Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214215610
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214215610.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v

právnejvecinavrhovateľky:A.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomŠ.XX,XXXXXI.,zast.:JUDr.MiladaIllášová,
advokátka, so sídlom Hrobáková 13, 851 02 Bratislava proti odporcovi: A.. A. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX I., o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.06.2014 domáhala, aby súd uložil odporcovi
povinnosťvydaťnavrhovateľkeosobnémotorovévozidloznačkyMercedesBenzS320CDI,farbyčierna
metalíza, EČV: I. alebo pre prípad, že odporca nemá motorové vozidlo alebo ho nie je možné vydať,

žiada, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 23 000,- eur. Zároveň žiadala, aby súd odporcu
zaviazal na náhradu trov konania.

V návrhu navrhovateľka uviedla, že predmetné motorové vozidlo je jej vlastníctvom. Toto vozidlo
nadobudla do vlastníctva ako dar od odporcu počas ich partnerského spolužitia. Je zapísaná v
Osvedčení o evidencii č. PB XXXXX - technickom preukaze ako vlastníčka a poisťovni Uniqua riadne
hradí poistné.

Odporca od rozchodu s navrhovateľkou v septembri 2013 predmetné motorové vozidlo zadržal a
nedovolil ho odporkyni odviesť. Navrhovateľka ho listom zo dňa 29.10.2013 vyzvala, aby jej predmetné
motorové vozidlo odovzdal. Odporca na to reagoval dňa 05.11.2013, kedy prostredníctvom SMS

navrhovateľke navrhol, že toto vozidlo od nej kúpi. Dňa 07.11.2013 sa obaja účastníci stretli osobne a
dohodli sa, že dňa 20.11.2013 spíšu zmluvu o kúpe a predaji vozidla, jeho prepise a zaplatení kúpnej
ceny. Súčasťou dohody bola aj alternatíva, že navrhovateľka si vozidlo prevezme v prípade, ak nedôjde
k zaplateniu kúpnej ceny.

Odporca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.08.2014 uviedol, že tvrdenia navrhovateľky, že by
jej niekedy v novembri 2010 mal darovať osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz, resp. jej zaplatiť
23 000,- eur sú zavádzajúce, nepravdivé. Odporca jej nikdy nijaké vozidlo nedaroval ani nepredal.
Navrhovateľka nikdy uvedené vozidlo nepoužívala, nikdy u nej neparkovalo a ani sa o neho nestarala,

nevykonávala opravy a poistné platila len posledný rok, a to odvtedy od kedy prebieha tento spor. Okremtoho nemala nikdy v držbe osvedčenie o evidencii od tohto vozidla ani náhradný kľúč ani ostatné doplnky
k vozidlu.

Predmetné vozidlo bolo zakúpené spoločnosťou JOVIMAX s.r.o., IČO: 359 104 02 dňa 02.11.2006. Táto

spoločnosť prenájom tohto vozidla formou leasingu riadne splácala až do mesiaca 08/2010, kedy sa
dostala do platobnej neschopnosti a nebola schopná nájom naďalej splácať. Z uvedeného dôvodu dňa
08.09.2010 došlo k postúpeniu práv a povinnosti zo Zmluvy o finančnom leasingu zo spol. JOVIMAX
s.r.o. na fyzickú osobu W. W., ktorý sa stal pokračovateľom nájmu. Pri podpise zmluvy sa pán W. W.
ponúkol, že zaplatí chýbajúce splátky cca 4 000,- eur a keď mu odporca tieto uhradí, vozidlo mu za túto

cenu predá. Odporca niekedy v 04/2011 vyplatil p. W. dlžnú sumu 4 000,- eur a dohodli sa, že vozidlo
prevedieodporcanaseba.Niekedyvpoloviciseptembra2011bolsnavrhovateľkounanávšteveurodiny
Q., vtedy mu telefonoval p. W., ktorý žiadal, aby si vozidlo na seba prepísal. Nakoľko odporca bol v tom
čase v rozvodovom konaní a nemal vyporiadané majetkové veci, nechcel nahlasovať vozidlo na seba.
Navrhovateľka sa vtedy ponúkla, že na čas do vyporiadania si vecí, môže vozidlo prehlásiť na jej meno
a potom ho prehlási na seba. Pri tomto rozhovore boli prítomní manželia Q. a pani S.. Na základe toho

bolo vozidlo následne prehlásené na navrhovateľku dňa 29.11.2011.

Niekedy v septembri 2013 došlo k rozchodu medzi odporcom a navrhovateľkou. Po dvoch týždňoch ho
pri osobnom rozhovore vyzvala, aby si vozidlo prehlásil, nakoľko keby sa s ním niečo stalo, nechce s tým
mať nič spoločné. Následne asi za tri dni mu bola doručená výzva na vydanie vozidla. Po jej doručení
navrhovateľke telefonoval, aby mu vysvetlila, čo to má znamenať, priebeh rozhovoru pustil na „hlasný

odposluch“,pričomhopočulidvajasvedkoviapánS.ap.D..Najprvmunavrhovateľkauviedla,ževozidlo
kúpila. Na otázku od koho a za akú kúpnu cenu, sa dostala do pomykova a potom povedala, že načo by
ho kupovala, keď jej ho daroval. Po dvoch dňoch mu opätovne telefonovala, následne sa osobne stretli
v reštaurácii G. v Z. I., kde mu uviedla, že sa cíti byť poškodená, pretože ich rozchodom prišla o veľkú
rodinu a o milovaného muža, a preto chce finančné „odškodnenie“. Pritom požadovala 20 000,- eur,

lebo v opačnom prípade zoberie odporcovi auto a jeho predajom si zabezpečí úhradu požadovaného
„odškodného“. Zároveň sa spýtala odporcu, či si je vedomý, že je vozidlo registrované na jej osobu, a
tak mu ho môže dať kedykoľvek zobrať. Následne znížila svoju požiadavku na 15 000,- eur a začala
chrliť rôzne termíny, avšak dosť chaoticky, preto ju požiadal, aby to napísala písomne a zrozumiteľne,
s čím súhlasila. Na druhý deň navrhovateľka odovzdala odporcovi „Dohodu o finančnom odškodnení“,

v ktorej žiadala vyplatenie 15 000,- eur do 20.11.2013. V prípade, že nebude suma do 20.11.2013
uhradená, zoberie si predmetné vozidlo a bude jej majetkom do 15.01.2014. Ďalej sa v dohode zaväzuje,
že v období od 20.11.2013 do 15.01.2014 bude predmetné vozidlo jej vlastníctvom, ale ho nepredá.
V prípade, že do 15.01.2014 nebude suma 15 000,- eur na jej účte, vozidlo sa stáva jej vlastníctvom
natrvalo a to bude znamenať, že s ním môže nakladať podľa svojho uváženia, teda ho predá. Z obsahu

tejto Dohody je jasné, že navrhovateľka klame, pretože ak toto vozidlo je raz jej vlastníctvom, tak nemôže
toto vlastníctvo podmieňovať dodržaním nejakých termínov a táto Dohoda potvrdzuje tú skutočnosť, že
vlastníctvo vozidla požíva iba účelovo, aby ho donútila jej zaplatiť požadovaných 15 000,- eur.

Následne navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie pre spáchanie prečinu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla. Vyšetrovateľ PZ SR však toto trestné oznámenie odmietol

uznesením ČVS: F.-XXXX/XXVK-I. zo dňa 18.12.2013, na tom základe, že nie je dôvod na začatie
trestného stíhania. V odôvodnení uznesenia je uvedené, že na základe predložených dôkazov bolo
preukázané, že sa odporca nedopustil trestného skutku voči navrhovateľke. Navrhovateľka podala voči
uzneseniu sťažnosť na Okresnú prokuratúru Bratislava II, táto sťažnosť bola uznesením č. XPn/XXXX/
XX/XXXX-X zo dňa 11.02.2014 zamietnutá ako nedôvodná, pričom v jej odôvodnení sa uvádza, že

zo všetkých zistených skutočností je zrejmé, že v danom prípade nedošlo k zmocneniu sa cudzieho
motorového vozidla osobou A.. A. L. a že v predmetnej veci ide o problém, ktorý vyústil zo vzájomných
vzťahov dvoch bývalých partnerov, ktorý sa navrhovateľka rozhodla riešiť cestou orgánov činných v tr.
konaní.

Ďalej navrhovateľka uvádza, že jej vozidlo daroval po asi 2-3 mesačnej známosti. Odporca sa s

navrhovateľkou zoznámil niekedy v októbri 2010, pričom v tom čase navštevoval jej krajčírsku dielňu,
kde si dával šiť nohavice. Navyše v tom čase bolo motorové vozidlo vo vlastníctve p. W. a odporcanevedel, či sa mu podarí zohnať peňažné prostriedky na odkúpenie vozidla, čo znamená, že v tomto
čase ani nemohol navrhovateľke vozidlo darovať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením listinných dôkazov:

V Osvedčení o evidencii - časť II (technický preukaz) vystavenej dňa 14.02.2014 v časti C.2.1. je ako
vlastník uvedená: A. J..

Zo „zelenej karty“ vystavenej poisťovňou UNIQUA zo daň 14.02.2014 vyplýva, že ako poistník alebo
používateľ vozidla je uvedená: A. J..

Dňa29.10.2013navrhovateľkazaslalaodporcovilistoznačenýako:„Žiadosť“,vktoromuvádza,žetýmto
listom žiada pána L. o odovzdanie predmetného auta, ktoré je zaparkované v garáži na G. Q. Č.. XX, I..

PodľaKúpnejzmluvy,č.obj.XXXXXXXXXX uzavretejdňa02.11.2006spol.JOVOMAXs.r.o.konajúcou
prostredníctvom A.. A. L. ako kupujúcim a spol. Motor-Car Bratislava s.r.o. ako predávajúcim, títo
uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo zn. Mercedes Benz S 320 CDI 4M.
Predávajúci následne dňa 22.12.2006 vystavil na odberateľa DAIMLERCHRYSLER FIN. SERVICES
faktúru č. XXXXXXXXXX za vozidlo Mercedes Benz S 320CDI 4M, splatnú dňa 29.12.2006, pričom ako

konečný odberateľ je uvedená spol. JOVIMAX s.r.o..

Dňa 08.092010 uzavrela spol. JOVIMAX s.r.o., zastúpená A.. A. L., ako súčasný nájomca a W. W. ako
budúci nájomca Zmluvu o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX-L.

OR PZ v Bratislave II dňa 18.12.2013, ČVS: F.-XXXX/XOVK-I., uznesením odmietol vec podozrenia zo
spáchania úmyselného prečinu neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.

1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, nakoľko nie je dôvodom na začatie trestného stíhania v zmysle ust. § 197
ods. 2 TP. Z obsahu uznesenia vyplýva, že poškodená osoba A. J. podala trestné oznámenie, nakoľko
A.. A. L. nezisteného dňa začiatkom roka 2012 ako znak lásky, bez spísania darovacej zmluvy, svoje
motorové vozidlo zn. mercedes Benz ako dar poskytol poškodenej, pričom prehlásenie na dopravnom
inšpektoráte na novú vlastníčku vykonal bez jej vedomia. Tento dar menovaná prijala. Po návrate zo

spoločnej dovolenky sa poškodená s A.. L. rozišla a vozidlo spolu s kľúčmi a OoEV nechala odstavené
v garáži na adrese jeho prechodného bydliska. Onedlho dostala zo spol. UNIQUA žiadosť o uhradenie
poistného na predmetné vozidlo, preto sa chcela dohodnúť S. A.. L., aby jej vozidlo vydal, načo
menovaný reagoval tak, že do 20.11.2013 navrhol odkúpenie vozidla za 15 000,- eur, avšak menovaný
poškodenej osobe vozidlo nevydal a naďalej ho používa, čím poškodenej osobe spôsobil škodu na

hodnote vozidla cca 25 000,- eur. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia (str. 3, odsek 3) vyplýva, cit.: „Taktiež
výsluchmi a ďalšími podkladovými materiálmi bolo riadne preukázané, že vo veci zo strany A.. A. L. sa
nejedná o prechodné, t.j. krátkodobé užívanie motorového vozidla, veď uvedené nadobudol v roku 2006
a pre svoju podnikateľskú činnosť ho do dnešného dňa používa. Preto vo veci nie je daný zámer vozidlo
iba prechodne užívať a tiež z jeho konania nevyplýva zámer ho niekedy v budúcnosti vrátiť, resp. vydať

oznamovateľke.“

Rovnako z obsahu uznesenia vyplýva (str. 2), že vozidlo bolo:

- od 09.01.2007 do 13.09.2010 nahlásené na držiteľa JOVIMAX s.r.o - vlastník Mercedes Benz Financial
Services Slovakia s.r.o.

- od 13.09.2010 so 21.09.2011 nahlásené na držiteľa W. W. - vlastník Mercedes Benz Financial Services

Slovakia s.r.o.

- od 21.09.2011 doposiaľ nahlásené na držiteľa A. J. - vlastník A. J..Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 11.02.2014, č.k.: XPn XXXX/XX/XXXX-X vyplýva,
že prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II sťažnosť A. J. proti vyššie uvedenému uzneseniu
zamietla, pretože nie je dôvodná. Z odôvodnenia uznesenia (str. 2) vyplýva, že zo všetkých zistených

skutočnostíjezrejmé,ževdanomprípadenedošlokzmocneniusacudziehomotorovéhovozidlaosobou
A.. L., nakoľko tento predmetné motorové vozidlo dlhodobo užíva a nijakým spôsobom sa ho nezmocnil.
Taktiež absentuje úmysel prechodného užívania.

Z obsahu predloženého návrhu označeného ako „Vec: dohoda o odškodnení“ vyplýva, cit.:

1. Termín suma 15 000,- eur na účte 20.11.2012.

2. Druhý a posledný termín poukázania sumy 15 000,- eur je 15.01.2014.

3. V prípade, že nebudú peniaze poukázané do prvého termínu t.j. 20.11.2013 tým dňom si prevezmem
auto zn. Mercedes Benz ŠPZ I. aj s originál papiermi a oboma kľúčmi prevezmem z garáže na G. Q.. Č..
XX a bude mojim majetkom, až do druhého termínu 15.01.2014 mojim vlastníctvom. Pokiaľ bude auto
medzi dňom 20.11.2013 a 15.01.2014 mojim vlastníctvom, auto v žiadnom prípade nepredám.

4. V prípade, že nebude dohodnutá sumu 15 000,- eur do 15.01.2014 na mojom účte, auto zostáva

natrvalo v mojom vlastníctve, to znamená, že môžem s ním naložiť podľa vlastného uváženia. V prípade,
že sumu bude poukázaná na môj účet, tak ako znela dohoda do termínu 15.01.2014, prepíšem auto
na p. A.. A. L..“.

Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, na návrh navrhovateľov A. J. a U.. J. O., ktorý bol doručený
dňa 11.10.2013, vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v

k.ú. Z. I. v prospech U.. J. O. v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou
ako predávajúcou a U.. O. ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňa 08.11.2013.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa s odporcom zoznámila v septembri 2010, bol zákazníkom v
jej krajčírskom salóne. Ešte v roku 2011 sa odporca chválil pred svojimi priateľmi v reštaurácii, že na ňu
napísal auto a že jej ho daruje. Ona o tom, že na ňu napísal auto, nevedela. Následne jej povedal tu máš

mercedes, tu máš kľúče, a tak jej auto daroval. V tom čase ich vzťah fungoval, trvalo to až do septembra
2013, kedy sa rozišli, nakoľko ona zistila, že odporca ju podvádza s inými ženami. Ona sa s ním rozišla
a vrátila mu kľúče od domu a garáže, kde parkovali aj toto auto. Ona si auto nezobrala, nakoľko okrem
toho mala v garáži motorové vozidlo zn. Kia. Asi o týždeň spolu s pánom G. si išla k odporcovi po nejaké
osobné veci, chcela si zobrať aj auto, vtedy jej odporca povedal, že je v servise. Keďže odporcu dobre

pozná a tušila problémy, išla podať trestné oznámenie na políciu.

K darovaniu vozidla došlo niekedy v septembri 2011, bolo to po tom ako bolo vozidlo prepísané. V
deň darovania išli spolu v aute, nepamätá sa kam išli, sedeli v aute a odporca povedal, že teraz máš
mercedes, dal jej malý technický preukaz a ukázal jej, že veľký technický preukaz je uložený v priehradke
a dal jej aj kľúče. Bola síce prekvapená, ale prijala to. Na vozidle občas jazdila, ale keď išli spolu, tak

šoféroval odporca. Ona auto tiež používala a parkovala ho pred domom.

Pokiaľ ide o Dohodu, uviedla, že sa s odporcom strela v reštaurácii G., pričom keďže odporcu poznala,
zabezpečila si na toto stretnutie svedka pána U. O., pred ktorým prebehol celý rozhovor. Odporca najprv
vyskakoval, nakoniec jej však povedal, že predal dom na Maďaroch, dedinu nevie presne uviesť a čaká
na peniaze a že ju vyplatí. On jej navrhol sumu 15 000,- eur, ona s tým súhlasila, ale povedala, že až

keď jej budú peniaze pripísané na účet, až potom spravia kúpno-predajnú zmluvu na vozidlo. Dohodli sa
na dvoch termínoch, prvý bol do 20.11.2013 a druhý 15.01.2014, s tým, že sa dohodli, že ak jej peniaze
neprídu, auto si berie k sebe. Odporca jej navrhol, aby to spísala, išlo len o skicu toho, čo si povedali,
následne sa to malo riadne spísať.

Pokiaľ ide o pozemok v Z. I., išlo o pozemok k prepisu ktorého svedkyňa dala súhlas a bol na písaný na

jej osobu. Hneď v septembri 2013 po rozchode s odporcom, z vlastnej iniciatívy, dala pozemok prepísaťna osobu, ktorú určil odporca. Ona len dostala rozhodnutie katastrálneho odboru. Podpisovala kúpnu
zmluvu, avšak kupujúceho nevidela, nepozná ho a za prevod pozemku jej nebola vyplatená kúpna cena.

Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľka si vo svojich tvrdeniach protirečí. V

trestnom oznámení na polícii uviedla, že sa zoznámili v septembri 2010 a že zhruba po dvoch mesiacoch
jej daroval auto. Teraz tvrdí, že jej ho dal v septembri 2011.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že na ich stretnutí v reštaurácii G. bol prítomný svedok, nie je to pravdivé, nakoľko
v reštaurácii žiadny pán nebol. Sedeli na terase a ani vedľa pri stole nesedeli iní ľudia, iba tadiaľ
prechádzali, keďže sedeli vonku.

On jej nikdy nedal kľúče od auta a ani je ho nikdy nedaroval. Veľký technický preukaz nikdy nebol

umiestnený v priehradke v aute ako tvrdí navrhovateľka, v súčasnosti sa nosí len malá kartička, ktorú
nosí on, veľký technický prekaz v aute nikdy nemal. Autom navrhovateľka nikdy nejazdila a ani ho
neparkovala na Šalviovej, šoférovala ho len jedenkrát a to bolo na Vianoce, kedy si on trochu vypil a
ona ho viezla domov.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že jej povedal, teraz máš Mercedes, bolo to potom ako dal vozidlo napísať na ňu,

pričom sa tak stalo na základe dohody s navrhovateľkou, keďže v tom čase bol odporca v rozvodovom
konaní a nechcel to komplikovať, ale vozidlo jej nikdy nedaroval, nebol na to dôvod.

Svedkyňa B.. U.. O. A., ktorá sa s navrhovateľkou pozná po dobu 23 rokov, a sú rodinné priateľky,
vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že sa s odporcom pozná od počiatku jeho zoznámenia s
navrhovateľkou. Od počiatku bol ich vzťah veľmi intenzívny, odporca opakoval ako ju veľmi miluje, ako

jej dá všetko, čo je jeho. Počas jej spoločných stretnutí s navrhovateľkou, jej navrhovateľka povedala
o aute, vravela, že jej toto auto napísal a že jej ho dal, z čoho bola ona aj sama prekvapená. O tomto
jej navrhovateľka vravela asi po roku, po vianočnom stretnutí, kde sa po prvýkrát stretla aj s odporcom.
Šoférovať videla navrhovateľku toto auto len raz, keď sa stretli na chalupe a navrhovateľka viezla jej
syna, vtedy tam bola úzka brána, ona jej ukazovala ako má nacúvať, ešte jej hovorila, ako ju obdivuje,

že vie s takým veľkým autom nacúvať. Svedkyňa usúdila, že auto navrhovateľka musí používať. Viac
už navrhovateľku nevidela viesť toto vozidlo, videla ho parkovať pred jej domom.

Odporca sa pred svedkyňou nikdy nevyjadril o tom, že auto daroval navrhovateľke, hovoril len
všeobecne.

Svedok U. O. vo svoje výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľku pozná celý život, vyrastali

spolu, s odporcom sa pozná z videnia, nestýkali sa spolu. V septembri 2013 mu navrhovateľka
uviedla, že má nejaké problémy ohľadne majetku, nehovorila nič konkrétne. Neskôr ho oslovila, že má
dohodnuté stretnutie s odporcom, bolo to začiatkom novembra 2013 a požiadala ho, či by neprišiel
ako „duševná podpora“. Išiel s ňou na toto stretnutie, počkal kým príde navrhovateľka, odporca tam už
bol. Navrhovateľka s odporcom sedeli pri stole na terase, on prešiel okolo a sadol si za stôl v pravo.

Nesedel s nimi pri jednom stole. Obaja spolu debatovali, boli tam emócie, odporca zvýšil hlas, pričom
navrhovateľka mu povedala, že ak sa s ňou chce takto baviť, že môže odísť. Potom sa to ukľudnilo a
odporca následne navrhol navrhovateľke, že on jej ponúka 15 000,- eur za auto. Ona uviedla, že auto
má hodnotu 23 000,- eur, načo on reagoval, že snáď nechce 23 000,- eur. Nakoniec sa dohodli na 15
000,- eur, pričom on hovoril, že nemá peniaze a dohodli si 2 termíny. Stretnutie trvalo asi 45 minút.

Toto si svedok vypočul z miesta, kde sedel; sedel otočený tvárou oproti stolu, odporca mu bol chrbtom.
Toto počul, vzdialenosť bola asi 1 meter.Motorové vozidlo svedok videl zaparkované pred domom navrhovateľky, videl ju aj vozidlo šoférovať,
stretol ju na križovatke. Nevedel, že vozidlo bolo predmetom darovania, dozvedel sa to až následne po
tom, čo sa mu navrhovateľka zdôverila.

Svedkyňa W. Q., dcéra odporcu, uviedla, že navrhovateľku pozná ako otcovu priateľku. Pokiaľ ide o
motorové vozidlo, toto nikdy nepatrilo navrhovateľke, otec jej ho nikdy nedaroval. Na vyplatenie pána W.
požičiavala otcovi peniaze ona s manželom, bolo to 4 000,- eur, ktoré pán W. doplácal za leasing. Bola
svedkom toho ako pán W. volal otcovi kvôli tomu prepisu motorového vozidla v septembri 2011, pričom
predmetom rozhovoru bol len prepis vozidla, nakoľko auto už otec vyplatil. Je si istá, že v rozhovore išlo

o auto a nie o pozemok, nakoľko tento nikdy nebol vo vlastníctve pána W.. Pri rozhovore bola prítomná
aj jej matka.

Keď jej otec s navrhovateľkou prišli gratulovať k meninám, bolo to 05.01.2011 bavili sa o prepise auta,
vtedy sa otec pýtal, či mu môžeme požičať peniaze a navrhovateľka sa vtedy ochotne ponúkla, že
auto otec môže prepísať na ňu, nakoľko otec bol v tom čase v rozvodovom konaní. Toto riešenie
ponúkla sama navrhovateľka, preto otec ani neuvažoval o tom, že by auto napísal na niektoré zo svojich

detí. Otec má viac detí, pričom len tri z nich sú plnoleté. Ešte predtým, ako otec auto prepísal na
navrhovateľku, bol za ňou ako aj za bratom, či môže auto a pozemok prepísať na niekoho z nich, avšak
keďže sa otec rozvádzal, nechceli sa pliesť do jeho majetkových záležitostí, a preto s tým prepisom
nesúhlasili. Keďže sa navrhovateľka ochotne ponúkla, že auto a pozemok môže otec napísať na ňu,
oni to akceptovali, keďže navrhovateľku medzi seba prijali. Otec by navrhovateľke auto nikdy nedaroval.

Auto vždy šoféroval on, ani svojim deťom auto nedovolil šoférovať. Ona nikdy navrhovateľku nevidela
auto šoférovať. Peniaze požičali otcovi v marci 2011.

Prvýkrát videla navrhovateľku na bratovej chate v roku 2010 na Silvestra. Stretávala sa s nimi pri rôznych
príležitostiach, chodili ich navštevovať, ako rodina sa stretávali či už na Vianoce, pred dovolenkami, po
dovolenkách na meniny a narodeniny.

Svedok X. Q., zať odporcu, manžel svedkyne W. Q., vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že si
predmetné motorové vozidlo pamätá ešte skôr, ako sa navrhovateľka zoznámila s odporcom. Toto
vozidlo bolo firemné, bolo napísané na spol. JOVIMAX, ktorej konateľom aj spoločníkom bol odporca.
Keďže odporca išiel do rozvodového konania, chcel sa vyhnúť tomu, aby majetok išiel do BSM, preto
riešil prepis vozidla. Vozidlo bolo najskôr napísané na pána W., ktorého pozná svedok asi 18 rokov,

pracovali spolu vo firme. On s manželkou požičali svokrovi peniaze, bolo to niekedy na jar 2011, išlo o
sumu 4 000,- eur, aby sa vyrovnal s pánom W. a prepísal vozidlo na seba, ale v tom čase to nešlo. Vtedy
sa navrhovateľka ochotne ponúkla, že môže nielen auto, ale aj pozemok v Z. I., prepísať na ňu. Vie,
že aj pozemok bol prepísaný na ňu, nevie či celý, ale čiastočne áno. Odporca to urobil, aby si ochránil
majetok. Vie, že odporca dcére (jeho manželke) ponúkal, že prepíše na ňu pozemok, nevie či ponúkal aj

auto. Toto riešil odporca s manželkou, keďže oni majú s manželkou rozdelené BSM, týkalo sa to jedine
jeho manželky. Odporca sa nikdy pred ním nevyjadril, že by chcel darovať vozidlo navrhovateľke.

Svedok A. S. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že odporca je jeho priateľ a navrhovateľku videl
asi dva krát. Pokiaľ ide o predmetné motorové vozidlo, vie že niekedy v októbri 2013 dostal odporca
doporučenú listovú zásielku, pretože spoločne išli sa pozrieť na svedkov dom a cestou sa zastavili na

pošte, kde si túto zásielku svedok vybral. Túto zásielku otvoril a prečítal si ju, povedal že sa týka auta
a zatelefonoval navrhovateľke. Pýtal sa jej, čo to má znamenať, na čo mu ona povedala, že auto je jej.
On sa jej spýtal, ako k tomu došla, na čo uviedla, že ona ho kúpila. On sa jej pýtal od koho a za čo,
na čo ona uviedla, že je vlastne jej, že jej ho daroval. Počul to preto, že odporca mal telefón na hlasný
„odposluch“. Dal to vtedy na odposluch, aby mal na ten rozhovor svedka. Svedok uviedol, že ohľadne

auta už nikdy nebol prítomný žiadneho rozhovoru. Okrem neho tam bol prítomný pán D..

Svedkyňa K. Z. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že navrhovateľka je jej kamarátka a jej
prostredníctvompoznáajodporcu.Bolaprítomnározhovoru,bolotonastretnutívpartii,kdeboliprítomní
obaja účastníci, keď odporca uviedol, že dal na navrhovateľku niečo prepísať. Išlo o to motorové vozidlo.Nepamätá sa presne čoho sa rozhovor týkal, vie že navrhovateľka mala niekam ísť a on jej povedal,
že však jej ho dal alebo to na ňu napísala, nepamätá si to presne. Navrhovateľku videla používať auto
vtedy na stretnutí. Na aute navrhovateľku jazdiť nevidela, odporcu videla dva alebo trikrát. O tom, či

navrhovateľka jazdila na aute nevie, nakoľko sa dlhšiu dobu nestretli.

Svedkyňa D. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že s navrhovateľkou je v kontakte, je jej priateľkou,
sodporcomužvkontaktenieje.Pokiaľideopredmetnévozidlo,bolaprítomnáprirozhovoresodporcom,
ktoréhonebolanavrhovateľkaprítomná,nakoľkojuvtomčaseeštenepoznala,kedyjejodporcapovedal,
že vozidlo prepísal na navrhovateľku. Sedeli spolu s priateľom, niečo sa vypilo a on sa vtedy pochváli,

že auto prepísal na pani J.. Dôvod neuviedol. Auto videla používať len odporcu. Odporca im hovoril, že
prepis vykonal tak, že prefotil navrhovateľkin občiansky preukaz, tak že navrhovateľka o tom nevedela.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 629 Občianskeho zákonníka darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie.

Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.

V konaní sa navrhovateľka domáhala od odporcu vydania osobného motorového vozidla značky
Mercedes Benz S 320 CDI, farby čierna metalíza, EČV: I. alebo pre prípad, že ho nie je možné vydať,
žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 23 000,- eur.

Navrhovateľka v konaní tvrdila, že vlastníctvo predmetného vozidla nadobudla od odporcu darovaním v

septembri 2011, keď sa v jej prítomnosti vyjadril slovami „teraz máš mercedes“ a ona tento dar od neho
prijala. Odporca však v konaní darovanie vozidla navrhovateľke poprel.

Darovanie sa realizuje formou darovacej zmluvy. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná len
v prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, alebo pri hnuteľnej veci v prípade, ak nedôjde k

odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Darovaním sa nadobúda vlastnícke právo k darovanej veci
(§ 132 Občianskeho zákonníka a § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka). Keďže v danom prípade
malo byť predmetom darovania osobné motorové vozidlo, zákon ako podmienku darovania písomnú
formu zmluvy nevyžaduje. Teda k darovaniu postačuje jednoznačne prejavený úmysel darcu obdarovať
obdarovaného, prijatie daru obdarovaným a odovzdanie veci s jej následným faktickým ovládaním.

V prípade darovania je, ako bolo uvedené vyššie, v prvom rade rozhodujúci najmä úmysel darcu
niečo darovať, ktorý musí byť pri darovaní jednoznačne vyjadrený. Ak chýba vôľa darcu niečo darovať,
nejedná sa o darovanie. V prejednávanej veci má súd za to, že absentuje práve úmysel odporcu ako
darcu darovať navrhovateľke motorové vozidlo, a teda previesť na navrhovateľku vlastnícke právo k
motorovému vozidlu, nakoľko zo samotného slovného spojenia, cit.: „Teraz máš mercedes“ nie je možné

vyvodiť navrhovateľov prejav vôle a jeho úmysel navrhovateľke predmetné motorové vozidlo darovať a
previesť na ňu k nemu vlastnícke právo.Súd tiež dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo ani k reálnemu odovzdaniu predmetu daru
- motorového vozidla. Súdna prax ustálila, že prevzatie darovaných vecí obdarovanými od darcu sa
spravidla deje odovzdaním a prevzatím veci z ruky do ruky. Podľa okolností konkrétneho prípadu

(napr. u vecí hnuteľných, u ktorých pre ich hmotnosť alebo veľkosť neprichádza takéto odovzdanie
do úvahy ako je napríklad motorové vozidlo) však nie je vylúčené, aby k prevzatiu veci došlo aj inak,
a to napr. odovzdaním takého jej príslušenstva, ktoré umožňuje faktické ovládanie veci a je jeho
predpokladom(rozsudokNajvyššiehosúduČSRz19.4.1984,3Cz72/83uverejnenýpodRč.17/1986).
Navrhovateľka však v konaní nepreukázala, že by po tom, ako došlo k ňou tvrdenému darovaniu

slovami „teraz máš mercedes“, mala k dispozícii kľúče a technický preukaz k predmetnému vozidlu,
teda že došlo u nej k faktickému ovládaniu motorového vozidla. Technický preukaz a kľúče k vozidlu sa
nachádzaliodpočiatkuvdispozíciiodporcuanavrhovateľkasiažporozchodesodporcomdalavyhotoviť
nové Osvedčenie o evidencii - časť II s dátumom 14.02.2014. Uvedené skutočnosti vyplynuli nielen z
tvrdení odporcu, ale aj z výpovedí svedkov, ktorý (až na jedného svedka p. O.) všetci vypovedali, že
navrhovateľku nevideli jazdiť na predmetnom motorovom vozidle, resp. že ju videli toto vozidlo šoférovať

len raz. Naopak, svedkovia potvrdili, že motorové vozidlo viedol opakovane odporca, ktorý ako vyplýva
aj z uznesenia OR PZ v Bratislave II dňa 18.12.2013, ČVS: F.-XXXX/XOVK-I., toto vozidlo dlhodobo
používal na podnikateľské účely.

Žiadny z vypočutých svedkov nebol prítomný pri samotnom darovaní a ani jeden z nich vo svojej
svedeckej výpovedi nepotvrdil, že by odporca toto vozidlo navrhovateľke daroval. Svedkovia, pokiaľ aj

mali informáciu o tom, komu predmetné vozidlo patrí, túto mali buď od navrhovateľky, alebo im odporca
uviedol, že vozidlo je napísané na navrhovateľku. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že v
praxi bežní občania nerozlišujú medzi pojmom vlastniť a mať na seba napísané motorové vozidlo, najmä
s poukazom na to, že túto informáciu svedkom mal poskytnúť odporca, ktorý jednoznačne uvedené
pojmy rozlišuje.

Ak chcela byť navrhovateľka v konaní úspešná, musela uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení,
teda bez pochyby preukázať, že došlo k riadnemu uzavretiu darovacej zmluvy, na základe ktorej
previedol odporca na ňu vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu a že úmysel odporcu aj k
tomuto prevodu jednoznačne smeroval. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných
dôkazov, však možno konštatovať, že v prejednávanej veci sa navrhovateľke nepodarilo nepochybne

preukázať, že odporca jej predmetné motorové vozidlo daroval.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Uvedené platí aj vo vzťahu
k prejednávanej veci. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí, teda v danom prípade navrhovateľka.

Súd vykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, pričom ani napriek vykonanému dokazovaniu sa
navrhovateľke nepodarilo preukázať, že jej odporca daroval predmetné motorové vozidlo.

Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že navrhovateľku odporca uviedol v technickom preukaze
ako vlastníčku vozidla, avšak v konaní bolo preukázané, že samotná navrhovateľka o tejto skutočnosti
nemala vedomosť, a preto v danom čase nepochybne vlastníčkou vozidla byť nemohla.

Rovnako je potrebné poukázať na to, že z návrhu „Dohody o odškodnení“, ktorý vypracovala sama
navrhovateľka (čo nebolo medzi účastníkmi sporné) vyplýva, že navrhovateľka sa za vlastníčku
predmetného motorového vozidla ani v čase vyhotovenia danej listiny nepovažovala, keďže od odporcužiadala akési „odškodné“ za čas, ktorý s ním strávila. Uvedené vyplýva najmä z bodu č. 3 predmetného
návrhu dohody, kde navyše navrhovateľka sama uvádza, že nedisponuje ani dokladmi ani kľúčmi od
tohto vozidla a používa pojmy: „...a bude mojim majetkom, až do druhého termínu 15.01.2014“.

V prospech argumentácie odporcu navyše svedčí aj tá skutočnosť, že z rovnakého dôvodu ako pri
motorovom vozidle (teda, že ho napísal na navrhovateľku, z dôvodu aby sa toto nestalo súčasťou
BSM) postupovali účastníci aj pri pozemkoch - parcelách registra „C“ - parc. č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X W. nachádzajúcich sa v k.ú.: Z. I., okres I. U., teda že tento pozemok previedol z
rovnakých dôvodov na navrhovateľku a tento mu navrhovateľka následne po rozchode „vrátila“ a to

tak, že podpísala listiny predložené odporcom bez toho, aby jej bola vyplatená kúpna cena a poznala
kupujúceho.

Pokiaľ ide o samotný zápis v technickom preukaze a evidencii motorových vozidiel, tento nemá
za následok zmenu vlastníctva motorového vozidla ako hnuteľnej veci, pričom zápis do evidencie
motorových vozidiel vykonávaný príslušným dopravným inšpektorátom, má výlučne evidenčný
charakter. Evidencia vozidiel v zmysle ustanovenia § 85 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z. je len

informačným systémom, pričom vlastnícke právo k motorovému vozidlu, ako veci hnuteľnej, prechádza
pri jeho predaji, resp. darovaní, na nového vlastníka okamihom jeho fyzického prevzatia, pričom ako bolo
uvedené vyššie, súd má za to, že k takémuto fyzickému prevzatiu motorového vozidla medzi účastníkmi
nedošlo.

Na základe vyššie uvedeného preto možno zhrnúť, že hoci súd vykonal všetky navrhnuté a označené

dôkazy, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by odporca s navrhovateľkou ohľadne predmetného
motorového vozidla uzavrel darovaciu zmluvu, a to ani ústne, ani to, že by bol navrhovateľke sporné
vozidlo, príp. aspoň dokladmi a kľúče od vozidla, ako predmet darovania odovzdal. Nebol preukázaný
ani jeho úmysel predmetné motorové vozidlo darovať navrhovateľke, práve naopak, skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním nasvedčujú tomu, že odporca nikdy tento úmysel nemal. Navrhovateľka teda v

konaníneuniesladôkaznébremeno,keďnepreukázala,žeskutočnedošlokdarovaniutohtomotorového
vozidla odporcom, teda že je vlastníčkou vozidla a odporca je preto povinný vozidlo jej vydať. Súdu preto
nezostalo iné, než návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., avšak keďže odporcovi, ktorý mal vo
veci úspech, žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.