Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207863
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114207863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/115/2014-17 zo dňa
26.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 46 ods. 3; 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, §§ 3 ods. 1;
4 ods. 1 písm. a), 9 ods. 1, 2; 15 ods. 1; 16 ods. 1; 17 ods. 1 až 3; 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku.

Konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Žalobca si
uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30-dňovej
zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom
preukázania všetkých atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno vnímať

izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou
mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto je nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti
prípadu.V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť na povahu procesného úkonu súdu, a to rozhodnutia
súdu o návrhu na zmenu exekútora. Pre prijatie záveru o porušení základného práva účastníka a
o existencii zbytočných prieťahov exekučného súdu nepostačuje len samotné prekročenie zákonom

stanovenej lehoty, ale aj naplnenie ďalších podstatných okolností prejednávanej veci. Pri podaní návrhu
na zmenu exekútora je prax exekučných súdov taká, že súd si vyžiada od doterajšieho exekútora
predloženie exekútorského spisu, vyčíslenie trov exekúcie a po ich doručení súdu je potrebné vytvoriť
súdu adekvátny časový priestor pre rozhodnutie o trovách. Až doručením exekútorského spisu s
prípadným vyčíslením trov exekúcie je dovŕšený celý proces spojený s podaním návrhu na zmenu

exekútoraatýmtookamihomsúobjektívnesplnenépodmienkyprerozhodnutiesúduopodanomnávrhu.

V prejednávanej veci je rozsah prekročenia zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu
exekútora adekvátny všetkým úkonom, ktoré je nevyhnutné po podaní návrhu na zmenu exekútora
vykonať, bez ktorých nemožno rozhodnúť o podanom návrhu. Žalobca podával návrhy na zmenu
exekútora hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní. Preto musel počítať

s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho návrhu bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom.

V danom prípade dĺžka exekučného konania od doručenia návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia
o zmene nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Súd konal priebežne a k zbytočným prieťahom nedošlo. Súd preto nemal splnený
prvý predpoklad pre náhradu škody.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania škody, keď nepreukázal vynaloženie
uplatnených nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky. Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom,

že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o vynaložení nákladu. V priebehu exekúcie
v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode pre prípadnú nečinnosť súdu ani
nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného
konania.

Žalobca uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej rovnako nepreukázal, že v dôsledku nesprávneho
úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní žalobcu, že by došlo k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. Ide iba o
hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Prvostupňový
súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov Ústavného

súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v
súdnom konaní.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Námietku premlčania, vznesenú žalovanou vyhodnotil ako nedôvodnú.

Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd prvého stupňa

žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Konštatoval, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, žalovanej trovy konania
nevznikli a náhradu trov si neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou
obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutia na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredného postupu, ktorý
má za dôsledok nesprávnosť rozhodnutia a takéto musí byť zrušené. Súd vytvára konštrukciu, podľaktorej je nárok žalobcu anulovaný. Súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Platné právo nepozná
zánik právneho nároku nedôveryhodnosťou údajov. Žalobca nemal k dispozícii súdny spis exekučného

súdu a mohol niektoré skutočnosti len usudzovať podľa sekundárnych prejavov. Preto ako dôkaz
označil exekučný spis a žiadal, aby boli použité v ňom obsiahnuté listiny. To žiadal už pri predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody pred Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré jeho opakované
žiadosti a návrhy ignorovalo, čím utvrdilo žalobcu v správnosti jeho postupu. Samotná nedôveryhodnosť
údajov nemôže niť zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému

postupu preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote. Súd nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd túto legitímnu sféru ignoroval,
na čo zo zákona nemal oprávnenie. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám
nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali o tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie.

Znemožnil tak žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej
vzniku.Žalobcapredložilakodôkazovznikuškodyznaleckýposudokč.1/2014,vypracovanýZnaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Je ním jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný
postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v posudku určenej
výške. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom. Nemožno

sa vyjadrovať ku skutočnosti, že žalobca predložil znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby
na súde. Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobca zadal o jeho vypracovanie 01.03.2013. Vzhľadom
na jeho zložitosť vypracovanie znaleckého posudku trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Bolo potrebné rozhodnúť v súlade so
žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Žalobca nesúhlasí s tým, ako

súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. K premlčaniu práva nedošlo. Ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavný súd SR,
bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v
súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 25.02.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu na doplnenie konštatuje:

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky).

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu (§ 4 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z.).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 1,2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej v znení účinnom do 31.12.2012).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 (§ 15 ods. 1 zákona

514/2003 Z.z.).

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (§
16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 zákona
514/2003 Z.z.).

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z.).

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
1.osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

2.závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
3.závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
4.závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 2 zákona
514/2003 Z.z.).

Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia (§ 19 ods. 1 zákona 514/2003
Z.z.).

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (§ 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku účinného do
31.5.2010).Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd konštatuje,
že s účinnosťou od 01.01.2013 bolo ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenené. Zmena

právnej úpravy bola realizovaná zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné ustanovenia
neobsahoval. Nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, nároky uplatnené žalobcom
bolo potrebné posúdiť v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy podané,
zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že správnemu právnemu posúdeniu veci zodpovedá

aj správne rozhodnutie.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné
považovať za zbytočné prieťahy a žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov

vzniku nároku na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal.

Žalobca nepreukázal vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde relevantné dôkazy dokumentujúce

skutočnú výšku tejto škody.

Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom ani dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy a nemožno
akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým rozhodnutím o jeho návrhu na zmenu
exekútora mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným

alebo k insolvencii povinného, prípadne, že si táto situácia vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné
riziká bez ich dostatočného predloženia a preukázania. Ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez
preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu.

Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu v predmetnej
exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a
eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa, v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Vranov

nad Topľou pod sp. zn. 6Er/587/2005 pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora bolo potrebné
vykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadreniepôvodnéhoexekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o
trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať
za zbytočné prieťahy, a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

V konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je súd oprávnený
posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (§ 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. v znení
účinnom od 01.01.2013).K odvolacej námietke žalobcu, že vo veci predložil znalecký posudok, odvolací súd konštatuje, že
výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú a nemajetkovú ujmu nebol dôvod sa zaoberať

vzhľadom na to, že nebol preukázaný základ nároku, a to vznik škody.

Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci takýto
návrh predložený nebol.

Vychádzajúc z odvolania žalobcu odvolací súd ustálil, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú
relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozsudku.

Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne,
a preto bolo postupom podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, tento
nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal,
ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania nemohol byť
priznaný. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo

strany žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o
návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.