práva, ktoré v čase podpisu plnomocenstva neexistovalo, resp. že povinný sa týmto úkonom vzdal

akéhokoľvek svojho práva, ako dôraze namietal oprávnený. Vytýkané bolo tiež namietanie absencieoprávnenia splnomocnenej osoby určiť v notárskej zápisnici čas splnenia dlhu. Oprávnený namietal tiež
údajnétvrdeniasúduotom,ženotárskazápisnicamusíbyťspísanánielenpovinným,aleajoprávneným,
čo tiež nie je obsahom napadnutého rozhodnutia.

K odvolacím námietkam oprávneného spočívajúcich v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydávaní poverenia postupom v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.

Exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. aj existenciu relevantného
exekučného titulu bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané

dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok
exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011
zo dňa 29.9.2011).

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe
notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť
také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide
o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej

osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu
spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní
notárskejzápisnicedošlokzjavnémuporušeniuzákona,keďžezapovinnúosobuuznalazáväzokosoba,
ktorejzáujmysúvzjavnomrozporesozáujmamizastupovaného.Rozpornosťvyplývaužlenzosamotnej

skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej
zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o výber zástupcu zo strany povinnej.
Výber splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto
určený zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnéej ako splnomocniteľa. Zmluvná
voľnosť povinnej pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna

a vzniká pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej v tejto časti uzavretej
zmluvy. Konanie oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinná nemala možnosť výberu zástupcu, resp.
nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere
medzi oprávneným a povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením

plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu,
resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych
dôsledkov tohto úkonu.

Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru,
odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so
záujmami splnomocnenej osoby.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené spoločnosti advokátovi Mgr.
Tomášovi Kušnírovi, ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže
byť platná ani notárska zápisnica, spísaná na základe neplatného plnomocenstva. Notárska zápisnica

tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a tým nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie
exekúcie.

K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť
sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého
stupňa nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok možno považovať

za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodených z ním predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim, a to
podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, s ktorým oprávnený vyjadril svoj nesúhlas
(pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým exekúciu zastavil, ako vecne správne.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a jeho zamietnutiu
odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná
európska právna úprava. Navyše, je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod

na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale
súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada
Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom
či návrhom účastníka.

Pred rozhodovaním o odvolaní súdneho exekútora podanom proti výroku o trovách exekúcie sa odvolací

súd prioritne zaoberal otázkou a posúdením, či je daná právomoc vo veci konať a či je v tejto častiprípustné podanie opravného prostriedku. Súd pri tom dospel k záveru, že v dôsledku zmeny právnej
úpravy nie je možné o odvolaní súdneho exekútora konať na odvolacom súde.

Novelou zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 bola z ustanovenia § 58 v

ods. 6 vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa
§ 57. Aké predpisy je potrebné použiť pri rozhodovaní o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, upravuje § 243b ods. 3 Exekučného poriadku.

Podľa §243b ods. 3 Exekučného poriadku, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra
2013, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred
1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o

odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

V prejednávanej veci odvolaním napadnuté rozhodnutie s výrokom o náhrade trov exekúcie vydal vyšší
súdny úradník. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu doposiaľ sudca nerozhodol. Za takéto rozhodnutie
sa nedá považovať vyjadrenie sudcu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.), ktorým sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.

Občianskysúdnyporiadokupravujeformyrozhodnutív4.hlave,3.časti,§152až175,pričomrozoznáva
tri formy súdnych rozhodnutí a to rozsudok, uznesenie a platobný rozkaz. Vyjadrenie sudcu podľa § 374
ods. 4 O.s.p. nemá charakter rozhodnutia.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o

vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

O odvolaní súdneho exekútora proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa tak postupuje podľa
prechodných ustanovení, § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, veta za bodkočiarkou, t.j. musí byť

rozhodnuté podľa predpisov účinných od 1.11.2013.

Ak teda sudca do 31.10.2013 o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nerozhodol, po
1.11.2013 takéto rozhodnutie o trovách exekúcie v súvislosti s rozhodovaním o zastavení konania podľa
§ 58 Exekučného poriadku, má charakter rozhodnutia, proti ktorému O.s.p. podľa § 202 ods. 2 v spojení
s § 58 Exekučného poriadku odvolanie nepripúšťa.

Zo znenia § 374 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že proti každému rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym
úradníkom je odvolanie prípustné.

Dôsledkom toho, aplikujúc ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. sa rozhodnutie súdu prvého stupňa vydané
vyšší súdnym úradníkom podaním odvolania zrušuje s tým, že o trovách konania musí opätovne
rozhodnúť príslušný sudca súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu sudcu odvolanie nebude

prípustné.S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa v časti
trov konania ako bezdôvodne predloženú bez meritórneho rozhodnutia o podanom odvolaní súdneho
exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.