Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613010248
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2613010248.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obvinenému J. V., pre zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, o sťažnosti okresného prokurátora
proti uzneseniu Okresného súdu v Senici zo dňa 07.10.2013 sp.zn. 2T/103/2013 na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 10.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 244 odsek 1 písm.a/ Trestného poriadku obžalobu proti
obvinenému J. V. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe okresného prokurátora č. Pv 761/11 odmietol a vrátil
prokurátorovi.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd pri predbežnom prejednaní obžaloby zistil
nedostatky, spočívajúce v získavaní dôkazov - znaleckého posudku znalca Ing. F. A. č. 5/2012 ako i
výsluchu znalca, ktoré boli vykonané v rozpore so zákonom z čoho vyplýva, že došlo k porušeniu práva
obvineného na obhajobu v zmysle § 2 odsek 7 a odsek 9 Trestného poriadku, keďže obvinenému ani
jeho obhajcovi nebolo doručené uznesenie o pribratí znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, ktorý
možno hodnotiť ako jeden z najpodstatnejších dôkazov proti obvinenému a k záverom ktorého sa z

uvedených dôvodov obvinený resp. jeho obhajca nemohol z objektívnych dôvodov vyjadriť, hoci proti
uzneseniu o pribratí znalca je podľa Trestného poriadku prípustná sťažnosť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorou sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal.

V dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že nie je možné stotožniť sa so záverom súdu, že vo veci došlo
k porušeniu práv obvineného a k nulitnosti znaleckého posudku resp. výsluchu znalca. Poukázal na

to, že vyšetrovateľ do konania pribral znalca v súlade s ustanovením Trestného poriadku pričom z §
119 odsek 2 Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že znalecký posudok je zákonným dôkazným
prostriedkom. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Tdo 25/2011
v ktorom sa konštatuje, že k porušeniu práv obhajoby nedošlo nemožnosťou podať sťažnosť proti
uzneseniu o pribratí znalca, ktoré bolo vydané ešte pred vznesením obvinenia. Takýto postup Najvyšší
súd SR považuje za súladný so zákonom. Rovnako poukázal na to, že v rámci vyšetrovania vyšetrovateľ

vykonal rozsiahle dokazovanie, plne rešpektujúc právo na obhajobu a to v rozsahu v potrebnom na
riadne objasnenie veci a zistenie skutkového stavu veci, aby súd mohol rozhodnúť o obžalobe.Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ
podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora

nie je dôvodná.

Podľa § 244 odsek 1 písm.h / Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu
odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä, že boli porušené
ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnostiatovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie.

Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v
trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj
okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstará súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektoré z ich strán.

Podľa § 142 odsek 3 Trestného poriadku o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu
možno podať sťažnosť pre vecné dôvody, alebo pre osobu znalca.

Podľa § 2 odsek 7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 odsek 9 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie má právo na obhajobu.

Podľa § 119 odsek 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité

objasnenie veci, a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného
zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné
vyjadrenia, previerka, výpovede, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus ...

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry v Senici podala na okresný
súd dňa 22.08.2013 na menovaného obžalobu pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276

odsek 1, odsek 4 Trestného zákona v dôsledku čoho okresný súd nariadil verejné zasadnutie o
predbežnom prejednaní obžaloby, kde preskúmal obžalobu ako i zákonnosť dôkazného materiálu a
dospel k záverom, ktoré nakoniec vyjadril i vo výrokovej časti napadnutého uznesenia tým, že obžalobu
okresného prokurátora odmietol a vec mu vrátil do prípravného konania.

Takýto postup okresného súdu i krajský súd považoval za absolútne legitímny.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že nezávislosť rozhodovania okresného súdu sa má
uskutočňovať v ústavnom aj zákonnom procesnoprávnom aj hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako to vyplýva z článku
46 a nasl. z Ústavy SR a článku 6 odsek 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť
práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu presvedčivo a

správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Týka sa to nielen konečného
rozhodnutia, či už o vine a treste a pod., ale týka sa to aj každej čiastkovej otázky namietanej zo stranyobžalovaného.Všeobecnýsúdmápritomstarostlivoprihliadaťnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,
vrátane toho, čo namietal obžalovaný prípadne jeho obhajca. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku musí kopírovať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov je nepochybné, že okresný súd pri argumentácii výroku
napadnutého rozhodnutia vychádzal dôsledne zo skutkového stavu, ktorý v konečnom dôsledku i
v dôvodoch napadnutého uznesenia náležitým spôsobom podrobne analyzuje a rozoberá, pričom
poukazuje na všetky okolnosti o ktoré výrok svojho rozhodnutia oprel.

V dôvodoch napadnutého uznesenia náležitým spôsobom vysvetlil, na základe ktorých skutočností

považoval znalecký posudok znalca z odboru ekonómia - manažment, odvetvia účtovníctva a
daňovníctva Ing. F. A. za nezákonný a v konečnom dôsledku za nulitný. Jasne skonštatoval, že
takto získaný dôkaz je nepochybne v rozpore so zákonom v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva
obvineného na obhajobu v zmysle § 2 odsek 7 a odsek 9 Trestného poriadku tak, ako sú vyššie citované,
nakoľko obvinenému ani jeho obhajcovi nebolo doručené uznesenie o pribratí znalca, ktorý vypracoval

znalecký posudok, ktorý možno hodnotiť ako jeden z najpodstatnejších dôkazov proti obvinenému a k
záverom ktorého sa z uvedených dôvodov obvinený resp. jeho obhajca nemohol z objektívnych dôvodov
vyjadriť, hoci proti uzneseniu o pribratí znalca je podľa Trestného poriadku prípustná sťažnosť.

S takýmto konštatovaním okresného súdu je potrebné v celom rozsahu sa stotožniť. Je tiež potrebné
poukázať na to, že krajský súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach síce v iných veciach

(6To/79/2012, 6To/9/2011), vyjadril jednoznačný názor v súvislosti s doručovaním rozhodnutí o pribratí
znalca v zmysle ktorých nedoručenie rozhodnutia o pribratí znalca resp. znaleckého ústavu obvinenému
a jeho obhajcovi, a to ani dodatočne po vznesení obvinenia treba považovať za porušenie práva na
obhajobu.

Z obsahu spisu je nepochybné, že znalec z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctvo a

daňovníctvoIng.F.A.bolpribratýdokonaniauznesenímvyšetrovateľaORPZSenica,Odborkriminálnej
polície č. ČVS: ORP-360/OEK-SE-2011 zo dňa 01.08.2012, pričom obvinenie voči J. V. pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona bolo vznesené dňa
31.01.2013 t.j. až po vypracovaní znaleckého posudku č. 5/2012, ktorý posudok bol OR PZ v Senici
doručený dňa 19.10.2012, pričom výsluch znalca bol vykonaný dňa 29.11.2012. Ďalej z obsahu spisu

je nepochybné, že uznesenie o pribratí znalca obvinenému ani jeho obhajcovi neboli doručené, pričom
neboli títo vyrozumení ani o termíne konania výsluchu znalca. Z vyššie uvedených skutočností preto i
krajský súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva na obhajobu, ktoré predstavuje podstatnú vadu
konania ako to správne v dôvodoch napadnutého uznesenia skonštatoval i I. stupňový súd a ako to v
konečnom dôsledku namietal vo svojej výpovedi obvinený ako i jeho obhajca.

Je nepochybné, že znalecký posudok v predmetnej veci je dôkazom rozhodujúcim i s poukazom na
tvrdenia obvineného ako i jeho obhajcu na verejnom zasadnutí, kde značným spôsobom závery
znaleckého posudku sú spochybňované a ktoré skutočnosti tvoria podstatnú časť obrany obvineného,
ktorá vzhľadom na nezákonnosť nebola náležitým spôsobom preverená a preto i krajský súd postup
okresného súdu pokiaľ odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi, považoval za správny a zákonný a

keďže nezistil ani žiadne ďalšie iné okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť zmenu I. stupňového rozhodnutia,
sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.