Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206378
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:1113206378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: Centrálny depozitár cenných
papierov SR, a.s., ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976, proti odporcovi: M. S., nar.
XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, Q., zastúpený: J.. K. A., 9. V. XXXX, B., o zaplatenie 1.659,70 eura s prísl.,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Cb/35/2014-86 zo dňa
21.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Cb/35/2014-86 zo dňa 21.10.2014 p o t v r
d z u j e.

Súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi vrátil správny poplatok v sume
99,50 eura cestou Daňového úradu Nitra a napokon odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od
odporcu zaplatenia sumy 1.659,70 eura z dôvodu, že vedie odporcovi účet majiteľa cenných papierov,
pričom táto služba je spoplatnená a vymáhaná suma predstavuje nedoplatok za vedenie účtu za rok
2008 v sume 829,85 eura podľa faktúry č.8000009979 zo dňa 31.12.2008 a za rok 2009 v sume 829,85
eura podľa fa č.9000008772 zo dňa 31.12.2009.

Odporca namietal správnosť vyfakturovanej pohľadávky ako aj platnosť zmluvného vzťahu s
navrhovateľom s poukazom na § 40 ods.2 OZ a § 39 OZ, pričom jeho zástupca v písomnom podaní
zo dňa 30.09.2014 vzniesol aj námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa s poukazom na to, že
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a v tom
prípade uplynula zákonná 3-ročná doba na vymáhanie pohľadávky zo strany navrhovateľa.

Súd zistil, že navrhovateľ v zmysle § 99 zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch vedie odporcovi
účet majiteľa cenných papierov a uvedenú činnosť si vyúčtoval faktúrou č. 8000009979 zo dňa
31.12.2008 na sumu 25.000,- Sk (829,85 eura) s tým, že ide o poplatok za vedenie účtu majiteľa
cenných papierov za rok 2008, pričom faktúra sa stala splatnou dňom 28.02.2009. Ďalšou faktúrou č.
9000008772 zo dňa 31.12.2009 si navrhovateľ od odporcu vyúčtoval poplatok za vedenie účtu majiteľa
cennýchpapierovzarok2009nasumu829,85eurastým,žefaktúrasastalasplatnoudňom15.02.2010.
Keďže odporca uvedené faktúry neuhradil, tak navrhovateľ sa domáhal ich zaplatenia súdnou cestou.

Podľa § 99 ods.1 Zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch, centrálny depozitár je akciovou
spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, pre ktorú platia ustanovenia Obchodného
zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 105 ods.5 cit. zákona, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a
centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto
zákonom a Obchodným zákonníkom.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 1.659,70 eura
je podaný dôvodne, pretože je nesporné, že medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah na základe
zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch, podľa ktorého navrhovateľ vedie odporcovi účet majiteľa

cenných papierov, pričom ide o vzťah odplatný a preto odporca v zmysle § 99 ods. 8 citovaného
zákona je povinný navrhovateľovi platiť odplatu za činnosti súvisiace s vedením jeho účtu ako majiteľa
cenných papierov. Navrhovateľ si teda oprávnene fakturoval činnosti spojené s vedením účtu majiteľa
cenných papierov za rok 2008 a 2009, pričom poplatok v každom roku predstavoval sumu 829,85 eura.
Pri svojom rozhodovaní však súd musel prihliadnuť na skutočnosť, že medzi účastníkmi sa jedná o

spotrebiteľský vzťah upravený zákonom č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá vo vzťahu k
odporcovi koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže
je fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Činnosť navrhovateľa, v rámci ktorej pre odporcu vedie a spravuje účet majiteľa cenných

papierov vyplýva zo zákona č.566/2001 Z.z. a teda navrhovateľ poskytuje odporcovi služby, ktoré
je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah medzi týmito účastníkmi. Z toho dôvodu súd na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, musí vždy prednostne použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods.2 veta tretia
OZ) a teda pokiaľ je aj v § 105 ods.5 Zákona č.566/2001 Z.z. výslovne uvedené, že právne vzťahy

medzi centrálnym depozitárom a majiteľom účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom,
tak súd s poukazom na ust. § 52 ods. 2 OZ musel prednostne použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a v tejto súvislosti aj ustanovenia o premlčaní podľa §
100 a nasl. OZ. Keďže zo strany odporcu bola v priebehu konania vznesená námietka premlčania,
tak súd zo zákona musel na uvedenú námietku prihliadnuť s tým, že premlčané právo nie je možné

veriteľovi priznať. Pohľadávku, ktorú si navrhovateľ uplatnil na základe faktúry č. 8000009979 splatnej
dňa 28.02.2009 a fa č. 9000008772 splatnej dňa 15.02.2010 preto súd považoval za premlčanú, nakoľko
návrh v prípade prvej faktúry bol podaný na súde dňa 25.02.2013, teda po uplynutí zákonnej premlčacej
doby, ktorá uplynula dňom 01.03.2012 a v prípade druhej faktúry dňa 08.11.2013, teda po uplynutí
zákonnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 16.02.2013. Pokiaľ by aj odporca nevzniesol námietku

premlčania, tak súd by s poukazom na ust.§ 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa musel
prihliadať na premlčanie zo zákona.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporcovi , ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporca trovy konania nepožadoval a v súvislosti
s týmto konaním mu ani žiadne trovy nevznikli.

Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že
odvolací súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvéhostupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP; súd
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP.

Odporca nie je v danom záväzkovom vzťahu v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre
seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
Odporca ako majiteľ cenných papierov nespĺňa podmienky konštituované v zákone o ochrane
spotrebiteľa a z dôvodu charakteru práv, ktorými disponuje v dôsledku vlastníctva cenných papierov, z

objektívnych príčin ani spĺňať nemôže. Odporca teda v danom právnom vzťahu nie je spotrebiteľom.
Je zrejmé, že odporca ako každý majiteľ cenných papierov týmito disponoval za účelom dosiahnutia
zisku a teda zvyšovania svojho majetku. Cenné papiere teda predstavujú majetkové právo ich majiteľa,
ktorý s nimi môže na základe vlastného rozhodnutia vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
nakladať, previesť ich či iným spôsobom s nimi disponovať.
Ako už navrhovateľ uviedol, neexistuje iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov a teda

odporcovi nemožno priznať status spotrebiteľa.
Odporca nenapĺňa legálnu definíciu spotrebiteľa, nakoľko nenakupoval výrobky ani nepoužíval služby
pre priamu osobnú spotrebu seba alebo členov svojej domácnosti.
Je nepochybné, že právny vzťah medzi CDCP a osobami, ktorými CDCP vedie účet majiteľa sa v
otázkach upravených zákonom č. 566/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov spravuje ustanovenia

ZoCP, v otázkach neupravených ZoCP sa tieto právne vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného
zákonníka a teda aj pokiaľ ide o inštitút premlčania.
Podľa § 105 ods. 5 ZoCP sa vzťah medzi členom CDCP a majiteľom účtu výslovne spravuje ZoCP a
Obchodným zákonníkom. V oboch prípadoch, kedy je účet majiteľa cenných papierov vedený či už v
CDCP alebo u člena ide o právny vzťah - vedenie účtu majiteľa v súlade s § 105 ZoCP. Je teda zrejmé,

že v oboch prípadoch ide o rovnaký právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia tohto
istého zákona a teda ZoCP a Obchodného zákonníka. Ust. § 104 ods. 1 ZoCP vymedzuje kto môže byť
členom centrálneho depozitára. Medzi tieto subjekty patrí aj iný centrálny depozitár.
V prípade právneho vzťahu v súvislosti s vedením účtu majiteľa medzi klientom - fyzickou osobou
nepodnikateľom a členom CDCP ide o obchodnoprávny vzťah bez ohľadu na povahu týchto osôb.

V prípadoch, ak CDCP vedie za odplatu účet majiteľa pre klienta, ktorý nie je členom, dáva na otázku
ustanovenie rozhodného právneho predpisu, ktorým sa tento právny vzťah spravuje, odpoveď ust. §
261 ods. 5 písm. c) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa Obchodným zákonníkom spravujú
záväzkové vzťahy z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov.
Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ust. § 261 Obchodného zákonníka konštitujúce

existenciu absolútnych obchodných záväzkových vzťahov a rovnako ustanovenie § 397 Obch. zák.,
podľa ktorého je premlčacia doba obchodnoprávnych vzťahov štvorročná, sú kogentné ustanovenia, nie
je teda možné ignorovať ich a aplikovať iný zákon, v tomto prípade Občiansky zákonník.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 1 OSP, pričom

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku
vecne správne potvrdiť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako to zistil súd prvého stupňa
a tieto skutkové zistenia považuje sa správne, zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu.
Za správne považuje odvolací súd aj závery súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých je na daný vzťah

potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj v časti týkajúcej sa premlčania avšak
čiastočne z iných dôvodov. Ustanovenia Obchodného zákonníka nemožno aplikovať z dôvodu absencie
ustanovenia, ktoré by daný vzťah podriaďovalo pod ust. Obchodného zákonníka.
Takýmto ustanovením nie je ust. § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. nakoľko toto ustanovenie odkazuje
na Obchodný zákonník len vzťahy medzi členom a centrálnym depozitárom a vzťahy medzi členom a

majiteľom účtu. Napriek logickej argumentácii navrhovateľa, že aj vzťah medzi centrálnym depozitárom
a majiteľom účtu je potrebné podriaďovať pod úpravu Obchodného zákonníka, súd túto argumentáciu
nemohol prijať, nakoľko zo zákona jednoducho nevyplýva.
Ani z ust. § 261 ods. 6 písm. c) Obch. zák. nemožno vyvodiť záver, že ide o absolútny obchod, keďže
ide o záväzkový vzťah z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Medzi účastníkmi existuje

síce záväzkový vzťah upravený zákonom o cenných papieroch avšak nejde o vzťah, ktorý by vznikol na
základe odplatných zmlúv, ktoré sú ako zmluvy definované v ust. § 30 a nasl. Zák. č. 566/2011 Z.z.
Keďže nejde o vzťah založený na zmluve (odplatnej) medzi účastníkmi konania ale o vzťah, ktorý vznikol
zo zákona, nie je možná ani aplikácia ust. Obch. zák.Konštatovanie, že medzi účastníkmi nejde o vzťah založený na základe zmluvy ale o vzťah vzniknutý
zo zákona, sa vzťahuje aj na nesprávnu argumentáciu súdu prvého stupňa, keď daný vzťah posúdil ako
spotrebiteľsko-právny vzťah. Nemôže ísť o spotrebiteľsko-právny vzťah, ktorý by spravoval ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko medzi účastníkmi žiadna zmluva uzatvorená nie je.
Napriek uvedenému, je správny záver súdu prvého stupňa, spočívajúci v tvrdení, že na daný vzťah sa
aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a je len samozrejmé, že tieto sa aplikujú aj v časti týkajúcej
sa premlčania nárokov. V tejto časti preto súd prvého stupňa vyhodnotil vznesenú námietku premlčania,
ktorá bola prekážkou priznania uplatneného nároku, správne.

Hoci odporca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, súd mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si odporca v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy neuplatnil a žiadne
takéto trovy ani zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.