Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/156/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110217619
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7110217619.16

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o deti I., Z., J..
XX.X.XXXX, S. a X., Q. J. XX.X.XXXX, na návrh matky M. I.H., J.. XX.X.XXXX, Y. G. H., E. Č.. X,
K. G. H.F., J. H. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírou Běhalovou, advokátkou AK, so sídlom Košice,
Rastislavova č. 68, za účasti otca Z. I., J.. XX.X.XXXX, G. H., E. Č.. X, zastúpeného JUDr. Jaroslavom
Čollákom, advokátom AK, so sídlom Košice, Floriánska 19, v konaní o určenie dlžného výživného takto

r o z h o d o l :

U r č u j e dlžné výživné zo strany otca pre Z. I., J.. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2010 do 30.4.2015
vo výške 3.044,- Eur; pre S. I., J.. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2010 do 30.4.2015 vo výške 2.287,-
Eur a pre X. I., J.. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2010 do 30.4.2015 vo výške 2.287,- Eur.

Otec je p o v i n n ý uhrádzať dlžné výživné v 50,- eurových mesačných splátkach pre každé dieťa
spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka v tom čase troch maloletých detí dňa 7.7.2010 požiadala súd o zvýšenie výživného zo strany
otca pre syna Z. zo sumy 110,- Eur na sumu 200,- Eur a na dvojčatá X. a S. zo sumy 80,- Eur na sumu
150,- Eur pre každú z nich.

Okresný súd Košice I svojim rozsudkom č. 21P/156/2010-206 zo dňa 6.3.2014 o jej návrhu rozhodol
tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre Z. od 1.11.2011 do budúcnosti zo sumy 110,- Eur na sumu
250,- Eur mesačne, pre maloletú S. a X. zo sumy 80,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne pre každú z
nich od 1.11.2011 a zaviazal otca posielať takto určené výživné Jozefovi a matke maloletých detí vždy
do 10. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 1.9.2010 do 28.2.2014 vo výške 1.260,- Eur pre Z.; vo
výške 665,- Eur pre S. a vo výške 665,- Eur pre X. súd povolil otcovi splácať spolu s bežným
výživným v 50,- eurových mesačných splátkach pre každé dieťa až do zaplatenia.
Tým zmenil výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 25C/148/2008
- 30 zo dňa 30.1.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 7CoP/319/2012 - 144 zo
dňa 30.4.2013.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že o výživnom pre deti
rozhodol naposledy Okresný súd Košice I rozsudkom č. 25C/148/2008 - 30 dňa
30.1.2009, právoplatným dňa 20.3.2009. Ním bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na
čas po rozvode boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Na výživu Z. sa otec zaviazal prispievať
sumou 66,- Eur mesačne a na dvojčatá S. a Lenku po 33,- Eur mesačne.
V tom čase otec detí nepracoval, ani matka nepracovala, starala sa o deti. Deti chodili do špeciálnej

triedy, mali rôzne zdravotné problémy a preto sa im bolo treba venovať hneď, ako prišli zo školy a prácu
len na čiastočný pracovný úväzok si nenašla.Návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu, že deti vyrástli a ich otec na ne neprispieval tak, ako
sa dohodli pri rozvode manželstva. Matka detí poberala z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Košice dávky sociálnej pomoci vo výške 197,- Eur spolu s rodinnými prídavkami. Pomáhali jej so
zabezpečovaním potrieb pre deti rodičia. Boli preto nútení predať svoju záhradu.

Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom č. 21P/156/2010-122 zo dňa
22.5.2012 zvýšil výživné zo strany otca pre Z. od 1.9.2010 do budúcnosti zo sumy 66,- Eur na sumu

80,-Eurmesačneapre S.aX. zosumy33,-Eurmesačnenasumu50,-Eur mesačneprekaždúznich.
Od 1.9.2010 do 30.4.2012 zvýšením výživného vzniklo dlžné výživné ako násobok čiastky, o ktorú bolo
zvýšené a to vo výške 280,- Eur pre Jozefa a 340,- Eur pre každé z dievčat a povolil ho otcovi splácať
spolu s bežným výživným po 10,- Eur pre každé dieťa až do zaplatenia.

Poukázal v rozsudku na zistené skutočnosti týkajúce sa oprávnených potrieb detí, na schopnosti a

možnosti ich rodičov zamestnať sa a mať príjem, ako aj na ich majetkové pomery. Výživné zvýšil od
septembra roku 2010, kedy sa začína školský rok a s jeho začiatkom sú spojené mimoriadne výdavky
rodičov školopovinných detí. Zo správ zamestnávateľa a výpovedí rodičov detí mal súd preukázané, že
otec detí pracoval v roku 2010 ako brigádnik, tesár a mal príjem aj z prenájmu bytu vo výške 350,- Eur
od 29.8.2009. Od 1.12.2011 bol evidovaný ako nezamestnaný, ale dávku v hmotnej núdzi nepoberal.

Začal pracovať v júni 2011 v G. K. S. H., kedy za ten mesiac zarobil 479,60 Eur; v júli zarobil 663,63 Eur;
v auguste zarobil 732,70 Eur; v septembri zarobil 646,29 Eur; v októbri zarobil 643,73 Eur a v novembri
zarobil 753,79 Eur. Od decembra 2011 bol zase PN. Z potvrdenia sociálnej poisťovne bolo
zistené, že mu boli vyplácané nemocenské dávky, v decembri 2011 vo výške 354,90 Eur; v januári 2012
vo výške 451,50 Eur; vo februári 2012 vo výške 422,40 Eur; v marci 2012 vo výške 451,50 Eur a v apríli

2012 vo výške 437,00 Eur. Byt prenajímal do konca roka 2010.

V čase vynesenia rozsudku byt ponúkal prostredníctvom realitnej kancelárie na prenájom. Rozmýšľal aj
o predaji tohto bytu, ale uvedomil si, že keď sa zbaví štvorizbového bytu, v budúcnosti sa už k takému
nedostane a v tom čase uvažoval o tom, že byt nechá deťom.

Aj keď pomery na strane otca neboli priaznivé, na základe toho, že výživné pre deti, najmä dievčat, bolo
určené na hranici životného minima a v žiadnom prípade nedokázala matka z týchto peňazí pokrývať ich
odôvodnené potreby, súd výživné pre deti zvýšil. Pomery na strane všetkých detí sa zmenili natoľko, že
výživné, ktoré bolo dohodnuté pri rozvode manželstva už deťom nepostačovalo. Súd vychádzal z toho,
že otec detí vždy pracoval, aj v čase keď bol oficiálne nezamestnaný, videli ho robiť na stavbách. Matka

detí nikde nepracovala a z úradu práce dostávala sociálnu podporu spolu s deťmi a aj s príspevkom
na bývanie vo výške 500,- Eur.

Voči rozsudku sa matka detí odvolala a Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.
7CoP/319/2012-144 dňa 30.4.2013 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného

tak, že zvýšil výživné od 1.9.2010 pre v tom čase ešte maloletého Z. na sumu 110 Eur, pre maloletú S.
na sumu 80,- Eur a maloletú X. na sumu 80,- Eur mesačne od 1.9.2009 do 31.10.2011 a zaviazal otca
toto výživné posielať matke detí do 10. dňa v mesiaci vopred.
Rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 1.11.2011 do budúcnosti, dlžnom výživnom a
trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Nariadil okresnému súdu, aby vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplného skutkového základu od
uvedenej doby do budúcnosti, aby preskúmal príjmové a majetkové pomery účastníkov, najmä otca detí
a skutkové zistenia vyhodnotil a rozhodol o výživnom od 1.11.2011 do budúcnosti a o dlžnom výživnom
za celé obdobie.

Z výpovede matky detí súd zistil, že otec napriek tomu, že Krajský súd v Košiciach s konečnou
platnosťou rozhodol o zvýšení výživného pre deti do 31.10.2011, platil ho stále len tak, ako o zvýšení
rozhodol Okresný súd Košice I dňa 22.5.2012. Na Z. posielal sumu 80,- Eur, na S. a X. po 50,- Eur a
doplácal dlžné výživné pre každé dieťa vo výške 10,- Eur, takže na Z. platil 90,- Eur, na S. 60,- Eur
a na X. 60,- Eur.

Dievčatá mali v čase opätovného rozhodovania okresným súdom 17 rokov, obe študovali na strednej
odbornej škole na Gemerskej ulici v Košiciach. S. navštevovala 3. ročník Strednej odbornej školy na
Gemerskej ulici č. 1 v Košiciach, kde sa učila za kozmetičku - vizážistku a X. navštevovala takisto 3.
ročník na tej istej škole, učila sa za kaderníčku. Matka im uhrádzala školské poplatky, kupovala školsképomôcky a potreby, učebnice. Na odborné predmety si tiež museli zakupovať učebnice, na prax bielu
uniformu.
X. mala v školskom roku školskom roku ukončiť slávnostným posedením, za čo bolo treba zaplatiť.

Mala záujem študovať na nadstavbovom štúdiu na tejto škole ďalšie dva roky.
S. má štvorročné štúdium, ona bude končiť až v roku 2015 maturitnou skúškou.
Na syna Z. mala matka veľké výdavky v decembri/2012 na stužkovú slávnosť a takisto v júni 2013 pri
maturitných skúškach. Keďže sa otec štyri roky žiadnym spôsobom o syna nezaujímal, syn mu neposlal
ani oznámenie o ukončení štúdia a preto jeho otec ani nevedel, že jeho syn maturoval a možno ani

nevedel, že chodí na vysokú školu.
Z. študuje na Fakulte športu na Prešovskej univerzite v Prešove, bol od 6.9.2013 v 1. ročníku. Býval na
internáte v Prešove, za ktorý sa platilo 50,- Eur na mesiac. Okrem toho mu matka uhrádzala stravu a
cestovné. Vo voľnom čase sa venoval športovej streľbe. Od klubu dostal iba zbraň, ale všetky náboje,
oblečenie, obuv a všetko ostatné si musel zabezpečovať sám. Takisto, keď ide na nejaké sústredenia
alebo preteky v rámci SR, si to musel sám uhrádzať. Mal ísť aj do Nórska na medzinárodné sústredenie,

ale nemohol tam odcestovať, pretože sa za to platilo okolo 1.000,- Eur a nemohol si to dovoliť. Štúdium
na tejto škole je päťročné.
Dňa 4.12.20013 požiadal, aby otec na jeho potreby ako vysokoškoláka platil výživné vo výške 250,- Eur.

Matka detí od júna 2013 začala podnikať. Mala v H. J. E. otvorený „Pub“ a v tom čase mala len minimálne

príjmy a žiadne zisky, keďže si ho len začala zariaďovať.
Matka žiadala, aby súd rozhodol o výške výživného pre deti v zmysle jej pôvodného návrhu. Chcela,
aby otec na deti spolu prispieval sumou 500,- Eur mesačne. Poukazovala na to, že doteraz sa sama
snažila zabezpečovať všetky ich potreby a keďže to nedokázala zo svojho príjmu, museli jej pomôcť
rodičia. Preto, aby tak mohli urobiť, predali svoje pozemky v Ličartovciach. Tieto peniaze, ktoré získali

predajom pozemkov, sa všetky minuli na potreby ich detí.

Otec detí trval na tom, aby aj naďalej mohol platiť výživné len vo výške 210,- Eur, čo bola
suma určená rozhodnutím Okresného súdu Košice I. Prevod bytu na svojho otca urobil 1.11.2011 z
toho dôvodu, že on mu pomohol vyplatiť dlžné výživné, resp. exekučné splátky, ktoré boli v tom čase

na neho vedené, keď nebol nikde zamestnaný a nemal žiaden príjem. Do mája 2012 otec platil každý
mesiac 132,- Eur a od júna/2012 začal otec platiť po 210,- Eur.

Predtým než bol dlhodobo práceneschopný, pracoval v bytovom podniku, kde zatepľoval domy, ale
pracovnú zmluvu mal uzavretú na dobu určitú. Keď mu zamestnávateľ ukončil pracovný pomer a on

prestal byť chorý a prestal poberať nemocenské dávky, prihlásil sa na úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie a odvtedy poberal len dávky sociálnej pomoci vo výške 62,- Eur. Zaevidoval sa od
1.12.2011 a z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 8.10.2013 súd zistil,
že jeho evidencia trvala. Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec detí bol práceneschopný
od 31.1.2011 a od 1.12.2011 bol znovu evidovaný na úrade práce. Potom bol práceneschopný od

6.12.2011 do 31.5.2013 a poberal nemocenské dávky v priemere vo výške 450,- Eur. Podporu v
nezamestnanosti nepoberal.
Dňa 1.11.2013 sa zamestnal v Správe mestskej zelene Košice, Rastislavova č. 79, Košice a bol v
skúšobnej dobe. Bol mu priznaný tarifný plat v triede č. II, v platovom stupni č. 10 vo výške 335,- Eur
a osobný príplatok vo výške 3,- Eur.

Trvalý pobyt mal na Havanskej č. 8, ale býval u svojej priateľky M. E., J. M. H., I. Č.. XX. Táto pani
pracuje ako predavačka v potravinách X., na H. W. I. H.. Byt, v ktorom v minulosti býval, na E. Č.. X
podaroval svojmu otcovi, pretože nebol schopný platiť peniaze na nájomné.
Dňa 22.10.2013 otec detí na pojednávaní uviedol, že daroval svoj byt otcovi, ale byt sa prenajíma.

Peniaze za nájom chodia na jeho účet, pretože jeho otec nemá zriadený účet v banke a on mu ich potom
odovzdáva. Byt sa prenajíma za 460,- Eur.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že v čase, keď otec prevádzal byt, mal dlh na výživnom vo výške
2.000,- Eur a nebol to dostatočne dobrý dôvod na to, aby sa zbavil svojho bytu.

Právne zástupkyne rodičov sa zhodli na tom, že otec do mája 2012 prispieval mesačne na výživu detí
celkove sumou 132,- Eur a od júna 2012 posiela sumu 210,- Eur, do februára 2014 matka dostala od
otca 6.258,- Eur.Voči rozsudku sa matka a dospelý syn Z. dňa 21.3.2014 odvolali. Vo svojom odvolaní poukázali na
to, že okresný súd zle určil dlžné výživné pre deti.

Dňa 24.3.2014 sa voči rozsudku odvolal aj otec detí. Žiadal ho zrušiť, pretože podľa neho prvostupňový
súd sa pri svojom rozhodovaní dopustil viacerých nepresností. Nadhodnotil potreby detí, tvrdil, že ich
matka dostatočne nepreukázala a rovnako tak aj jeho možnosti platiť takto určené výživné.

Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom č. 7CoP/28/2014-256 zo dňa 30.10.2014 zmenil rozsudok v

napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvýšil výživné za obdobie od 1.11.2011 do 31.8.2013 od
odporcu pre Z. zo 66,- Eur na sumu 110,- Eur mesačne; pre S. z 33,- Eur na 80,- Eur mesačne; pre X. z
33,- Eur na 80,- Eur mesačne a od 1.9.2013 do budúcnosti pre Jozefa na 180,- Eur mesačne; pre S. a X.
po 110,- Eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľom vždy do 10. dňa v mesiaci vopred.
Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti dlžného výživného a trov konania a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Nariadil súdu, aby opakovane účastníkov konania vypočul a listinnými dôkazmi

preveril, ako za predmetné obdobie otec prispel na potreby svojich detí.

Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právni zástupcovia rodičov a plnoletých detí
predložili súdu potvrdenia o tom, ako otec na potreby detí od 1.9.2010 do 31.3.2015 prispieval.

Zhodli sa na tom, že za obdobie od 1.9.2010 do 31.10.2011 mal otec platiť Z. 14 - krát po 110,- Eur -
zaplatil 14 - krát po 66,- Eur a tak vznikol Jozefovi dlho vo výške 616,- Eur.
U S. mal platiť 14 - krát po 80,- Eur - zaplatil 14 - krát 33,- Eur a tak vznikol u Michaely dlh vo výške
658,- Eur.
U X. mal platiť 14 - krát po 80,- Eur - zaplatil 14 - krát 33,- Eur a tak vznikol u Lenky dlh vo výške 658,- Eur.

Za obdobie od 1.11.2011 do 31.8.2013 mal otec u Z. platiť 22 - krát po 110,- Eur; 7 - krát zaplatil 66,-
Eur a 15 - krát zaplatil 90,- Eur. Tak vznikol u Jozefa dlh vo výške 608,- Eur.
U S. vznikol dlh vo výške 620,- Eur, pretože otec taktiež neplatil tak ako mal. Namiesto 80,- Eur platil
len 7 - krát 33,- Eur a 15 - krát 60,- Eur.
U X. je rovnaký dlh. Mal zaplatiť 22 - krát 80,- Eur; zaplatil 7 - krát 33,- Eur a 15 - krát 60,- Eur, čiže

Lenkin dlh je vo výške 629,- Eur.
Za obdobie od 1.9.2013 do 30.4.2015 mal otec 20 - krát zaplatiť po 180,- Eur u Z., platil 18 - krát po 90,-
Eur + 2 - krát 80,- Eur, čiže u neho vznikol dlh za toto obdobie vo výške 1.820,- Eur.
U S. vznikol za toto obdobie dlh vo výške 1.000,- Eur a u X. taktiež 1.000,- Eur, keď mal 20 - krát zaplatiť
po 110,- Eur pre každé dieťa a zaplatil 20 - krát u každého dieťaťa po 60,- Eur. Spolu je tento dlh do

30.4.2015 u Z. vo výške 3.044,- Eur; u S. vo výške 2.287,- Eur a u X. je vo výške 2.287,- Eur.

Právna zástupkyňa otca uviedla, že otec sa snažil platiť určené výživné tak, ako mu to dovoľovali jeho
finančné možnosti. Už viackrát súdu preukázali, že otec síce pracuje, ale zarobí len 330,- Eur s tým, že
má 3,- Eur osobný príplatok. Nie je schopný zarobiť viac. Je zaradený v druhej triede v platovej triede č.

10. Poveril svoju právnu zástupkyňa, aby požiadala súd o možnosť uhrádzania tohto dlžného výživného
v čo najnižších splátkach, pretože už ani bežné výživné nedokáže platiť, tak ako ho má určené.

Právna zástupkyňa matky a oprávnených uviedla, že jej klienti žiadajú, aby dlh bol uhradený naraz a
v prípade, že súd by povolil dlh uhradiť v splátkach, aby tieto boli určené tak, aby bolo dlžné výživné

splatené v najkratšej lehote. Poukazovala na to, že konania prebiehali od roku 2010 a otec sa v priebehu
tohto konania, keď vedel, že výživné určite bude upravené, vzdal svojho 4-izbového bytu, ktorý mal v
osobnom vlastníctve a daroval ho svojmu otcovi. Jeho otec počas tohto konania zomrel a otec detí sa
aj v dedičskom konaní vzdal svojho podielu na dedičstve. Byt prešiel v celosti na jeho matku a otec
sa takisto vzdal aj svojho podielu na jednotlivých nehnuteľnostiach, ktoré patrili jeho nebohému otcovi.

Preto sa domnievajú, že je potrebné prihliadnuť aj k týmto skutočnostiam.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedenému
ustanoveniam zákona súd dlžné výživné vypočítal ako rozdiel medzi skutočne zaplateným výživným
a sumou, ktorá vznikla ako násobok sumy, o ktorú bolo výživné zvýšené od 1.9.2010. Celkový dlh preJozefa od 1.9.2010 bol v sume 4.536,- Eur, otec zaplatil do februára/2014 na jeho výživu sumu 3.276,-
Eur. Dlh pre Z. je 1.260,- Eur. Pre X. a S. vzniklo zvýšením výživného celkové dlžné výživné vo výške
2.618,- Eur pre každú z nich a každej otec poslal za rovnaké obdobie ako Jozefovi sumu 1.953,- Eur.

Zostáva mu pre každé z dievčat zaplatiť 665,- Eur. Ním uhradené sumy súd odpočítal od celkovej výšky
dlžného výživného. Vzhľadom na vysokú výšku dlžného výživného a zárobkové možnosti otca ako aj
jeho skutočný, disponibilný majetok, súd povolil otcovi uhrádzať dlh v splátkach.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu a ust. § 148
ods. 1 s prihliadnutím k ust. § 18 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.