Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Co/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232557
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduTopoľčanyzodňa14.02.2014,č.k.4C/618/2012-111,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 odsek 1 písmeno d/, odsek 2, § 9 odsek 1, odsek 2, § 15

odsek 1, § 16 odsek 1, § 19 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ustanovenia § 44 odsek 1, odsek 2 zákona č. 233/1995 o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo
veci 4C/618/2012 vo výške 6.526,79 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.305,36 eur z dôvodu, že o
žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 82 dní),

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 10.05.2011. Navrhovateľ sa i v ďalších
veciach domáhal voči odporcovi rovnakého nároku, i keď v každom konaní bola jeho výška iná ale z
dôvodu hospodárnosti súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 4C/618/2012, sp. zn.
4C/620/2012, sp. zn. 4C/621/2012, sp. zn. 4C/624/2012, sp. zn. 4C/626/2012, sp. zn. 4C/627/2012, sp.
zn. 4C/628/2012, sp. zn. 4C/632/2012 a sp. zn. 4C/633/2012 s tým, že ďalej sa konanie vedie pod sp.
zn. 4C/618/2012.
Vo veci 4C/620/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 8.697,86 eur a náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 1.739,57. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12Er/783/2010 mal
preukázané, že v tomto exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny
exekútor doručil na súd 13.10.2010 a exekučný súd o nej rozhodol uznesením dňa 21.01.2011 tak, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Vo veci 4C/621/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 6.931,70 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1.386,34 eur. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 19Er/630/2010 mal

preukázané, že v tomto exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny
exekútor doručil na súd 15.07.2010 a exekučný súd o nej rozhodol uznesením dňa 22.02.2011 tak, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Vo veci 4C/623/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 968,62 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 193,72 eur. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12Er/691/2011 mal
preukázané, že v tomto exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny

exekútor doručil na súd 18.07.2011 a exekučný súd o nej rozhodol uznesením dňa 20.07.2011 tak, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Vo veci 4C/624/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 330 eur. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 15Er/5/2009 mal preukázané, že v tomto
exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil na súd

a exekučný súd na základe tejto žiadosti vydal poverenie dňa 21.01.2009.
Vo veci 4C/626/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 385 eur. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25Er/467/2009 mal preukázané, že v
tomto exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil
na súd 23.06.2010 a exekučný súd na základe tejto žiadosti vydal poverenie dňa 25.06.2010.
Vo veci 4C/627/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 765,26 eur. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 7Er/224/2011 mal preukázané, že v
tomto exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil
nasúddňa21.03.211aexekučnýsúdonejrozhodoluznesenímdňa22.03.2012tak,žežiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Vo veci 4C/628/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 591,92 eur. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 11Er/783/2010 mal preukázané, že
uznesením zo dňa 30.05.2011 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
ktorá bola súdu doručená 13.10.2010.
Vo veci 4C/632/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 1.034,48 eur. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12Er/906/2010 mal preukázané,

že v tomto exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor
doručil súdu dňa 12.10.2010 a exekučný súd o nej rozhodol uznesením dňa 13.01.2011 tak, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Vo veci 4C/633/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 374,33 eur. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 11Er/16/2011 mal preukázané, že

uznesením zo dňa 08.12.2010 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
ktorá bola súdu doručená 14.01.2011.
Uviedol, že návrhy navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepovažoval za dôvodné, preto
ich zamietol (okrem konaní pod sp. zn. 4C/624/2012 a sp. zn. 4C/626/2012, ktoré boli zastavené v
dôsledku späťvzatia návrhu) a je nesporné, že navrhovateľ dňa 23.04.2012 doručil príslušnému orgánu

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a samotné podanie týchto žiadostí a
uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola
splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu na súd napriek tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula
až po začatí súdneho konania.
Na námietku premlčania vznesenú pri uplatnení nároku na náhradu škody vzniknutému pred dňom

23.04.2009 neprihliadol z dôvodu, že o žiadostiach v žalovaných veciach boli rozhodnutia doručené
právnemu zástupcovi oprávneného po uvedenom dátume, a preto navrhovateľovi do podania návrhu na
súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody.
Poukázal na ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, podľa
ktorého zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na vykonanie exekúcie

platí v tom prípade, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia. Konštatoval, že ustanovenie
§ 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, obsahuje iba zákonnú lehotu na
vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia, a preto podľa § 9 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať nesprávny
úradný postup súdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Preto nebol

splnený základný predpoklad, aby súd mohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom
konaní.
PoukázalnastanoviskoÚstavnéhosúduSR,podľaktoréhosamotnénedodržaniezákonomustanovenej
lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií nie
je možné považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a

v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v
zákonnej lehote (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 471/2012).
Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľom vo veciach sp. zn. 4C/624/2012 a sp. zn. 4C/626/2012,
súd konania zastavil podľa § 96 odsek 1, odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).Dospel preto k záveru, že v prejednávaných veciach spojených na spoločné konanie nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol a keďže základ nároku uplatňovaného navrhovateľom
nebol preukázaný, súd sa ďalej nemusel zaoberať výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy a k tomu, či táto je primeraná.
Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku zamietol z dôvodu
hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z dôvodu, že podľa jeho názoru nebol daný základ nároku na

priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim postupom

odňal možnosť účastníkovi konania konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odôvodnení odvolania namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo došlo k založeniu zodpovednosti právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto

neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 odsek 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z., súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,

čo je neprípustné. Uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonnej lehoty, exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona
nemal oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie

totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu ale len súdu exekučného. Namietal,
že súd mu zamietnutím znaleckého dokazovania znemožnil objektívnym spôsobom preukázať výšku
materiálnejškodyamechanizmusjejvznikuanazamietnutieznaleckéhodokazovanianemalsúdžiadne
udržateľné dôvody, a preto založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Ďalej
poukázal na to, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a

je jeho povinnosťou aplikovať platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne
neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,
ktorý uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vznikajú aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale
dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Taktiež

Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Keďže súd, ale
ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, nedostatok takýchto
opatrení nemôže byť dávaný za vinu navrhovateľovi a to v takej forme, že on nepresadzoval vydanie
poverenia zákonnými možnosťami. Uviedol že nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad

skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom a išlo o prejav
nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 odsek 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 odsek 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania, ktoré mu
predchádzali. Odvolanie navrhovateľa prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214odsek 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156
odsek 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 odsek 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 odsek 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na ustanovenie § 212 odsek 1 OSP, pri posudzovaní predmetnej veci sa odvolací súd
zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu.

Predmetom tohto konania je:

1/ 4C/618/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 6.526,79 eur z
titulu majetkovej škody a sumy 1.305,36 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/785/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 82 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav

zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu

príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Er/785/2011 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
12.08.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému V. R., o
vymoženie 5.540,38 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zo dňa 26.05.2011, sp. zn. SR 03880/11. Exekučný súd uznesením
zo dňa 16.08.2011, č. k. 11Er/785/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Oprávnený podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15CoE/193/2012-26
zo dňa 28.09.2012 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,

keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 82 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 (v čase začatia
exekučného konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd

vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutiev zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (12.08.2011), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (16.08.2011). Exekučný súd tak rozhodol na 4 deň od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia (nie 82 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti danej veci,

nemožno vzhliadnuť žiadne zbytočné prieťahy.

2/ 4C/620/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 8.697,86 eur z
titulu majetkovej škody a sumy 1.739,57 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/783/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 194 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný

súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/783/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
13.10.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému V. V., o

vymoženie 2.176,50 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 31.05.2010, sp. zn. SR 04206/10. Exekučný súd uznesením
zo dňa 21.01.2011, č. k. 12Er/783/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Oprávnený podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26CoE/146/2011-25
zo dňa 30.06.2011 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne exekučný súd

uznesením č. k. 12Er/783/2010-36 zo dňa 04.09.2012 exekúciu zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 194 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd

vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (13.10.2010), po

náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (21.01.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 100 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 194 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

3/ 4C/621/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 6.931,70 eur z

titulu majetkovej škody a sumy 1.386,34 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/530/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním

viac ako 289 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/530/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
14.06.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému S. T., o

vymoženie 1.496,24 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 14.09.2009, sp. zn. SR 14922/09. Exekučný súd uznesením zo
dňa 22.02.2011, č. k. 19Er/530/2010-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15

dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 289 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného

ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (14.06.2010), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (22.02.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 252 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 289 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

4/ 4C/623/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 968,62 eur z
titulu majetkovej škody a sumy 193,72 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/691/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 122 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav

zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu

príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/527/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
18.07.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému T. D., CB W. M.E., o vymoženie 240 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 22.02.2011, sp. zn. SR 14872/10. Exekučný súd uznesením zo
dňa 20.07.2011, č. k. 12Er/691/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.
k. 26CoE/274/2011-25.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 122 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že na vydanie
poverenia sa 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora vzťahovala, zo strany exekučného súdu

došlo k vydaniu rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie
poverenia (18.07.2011), po náležitom preskúmaní následne vo veci rozhodol (20.07.2011). Exekučný
súd tak rozhodol po 2 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 122 dní, ako uvádzal
navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť žiadne zbytočné prieťahy.

5/ 4C/627/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 125 eur z
titulu majetkovej škody a sumy 765,26 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/224/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 415 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav

zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu

príčiny a následku.
ZobsahuOkresnéhosúduNitrasp.zn.7Er/224/2011vyplýva,žeexekučnémusúduboladňa21.03.2011
doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému V. W., o vymoženie 1.264,57 eur
s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zo dňa 13.12.2010, sp. zn. SR 11939/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 22.03.2012,
č. k. 7Er/224/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Oprávnený podal
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7CoE/95/2012-26 zo dňa 28.09.2012
tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne exekučný súd uznesením č. k.
7Er/224/2011-44 zo dňa 24.09.2013 exekúciu zastavil.

Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 415 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného

konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titulpodľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek

8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (21.03.2011) vo veci
rozhodol(22.03.2012).Hociexekučnýsúdrozhodoldo1rokaoddoručeniažiadostioudeleniepoverenia
(nie415dní,akouvádzalnavrhovateľ),sohľadomnaokolnostidanejveci,nemožnovzhliadnuťzbytočné
prieťahy.

6/ 4C/628/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 125 eur z
titulu majetkovej škody a sumy 591,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/783/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 321 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav

zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu

príčiny a následku.
Z obsahu uznesenia Okresného súdu Nitra vo veci 11Er/783/2010 vyplýva, že exekučnému súdu
bola dňa 13.10.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému Q. W., o
vymoženie 248,95 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zo dňa 24.06.2009, sp. zn. SR 07684/09. Exekučný súd uznesením zo dňa
30.05.2011, č. k. 11Er/783/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 111 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného

ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (13.10.2010), po
náležitom preskúmaní vo veci rozhodol (30.05.2011). Exekučný súd tak rozhodol do 229 dní od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 321 dní, ako uvádzal navrhovateľ), a preto s ohľadom na
okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.7/ 4C/632/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 125 eur z titulu
majetkovej škody a sumy 1.034,78 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/906/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 561 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/906/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
24.11.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej D. M., V. D. V., o
vymoženie 3.765,73 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 29.07.2010, sp. zn. SR 06495/10. Exekučný súd uznesením zo dňa
13.01.2011, č. k. 12Er/906/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 20.04.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.

26CoE/197/2011-28, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 561 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd

vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (24.11.2010), po

náležitom preskúmaní vo veci rozhodol (13.01.2011). Exekučný súd tak rozhodol po 50 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 561 dní, ako uvádzal navrhovateľ), a preto s ohľadom na
okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

8/ 4C/633/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 125 eur z

titulu majetkovej škody a sumy 374,33 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/16/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch

v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 203 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučnýsúd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia

príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu uznesenia Okresného súdu Nitra vo veci 11Er/16/2011 vyplýva, že exekučnému súdu bola

dňa 14.01.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej V. K., o vymoženie 402,30
eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 25.08.2010, sp. zn. SR 13736/09. Exekučný súd uznesením zo dňa 30.05.2011, č.
k. 11Er/16/2011-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 28.06.2011.

Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 203 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného

konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,

aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (14.01.2011), vo veci
rozhodol (30.05.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 136 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie

poverenia (nie 203 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno
vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

Vo veci sp. zn. 4C/624/2012 sa navrhovateľ návrhom, ktorý vzal späť, domáhal zaplatenia sumy 125 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 330 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/5/2009. Súd
konanie vzhľadom na späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa preto zastavil.
Vo veci sp. zn. 4C/626/2012 sa navrhovateľ návrhom, ktorý vzal späť, domáhal zaplatenia sumy 125 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 385 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 25Er/467/2010.
Súd konanie vzhľadom na späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa preto zastavil.

Správne preto súd prvého stupňa zistil skutkový stav v spojených veciach a vyvodil z neho i správny

právny záver, t. j. po preskúmaní podmienok potrebných k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nezistil
naplnenie ani jednej z nich.

K námietkam navrhovateľa, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom odvolací súd udáva, že po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu

konania podľa § 221 odsek 1 písmeno f/ OSP nezistil. V predmetnej veci sa pojednávania (14.02.2014)
právny zástupca navrhovateľa zúčastnil. K ďalším námietkam navrhovateľa, že rozhodnutie nebolo
vydané v zákonom ustanovenej lehote odvolací súd poukazuje už na vyššie uvedené zistené skutočnosti
súdom prvého stupňa, z ktorých jednoznačne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd rozhodol voveciach o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia v primeranej lehote vzhľadom k tomu, že zákonom
stanovená lehota v týchto prípadoch platila len na vydanie poverenia. Preto odvolací súd konštatuje,
že ani v jednom prípade z hore uvedených vecí k stavu právnej neistoty namietaného navrhovateľom

nemohlo dôjsť. Keďže navyše niektoré z predmetných exekučných konaní boli následne aj právoplatne
zastavené z dôvodu, že navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohlo dôjsť ku
vzniku akejkoľvek škody oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Taktiež i ďalšie
skutočnosti, namietané navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu a preskúmavaného
rozhodnutia sa vôbec netýkajú. Čo sa týka námietok navrhovateľa k aplikácii právnej úpravy § 9 odsek

2 zákona č. 514/2003 Z. z. odvolací súd udáva, že v tomto prípade nemôže ísť o nesprávnosť
rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa správne citoval i aplikoval vo svojom rozhodnutí právny predpis
v znení účinnom do 01.01.2013.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, preto ako vecne
správny, podľa § 219 odsek 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 odsek 1 v spojení s § 142
odsek 1 a § 151 odsek 1 veta prvá OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania
nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.