Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoP/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412202935
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8412202935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudkýň JUDr. Daniely

Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky Y. Y., rod. V., nar. X. X.. XXXX, trvale
bytom L. F.-L., L. Y. XXXX/XX, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so
sídlom Poprad, Štefánikova 8, proti odporcovi R. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. F.-L., L. Y. XXXX/
XX, štátnemu občanovi SR, zastúpeného JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Kežmarok,
Hradné námestie 29, o rozvod manželstva s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok č.k. 4P/1/2012 - 168 zo dňa 21.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok rozsudkom č.k. 4P/1/2012 - 168 rozviedol manželstvo účastníkov konania,
mal. L. a mal. Y. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal počnúc
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva platiť na výživu mal. L. sumu 120 Eur mesačne a na
výživu mal. Y. sumou 60 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok vo výroku o výške
výživného odôvodnil tým, že vychádzal zo skutočností, že rodičia okrem vyživovacej povinnosti k mal.
L. a Y., majú vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému synovi R.. V školskom roku 2014-2015 je mal. L.
žiačkou 2.ročníka Hotelovej akadémie v V., mal. Y. žiakom 4.ročníka Základnej školy W. F. v V.. Syn R.

navštevuje 3.ročník SOU T.. Deti sú vcelku zdravé, s ich výchovou a výživou nie sú spojené mimoriadne
zvýšené výdaje. Matka pracuje na základe živnostenského listu ako opatrovateľka v C. v 2-týždňovom
pracovnom režime. Jej priemerný mesačný príjem v roku 2014 predstavuje sumu 1 350 Eur. Náklady
na cestovné predstavujú 150 Eur na jednu cestu. Matka ako podnikateľka si v C. platí odvody vo výške
558,33 Eur za 3 mesiace. Otec sa od 12.05.2014 zamestnal ako upratovač vo firme LIMAN OK v C.
na 40 hodinový pracovný týždenný úväzok. Podľa predložených výplatných pások jeho čistý príjem v
mesiaci máj bol 616,04 Eur, v mesiacoch jún, júl, august a september po 918,68 Eur. S prihliadnutím na

ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičov k plnoletému synovi R. súd výživné na čas po rozvode manželstva
upravil pre mal. L. vo výške 120 Eur a pre mal. Y. vo výške 60 Eur mesačne.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka a to len proti výroku o výške výživného.
Uviedla, že súd nesprávne vychádzal z toho, že matka maloletých detí pracuje v 2-týždňovom
pracovnom režime, pričom však pracuje v 3-týždňovom pracovnom režime. Matka bola nútená od júna
2014 zmeniť pracovné miesto, resp. rodinu v ktorej pracuje ako opatrovateľka. V novej rodine sa jej
znížil priemerný príjem z 1 350 Eur na 1 155 Eur. Uvedený príjem však nie je priemerným mesačnýmpríjmom matky, ale vzhľadom na skutočnosť, že pracuje v 3-týždňových intervaloch, tento príjem patrí za
6 týždňov na rozdiel od otca, ktorý má priemerný mesačný hrubý príjem 1 406,49 Eur. Matka detí naviac
ako živnostníčka si platí odvody vo výške cca 558,33 Eur za 3 mesiace. Uviedla, že matka sa telefonicky

skontaktovala s riaditeľom spoločnosti LIMAN OK, ktorý zamestnáva otca maloletých detí, a ktorý jej
poskytol doplňujúce informácie ohľadom pracovného pomeru a mzdy otca, ktoré sa nestotožňovali
so skutočnosťami uvedenými otcom maloletých detí. Otec maloletých detí je podľa týchto informácií
ubytovaný v C., ubytovanie mu poskytuje zamestnávateľ, pričom za ubytovanie platí otec mesačne 250
Eur, nie 350 Eur tak ako to uviedol odporca. Svojim zamestnancom riaditeľ vypláca nie 12, ale celkovo

14 platov po cca 1 400 Eur. Súd si v tomto rozsahu nedostatočne zabezpečil podklady rozhodné pre
náležité zistenie skutkového stavu. Spoločnosť, v ktorej pracuje otec, prepláca svojim zamestnancom
aj nadčasy, ale tieto peniaze sú im vyplácané neoficiálne, čo matka detí vie potvrdiť, nakoľko žila
počas manželstva spolu s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti a vie akú životnú úroveň
spolu zdieľali. Otec maloletých detí cestuje z C. domov na L. autom, má zvýšené výdavky na cestovné,
ale na konci kalendárneho roka si zamestnanci vždy vyžiadajú od štátu preplatenie cestovného a štát

prepláca okolo 1 000 Eur zamestnancom, ktorí pracujú v C. ale majú trvalý pobyt v inom štáte. Táto
skutočnosť nebola súdom prvého stupňa zohľadnená. Životná úroveň matky je teda nižšia ako životná
úroveň otca. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil vo výroku týkajúci sa výšky výživného a zaviazal
otca prispievať na výživu L. sumou 200 Eur mesačne a na výživu mal. Y. sumou 180 Eur mesačne.

Opatrovník maloletých detí vo vyjadrení poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 21.10.2014.

Otec navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to, že príjem otca je preukázateľne
vo výške 918 Eur čistého. Tvrdenie, že otec pobral v roku 2014 13. a 14. plat je nereálne, nakoľko
v spomenutom zamestnaní pracuje otec len od 12.05.2014. Takýto príjem nevyplýva z potvrdení o
príjme. Tvrdenia ohľadom neoficiálneho vyplácania príjmu a ohľadom preplatenia cestovného tiež nie
sú podložené. Za dostatočne preukázaný a zdokladovaný považuje príjem vo výške 918 Eur mesačne,

ako i náklady na ubytovanie vo výške 150 Eur mesačne. Je potrebné zobrať do úvahy aj vyživovaciu
povinnosť otca voči plnoletému R., keď už prebieha konanie o určenie výživného na Okresnom súde v
Kežmarku a možno predpokladať, že výživné určené na R. bude vyššie ako výživné určené na mal. L..

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku o výživnom vecne správne.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Na tomto stave sa nezmenilo
nič, ani počas odvolacieho konania. Matka v podanom odvolaní síce tvrdí, že osobne sa rozprávala
o príjme otca s riaditeľom spoločnosti, v ktorej otec pracuje, a tento uviedol iné údaje o príjme otca,
avšak tieto tvrdenia matky ostali nepreukázané. V podanom vyjadrení otec tieto tvrdenia spochybňuje,
rovnako ako tvrdenia o neoficiálnom vyplácaní časti príjmu a o preplácaní cestovného. V odvolacom

konaní matka nepredložila ani nenavrhla žiadne dôkazy svedčiace o pravdivosti jej tvrdení, odvolací
súd preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Vzhľadom na takto zistený
stav je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného a v nadväzujúcom výroku
o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 144 OSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.