Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/169/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112202599
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112202599.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. B., P. X, t. č. I. XX, S., za účasti vedľajšieho
účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5,
právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie
231,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 15C 114/2012-73 z 30.5.2013, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 222,80 Eur s úrokom
z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 23.07.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd v
lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný platne uzavreli úverovú zmluvu č.
3603166986, nakoľko zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako sú vymedzené v zákonných
ustanoveniach zák. č. 258/2001. Žalovaný si povinnosti zmluvne upravené neplnil, neuhrádzal splátky
a dostal sa do omeškania. Právny predchodca žalobcu dňa 24.11.2006 úver zosplatnil, čím začala
plynúť premlčacia doba. Ku dňu uznania dlhu žalovaným však premlčacia doba neuplynula, pretože k
zosplatneniu úveru došlo 24.11.2006 a dohoda bola uzavretá 30.04.2009, teda pred uplynutím trojročnej
premlčacej doby. Vznesená námietka premlčania vedľajším účastníkom tak nebola dôvodná. Súd
vyhovel žalobe v časti zaplatenia istiny 222,80 Eur so zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej
sumy od 23.07.2009 do zaplatenia v súlade s nárokom uplatneným v žalobe, pretože je nesporné, že
dňa 23.07.2009 žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy bol. Súd nepriznal kapitalizovaný úrok
z omeškania 130,51 Eur, pretože žalobca nepreukázal akým spôsobom sa dopracoval k výpočtu tejto
sumyatiežnepriznalzmluvnúpokutu9EurvzmysleHlavy13Úverovýchzmluvnýchpodmienok,pretože
zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá v súlade s platnou právnou úpravou
obsiahnutou v ust. § 544 a násl. OZ. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút v záväzkovom práve
si vyžaduje individuálne dojednanie zmluvných strán o výške pokuty alebo o spôsobe jej určenia, kde
pri uplatnení nárokov zo zmluvnej pokuty pre porušenie právnej povinnosti niektorou zo zmluvných
strán o jej uplatnení nemôže byť pochýb. Žalobca takto pri dojednaní o zmluvnej pokute so žalovaným
nepostupoval a túto si uplatnil len odkazom na úverové podmienky, kde v obdobných prípadoch súdy
už rozhodli, že sa nejedná o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, ako taká je neprijateľná a
neplatná. O trovách konania súd rozhodne v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p..Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie vedľajší účastník. Poukázal na to, že v predmetnej veci
nevykonalsúdprvéhostupňadokazovaniekokolnostiamdohodyouznanízáväzkuaúhradepohľadávky
v splátkach aj napriek tomu, že táto dohoda je z pohľadu rozhodnutia vo veci samej ťažisková. Má
za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len Dohoda) je formulár,
ktorý pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah.
Vzhľadom k predformulovanému obsahu Dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný
prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Okolnosti, za ktorých sa uzatvára, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. Dohoda, ako právny
úkon, je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa,
podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto
dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať
dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve,
z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej
zmluvy definovaný v článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na túto dohodu, rovnako aj právny
režim celej citovanej Smernice, z ktorej je odvodený model spotrebiteľskej ochrany zakotvený v našom
právnom poriadku. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol,
alternatívne rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Proti rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol, podal
odvolanie žalobca. Má za to, že úroky z omeškania uplatnené v žalobnom petite boli dostatočným
spôsobom špecifikované. S poukazom na uvedené navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a
zaviazať žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania v súlade so žalobným petitom.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka poukázal na to, že vedľajší účastník má
právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Vzhľadom k tomu, že medzi žalovanou a Združením na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi nimi, odvolanie vedľajšieho účastníka je možné považovať ako podané neoprávnenou
osobou. Má za to, že Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania
dlhu zo strany dlžníka a že sa na ňu nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ ide o trovy konania, je potrebné konštatovať, že konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a
nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady
trov právneho zastúpenia. Na základe toho navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Žalovaný súhlasil s odvolaním vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky
pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemôže reagovať na nepreskúmateľné závery
súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p.
Pokiaľ ide o legitimáciu vedľajšieho účastníka na podanie odvolania, je potrebné konštatovať, že tieto
oprávnenia vyplývajú vedľajšiemu účastníkovi z ustanovenia § 93 ods. 1,2 O.s.p., na základe ktoréhov tomto konaní vystupuje na strane žalovaného ako organizácia na ochranu spotrebiteľa a bráni takto
záujmy žalovaného ako spotrebiteľa v tomto konaní. Ako vedľajší účastník má právo na procesné
úkony na obranu účastníka, na strane ktorého vystupuje, vrátane podania opravných prostriedkov s tou
výhradou, že podanie takéhoto opravného prostriedku nesmie byť v rozpore s vôľou účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník vystupuje alebo proti jeho záujmom.
V predmetnej veci žalovaný jednoznačne deklaroval, že s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí, a
preto odvolací súd nemá pochybnosti o oprávnenosti odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa v
predmetnej veci zo strany vedľajšieho účastníka.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.2006
(ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v článku 3 ods. 2 Smernice Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, by mal dopadať aj na
nadväzujúce úkony vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom tak, ako sa to udialo aj v predmetnej
veci.
V spise sa nachádza na č.l. 41 Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je
podpísaná žalovaným, pričom táto dohoda má nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy,
obsah ktorej žalovaný ako dlžník nemohol ovplyvniť. Obsahom tejto zmluvy je spomínané uznanie
záväzku na sumu istiny vo výške 564,63 Eur, ako aj príslušenstva pohľadávky bez toho, aby bol
dlžník poučený o právnych dôsledkoch takejto dohody a obsahuje taktiež formu splatenia záväzku,
rozhodcovskú doložku v prípade riešenia sporov a záverečné ustanovenia.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky, alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne
dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať
dôkaz (článok 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). Ako bolo vyššie uvedené, predmetná dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa v súčasnom štádiu konania a dokazovania
všetky predpoklady preto, aby bola podriadená pod článok 3 ods. 2 Smernice č. 93/13/EHS, pretože
ide o typickú predformulovanú štandardnú zmluvu, pričom zatiaľ neboli ponúknuté dôkazy alebo
tvrdenia zo strany žalobcu, že by jednotlivé podmienky uvedené v tejto zmluve boli so spotrebiteľom -
žalovaným individuálne dojednané. Aj táto dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bezprostredne nadväzuje na predchádzajúce dojednania
spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.
Súd prvého stupňa však neposúdil predmetnú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku z pohľadu Smernice Rady č. 93/13/EHS a nekritickým spôsobom akceptoval túto dohodu ako
platný právny úkon.Naviac, súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, či skutočne táto dohoda je platným právnym úkonom aj
z pohľadu ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a či boli dodržané
princípy dobromyseľnosti, čestnosti pri uzatváraní takejto dohody.
Z obsahu spisu je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v rozsahu,
v akom to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Jeho skutkové závery bez vykonania ostatných
dôkazov, najmä Dohody, vyvodené len na základe samotného výsluchu zástupcu žalobcu neodpovedajú
zákonnému postupu uvedenému v ustanovení § 132 O.s.p..
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa aplikovať v predmetnej veci dôsledne citované predpisy aj
vo vzťahu k predmetnej zmluve a v prípade tvrdení žalobcu, ktoré by mali preukázať opak, aj vykonať
dokazovanie v zmysle článku 3 ods. 2 Smernice č. 93/13/EHS.
Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.