Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1097/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223779
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112223779.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene
ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/284/2012-140 z 30. 06. 2014,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (prvý
výrok); zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal vyčíslenej

náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní
tvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom,t.j.nerozhodnutímonávrhuoprávnenéhonazmenusúdneho
exekútora v zákonnej lehote (druhý výrok); náhradu trov konania odporcovi nepriznal (tretí výrok).
Okresný súd spojil na spoločné konanie 8 vecí, ktoré naďalej viedol pod sp. zn. 7C/284/2012. Okresný
súd vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní
a zistil, že:
(1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/284/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.

2Er/1197/2005, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 14.11.2005, poverenie na vykonanie exekúcie udelil súd súdnemu
exekútorovi Mgr. Jozefovi Ďuricovi 21.11.2005. Oprávnený dňa 02.11.2009 podal návrh na zmenu
exekútora. O tomto návrhu rozhodol okresný súd uznesením z 11.01.2010 tak, že návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora zamietol a súčasne exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju;
(2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/285/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.

1Er/858/2005, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 21.11.2005, poverenie na vykonanie exekúcie udelil exekučný súd
súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Ďuricovi 04.01.2006. Návrh na zmenu exekútora doručil oprávnený
exekučnému súdu dňa 02.11.2009. O tomto návrhu rozhodol okresný súd uznesením z 01.06.2010,ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol;
(3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/286/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.

3Er/1357/2006, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 17.10.2006, poverenie na vykonanie exekúcie udelil exekučný súd
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi 18.10.2006. Návrh na zmenu exekútora doručil oprávnený
exekučnému súdu dňa 02.11.2009. O tomto návrhu exekučný súd nerozhodol z dôvodu, že uznesením
z 08.10.2010 exekúciu zastavil;

(4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/288/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.
2Er/1467/2005, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 21.12.2005, poverenie na vykonanie exekúcie udelil exekučný súd
súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Ďuricovi 28.12.2005. Návrh oprávneného na zmenu exekútora bol
doručený exekučnému súdu dňa 02.11.2009 a súd o ňom rozhodol uznesením z 11.01.2010 tak, že
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a súčasne exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a zastavil ju;
(5) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/291/2012 sa týka exekučného konania sp.
zn. 4Er/1349/2006 (okresný súd uvádza nesprávnu spisovú značku, ale mal pripojený správny,
navrhovateľom označený spis), kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 17.10.2006, poverenie na vykonanie exekúcie udelil

exekučný súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi 18.10.2006. Návrh oprávneného na zmenu
exekútoraboldoručenýexekučnémusúdudňa02.11.2009aonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútora
exekučný súd nerozhodol z dôvodu, že uznesením z 29.12.2010 exekúciu zastavil;
(6) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/292/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.
1Er/146/2007, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 28.02.2007, poverenie na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd
Mgr. Jánovi Debnárovi 01.03.2007. Oprávnený podal návrh na zmenu exekútora 06.09.2010. O tomto
návrhu rozhodol exekučný súd uznesením z 11.01.2011 tak, že ho zamietol a súčasne exekúciu zastavil;
(7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/299/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.
1Er/260/2006, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 20.02.2006, poverenie na vykonanie exekúcie udelil exekučný súd
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi 21.02.2006. Oprávnený podal dňa 02.11.2009 návrh na
zmenu exekútora, o ktorom exekučný súd nerozhodol z dôvodu, že uznesením z 10.02.2010 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú;
(8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 7C/302/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.

4Er/1439/2006, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 14.11.2006, poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Jánovi Debnárovi vydal okresný súd 15.11.2006. Návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora bol doručený exekučnému súdu dňa 20.09.2010. O tomto návrhu exekučný súd nerozhodol
z dôvodu, že uznesením z 09.05.2011 exekúciu zastavil. V dôsledku odvolania oprávneného proti

uzneseniu o zastavení exekúcie pokračoval súd v konaní a o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
rozhodol 07.06.2013 tak, že ho zamietol.
Okresný súd zdôraznil, že Exekučný poriadok v konaniach začatých do 31.08.2005 neustanovoval
žiadnu lehotu pre rozhodnutie o zmene exekútora. 30-dňová lehota pre rozhodnutie súdu o zmene
súdneho exekútora bola zapracovaná do Exekučného poriadku až novelou uskutočnenou zákonom

č. 341/2005 Z. z. účinnou od 01.09.2005. Až v exekučných konaniach začatých po 01.09.2005 sa
vyžadovalo, aby súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku o návrhu na zmenu
súdneho exekútora rozhodol v lehote 30 dní od jeho doručenia. Okresný súd poukázal na to, že
v každej exekučnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu neprípustnosti po zistení neprijateľnej
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve alebo z dôvodu neplatnosti

zmluvného dojednania. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sa exekučný súd
musel predovšetkým zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie, nie návrhom na zmenu exekútora, ktorý
sa stáva bezpredmetným po zistení, že nariadená exekúcia je neprípustná. Nie je potom rozhodujúce,
či a v akej lehote bolo rozhodnuté o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, keď samotné exekučné
konanie bolo zastavené pre neprípustnosť spôsobenú oprávneným. Prvostupňový súd uzavrel, že

exekučný súd v uvedených exekučných konaniach nekonal neprimerane dlhú dobu. Okresný súd
nemal preukázaný navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ao zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Návrh oprávneného na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Navrhovateľ podal totožný návrh
na prerušenie konania, než ktorý vybavil okresný súd uznesením z 19. 12. 2003 zamietnutím tohto
návrhu a rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené aj odvolacím súdom.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože
sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd

založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie a tým, že
o jeho návrhu na prerušenie konania nerozhodol osobitným uznesením. Tvrdenia okresného súdu
o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil

sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej
lehote. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako
exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote; navrhovateľ navrhol vykonať
dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi okresného súdu. Priamo v návrhu na začatie konania

vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol
nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil.
Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil
písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; vyjadrenie odporcu
k návrhu riadne doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa prostredníctvom pošty. Na prejednanie

veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu
navrhovateľa a zástupcu odporcu; pred pojednávaním doručil navrhovateľ okresnému súdu žiadosť o
zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu o
jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a
rozhodovania veci; okresný súd žiadosti navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania nevyhovel

a uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní nariadil vykonanie pojednávania v neprítomnosti
účastníkov konania a ich zástupcov; následne vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi,
vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu okresného súdu sú
pripojené v napadnutom rozsudku uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne exekučných konaní,
v ktorých mala byť navrhovateľovi podľa návrhu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu

spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného

súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva, že okresný
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu

za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v
spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa
viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými
v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej

odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011zodňa27.04.2012).Onavrhovateľomvznesenejnámietkezaujatostizákonnéhosudcu
(v jednotlivých spojených veciach) riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil (ani v jednej zo spojených vecí); zo spisu okresného súdu

súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené (v každej zo
spojených vecí). Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania správne zamietol. O námietke zaujatosti
vznesenej navrhovateľom v návrhu na začatie konania rozhodol krajský súd ako súd nadriadený:

- v konaní sp. zn. 7C/284/2012 uznesením sp. zn. 2NcC/2/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Ivetu Šnapkovú, ostatných sudcov
Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/285/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/455/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že
z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyne JUDr. Evu Benčovú a JUDr. Evu

Mihálechovú, ostatných sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto
veci nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/286/2012 uznesením sp. zn. 4NcC/1/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyne JUDr. Ivetu Šnapkovú a Mgr. Zuzanu
Antalovú, ostatných sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci

nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/288/2012 uznesením sp. zn. 43NcC/423/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Ivetu Šnapkovú, ostatných sudcov
Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/291/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/422/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z

prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Beatu Vrťovú, ostatných sudcov
Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/292/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/455/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že
z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyne JUDr. Evu Benčovú a JUDr. Evu
Mihálechovú, ostatných sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto

veci nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/299/2012 uznesením sp. zn. 43NcC/430/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyne JUDr. Evu Benčovú, JUDr. Ivetu Šnapkovúa JUDr. Evu Mihálechovú, ostatných sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a
rozhodovania tejto veci nevylúčil,
- v konaní sp. zn. 7C/302/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/422/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z

prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Beatu Vrťovú, ostatných sudcov
Okresného súdu Banská Bystrica z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil; z uvedeného
vyplýva, že ani jedným z citovaných rozhodnutí nadriadeného súdu nebolo rozhodnuté o vylúčení
zákonného sudcu v prejednávanej veci (JUDr. Ama Odalošová), ktorý prejednáva a rozhoduje vec a
ktorý vydal aj napadnuté uznesenie.

Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre
rozhodnutie súdu v tejto veci. Samotné podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľom nie je dôvodom, ktorý
by zakladal obligatórnu povinnosť prerušiť konanie, pretože v danom prípade ide o otázku procesného
charakteru (zaujatosť sudcu), ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku navrhovateľa, t.j. nemá
priamy súvis s vyriešením sporu vo veci samej a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od vyriešenia

ktorej priamo závisí výsledok sporu. Navyše podľa odvolacieho súdu nie je dôvod ani na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. do prípadného rozhodnutia ústavného súdu, pretože otázku,
či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom
postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o
sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1

a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I.ÚS/89/2013 zo dňa 06.02.2013 alebo sp. zn. I.ÚS/92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými sťažnosti
navrhovateľa proti uzneseniam nadriadeného súdu, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci, ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie). Tento záver vyslovil odvolací
súd už v uznesení sp. zn. 17Co/392/2012 z 08.04.2014 v tejto konkrétnej veci.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom

a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty
a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal
o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov

okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol; nesúhlas navrhovateľa
s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože
navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený
sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie
pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho

súdu splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so
zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Navyše zo spisu okresného
súdu vyplýva, že navrhovateľovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie odporcu k návrhu. K odňatiu
možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal
dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však

pozostávalo len s oboznámením sa s exekučnými spismi, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný
navrhovateľ priamo v návrhu na začatie konania s tým, že navrhovateľ bol účastníkom uvedeného
exekučného konania a teda obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od
podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného súdu mu bol nepochybne známy,
pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené. Iné

dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v
tomto rozsahu vykonané dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. K odňatiu možnosti
navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom
rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na
prerušeniekonania.Týmtopostupomokresnéhosúdunebolnavrhovateľvylúčenýzuplatneniažiadneho

svojho procesného oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou konania; navyše vyhláseným
rozhodnutím o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 156
ods. 4 O.s.p.; § 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu
súdneho exekútora ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívalovtvrdení,žesúdsinesplnilzákonnúpovinnosť,pretožeonávrhunazmenusúdnehoexekútora
nerozhodol do tridsiatich dní od doručenia návrhu na súd.

Exekučné konania okrem exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Er/1197/2005 začali po 01.09.2005,
kedy zákon na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora stanovoval lehotu tridsať dní (§ 44 ods.
7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, resp. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
v znení účinnom od 01.12.2006). I keď exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora v lehote 30 dní, prekročenie zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora nemalo za

následok vznik škody na strane navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou okresného
súdu, že účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostali zachované aj po
podaní návrhu na zmenu exekútora a pôvodný súdny exekútor mohol a mal pokračovať vo vykonávaní
exekúcie v prospech oprávneného až do právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na
zmenu exekútora. Táto skutočnosť vylučuje vznik materiálnej škody a nemateriálnej ujmy na strane

oprávneného. Odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ
iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná
na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho

konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.