Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200151
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315200151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: Friendly

Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, práv. zast. Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, AK Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., H.
XXXX, o zaplatenie 415,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 350,- EUR, 8,75 % p.a. úrok z omeškania zo sumy
350,- EUR od 18.03.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,83 EUR a trovy právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 52,09 EUR, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom si navrhovateľ v skrátenom konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 415,- EUR
spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 350,- EUR od 18.03.2013 do zaplatenia a trovami
konania, pretože odporca mu uplatnenú istinu dlhuje na základe nedodržania platobných podmienok za
poskytnutú pôžičku.

Platobný rozkaz súd vo veci nevydal, a to v súlade s § 172 ods. 9 O.s.p.. Uplatnenú výšku pohľadávky
a jej príslušenstvo považoval súd za spornú, pretože právny vzťah medzi účastníkmi je založený na

neprijateľných zmluvných podmienkach. Vo veci nariadil pojednávanie spojené s dokazovaním.

Na nariadené súdne pojednávanie dňa 23.04.2015 sa navrhovateľ nedostavil, z neúčasti na ňom
sa ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci a s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Na
uplatnených nárokoch trval naďalej. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, z neúčasti sa ospravedlnil
zo zdravotných dôvodov, ktoré súdu zdokladoval. Súd preto konal v neprítomnosti účastníkov. V
rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a to zmluvou

o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom prostriedkami
diaľkovej komunikácie dňa 22.01.2013, s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, s upomienkou o nezaplatení pohľadávky z
22.03.2013, s upozornením na hrozbu exekúcie z 02.04.2013, s urgenciou z 26.03.2013 a poslednou
výzvou z 09.04.2013.

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 22.01.2013 súd zistil, že navrhovateľ sa na základe

Rámcovej zmluvy a žiadosti odporcu o poskytnutie úveru zaviazal poskytnúť odporcovi úver v sume
350,- eur s jednorazovým čerpaním a bezhotovostným prevodom a odporca sa zaviazal vrátiť veriteľovi
úver v tej istej výške 350,- eur pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku, ktorého splatnosť
je dňa 17.03.2013.Podľa priloženého výpisu z internetbankingu navrhovateľ previedol finančné prostriedky vo výške 350,-
eur na účet odporcu, a to dňa 23.01.2013.

Odporca napriek riadne poskytnutej pôžičke navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradil a dostal sa tak od
18.03.2013 do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľ ho opakovane vyzval
listami na úhradu dlžnej sumy, ale uvedená snaha bola bezvýsledná.

V zmysle čl. IV bodu 1 Rámcovej zmluvy klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškajeurčenáindividuálnevzávislostiodvýškyúveru,doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 3,4 Rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V prípade omeškania

so splátkami úveru sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania v súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške o 8
percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením záväzku.

V zmysle čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient
povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná
o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-
mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta
( prvá upomienka 15,- eur, druhá upomienka 10,- eur, tretia upomienka 10,- eur, štvrtá upomienka 30,-

eur ).

Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 22.01.2013 celkové náklady na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tá bola na úrovni
0 %, keďže celkové náklady tvorené poplatkom za poskytnutie úveru sú nulové. Celková čiastka, ktorú

je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi, je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov
( príslušenstva ), pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia
záväzku spotrebiteľa predstavuje sumu 350,- eur.

Z písomného podania právneho zástupcu navrhovateľa z 27.01.2015 vyplynulo, že navrhovateľ súhlasí

s rozhodnutím súdu bez jeho účasti na základe priložených listinných dôkazov, pričom od odporcu
požaduje vrátenie celej žalovanej sumy 415,- eur a zákonný úrok z omeškania, pričom suma 65,- eur
je súčtom nákladov za zaslanie štyroch upomienok.

Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že o podanom návrhu možno rozhodnúť.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

V súlade s § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.V zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom

o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku ( § 2 písmeno c)
zákona č. 266/2005 Z.z.)

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania ( § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z.z.)

V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ďalej len „smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

V danom prípade odporca zmluvné platobné podmienky nedodržal, v dôsledku čoho na strane
navrhovateľa vznikla pohľadávka analogicky ako zo zmluvy o úvere. Navrhovateľovi by za normálnych
okolností vznikol nárok na vrátenie istiny a zákonných či zmluvných sankcií. Prejednávanú vec však
súd považuje za spotrebiteľskú, požívajúcu zvýšenú právnu ochranu aj zo strany súdov, a preto pri
vyhodnocovaní dôkazov vychádzal z legislatívy, ktorá chráni práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany. V rámci dokazovania súd zistil, že navrhovateľ trvá na priznaní poskytnutej istiny 350,- eur spolu
s nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky v sume 65,- eur. Tento uplatnený nárok navrhovateľa
však predstavuje také navýšenie poskytnutého úveru, ktoré súd hodnotí ako neprípustné a v rozpore
s dobrými mravmi i zásadami poctivého obchodného styku. Za poplatkami v sumách 15, 10, 10 a 30,-
eur je skryté úročenie úveru, pretože skutočné náklady na vymáhanie dlhu nemôžu byť v uvedených

výškach, aj keď ich navrhovateľ konkretizoval ako súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady
vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Súd preto obsah ustanovenia čl. IV bodu 5 rámcovej
zmluvy považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také sú preto neplatné. Odporca ako klient
navrhovateľa nemohol obsah rámcovej zmluvy ani zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nijako

ovplyvniť, bol v pozícii slabšej zmluvnej strany a súd ho ako spotrebiteľa musí ex offo chrániť pred
praktikami veriteľa tak, ako mu to ukladá európska legislatíva. Z uvedených dôvodov súd zaviazal
odporcu len k zaplateniu istiny v sume 350,- eur, teda k zaplateniu sumy, ktorú si od odporcu skutočne
požičal, ako aj k zaplateniu dohodnutých úrokov z omeškania 8,75 % ročne ( čl. IV. bod 4 rámcovej
zmluvy ) z uvedenej sumy od 18.03.2013 ( prvý deň nasledujúci po splatnosti úveru ) do zaplatenia. V

prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. V prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech čiastočný, pretože súd jeho návrhu

vyhovel len v časti o zaplatenie 350,- eur ( 84,34 % ), čo je súčasne neúspechom odporcu. Navrhovateľ
bol vo veci úspešnejší a patrí mu náhrada trov konania po odpočítaní úspechu odporcu od jeho úspechu,
a to v rozsahu 68,68 % z celkových trov konania, ktoré by mu patrili pri plnom úspechu. Tie predstavuje
zaplatený súdny poplatok vo výške 24,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 75,84 eur ( dva úkonyprávnej služby 2 x 29,88 eur, 2 x režijný paušál 2 x 8,04 eur ). Súd preto priznal sumu 16,83 eur ako
pomernú časť trov za zaplatený poplatok a sumu 52,09 eur ako pomernú časť trov právneho zastúpenia,
spolu trovy konania v sume 68,92 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).