Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210230
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614210230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu AB 1 B.

V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 56 007 043,
zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so
sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanej P. M., Q.. XX. XX. XXXX, trvale
bytom T., J. XXX, K. S. J., zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, Tranovského 1, o zaplatenie 6220,10 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4549,86 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 4749,36 eura od 20. 12. 2013 do 15. 1. 2014, zo sumy 4682,86 eura od 16. 1. 2014 do 14.

2. 2014, zo sumy 4616,36 eura od 15. 2. 2014 do 14. 3. 2014 a zo sumy 4549,86 eura od 15. 3. 2014 do
zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 80 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 171,58 eura a náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 370,15 eura, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť splnomocnenému zástupcovi
žalobcu do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 12. 12. 2014, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 6220,10 eura, úroku z omeškania vo výške 490,39 eura, vyčísleného zo
sumy 6419,60 eura od 20. 12. 2013 do 15. 1. 2014 vo výške 39,18 eura, zo sumy 6353,10 eura od 16.
1. 2014 do 14. 2. 2014 vo výške 43,08 eura, zo sumy 6286,60 eura od 15. 2. 2014 do 14. 3. 2014 vo
výške 139,79 eura, zo sumy 6220,10 eura od 15. 3. 2014 do 1. 12. 2014 vo výške 368,35 eura a vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 6220,10 eura od 2. 12. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania,
právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere číslo 4302005008, uzavretej medzi obchodnou

spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a žalovanou dňa 1. 2. 2013, na základe ktorej bol poskytnutý
žalovanej úver vo výške 5500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 84 splátkach po 176,16 eura mesačne.
Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 78,83 eura, úroku vo výške 698,15 eura, zosplatnenej istiny
vo výške 5406,46 eura a poplatku za upomienku vo výške 36,66 eura. Žalovanú pohľadávku nadobudol
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 29. 11. 2013.Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že dojednaná
úroková sadzba zohľadňuje skutočnosť, že jeho právny predchodca poskytuje úvery aj rizikovým
skupinám obyvateľov. Navyše, prostriedky si musí požičiavať, keďže sa nejedná o banku, ktorá má

prostriedky z vkladov. Žalovaná sa mohla pred podpisom zmluvy oboznámiť so všetkými podmienkami
zmluvy, ktoré sú v zmluve uvedené. Navrhovanú výšku splátky, vzhľadom na výšku dojednaných
pôvodných splátok v zmluve, ako aj na výšku žalovanej istiny, považoval za nízku.

Právny zástupca žalovanej na súdnom pojednávaní uviedol, že podmienky, ktoré sú dojednané v
zmluve, sú neprijateľné. Žalovaná nemala možnosť o podmienkach zmluvy rokovať, nakoľko boli vopred

predtlačené. V zmluve síce bola uvedená výška úroku a ročnej percentuálnej miery nákladov, ale
žalovaná, vzhľadom na svoje vzdelanie a postavenie, tieto nevedela dostatočne posúdiť. Úroková
sadzba, uvedená v zmluve, je neprimerane vysoká, hraničiaca s úžerou. Nebola mu zrejmá výška istiny,
keďže žalovaná zaplatila 957 eur, pričom v žalobe sa uplatňuje výška istiny 5500 eur. Žalovaná má
príjem zo starobného dôchodku 308,90 eura mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý
má tiež príjem len zo starobného dôchodku vo výške 270 eur mesačne. Bývajú v dome u syna, ktorému

prispievajú na elektriku sumou 60 eur mesačne.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol o termíne súdneho pojednávania upovedomený svojim právnym
zástupcom a žalovanej, ktorej bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené.
Žalobca neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi, žalovaná neúčasť

ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, z dôvodu práceneschopnosti. Súd preto konal
a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to z úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., výzvou k splateniu úveru, poštovým podacím
hárkom, výpisom čerpaní, splátok a úhrad, zistiac nasledovný skutkový stav:

Obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 1. 2.
2013 úverovú zmluvu č. 4302005008, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5500 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 178,65 eura. Ročná úroková sadzba
bola dojednaná vo výške 34,12 %, ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške od 41,2
% do 43 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 19,37 %. V zmluve

si účastníci dojednali aj poplatok za vedenie účtu vo výške 2,49 eura mesačne.

Podľa hlavy 7 § 3 písm. a/ úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.,
klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením
aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Výzvou zo dňa 29. 11. 2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na splatenie celého úveru v

celkovej sume 6419,60 eura, v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy, z dôvodu omeškania s úhradou
záväzkov.

Podľa výpisu čerpaní, splátok a úhrad žalovaná uhradila žalobcovi spolu 957,61 eura. Na istinu bola
z vykonaných úhrad započítaná suma 14,71 eura, na úrok suma 866,09 eura, na poplatok za vedenie
účtu suma 7,47 eura, na zmluvnú pokutu suma 17 eur, na poplatky za upomienky sumy 12 eur, 35,34

eura a 5 eur. Po zosplatnení úveru žalovaná zaplatila žalobcovi dňa 15. 1. 2014 66,50 eura, 14. 2. 2014
66,50 eura, 14. 3. 2014 66,50 eura.

Dňa 17. 11. 2014 splnomocnený zástupca obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. oznámil
žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu a súčasne ju vyzval na úhradu dlžnej sumy.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom,
ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom
2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je
ustanovené inak.

Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 3. 2015, na účely tohto
zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 3. 2015, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 3. 2015, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 3. 2015, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom
alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch , keď je to
obvyklé.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaP.O.U.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. ako veriteľ a žalovaná
ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5500 eur,

ktorý sa zaviazala splatiť v 84-tich mesačných splátkach po 178,65 eura. Vzhľadom na skutočnosť,
že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú.
Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko žalovaná
si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, právny predchodca žalobcu ju
výzvou zo dňa 29. 11. 2013 vyzval na splatenie celého úveru. Podstatnou náležitosťou zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, je údaj o ročnej
percentuálnejmierenákladov.Súdvšaknemalpreukázanéplatnédojednanieročnejpercentuálnejmiery
nákladov, nakoľko táto je uvedená v zmluve údajom od 41,2 % do 43 %. Uvedené dojednanie je však
neurčité, nakoľko jeho obsah je nejasný a nemožno ho ustáliť ani prostredníctvom interpretačného
pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dojednania nevyplýva

konkrétna výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov
v zmluve je neurčité, nakoľko neumožňuje spotrebiteľovi ustáliť presnú výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov. Z uvedeného dôvodu je dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov v úverovej
zmluve neplatné, následkom čoho je, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, bezúročnosť poskytnutého úveru. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť

poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, prislúchalo žalobcovi právo na zaplatenie nesplatenej istiny
úveru, keďže úver sa považoval za bezúročný a poplatkov, individuálne dojednaných v zmluve. Výška
poskytnutého úveru predstavovala 5500 eur, výška individuálne dojednaného poplatku za vedenie
účtu 2,49 eura mesačne, pričom žalobca ho vyčíslil za 3 mesiace v sume spolu 7,47 eura, spolu
pohľadávka žalobcu činila 5507,47 eura. Keďže žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu

spolu 957,61 eura, prislúchalo žalobcovi právo na zaplatenie sumy vo výške 4549,86 eura (5507,47
eura - 957,61 eura). V tejto súvislosti súd uvádza, že platby žalovanej v sume 957,61 eura považoval
v plnej výške za platby na istinu a poplatok za vedenie účtu, hoci aj boli v sume 17 eur započítané nazmluvnú pokutu a v sume 52,34 eura na poplatok za upomienky, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal platné dojednanie so žalovanou v úverovej zmluve o povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu a poplatok za upomienky. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Sadzobník poplatkov, ani úverové zmluvné podmienky,
nemôžu nahrádzať zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol
v časti uplatneného poplatku za upomienku v sume 36,66 eura. Zmluvná pokuta, ako prostriedok na
zabezpečenie splnenia záväzku, musí byť dojednaná písomne, a to pod sankciou neplatnosti. Žalobca
nepreukázal, že zmluvná pokuta, na úhradu ktorej započítal platbu žalovanej, bola dojednaná písomne.

Jej výška bola uvedená len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré síce, podľa úverovej zmluvy,
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu v
zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, preto je uvedené dojednanie neplatné. Navyše, dojednanie
zmluvnej pokuty v úverových zmluvných podmienkach je aj v rozpore s dobrými mravmi. Všeobecné
zmluvné podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy. Je v rozpore s
dobrými mravmi, aby ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré postihuje spotrebiteľa sankciou, ktorá

je pre neho nevýhodná, bolo zahrnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach, spísaných
drobným písmom, kde uvedená sankcia môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť. Je v rozpore s dobrými
mravmi, aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach formuloval dojednania, ktoré majú
závažný dopad na práva spotrebiteľa, najmä v jeho majetkovej sfére, ktorým nepochybne ustanovenie
o zmluvnej pokute je. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný, bola žaloba zamietnutá aj v

časti uplatneného úroku. Z uvedeného dôvodu sa súd už ani bližšie nezaoberal právnou argumentáciou
právneho zástupcu žalovanej, ktorá sa týkala neprimeranej výšky dojednaného úroku. Nakoľko žalovaná
sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo
na zaplatenie úroku z omeškania, a to podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 5,25 % ročne. Podľa
výzvy na splatenie úveru bol úver splatný do 15 dní od odoslania výzvy. Keďže výzva bola odovzdaná na

poštovú prepravu dňa 29. 11. 2013, zostatok úveru bol splatný dňa 14. 12. 2013 a žalobcovi prislúchal
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, t. j. od 15. 12. 2013. Súd však nemohol rozhodnúť nad rámec
uplatneného nároku, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa 20. 12. 2013, a to prihliadajúc
k jednotlivým vykonaným čiastočným úhradám, keďže výška dlžnej sumy ku dňu splatnosti úveru činila
4749,36 eura (aktuálny dlh v sume 4549,86 eura + čiastočné úhrady po splatnosti spolu v sume 199,50

eura) do 15. 1. 2014, zo sumy 4682,86 eura od 16. 1. 2014 do 14. 2. 2014, zo sumy 4616,36 eura od 15.
2. 2014 do 14. 3. 2014 a zo sumy 4549,86 eura od 15. 3. 2014 do zaplatenia. Aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v konaní mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že

peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach
vo výške 80 eur mesačne. Súd pritom prihliadol k výške príjmov žalovanej, k výške jej výdavkov, ako
aj k osobe žalobcu a výške priznanej sumy. Súd mal za to, že, vzhľadom na výšku príjmov a výdavkov

žalovanej, povolením splácania dlhu v splátkach po 80 eur mesačne nebude ohrozené uspokojovanie
základných životných potrieb rodiny žalovanej a súčasne, vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej
sumy, nebudú neprimerane ohrozené práva žalobcu.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi
priznal pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 4549,86 eura, čo

percentuálne činí 73 %, jeho neúspech 1670,24 eur, čo percentuálne činí 27 % a pomer úspechu a
neúspechu žalobcu potom predstavoval 46 % (73 % - 27 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 46 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, t. j. zo sumy 373eur, čo činí 171,58 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 46 % z celkových trov právneho
zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 804,68 eura, čo činí 370,15 eura, a to tarifnú

odmenu za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť
na súdnom pojednávaní dňa 27. 4. 2015 po 210,81 eura (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ v spojení s §
10 ods. 1 citovanej vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014 po
8,04 eura a 1 úkonu právnej služby vykonanému v roku 2015 vo výške 8,39 eura (§ 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky), náhradu cestovných výdavkov za účasť na súdnom pojednávaní dňa 27. 4. 2015 vo výške

1/6-iny celkových výdavkov vo výške 93,07 eura, t. j. 15,51 eura (keďže splnomocnený zástupca žalobcu
v uvedený deň zastupoval žalobcu na 6 súdnych pojednávaniach) na trase Trenčín - Liptovský Mikuláš
a späť, spolu 336 km, pri použití osobného motorového vozidla splnomocneného zástupcu žalobcu
značky Nissan, evidenčné číslo TN714DR (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 uvedenej vyhlášky v spojení s
§ 7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú
náhradu 0,183 eura x 336 km, t. j. 61,49 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 336 km x

7,8 l/100 km (spotreba) x 1,205 eura/l (cena paliva), t. j. 31,58 eura, pričom súd nemohol rozhodnúť
nad výšku uplatneného nároku preto priznal cestovné náhrady len v sume 13,67 eura a DPH 20 % z
priznanej tarifnej odmeny, režijného paušálu a náhrady cestovných výdavkov, t. j. zo sumy 670,57 eura,
čo činí 134,11 eura. Nakoľko žalobca bol zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom,
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania splnomocnenému zástupcovi žalobcu, a

to z rovnakých dôvodov, pre ktoré jej povolil splácať priznané plnenie v splátkach, v lehote 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času, nakoľko cesta na súdne
pojednávanie nebola vykonaná advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom
advokáta žalobcu. Advokátsky koncipient teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné
povinnostivrámcipracovnejcesty,naktorúbolakozamestnanecvyslaný. Advokátoviprislúchanáhrada

za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné
povinnosti. Počas cesty advokátskeho koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho
zamestnávateľovi strata času nevzniká.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku

prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.