Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/328/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218579
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114218579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513,
zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862
711, proti odporkyni Y. S., C.. XX. XX. XXXX, S. D. XXX/X, XXX XX O. Ľ., štátnej občianke Slovenskej
republiky, o zaplatenie 361,79 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava do konania dňa 23. 09. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na

strane odporkyne.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 65,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 20,59 eura od 04. 09. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 38,89 eura od 04. 10. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 5,56 eura od 04. 11. 2011 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 20,00 eur mesačne, splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom jún 2015 s
tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti, o zaplatenie 296,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
04. 08. 2012 do zaplatenia, návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 08. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
361,79 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pripojení uzatvorenej
podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou
T-Mobile Slovensko a.s., ktorej práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku
zlúčenia spoločnosť Slovak Telecom a.s. s odporkyňou, poskytoval právny predchodca navrhovateľa od
účinnosti zmluvy odporkyni služby elektronickej komunikácie. Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať
služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom

prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku
podľa zvoleného programu služieb. Odporkyňa neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy a
cenu riadne poskytnutých služieb navrhovateľovi nezaplatila, resp. nezaplatila ich pomernú časť, čím
porušila povinnosti jej vyplývajúce zo zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh odporkyne voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností vyčíslil nasledovne: celková
neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky: 361,79 eura, aktuálna dlžná suma: 361,79 eura.
Na základe uvedeného, sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu

361,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 20,59 eura od 04. 09. 2011
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 38,89 eura od 04. 10. 2011 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5,56 eura od 04. 11. 2011 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 296,75 eura od 04. 08. 2012 do zaplatenia a
náhradu trov konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporkyne dňa 05. 02. 2015, odporkyňa uviedla
že má voči T-Mobile dlh, ale je nezamestnaná, poberá len rodičovské prídavky na tri deti, manžel je
zamestnaný, ale je sám živiteľom 5-člennej rodiny. Rada by preto poprosila o možnosť úhrady dlžnej
sumy v splátkach.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 43 ods. 1 zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak

záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 79 ods. 1 prvá a druhá veta OSP, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha.

Podľa § 79 ods. 2 OSP, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Podľa § 101 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 361,79 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 14. 04.
2015 do 21. 04. 2015.

Z navrhovateľom predložených listín mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril
s odporkyňou dňa 13. 06. 2011 zmluvu o pripojení, zmluvu o pripojení - služba T-Mobile mobilný
internet a Dodatok č. 1 k zmluve o pripojení ktorých predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb odporkyni právnym predchodcom navrhovateľa za odplatu, telefónne číslo odporkyne bolo
911935405, telefónne číslo pre mobilný internet bolo 911923622. Telekomunikačné služby boli odporkyni

poskytnuté, za tieto vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa voči odporkyni odplatu a to faktúrou
na sumu 133,67 eura s dátumom splatnosti 03. 09. 2011, na sumu 38,89 eura s dátumom splatnosti
03. 10. 2011 a na sumu 5,56 eura s dátumom splatnosti 03. 11. 2011. Súd mal preukázané, že
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2013 bola pohľadávka voči odporkyni pod referenčným
č. 9001289359 právnym predchodcom navrhovateľa postúpená navrhovateľovi. Nakoľko odporkyňa

vystavené faktúry za poskytnuté služby navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi, v celom
rozsahu neuhradila (z vystavenej faktúry na sumu 133,67 eura s dátumom splatnosti 03. 09. 2011
si navrhovateľ uplatnil iba sumu 20,59 eura), súd podanému návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,04 eura.

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi právo podľa § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných súm. Výšku úrokovej sadzby
stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pre
týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou
centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonom a
nariadením stanovenej výške z dlžných súm a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých

faktúr do zaplatenia, keďže omeškaním s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporkyne určil plnenie v pravidelných
mesačnýchsplátkachvovýške20,00eurmesačne,ktorévzhľadomnavýškupohľadávkysprihliadnutím
na osobu navrhovateľa považoval za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej
splátky má za následok stratu výhody splátok a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

Faktúrou vyhotovenou dňa 15. 07. 2012 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporkyni sumu
296,75 eura za obdobie od 15. 06. 2012 do 14. 07. 2012 - Zmluvnú pokutu. Navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, nakoľko netvrdil ani nepreukázal, akým konkrétnym spôsobom sa zmluvné strany
písomne dohodli na úhrade uvedenej položky, ktorej úhrady sa podaným návrhom domáhal. Z návrhu
ani pripojených listín nevyplýva za porušenie akých povinností je uložená zmluvná pokuta, nie je možné

preto posúdiť (ne)primeranosť zmluvnej pokuty, ktoré faktúry odporkyňa riadne a včas neuhradila,
či a kedy došlo k prerušeniu/ukončeniu poskytovania služieb a podobne. Navrhovateľ v podanom
návrhu tvrdil, že odporkyňa nezaplatila právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu riadne poskytnutých
služieb. Skutkový ani právny dôvod uplatnenia vyššie uvedenej sumy podľa priloženej faktúry však
navrhovateľ netvrdil, neuviedol kedy sa odporkyňa zaviazala na jej zaplatenie, v akej výške, keď táto položka zo zmluvy o pripojení nevyplýva. Pokiaľ sa malo jednať o porušenie povinnosti odporkyne
zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, súd nepovažuje jej porušenie za povinnosť, ktorá by
bola sankcionovateľná zmluvnou pokutou, nakoľko odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej

povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou (napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/141/2000). Súd v danej súvislosti
konštatuje, že sa jedná o konanie sporové, teda o rozhodovanie o spore medzi dvoma stranami o právo,
ktoré im patrí. Takéto konanie jej ovládané zásadou prejednávacou, čiže iniciatíva na zhromažďovanie
skutkového základu leží zásadne na účastníkoch konania. Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci,

pričom ide o to, že poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade, a to čo možno v najvernejšom súlade
s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy
nemôže dosiahnuť a súd sa musí k nej len priblížiť. Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods. 1 OSP tomu, kto podáva návrh na začatie konania. V § 101 ods.
1 OSP ukladá účastníkom úplné tvrdenie potrebných skutočností. V danom prípade na preukázanie
skutkových tvrdení navrhovateľa neboli predložené žiadne dôkazné prostriedky o skutočnostiach, ktoré

by preukazovali tú skutočnosť, že odporkyni boli riadne a včas poskytnuté služby „Zmluvná pokuta“,
za ktorých úhrady sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal. Takéto dôkazné prostriedky navrhovateľ
nepredložil napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 OSP.

Zdôvodu,ženavrhovateľnepreukázalposkytnutieslužbyodporkyni,ktorejúhradysapodanýmnávrhom
domáhal, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti o zaplatenie sumy 296,75 eura spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 04. 08. 2012 do zaplatenia zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní 64 %
(82 % - 18 %) úspešná odporkyňa (úspech v konaní: 82 % (296,75 eura z 361,79 eura) nepodala návrh
na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ (úspech v konaní: 18 % (65,04 eura z 361,79
eura) návrh na náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní

neúspešnému navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 23. 09. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane
odporkyne. Súd oznámil odporkyni vstup vedľajšieho účastníka do konania na jej strane, odporkyňa

neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,
2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo

podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.

Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje

rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší

účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu

(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by

vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v

plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení

vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP

treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005 zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii

vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas
s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí účastník, na koho
strane má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do
konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil
vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza,
že súd nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA

PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd
za absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Bohdana Jakubisa na odstraňovanie vád
podania, pokiaľ odporkyňa súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku

vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.