Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012160
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114012160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika

Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému H. U. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák.
a iné prejednal na verejnom zasadnutí dňa 13. mája 2015 odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry
v Trenčíne podané v neprospech obžalovaného a obžalovaného H. podané proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 31. marca 2015, sp. zn. 3T/149/2014 a takto

r o z h o d o l :

I.Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods.3 Tr. por. napadnutý rozsudok sa zrušuje vo výrokoch o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný H. U. odsudzuje:

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím
na § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného H. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. marca 2015, sp. zn. 3T/149/2014 bol obžalovaný H.
U. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Tr. zák. a v bode
2/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Tr. zák. s poukazom na § 138
písmeno j) Tr.zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14
odsek 1 Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14

odsek 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v bode 1
dňa 10.08.2014 v čase približne po 03.00 hod. v bare Steps Club, nachádzajúcom sa v
Trenčíne, ul. Sládkovičova č. 6 po predchádzajúcej slovnej výmene názorov napadol J. H., bytom U., ul.
K.. M.R. D. č. XXX/XX tým spôsobom že, ho päsťou udrel do oblasti tváre do ľavej časti sánky, následne

fyzicky napadol poškodeného N. F., bytom B. č. XXX, ktorého udrel päsťou do tváre a dva krát do chrbta,
následne ho začal ťahať za vlasy, pričom obžalovaný U. poškodeného F. po chvíli
pustil a odišiel na neznáme miesto, čím poškodenému J. H. v dôsledku útoku spôsobil ľahké poranenies dobou liečenia do 7 dní, a to zmliaždenie tváre s poranením mäkkých tkanív tváre, hematóm v ľavej
časti tváre v oblasti sánky,

v bode 2
následne v čase približne o 04.30 hod. dňa 10.08.2014 na ulici Palackého v Trenčíne pred barom
Cleopatra po slovnej potýčke fyzicky napadol poškodeného M. M., bytom U., ul. G. č. X a to tým
spôsobom, že ho udrel päsťou do ľavej časti tváre do oblasti sánky, pričom lekárske ošetrenie
nevyhľadal, následne obrátil svoj útok voči poškodenej U. R., bytom G., ul. Y. č. XXX/XX, ktorú udrel

päsťou so strednou intenzitou do ľavej časti tváre a do oblasti sánky a utrpela zmliaždenie v oblasti
sánky a podvrtnutie krčnej chrbtice, pričom po prevoze do FN v U. jej bolo vykonané CT vyšetrenie
mozgu a chrbtice bez traumatologických zmien s následnou odporučenou kontrolou pri zhoršení stavu,
pričom poranenie obmedzilo poškodenú R. na obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej dva týždne
z dôvodu nutnej fixácie krčnej chrbtice, k poškodenej R. následne pristúpil poškodený C. R., ktorý v
pokľaku kontroloval jej zdravotný stav, v čom poškodeného R. obžalovaný U. kopol teniskou do oblasti

nosa a sánky, pričom poškodený úder čiastočne vykryl rukami a poškodený
R. tým utrpel pomliaždenie hornej pery, zlomeninu hryznej hrany 21 zuba v rozsahu 1/3
a zlomeninu hryznej hrany 31 zuba, v tom čase k poškodenej R. pristúpila poškodená W. D., bytom
U., ul. D. č. XX, ktorá poškodenej R. poskytla prvú pomoc a to tým spôsobom, že jej vyberala z ústnej
dutiny jazyk, na čo sa proti obžalovanému U. postavil poškodený M. R., bytom U., ul. XX. októbra č. XX,

a to z toho dôvodu, že chcel obrániť poškodenú R. a poškodenú D., ktorého následne obžalovaný U.
udrel päsťou do pravej časti tváre do oblasti sánky v dôsledku čoho poškodený R. sa dal do pokľaku,
pričom obžalovaný U. následne na neho zaútočil otváracím nožíkom o dĺžke čepele cca 4 cm, ktorým
poškodeného R. pichol do spodnej časti chrbta vľavo, následne sa obžalovaný U. otočil na poškodenú D.
chytil ju za vlasy, potiahol ju dozadu a jedenkrát ju udrel päsťou do oblasti tváre pod ľavé oko, následkom

čoho utrpela zmliaždenie tvárovej časti hlavy, a následne obžalovaný U. z miesta odišiel na neznáme
miesto, pričom znalec vo vzťahu k svedkovi poškodenému C. R. konštatoval vo všeobecnosti pri kopnutí
do hlavy bezprostrednú hrozbu poškodenia dôležitého orgánu - centrálneho nervového systému, mozgu
s vnútrolebečným krvácaním rôzneho druhu, zmliaždením mozgu s rozsiahlou škálou hroziacich trvalých
následkov a to s poukazom na použitý druhu násilia (kop do oblasti hlavy svedka poškodeného R.), a vo

vzťahu k svedkovi poškodenému M. R. znalec uviedol, že v prípade preniknutia celej dĺžky čepele noža
obvineného cez zadnú hrudnú stenu svedka poškodeného R. mohlo dôjsť k povrchovému poraneniu
pľúc a tiež k vzniku pneumothoraxu (preniknutie vzduchu do hrudníka) s kolapsom pľúca s poruchami
dýchania a krvácaním, respektíve k možnému poraneniu ľavej obličky s následným krvácaním.

Za tieto prečiny bol obžalovaný H. U. odsúdený podľa § 156 odsek 3 Tr. zák. za použitia § 41 odsek
1 Tr. zák. a s prihliadnutím k § 38 odsek 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať
mesiacov s tým, že podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Tr. zák. okresný súd zaradil obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, a to
kovového vreckového nožíka o dĺžke cca 9 cm s čepeľou dlhou cca 4 cm, ktorý bol použitý na spáchanie
trestného činu.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote včas

podanými odvolaniami napadli obžalovaný H. U. a prokurátorka okresnej prokuratúry v neprospech
obžalovaného H. U..

Obžalovaný H. U. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojich obhajcov namietal
správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o vine pod bodom 2/ a výrokom, ktoré na tento výrok

obsahovo nadväzujú, keďže podľa jeho názoru počas prvostupňového konania nebolo preukázané, že
by pri spáchaní skutku pod bodom 2/ použil vreckový nožík a že by sa teda dopustil prečinu výtržníctva
podľa § 364 Tr. zák. závažnejším spôsobom konania podľa odseku 2 písm. b/. Taktiež sa nedopustil
voči poškodenému M. R. prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu s
poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 Tr. zák., pretože nie je pravdou, že by výpovede jednotlivých

poškodených a svedkov vzájomne korešpondovali a dopĺňali sa. Práve naopak, výpovede poškodených
a svedkov sa rozchádzajú a vzájomne si odporujú, keď najväčšie rozpory obsahuje výpoveď svedkyne Y.
I. z hlavného pojednávania, ktoré napriek snahe okresného súdu i prečítaniu jej výpovede z prípravného
konania, táto svedkyňa nedokázala odstrániť. Z oboch jej výpovedí pritom vyplýva, že po začatí roztržkysa schovala za automobil a preto táto svedkyňa nevypovedala len o skutočnostiach, ktoré videla sama,
ale hovorila aj o tých, ktoré jej boli sprostredkované inými osobami, keď sama priznala, že svedok I. jej
povedal, ktoré skutočnosti má uviesť. I svedok C. R. pritom vypovedal, že poškodená U. R., ktorá bola

pod vplyvom alkoholu sa vulgárne vyjadrovala na jeho adresu a aj ho odstrčila a teda nie je pravdou, že
by ho poškodení žiadnym spôsobom neprovokovali. G. I. tiež potvrdila, že do roztržky sa okrem neho
zapájala i ďalšia osoba a v danom čase sa na mieste činu pohybovali aj iné osoby, ktoré mali napádať
ľudí. Žiadny dôkaz ho neusvedčuje z toho, že by mal poškodeného M. R. bodnúť nožom a pokiaľ to tvrdí
svedkyňa I., tak jej výpoveď nekorešponduje ani s výpoveďou poškodeného R.. Orgány činné v trestnom

konaní pritom nezabezpečili mechanoskopické a biologické skúmanie zaisteného trička poškodeného
R., čo malo za následok porušenie zásady náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr.
por.. Rovnako nebolo preukázané, že voči poškodenej U. R. mal dokonať prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., keď sama poškodená priznala pád na zem po jedinom údere, avšak bez
toho, aby bola v bezvedomí, alebo mala zapadnutý jazyk, čím taktiež úplne spochybnila dôveryhodnosť
svedkyne I. ohľadne opisu priebehu roztržky, keď ani lekárske vyšetrenia RTG a CT nepreukázali u

nej žiadne zranenie hlavy. Ani voči poškodenému C. R. trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 Tr. zák. nemohol spáchať, pretože
poškodený C. R. nebol žiadnym spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života, ako sa aj sám na
hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi vyjadril. I napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania nebolo
preukázané, že by pri incidente použil vreckový nôž a s týmto niektorých z poškodených napadol. V

plnej miere je však pripravený niesť zodpovednosť za svoje konanie vo vzťahu k poškodeným M. M.,
W. D., M. R. a C. R., ktorým sa dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., rovnako i
voči poškodenej U. R. spáchaním prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k §
156 ods. 1 Tr. zák.. Podľa jeho názoru mu preto bol uložený neprimerane vysoký trest odňatia slobody
vo výmere 30 mesiacov i vzhľadom na to, že takmer desať rokov vedie riadny život, jeho konaním

nevznikli žiadnemu z poškodených následky, ktoré by ich obmedzovali v bežnom spôsobe života a
taktiež žiadnemu z poškodených ani nevznikla žiadna škoda. Znalecké posudky pritom potvrdili, že z
jeho strany sa jednalo o útoky vedené ľahkou, nanajvýš strednou silou, pričom u každého z poškodených
došlo len k jednému úderu a v útoku ďalej nepokračoval. Z dokazovania vyplýva, že poškodeným nemal
úmysel spôsobiť akúkoľvek ujmu na zdraví a jednalo sa len o pouličnú potyčku, ktorej predchádzala

slovná výmena názorov s poškodenou R.. Na podklade uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
v súlade s § 321 ods. 1 písm. a/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám
rozhodol tak, že ho uzná vinným zo spáchania iba prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. a prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 14 ods.
1 Tr. zák., pričom mu bude uložený primeraný podmienečný trest odňatia slobody.

Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomnom odôvodnení svojho odvolania podaného v neprospech
obžalovaného H. U. proti výrokom o vine pod bodom 2/ a proti výroku o treste poukázala na to,
že v priebehu hlavného pojednávania bolo vypočutých 9 svedkov, jeden znalec a obžalovaný, pričom
svedkovia vypovedali to, čo na vlastné oči videli, na vlastné uši počuli, alebo dňa 10.augusta 2014 zažili

a boli pritom priami svedkovia útoku obžalovaného H. U., ktorý v priebehu prípravného konania odmietal
vypovedať a vypovedal až pred ukončením vyšetrovania s tým, že chce len upokojiť situáciu a bránil sa
útokom osôb. Návrhy obžalovaného a jeho obhajcov na doplnenie dokazovania boli správne zamietnuté
nielen vyšetrovateľom, ale aj súdom v konaní po podaní obžaloby s poukazom na to, že dôkazy získané
vo vyšetrovacom spise sú dostatočné a pokiaľ sa obhajoba domáhala vypočutia I. I., ide o iný skutok,

nesúvisiaci s prejednávanou vecou. V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku poukázala na to, že
obvinenie bolo obžalovanému vznesené pre prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 k § 156 ods. 1 Tr. zák. a k zmene trestnoprávnej kvalifikácie skutku došlo zo strany vyšetrovateľa
dňa 19.novembra 2014 s tým, že skutok sa ďalej posudzoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. voči poškodenému R.i, ako prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. voči poškodeným R. a R. a ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné voči poškodeným M., H.,
F. a D., keď dôvodom zmeny právnej kvalifikácie bola skutočnosť, že z lekárskych správ, čo potvrdil i
znalec z odboru zdravotníctva vyplynulo, že úderom obžalovaného päsťou do hlavy poškodenej R. a jej
následným pádom došlo k zapadnutiu jazyka poškodenej, ktorá by s veľkou pravdepodobnosťou bez

okamžitého zásahu tam prítomných osôb utrpela veľmi ťažké poškodenie zdravia, pričom obžalovaný
v snahe zabrániť pri pomoci poškodenej napádal aj osoby, ktoré zranenej R. poskytovali prvú pomoc.
Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že obžalovaný nožom zaútočil do chrbtovej strany svedka a
poškodeného M. R. a bolo len šťastím, že nožík nepreťal životne dôležité tepny či cievy poškodeného anepoškodil mu obličku. Obžalovaný, ktorý sa venuje zápasom MMA (zmiešané bojové umenia) bol už v
minulosti 9x priestupkovo riešený a 2x trestaný aj súdom, pričom naposledy 22.apríla 2010 bol odsúdený
aj pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý
vykonal 10.augusta 2011. Na podklade uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. s tým, že nech krajský súd vo veci
rozhodne sám v intenciách jej odvolacích námietok.

Obžalovaný H. U. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky poukázal na svoje odvolacie dôvody
a nad ich rámec uviedol, že sama poškodená R. vypovedala, že si všetko pamätá a nemala zapadnutý
jazyk a nebola ani v bezvedomí a aj z tohto pohľadu sú odvolacie námietky prokurátorky v tom smere, že
bez okamžitého zásahu by utrpela veľmi ťažké poškodenie zdravia, zavádzajúce, keďže žiadne zranenie
hlavy poškodenej nepreukázali ani lekárske vyšetrenia M. a CT a ani sama poškodená ďalšie lekárske
ošetrenia nevyhľadala a pritom znalec sa vyjadril k úderu, že tento bol nanajvýš strednej intenzity.

Nepravdivé je tiež tvrdenie prokurátorky v odvolaní, že podľa znalca nožík len šťastnou náhodou
nepreťal dôležité tepny, či cievy poškodeného a nepoškodil obličku, keďže znalec sa k možnosti vzniku
závažnejšieho zranenia vyjadril len teoreticky, avšak pritom jednoznačne vypovedal, že bodnutie bolo
miernej intenzity, pretože rana bola dlhá iba cca 1 cm a keďže zasahovala iba povrchové štruktúry, išlo
len o ľahké poranenie a napokon aj sám poškodený vypovedal, že rana si nevyžadovala ani šitie. Pokiaľ

prokurátorka poukazuje na znalecký posudok znalca z odvetvia psychiatrie, tak práve znalec v závere
svojho posudku uviedol, že on nie je pre spoločnosť nebezpečný a nie je potrebné ani jeho liečenie. Jeho
odsúdenie spomenuté v odvolaní prokurátorky sa pritom týkalo skutku spáchanému ešte v roku 2005,
keď takmer celý trest si vykonal vo väzbe od roku 2005 do roku 2007, odkedy vedie riadny život, zaradil
sa do spoločnosti a pokiaľ bol aj priestupkovo 9x postihnutý, jednalo sa takmer výlučne o priestupky

na úseku dopravy. Na záver dodal, že žiadnemu z poškodených nevznikla jeho konaním škoda a u
žiadneho z poškodených nevznikli ani žiadne následky, ktoré by ich obmedzovali v bežnom spôsobe
života a na podklade uvedených dôvodov navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť
podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom
boli predložené 21. apríla 2015, na verejnom zasadnutí, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorkou
a obžalovaným H. U. napadnutých výrokov rozsudku o vine, treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu a treste prepadnutia veci, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že dôvodné je len odvolanie prokurátorky vo vzťahu k výrokom o uloženom treste
odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a naproti tomu odvolanie obžalovaného H. U. nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a
dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia u

skutkov pod bodmi 1 a 2 správne oprel nielen o výpovede obžalovaného H. U., ale predovšetkým o
svedecké výpovede poškodených J. H., N. F. (skutok pod bodom 1/), M. M., U. R., C. R., W. D. i M.
R., tiež svedka Q. I. (skutok pod bodom 2/), ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého
posudku MUDr. Jozefa Krajčoviča, PhD., znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia súdneho
lekárstva, zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia psychiatrie

a o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Svoje skutkové zistenia
vecne správne, podrobne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne
neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného H. U., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci
vykonanými dôkazmi. Vo vzťahu k uvedeným skutkovým zisteniam okresný súd vykonal všetky pre dané
závery nevyhnutné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a vyvodil z nich logicky správne závery,

vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom
na uvedené dôvody dospel k úplne rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy,
ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného H. U. zo spáchaniaskutkovuvedenýchvovýrokunapadnutéhorozsudkupodbodmi1i2.Odvolacienámietkyobžalovaného
H. U. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného H. U. pod bodom 1 ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods., 1 písm.
a/ Tr. zák. a pod bodom 2/ ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno a/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno j/ Tr.zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr.
zák. v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr.

zák. v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a/, odsek 2 písmeno b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno a/ Tr. zák.. Okresný súd svoje právne
závery podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade
dôvodne neakceptoval nielen obžalovaným, ale ani prokurátorkou navrhované právne úvahy, s ktorými
sa logicky a dostatočne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd dospel nielen k
rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto

smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a odvolacie námietky nielen obžalovaného H.
U., ale ani prokurátorky uvedené v jej odvolaní vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného
vo vzťahu ku skutku pod bodom 2, nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach preto
poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného H. U., s ktorými sa stotožnil.

Odvolací súd však zistil, že okresný súd nepostupoval správne, keď obžalovanému H. U. za spáchané
trestné činy uložil podľa § 156 odsek 3 Tr. zák. za použitia § 41 odsek 1 Tr. zák. a s prihliadnutím k
§ 38 odsek 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov, pretože nesprávne
vyhodnotil použitie § 38 ods. 2 Tr. zák., vo vzťahu ku ktorému pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, keď
v prejednávanej trestnej veci krajský súd nezistil zhodný pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností, ako to nesprávne vzal do úvahy súd prvého stupňa. Obžalovaný H. U. spáchal viac trestných
činov vo viacčinnom súbehu, o ktorých rozhodoval v spoločnom konaní, spoločným rozsudkom a preto
správne zistil dôvod na ukladanie úhrnného trestu, mal pri správnom postupe obžalovanému podľa §

41 ods. 1 Tr. zák. aj podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., teda podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje
na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., t. j. na trestný čin, za
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody na dva až päť rokov a je zo spáchaných trestných činov
najprísnejšie trestný. Vzhľadom na odvolacím súdom zistené priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/,
m/Tr.zák.(obžalovanýspáchalviactrestnýchčinovabolužzatrestnýčinodsúdený)aztohovyplývajúci

prevažujúci pomer priťažujúcich okolností u obžalovaného sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvyšuje dolná
hranica tejto zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. o 1 rok (v zmysle § 38 ods. 8 Tr.
por. jedna tretina z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j.
5 rokov mínus 2 roky predstavuje rozdiel 3 rokov, z ktorých jedna tretina predstavuje jeden rok), preto
po tejto úprave - zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby mal okresný súd ukladať obžalovanému H. U.

úhrnný trest v rámci trestnej sadzby od 3 rokov až do 5 rokov.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd na podklade odvolania prokurátorky zrušil podľa § 321
ods.1 písm. d/, ods. 3 Tr.por. napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe
jeho výkonu a pochybenie okresného súdu napravil postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že uložil

obžalovanému H. U. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Obžalovaného
pritom zaradil podľa 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, keďže v tomto smere správne postupoval už okresný súd a k zrušeniu tohto výroku
došlo len v dôsledku zrušenia výroku o treste, v ktorom výrok o spôsobe výkonu trestu mal svoj
podklad a bez neho nemohol obstáť. Takto stanovený trest podľa odvolacieho súdu zodpovedá všetkým

zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., konkrétnej
miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu spáchania, zisteným
priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam nápravy z hľadiska účelu trestu,
jeho individuálnej i generálnej prevencie. Pokiaľ ide o výrok o treste prepadnutia veci - kovového
vreckového nožíka o dĺžke cca 9 cm, s čepeľou dlhou cca 4 cm, ktorý bol použitý na spáchanie trestného

činu, tento je vecne správny, v súlade nielen s vykonanými dôkazmi, ale aj s ustanovením § 60 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. a vo vzťahu k nemu odvolací súd preto nezistil dôvody na jeho zmenu. Z hľadiska
doteraz uvedených dôvodov, na podklade ktorých odvolací súd rozhodol už uvedeným spôsobom, je
zrejmé, že odvolacie námietky obžalovaného H. U. nepovažoval za opodstatnené, nezistil dôvody nazmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného H. U. na podklade ním podaného odvolania,
preto jeho odvolanie ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.