Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Daniel Ivanko

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/376/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114209834
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114209834.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci

navrhovateľa JPM finance s.r.o. so sídlom Pod Skalkou 1, 974 11

Banská Bystrica, IČO: 36 643 602, zastúpeného JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Nám.
Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi O.. D. T., F.. XX. XX. XXXX, T. E. X, XXX XX T.
T.a, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 2 000,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 02. 05. 2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2
000,00 eur, ktorý odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 10. 10. 2009 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej poskytol odporcovi sumu 2 000,00 eur a odporca sa ju zaviazal vrátiť do 10. 12. 2009 spolu s

dohodnutým úrokom 200,00 eur. Zmluva o pôžičke bola krytá vlastnou zmenkou vystavenou odporcom
dňa 10. 10. 2009, nakoľko odporca pôžičku nevrátil, navrhovateľ pohľadávku uplatnil prostredníctvom
právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská
Bystrica č.k. 65Zm/25/2012-9 zo dňa 28. 06. 2012 podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá
prebiehala na Exekútorskom úrade JUDr. Petra Kohúta pod č. Ex 323/12. Na základe dohody účastníkov
odporca dňa 12. 11. 2012 uhradil dlžnú istinu zo zmenkového platobného rozkazu bez príslušenstva
a navrhovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorá bola zastavená uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica č.k. 1Er/2541/2012-10 zo dňa 28. 12. 2012. Odporca dňa 12. 11. 2012 písomne vyhlásil,
že zaplatí navrhovateľovi sumu 2 000,00 eur ako dohodnutý úrok z pôžičky uzatvorenej dňa 10. 10. 2009
a to v lehote najneskôr do 20. 12. 2012. Nakoľko odporca svoj záväzok nesplnil, domáhal sa navrhovateľ
zaviazania odporcu zaplatiť mu 2 000,00 eur a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 17Ro/152/2014-20 zo dňa 18. 09. 2014, voči ktorému podal
odporca včas odôvodnený odpor vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V podanom
odpore uviedol, že prehlásenie, ktoré podpísal bolo napísané v núdzi, nakoľko aj napriek zaplateniu
dlžnej čiastky a to dňa 26. 07. 2012 bolo voči nemu začaté exekučné konanie a keďže nevedel nájsť

potvrdenie o zaplatení, súhlasil s prehlásením, len aby sa exekučné konanie zastavilo. Nakoľko odporca
uhradil 3 200,00 eur, no napriek tomu sa začalo voči nemu exekučné konanie a teraz ešte aj vymáhanie
ďalšej čiastky, na ochranu svojich práv podáva trestné oznámenie voči konateľovi navrhovateľa, ktorý
často požičiaval a požičiava viacerým subjektom a následne vymáha vysoké a neopodstatnené úroky,
pričom používa nekalé spôsoby nátlaku.K podanému odporu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že prehlásenie zo dňa 12. 11. 2012 podpísal
odporca bez akéhokoľvek zásahu navrhovateľa. Navrhovateľ potvrdil, že mu odporca dňa 26. 07. 2012
uhradil sumu 3 200,00 eur, ktorá bola započítaná na úhradu dlhu v exekučnom konaní, v ktorom bola

vymáhaná istina 2 000,00 eur, 6 % úrok z omeškania a trovy konania ako aj trovy právneho zastúpenia.
Zmenkovým platobným rozkazom však neboli kryté dohodnuté úroky z pôžičky zo dňa 10. 10. 2009
vo výške 200,00 eur za obdobie od 10. 10. 2009 do splatnosti pôžičky 10. 12. 2009 ani dohodnutá
zmluvná pokuta vo výške 4,00 eur za každý deň omeškania s úhradou poskytnutej pôžičky. Navrhovateľ
sa s odporcom dohodli, že pôžička zo dňa 10. 10. 2009 bude v celosti vysporiadaná, pokiaľ odporca

uhradí navrhovateľovi sumu 2 000,00 eur, ktorá predstavovala vyčíslené úroky z pôžičky za obdobie
od 10. 10. 2009 do 26. 07. 2012. Prehlásenie považuje navrhovateľ za uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka, v ktorom odporca ako dlžník prehlásil, že navrhovateľovi uhradí sumu 2 000,00
eur predstavujúcu dohodnutý a vyčíslený úrok z pôžičky zo dňa 10. 10. 2009. Na základe uvedeného
trval na podanom návrhu v celom rozsahu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, po zmene termínu z dôvodu ospravedlnenia odporcu, na deň 02. 03.

2015, na ktorom z dôvodu nevykázania doručenia predvolania na termín odporcovi umožnil konateľovi
navrhovateľa vyjadriť sa k predmetu konania. Konateľ navrhovateľa uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa
10. 10. 2009 zmluvu o pôžičke na sumu 2 000,00 eur so splatnosťou do 10. 12. 2009. Nakoľko odporca
pôžičku nevrátil a bol v omeškaní s jej splatením 959 dní, podal dňa 21. 09. 2012 návrh na exekúciu.
Pôžička bola krytá zmenkou, pričom zákonné zmenkové úroky sú vo výške 6 % ročne, čo robilo spolu

s istinou 3 196,00 eur. Dňa 09. 11. 2012 sa s odporcom dohodli, že vyplatí istinu spolu s úrokom za
zmenku vo výške 3 200,00 eur do 12. 11. 2012. Touto sumou bola krytá len zmenková istina a úroky
zo zmenky. Nakoľko zo zmluvy vyplývali aj zmluvné pokuty a výška dlhov bola vyššia, s odporcom sa
dohodli, že pokiaľ uhradí ešte 2 000,00 eur, nebude si voči nemu uplatňovať ďalšie nároky zo zmluvy o
pôžičke, ktoré v tej dobe boli vo výške 4 600,00 eur. Na pojednávaní nariadenom dňa 13. 04. 2015 súd

z prednesov zástupkyne navrhovateľa a odporcu zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľ uzatvoril
s odporcom dňa 10. 10. 2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 2 000,00 eur, ktoré sa zaviazal splatiť v lehote najneskôr do 10. 12. 2009 spolu
s dohodnutým úrokom za poskytnutie pôžičky vo výške 200,00 eur. Odporca uhradil navrhovateľovi 3
200,00 eur, podľa odporcu dňa 26. 07. 2012, podľa navrhovateľa dňa 12. 11. 2012. Odporca dňa 12.

11. 2012 spísal prehlásenie, podľa ktorého uhradí navrhovateľovi dohodnutú čiastku 2 000,00 eur ako
úrok za pôžičku najneskôr do 20. 12. 2012.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 10. 10.
2009 zmluvu o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Navrhovateľ vykonáva podľa obchodného
registra aj predmet činnosti: „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov z nevkladových prostriedkov“ a
podľa prednesu konateľa navrhovateľa sa spoločnosť venovala poskytovaniu pôžičiek rôznym fyzickým
osobám, teda pri zatváraní zmluvy o pôžičke konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako

dodávateľ. Odporca je fyzickou osobou, nepodnikateľom, ktorému boli poskytnuté finančné prostriedky.

Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o pôžičke v sume 2 000,00 eur spolu s úrokom vo výške
200,00 eur a vrátenie peňažných prostriedkov odporcom vo výške 3 200,00 eur. Navrhovateľ si v návrhu
uplatnil sumu 2 000,00 eur ako vyčíslený úrok za poskytnutie pôžičky.

Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme pôžičky podľa § 657
Občianskeho zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s
dobou splatnosti pôžičky. Celková suma úrokov musí byť však zaplatená najneskôr do splatnosti
dlžného zostatku pôžičky. Navrhovateľ ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od odporcu
ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti pôžičky. Po uplynutí lehoty splatnosti na vrátenie pôžičky,
t.j. do 10. 12. 2012 sa istina pôžičky ďalej zmluvne neúročí. Navrhovateľovi prislúchajú len úroky

z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktoré je odplatou za užívanie
finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Navrhovateľ poskytuje zmluvne
finančné prostriedky odporcovi iba po dobu platnosti zmluvy o pôžičke, po splatnosti požaduje peňažné
prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnený požadovať od odporcu aj zmluvne
dohodnutéúroky.Anizozmluvyopôžičkenevyplývaoprávneniepožadovaťododporcudohodnutéúroky

aj po lehote splatnosti. Z uvedených dôvodov súd nemohol priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie
peňažnej sumy ako vyčísleného úroku z poskytnutej pôžičky.

Pokiaľideodohodnutúzmluvnúpokutuvovýške4,00eur,zakaždýdeňzomeškania,tútosúdupovažuje
za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Za rok totiž predstavuje zmluvná pokuta
1 460,00 eur, čo voči istine poskytnutých peňažných prostriedkov 2 000,00 eur predstavuje 73 % ročne.

Uvedené dojednanie súd podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka považoval za neprijateľnú
podmienku, a preto ani z nej nemohol priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 2 000,00 eur.
Nakoľko takáto sankcia je neprimerane vysoká, uvedené dojednanie zmluvnej pokuty je z tohto dôvodu
podľa § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

V časti tvrdení navrhovateľa, že prehlásenie odporcu zo dňa 12. 11. 2012 je uznaním dlhu podľa § 558

Občianskeho zákonníka súd uvádza, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka stanovuje
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Pokiaľ ale v čase uznania dlhu nemal
odporca voči navrhovateľovi dlh, teda dlh neexistoval, nemožno sa domáhať nárokov iba z prehlásenia
o uznaní dlhu. Existencia dlhu v čase jeho uznania odporcom je vyvrátená tým, že odporca uhradil
navrhovateľovi 3 200,00 eur (či už podľa odporcu 26. 07. 2012, alebo podľa navrhovateľa 12. 11. 2012).

Nakoľko navrhovateľ nárok na úrok po splatnosti pôžičky a ani nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo
výške 4,00 eur denne nemá, v čase uznania dlh odporcu voči navrhovateľovi nejestvoval.

Vrátenie sumy 3 200,00 eur odporcom navrhovateľovi za poskytnutú pôžičku vo výške 2 000,00 eur
považuje súd za primeranú odplatu spolu s uplatnenými sankciami vo forme zmenkového úroku a úroku
z omeškania. Akékoľvek ďalšie nároky vznášané voči odporcovi, teda že by odporca mal za poskytnutie

pôžičky vo výške 2 000,00 eur podľa navrhovateľa uhradiť 5 200,00 eur považuje súd za neprimeranú
odplatu priečiacu sa dobrým mravom a v rozpore so spravodlivou rovnováhou odplaty a primeraných
sankcií za nedodržanie zmluvného záväzku.Nakoľko navrhovateľ nemá právo na úrok z pôžičky po jej splatnosti a dohodnutá zmluvná pokuta
je z dôvodu jej neprimeranej výšky neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd návrh navrhovateľa na
zaplatenie sumy 2 000,00 eur voči odporcovi ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní úspešný
odporcanepodalnávrhnanáhradutrovkonania.Vkonaníneúspešnýnavrhovateľnávrhnanáhradutrov
konaniasúdupodal.Súdpretootrováchkonaniarozhodoltak,ževkonaníneúspešnémunavrhovateľovi
uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.