Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809203830
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5809203830.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: D. J., nar. X.X.XXXX, bytom Z. H.
XX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom R. XXX/XX, XXX XX F., proti
žalovanej: D. J., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, právne zastúpenej Mgr. Igorom Paliderom,
advokátom so sídlom XXX XX W. XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/134/2009-129 zo dňa 31.

októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/134/2009-129 zo dňa 31. októbra 2011 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu D. J. a žalovanej D. J.,
rod.U.,knehnuteľnostiamzapísaným naLVč.XXXXprek.ú.Z.H.podAparcelyregistra„C“evidované

na katastrálnej mape parc. č. 1712/5 TTP o výmere 203 m2, parc. č. 1712/38 TTP o výmere 288 m2,
parc. č. 1712/58 TTP o výmere 59 m2, parc. č. 1712/82 TTP o výmere 34 m2, pod B1 a B4 zapísané
na meno D. J. v podiele 5/6 účasti a pod B2 zapísané na meno D. J., rod. U., v podiele 1/6 účasti
(veta I. výroku rozhodnutia). Zároveň spoluvlastnícky podiel žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX pre k. ú. Z. H. pod A parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č.
1712/5 TTP o výmere 203 m2, parc. č. 1712/38 TTP o výmere 288 m2, parc. č. 1712/58 TTP o výmere

59 m2, parc. č. 1712/82 TTP o výmere 34 m2, pod B2 zapísaný na meno D. J., rod. U., v podiele 1/6
účasti prikázal do vlastníctva žalobcu D. J. (veta II. výroku rozhodnutia). Súčasne uložil žalobcovi D. J.
povinnosť zaplatiť žalovanej D. J., rod. U., titulom vyplatenia jej spoluvlastníckeho podielu podľa výroku
II. tohto rozsudku sumu 650,00 eur, a to do 20 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (veta III. výroku
rozhodnutia). Žalovanej tiež uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konanivo výške 7,79 eur na č. účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

(veta IV. výroku rozhodnutia) a tiež žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
351,40 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (veta V. výroku rozsudku).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu
dňa 14.8.2009 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva so žalovanou k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. Z. H. zapísaným na LV č. XXXX, a to parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape parc. č. 1712/5 TTP o výmere 203 m2, parc. č. 1712/38 TTP o výmere 288

m2, parc. č. 1712/58 TTP o výmere 59 m2, parc. č. 1712/82 TTP o výmere 34 m2 (ďalej aj sporné
nehnuteľnosti) a prikázať ich do vlastníctva žalobcu s tým, že zároveň mu súd uloží povinnosť vyplatiť
žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel sumu 323,65 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že účastníci sú
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to tak, že žalobca je ich spoluvlastníkom v podiele 5/6
(pod B1 a B4) a žalovaná je ich spoluvlastníčkou v podiele 1/6 (pod B2). Žalobca mal záujem na
vyporiadaní predmetných nehnuteľnosti, a preto listom zo dňa 11.7.2008 navrhol žalovanej odkúpenie jej

spoluvlastníckeho podielu za cenu 100,- Sk/1m2. Žalovaná na túto výzvu nereagovala, a preto v mesiaci
august 2008 podal žalobca na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorébolo vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 5C/148/2008. Keďže žalovaná medzičasom
súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, žalobca zobral návrh v predmetnej
veci späť. Dohoda so žalovanou ohľadom usporiadania spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam

však nie je možná, a preto žalobca opätovne podal žalobu na súd v tejto veci. Svoj návrh odôvodnil
aj tým, že jeho spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam je 5/6 a žalovaná má výrazne
nižší spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach 1/6, a preto žiadal, aby boli tieto nehnuteľnosti
prikázané do jeho výlučného vlastníctva za náhradu. Reálne rozdelenie sporných nehnuteľností s
ohľadom na podiel žalovanej nie je možný, keďže takýmto spôsobom by sa nedali vytvoriť užívania

schopné parcely. Celková výmera na spoluvlastnícky podiel žalovanej predstavuje 97,33 m2 a
celková výmera spoluvlastníckeho podielu žalobcu predstavuje 486,66 m2. Žalobca navrhol prikázanie
spoluvlastníckeho podielu žalovanej v jeho prospech, a to za cenu 3,32 eur/1m2, čo na celkový
podiel žalovanej uvedený vyššie predstavuje sumu 323,65 eur. Žalovaná žiadala návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť. Nesúhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam. Uviedla, že predmetné pozemky oddávna slúžia ako prístupová komunikácia

k vyššie položeným pozemkom, ktoré vlastní tak ona, ako aj iní spoluobčania z obce Z. Polhora. V
prípade zrušenia spoluvlastníctva k sporným pozemkom by tak žalovaná stratila možnosť prístupu na
svoje poľnohospodárske pozemky, resp. by musela ísť k nim okľukou asi jeden kilometer. Navyše na
časti uvedených pozemkov sa nachádza asfaltový koberec, ktorý svedčí o tom, že tieto pozemky v
uvedenom rozsahu majú slúžiť na spoločný prístup a prejazd. Takéto využitie má záujem zachovať

aj Obec Z. H., a preto v prejednávanej veci je daný dôvod na rozhodnutie v zmysle ust. § 142 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má postavený rodinný dom na parcele č. 2035/16. Na parcele č.
1617/2 je postavený dom susedy D.. Žalovaná v tejto časti obce nemá vôbec rodinný dom, keďže býva
v S.. Je len spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností. Parcely, ktoré sú predmetom sporu, sa ťahajú
smerom od parcely žalobcu č. 2035/16 smerom ku rabčickému chotáru. V ďalšej časti má pozemky

aj žalovaná, ktorá ich má oplotené a žalobca je taktiež ich spoluvlastníkom, avšak nezasahuje jej do
nich. Parcela č. 1712/5 predstavuje dvor pri rodinnom dome, na ktorej má žalobca postavenú garáž,
parcela č. 1712/38 prestavuje lúku, parcely č. 1712/82 a č. 1712/58 sú vlastne súčasťou susedných
parciel č. 1721/5 a 1712/38 a nie sú medzi nimi hranice. Žalovaná nikdy neužívala pozemky, ktoré sú
predmetom sporu. Žalovaná v obci Z. H. nebýva už 30 rokov. Svoje pozemky má situované vyššie

od sporných nehnuteľností a dala ich do nájmu. Zdôraznila, že má 6 detí a ak niektoré bude mať
záujem v tejto časti stavať rodinný dom, nemôže súhlasiť s návrhom žalobcu. Žalobca sporné pozemky
užíva odvtedy ako postavil svoj rodinný dom. V tej časti, kde sa tiahnu tieto pozemky, bola cesta do
polí. Bola širšia ako 2 metre a dalo sa tadiaľ prejsť vozom. Podľa listín predložených obcou Z. H. by
v spornej časti malo ísť o obecnú cestu. Ohliadkou na mieste samom okresný súd zistil, že sporné

nehnuteľnosti sú užívané žalobcom, jednak ako dvor pri rodinnom dome a hospodárskych budovách
a tiež ako záhrada za domom smerom do chotára, kde následne pokračujú pozemky žalovanej, ktoré
sú taktiež ešte v spoluvlastníctve a ktoré žalovaná dala do nájmu. Časť C-KN parc. č. 1712/58 a č.
1712/82 je voľná a prístupná ako časť spornej poľnej cesty spolu so susedným pozemkom,
ktorý nie je predmetom sporu. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej

aj OZ) okresný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní návrhu žalobcu nevyhovel a zamietol ho,
pričom konštatoval, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto
nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek

dôvodov nevyhovuje. Ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Reálne rozdelenie podľa spoluvlastníckych podielov
ako prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných
osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v

presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr. rôzna kvalita vydelených častí, nerovnaké
prístupové možnosti a pod.). Z ust. § 142 ods. 2 OZ vyplýva, že z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku. V konaní mal okresný súd nesporne preukázané, že sporné pozemky sú v
podielovom vlastníctve účastníkov konania, keď žalobca je nesporne väčšinový spoluvlastník v podiele

5/6 účasti a žalovaná len v podiele 1/6 účasti Už z pomeru týchto spoluvlastníckych podielov je
nesporné, že v zmysle § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhoduje
veľkosť spoluvlastníckeho podielu, čo svedčí jednoznačne v prospech žalobcu. Prvostupňový
súd bol toho názoru, že z uvedeného zákonného ustanovenia by mala vychádzať aj obec pri riešeníurčitých nezrovnalostí medzi spoluvlastníkmi v súvislosti s prechodom do poľa. Za týchto okolností
neprichádza do úvahy nerešpektovanie vlastníckeho práva väčšinového vlastníka pri prípadných
úpravách vykonávaných na cudzom pozemku, ak je eventuálne možný aj iný prístup. V konaní mal tiež

okresný súd preukázané, že žalovaná takmer 30 rokov nebýva v obci Z. H. a pozemky v tejto obci dala
do nájmu a jej spoluvlastnícky podiel v sporných pozemkoch je takpovediac zneužívaný na nezhody.
Za týchto okolností súd I. stupňa dospel k záveru, že je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy medzi
spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Tým sa sprehľadní a zjednoduší situácia pre prípadne riešenie
problému s prechodom iných občanom, ktorí však nie sú účastníkmi tohto súdneho konania, kde sa

riešiavzájomnévlastníckevzťahyspoluvlastníkovnehnuteľností.Nazákladetaktozistenéhoskutkového
stavu a vykonaného dokazovania okresný súd vyvodil ten právny záver, že predmetné nehnuteľnosti
nie je možné rozdeliť a to z dôvodu, že by tým vznikli, s ohľadom na malý spoluvlastnícky podiel
žalovanej (1/6 účasti), malé parcely a vznikali by komplikácie a prípadne ďalšie nedorozumenia pri ich
užívaní. Za daných okolností preto okresný súd pristúpil pri vyporiadaní spoluvlastníctva
účastníkov konania k takému riešeniu, že spoluvlastnícky podiel žalovanej v podiele 1/6-ina na sporných

nehnuteľnostiach predstavujúci celkovú výmeru 97,33 m2 z celkovej výmery všetkých nehnuteľností
(584 m2), prikázal za náhradu do vlastníctva žalobcu. Pri takomto spôsobe vyporiadania vychádzal
jednak z pomeru spoluvlastníckych podielov účastníkov, keď žalobca má podiel predstavujúci až 5/6 a
tiež na skutočnosť, že predmetné pozemky sú užívané žalobcom ako dvor a záhrada, aj keď časť parc.
č. 1712/58 a č. 1712/82 je prístupná ako časť spornej poľnej cesty, ktorá nie je právne vysporiadaná.

Za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanej okresný súd uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovanej
jeho všeobecnú hodnotu stanovenú súdnym znalcom Ing. D. W. v znaleckom posudku č. 89/2009 v
celkovej výške 650,00 eur po zaokrúhlení (6,66 eur/1 m2). Podľa názoru okresného súdu, súdny znalec
pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemkov bral do úvahy všetky koeficienty pre navŕšenie, ktoré je
možné v danej lokalite použiť. Z toho dôvodu nepovažoval za potrebné zisťovať ceny obdobných

pozemkov v obci Z. H. cez realitné kancelárie, prípadne dotazom na Obecnom úrade Oravská Polhora,
ktorý sa angažoval v tomto spore. Z uvedených dôvodov okresný súd nevykonal dôkazy ohľadom ceny
navrhované právnym zástupcom žalovanej.
V tomto konaní vznikli štátu trovy konania v celkovej sume 7,79 eur ako náklady v súvislosti s
vykonanou ohliadkou v obci Z. H. dňa 22.7.2010 služobným motorovým vozidlom. S poukazom na ust.

§ 148 ods. 1 O.s.p. okresný súd za výsledok konania v danom prípade zobral rozhodnutie o pridelení
spoluvlastníckeho podielu v 1/6 účasti žalobcovi, ktorý je väčšinovým spoluvlastníkom 5/6 účasti v
pomere k celku.
Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal
v konaní úspech, priznal ich náhradu voči žalovanej. Okresný súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania v celkovej sume 351,40 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu
na začatie konania v sume 16,50 eur + odmena vyplatená súdnemu znalcovi vo výške 66,98 eur za
vypracovanie posudku na stanovenie všeobecnej ceny pozemku a tiež z trov právneho zastúpenia
v celkovej sume 284,28 eur, keď právnemu zástupcovi priznal odmenu za 6 úkonov právnej pomoci
(prevzatie a príprava, podanie žaloby, vyjadrenie k návrhu žalovanej na prerušenie konania zo dňa

2.11.2010, pojednávanie dňa 7.7.2010, ohliadka v Z. H. dňa 22.7.2010, pojednávanie 17.10.2011) po
24,90 eur + 2x režijný paušál po 6,95 eur + 3x režijný paušál po 7,21 eur + 1x režijný paušál v hodnote
7,41 eur + 20 % DPH - 38,47 eur + cestovné motorovým vozidlo na ohliadku z Námestova do Oravskej
Polhory a späť dňa 22.7.2010 - 7,47 eur a náhrada za stratu času dňa 22.7.2010 pri ohliadke za 2
polhodiny po 12,35 eur + 20 % DPH - 4,94 eur. Pri výpočte odmeny pre právneho zástupcu okresný

súd vychádzal z ceny spoluvlastníckeho podielu žalovanej, ktorú právny zástupca navrhoval vyplatiť
žalovanej, a to vo výške 323,65 eur, a to jednak v samotnej žalobe a jednak aj v záverečnej reči na
pojednávaní dňa 17.10.2011.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, v písomnom podaní

svojho právneho zástupcu zo dňa 8.11.2011, v ktorom sa domáhala jeho zmeny v zmysle námietok
uvedených v odvolaní.
Svoje odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Konštatovala, že napadnutým
rozhodnutím nebol rešpektovaný jej záujem na zachovaní prístupu na jej pozemky CKN parc. č.
1712/58 a CKN parc. č. 1712/82 v kat. úz. Z. H.. Z vykonaného dokazovania a tiež z potvrdenia

obce Z. H. a ohliadky na mieste samom vyplynulo, že žalovaná je so žalobcom aj spoluvlastníčkou aj
bezprostredne ďalších susediacich pozemkov. Z obsahu prednesov účastníkov a mapových podkladov
bolo preukázané, že sporné pozemky sa sčasti nachádzajú vo dvore žalobcu a sú ním užívané, avšak
popri tom s určitosťou parc. č. 1712/58 a parc. č. 1712/82 tvoria odjakživa prístupovú komunikáciuaj na ďalšie vyššie položený pozemky účastníkov, ako aj ďalších osôb zo spoločnej
parcely, tzv. dvadsiatkovej šnúry, vytvorenej z časti pozemku pkn. protokolu č. 29 a pkn. protokolu
č. 30. Takýmto spôsobom sa realizoval prechod a prejazd cez tieto pozemky viac ako 150 rokov.

Skutočnosť, že parcela č. 1712/58 a č. 1712/82 slúžili na prechod a prejazd dokumentuje
aj fakt, že je to asfaltom spevnená komunikácia. Práve do tohto pozemku vykonal žalobca
svojvoľne výkop, aby znemožnil prístup a príjazd žalovanej, resp. nájomcovi jej pozemkov na vyššie
položené pozemky. Takéto konanie žalobcu vedie k znehodnocovaniu vyššie položených pozemkov
žalovanej, lebo prístup na jej pozemky je podstatne sťažený. Okresný súd vôbec nezobral do úvahy,

že toto konanie je formou násilného správania spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom vyššie
položených pozemkov a žalovanej, ktoré by nemalo zostať nepovšimnuté pri posudzovaní dôvodov a
spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovanej,
v tomto konaní okresný súd nepostupoval dôsledne a vydal nepresvedčivé a nezákonné rozhodnutie.
Okresnýsúdvnapadnutomrozsudkudôvodí,ževylúčenímreálnejdeľbypozemkovmedziúčastníkovsa
obmedzia komplikácie a nedorozumenia medzi nimi, avšak na strane druhej úplne znevýhodnil žalovanú

a dostal ju do pozície, že prístup na jej pozemky sa predĺži na vzdialenosť viac ako 1000 metrov a
bude ho musieť riešiť cez iné súkromné pozemky. Takéto znevýhodnenie žalovanej nekorešponduje s
hľadiskom účelného využitia veci pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom.
Okresný súd si napokon ani nezistil, či k pozemkom žalovanej vedie obecná komunikácia. Za takéhoto
stavu vytvoril svojím rozhodnutím právny stav, že žalovaná bude fakticky donútená svoje pozemky, ako

pozemky bez prístupu, odpredať hlboko pod ich cenu. Okrem toho žalovaná podotkla, že ak okresný
súd pristúpil k zrušeniu spoluvlastníctva aj k pozemku tvoriacemu prístupovú cestu, tak ani samotný
žalobca neuviedol v konaní žiadny logický dôvod a argument, na čo potrebuje tento pozemok a ako
chce s ním naložiť. Dispozícia s týmto pozemkom je takto zo strany žalobcu len cielená forma nátlaku na
žalovanú a iných vlastníkov vyššie položených pozemkov, aby stratili k nim riadny prístup. Pretože podľa

názoru žalovanej bola z jej strany preukázaná v tomto súdnom konaní potreba zachovania prístupu na
jej vyššie položené pozemky, bolo povinnosťou okresného súdu skúmať všetky možnosti a hľadiska
účelného využitia veci, spoluvlastníctvo v tejto časti nezrušiť, resp. pri zrušení spoluvlastníctva
skúmať aj možnosť vytvorenia prístupu a prejazdu cez zriadenie vecného bremena pre žalovanú. Touto
možnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, čím porušil povinnosť riadne zistiť skutočný stav

veci. Navyše, v danom konaní nebol súd vôbec viazaný samotnými návrhmi účastníkov a mal sa venovať
všetkých možnostiam vyporiadania spoluvlastníctva. Žalovaná tiež považuje za nesprávny aj záver
okresného súdu o tom, že nie je vhodné zrušiť a reálne rozdeliť spoluvlastníctvo spoločných pozemkov.
Žalovaná totiž jednoznačne prezentovala svoj zámer na uvedených pozemkoch postaviť si rodinný
dom. Za takéhoto stavu výmera 97,33 m2 nie je zanedbateľná, keď navyše napr. pozemky, ktoré sú

predmetom tohto konania, bezprostredne nadväzujú na jej poľnohospodárske pozemky. Za nesprávne
tiež žalovaná považuje aj rozhodnutie súdu vo vzťahu k finančnej náhrade. Určená suma náhrady
nezodpovedá faktickým trhovým cenám v obci Z. H.. Zdôraznila, že v obci Z. H. nemožno vôbec kúpiť
stavebné pozemky a pri zriedkavej náhodnej kúpe ich kúpna cena presahuje sumu 15,00 až 20,00 eur.
Uvedené si však okresný súd prostredníctvom obce Z. H. nezabezpečil. Súčasne žalovaná namietala

správnosťrozsudkuajvčastiohľadnenáhradytrov,jednakštátu,akoajprávnehozastúpeniapriznaného
žalobcovi. Konštatovala, že žalobca jej navrhoval v písomnom návrhu pôvodne za jej podiel sumu 100,-
Sk/1 m2. K tejto cene jej nepredložil žiaden znalecký posudok, ani jej nevysvetlil, prečo požaduje aj
spoločný pozemok, ktorý tvorí spoločnú prístupovú cestu (CKN parc. č. 1712/58 a CKN parc. č. 1712/82
v kat. úz. Z. H.). Až v rámci súdneho konania bol vyhotovený znalecký posudok na ocenenie uvedených

pozemkov, pričom tento posudok žalovanej do dnešného dňa nebol ani predložený. Jeho zhotovenie
bolo v záujme žalobcu, ktorý bol povinný súdu zdokumentovať hodnotu vyporiadavaného podielu pre
účely súdneho poplatku. Žalobca takto do začatia súdneho konania ani nedal žalovanej riadnu ponuku
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spoločných pozemkov a ponúkal jej zjavne
nízku cenu. Za takéhoto stavu mal prvostupňový súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa vysloviť,

že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania pre osobitosť celého konania a zložitosť
riešenia otázky prístupovej cesty.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 2.12.2011, učineného prostredníctvom jeho
splnomocneného zástupcu, žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 58,73 eur.
Vyslovil súhlas s obsahom napadnutého rozsudku, pričom konštatoval, že odvolanie žalovanej
nepovažuje za dôvodné. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a na základevykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci. Žalobca
sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v prejednávanej veci nie je možná reálna deľba sporných
nehnuteľností. Okresný súd správne okrem výšky spoluvlastníckeho podielu zobral do úvahy aj účelné

využitie veci, ako aj veľkosť prípadných pozemkov, ktoré by reálnou deľbou vznikli. Z vykonaného
dokazovania je nesporné, že účelné využitie veci svedčí žalobcovi, a to z toho dôvodu, že predmetné
nehnuteľnosti predstavujú dvor a záhradu pri jeho rodinnom dome, ktoré výlučne a dlhodobo užíva
on sám. S námietkami uvádzanými žalovanou v tomto súdnom konaní sa okresný súd v napadnutom
rozhodnutí riadne vyporiadal. Nie sú dôvodné ani jej tvrdenia o údajne znemožnenom prístupe na

pozemky a podobne. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.7.2010 sama uviedla: „Ja som
už 30 rokov preč, neužívala som to tam, užívali to J., ja mám hore vyššie pozemky, toto som dala do
nájmu“ (str. 4 zápisnice o pojednávaní z uvedeného dňa). Žalovaná nebýva v obci Z. H. a pozemky,
ktorých je spoluvlastníčkou neužíva. Zároveň žalovaná nie je sama výlučnou vlastníčkou pozemkov
nachádzajúcich sa v kat. úz. Z. H.. Spoluvlastníkom týchto pozemkov je aj žalobca, a teda nie je pravda,
že by jej bol zabránený prístup ku jej pozemkom, pretože ona sama ani pozemky v kat. úz. Z. H.

neobhospodaruje. Toto konanie nie je o práve prechodu, no navyše žalovaná, keďže ani nehnuteľnosti,
ktoré vlastní v obci Z. H., neužíva, ale len dáva do nájmu iným občanom, nemôže sa domáhať v
konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva práva prechodu cez sporné nehnuteľnosti.
Navyše žalobca nikomu v práve prechodu nebráni. Všetky argumenty žalovanej namietané v odvolaní,
sú v rovine tvrdení bez toho, že by na uvedené skutočnosti navrhla dôkaz. Nie je vôbec pravdivé jej

tvrdenie, že by napadnutým rozhodnutím súdu malo dôjsť k znehodnoteniu jej iných pozemkov, ani
námietka k finančnej náhrade nie je relevantná. Žalovaná v konaní nenavrhla žiadny dôkaz, ktorým by
spochybnila znalecký dôkaz predložený žalobcom. Predmetný znalecký posudok stanovil všeobecnú
cenu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Okresný súd teda rozhodol v predmetnej veci v súlade
s vykonanými dôkazmi a jeho rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a právneho

posúdenia veci.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, §
201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 vety prvej
O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., preskúmal rozsudok

okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2 písm. b/, d/ O.s.p.) a
po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1
písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z
nasledovných dôvodov:

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dňa 14.8.2009 podal žalobca na súd návrh (žalobu)
proti žalovanej, ktorou sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam tak, že tieto nehnuteľnosti sú prikáže za náhradu do jeho výlučného vlastníctva a
navrhovateľovi uloží povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 323,65
eur. Dňa 21.10.2009 žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 89/2009 zo dňa 16.10.2009 vyhotovený

znalcom Ing. D. W., znalcom z odboru pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorým bola
stanovená všeobecná hodnota pozemkov - nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. Všeobecnú
hodnotu týchto nehnuteľností znalec stanovil na sumu 19.581,90 Sk. Predmetný znalecký posudok bol
predložený žalobcom na základe výzvy okresného súdu zo dňa 30.9.2009 za účelom vyrubenia súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania. Z obsahu spisového materiálu je tiež nesporné, že obidvaja

účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.
úz. Z. H., a to CKN parc. č. 1712/5 - TTP o výmere 203 m2, CKN parc. č. 1712/38 - TTP o výmere 288
m2, CKN parc. č. 1712/58 - TTP o výmere 59 m2 a CKN parc. č. 1712/82 - TTP o výmere 34 m2 s tým, že
žalobca je ich spoluvlastníkom s výškou spoluvlastníckeho podielu 5/6 a žalovaná je spoluvlastníčkou
týchto nehnuteľností v podiele 1/6. Medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody ohľadne

predmetu sporu. V dôsledku toho žalobca podal svoj návrh v tejto veci na súd.

Zmyslomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvajenovékonštituovaniehmotno-právnych
vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej. Predmetom
vyporiadania preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on môže

byť v konkrétnom prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry súdu
v rozhodovaní v týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná
(§ 141 ods. 1 OZ). Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na návrh niektoréhospoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak je to
možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobré
možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo z viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne

na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 OZ). Občiansky zákonník, vychádzajúc zo
zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach
prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v
§ 142 OZ. Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky

podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi
v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený,
aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať návrh
na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ
vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov

vyporiadania: a/ reálne rozdelenie podľa podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej
deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné
podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru,
bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Na tieto okolnosti
sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa

priznávapríslušnémuspoluvlastníkovi;b/prikázanievecizaprimeranúnáhradujednémualeboviacerým
spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie
je možné; c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich
za náhradu.

Ako správne odvolateľka uvádzala vo svojom opravnom prostriedku, okresný súd sa riadne nevyporiadal
v konaní (znaleckým dokazovaním) o možnosti reálneho rozdelenia sporných nehnuteľností a bez
ďalšieho prikázal vec za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu, avšak len na základe
znaleckého posudku Ing. D. W. zo dňa 16.10.2009, predloženého žalobcom za účelom vyrubenia

súdneho poplatku v tomto konaní, pričom rozsudok vo veci samej bol vydaný až dňa 31.10.2011. Ak
by aj v prejednávanej veci bol daný dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
jeho prikázaním do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov, súd tak môže urobiť len na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania - nariadením znaleckého
dokazovania znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, ktorý by zistil primeranú náhradu, ktorú je

potrebné ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť. Primeranú náhradu podľa ust. § 142 ods. 1 vety
druhej OZ súd určí zodpovedajúcim podielom ceny celej veci, nielen cenou, za ktorú by bolo možné
predať spoluvlastnícky podiel. Základom pre stanovenie primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v čase rozhodovania.
Náhrada predstavuje príslušný podiel ceny, za ktorú by bolo možné reálne predať celú vec, nielen cenu,

za ktorú by bolo možné predať príslušný spoluvlastnícky podiel. V konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, v ktorom sa oceňuje spoluvlastnícky podiel účastníkov na nehnuteľnosti, v prípade,
keď spoluvlastníkom zvyšnej ideálnej časti je jeden z účastníkov, vychádza súd z ocenenia celej
nehnuteľnosti (nielen podielu). Pritom sa neprihliada k zaťaženiu nehnuteľností záložným právom, ak
ide o zabezpečenie pohľadávky zo spoločného dlhu účastníkov. Primeranou náhradou v zmysle §

142 ods. 1 OZ je nutné chápať ako hodnotový ekvivalent, vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, prisúdený
ostatným spoluvlastníkom. Primeraná náhrada musí vyjadrovať cenu, závislú nielen na konštrukcii a
vybavení, ale i na ponuke a dopyte v danom mieste a čase. Za takúto nie je možné považovať náhradu,
vychádzajúcu len z ceny zistenej podľa predpisov o oceňovaní nehnuteľností (t.j. vyhláška MS SR č.

605/2008Z.z.,ktorousamenívyhláškaMSSRč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetku
v znení vyhlášky č. 626/2007 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že okresný súd pred vydaním napadnutého
rozsudku nepostupoval dôsledne, keď v konaní, v ktorom nie je viazaný návrhmi účastníkov, sa riadne
nevyporiadal so spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva upraveným v ust.
§ 142 OZ a jeho záväzným poradím, keď bez ďalšieho konštatoval, že reálne rozdelenie sporných

nehnuteľností nie je možné a pristúpil k ďalšiemu v poradí druhému spôsobu vyporiadania, a to bez
náležitého zistenia všeobecnej ceny nehnuteľností v čase vydania napadnutého rozsudku. Rovnako
sa okresný súd vo svojom rozhodnutí nevyporiadal ani s argumentom žalovanej o násilnom správanísa žalobcu ako podielového spoluvlastníka s realizovaním výkopových prác rozkopaním asfaltovej
komunikácie na CKN parc. č. 1712/38 zapísanému na LV č. XXXX v mesiaci august 2009.

Navyše odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a tiež v rozpore s jeho výrokovou časťou,
keď na strane 4 okresný súd konštatuje, že po takto vykonanom dokazovaní návrhu žalobcu nevyhovel
a zamietol jeho návrh z týchto dôvodov, poukazujúc na ust. § 142 ods. 2 OZ a konštatovaním, že z
dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (odseky 1 až 4 na strane 4 napadnutého rozsudku).

V ďalšej časti však okresný súd konštatuje dôvodnosť podaného návrhu a odôvodňuje prečo zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo uvedeným spôsobom k sporným nehnuteľnostiam. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu tak odporuje princípom spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide
o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/05 zo dňa 16.3.2005, v
ktorom sa uvádza: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa

článku 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v §
157 ods. 2 O.s.p.“.
Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvého stupňa rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu
možnosti žalovanej konať pred súdom, t.j. procesným postupom súdu sa jej ako účastníčke znemožnila
realizácia jej procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv

a právom chránených záujmov.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu aj z vyššie uvedených dôvodov zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ a ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd (ktorý nie je v tomto konaní viazaný návrhmi účastníkov) doplní
dokazovanie v naznačenom smere, t.j. nariadi vo veci znalecké dokazovanie ohľadne reálnej deliteľnosti
sporných nehnuteľností, ako aj ohľadne zistenia všeobecnej ceny nehnuteľností a vyporiada sa aj
s prípadnými ďalšími návrhmi účastníkov konania na doplnenie dokazovania. Po náležitom zistení
skutkového stavu okresný súd viazaný záväzným poradím výpočtu spôsobov zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva uvedeným v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vo veci rozhodne, pričom sa vyporiada
s každým možným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi,
avšak len za predpokladu, že nedospeje k záveru, že je tu možnosť rozhodnutia o žalobe v zmysle
ust. § 142 ods. 2 O.s.p., kedy z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Rovnako je

potrebné, aby sa okresný súd zaoberal aj otázkou zriadenia vecného bremena v prospech žalovanej
v prípade prikázania veci do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň je tiež potrebné dotazom na
príslušnej správe katastra zistiť, či zápisvo vzťahu ku CKN parc. č. 1712/82 - TTP o výmere 34 m2 je
správny vo vzťahu k údaju o umiestnení pozemku, keď všetky zvyšné nehnuteľnosti sú zapísané tak, že
pozemok je umiestnený v zastavanom území obce a hoci CKN parc. č. 1712/82 je v ich bezprostrednej

blízkosti, zápis na liste vlastníctva konštatuje, že tento pozemok je umiestnený mimo zastavaného
územia obce. Spornosť tohto zápisu vyplýva aj z pripojeného geometrického plánu, ktorý je súčasťou
spisového materiálu. Následne okresný súd v nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej
opätovne rozhodne aj o trovách štátu a o náhrade trov konania.

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.