Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513222958
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513222958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: I. C., trvale
bytom T., T. X a otca: D. A., trvale bytom T., D. X, v skutočnosti bytom T., E. A. XX/A, na návrh otca o
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 2.6.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 2.7.2013, sa otec domáhal zníženia svojej
vyživovacej povinnosti k maloletému I. A., nar. XX.XX.XXXX, určenej v sume 200,-€ mesačne z dôvodu

podstatnej zmeny jeho schopností a možností. Uviedol, že pri určení výživného súd vychádzal z jeho
príjmov z predchádzajúcich rokov 2006 a 2007 a zo skutočnosti, že nemá iné vyživovaciu povinnosť. Od
rozvodumalakoživnostníkveľmimalépríjmy,napriektomuvýživnéstáleplatil,vroku2011sazamestnal
s hrubým príjmom 600,-€, i tak stále platil výživné vo výške 200,-€, v roku 2012 nastúpil do novej práce s
hrubou mzdou 550,-€ a výživné platil v sume 200,-€ až do novembra 2012, odvtedy ho už nebol schopný
platiť. Matka maloletého podala na neho exekúciu a žiada od sumu, ktorú on nedokáže uhradiť. Na
pojednávaní otec návrh doplnil tým, že zvýšenie výživného požadoval odo dňa pojednávania, t.j. od
8.4.2015 na sumu 50,- až 100,-€ a zdôvodnil ho tým, že je nezamestnaný a v roku 2014 bol opakovane

práceneschopný, mal zrážky zo mzdy v dôsledku neplatenia výživného a za tovar, keď pracoval ako
živnostník.

Matka s návrhom nesúhlasila, poukázala na to, že ich syn má 13 rokov, vysoký je ako otec, obuv nosí
č. 46, je v puberte. Keď má narodeniny alebo keď sú Vianoce, otec mu ani nezavolá. Od roku 2012 otec
výživné neplatil, podala návrh na exekúciu, keď mu kvôli výživnému volala, len jej nadával.

Kolízny opatrovník skonštatoval, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého, preto sa k návrhu
nepripojil.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.5.2009, č.k.
10C/276/2008, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.8.2009, bolo manželstvo rodičov rozvedené

a maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok
budúobidvajarodičiaaotcovibolauloženávyživovaciapovinnosťkmaloletémuvsume200,-€mesačne.V tej dobe boli rodičia bez iných vyživovacích povinností, otec ako živnostník so živnostenským
oprávnením pre predmet podnikania vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo a kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti v daňovom priznaní za rok

2008 uviedol príjmy zo živnosti 205.000,-Sk, výdavky zo živnosti 123.000,-Sk, základ dane 82.000,-Sk
a nulovú daň na úhradu, matkin priemerný čistý mesačný príjem činil 310,92 € a maloletý bol žiakom
prvého ročníka základnej školy.

Súčasné pomery na strane rodičov a maloletého sú nasledovné:

Matka dňa X.X.XXXX uzatvorila nové manželstvo a dňa XX.X.XXXX jej pribudla jedna nová vyživovacia
povinnosť k synovi A.. Ako pracovníčka firmy J.- C. dosiahla čistú mesačnú mzdu v priemernej výške

512,70 € v dobe od júna do decembra 2012 a vo výške 549,73 € v roku 2013, v januári 2014 mala
vyplatenú čistú mzdu spoločne s dávkami v práceneschopnosti vo výške 126,26 €. V dobe január až
jún 2014 jej boli vyplácané nemocenské dávky, ktorých celková výška predstavovala sumu 2.044,90 €,
od pomernej časti júna 2014 poberala materské dávky, ktorých celková výška do februára 2015 činila
3.403,40 €. V obchodnom ani v živnostenskom registri vedená nie je. Priemerný čistý mesačný zárobok

manžela matky predstavuje od septembra do decembra 2013: 807,48 €, za rok 2014: 937,18 € a za
prvé dva mesiace roku 2015: 804,26 €. Manžel matky okrem ich spoločného dieťaťa iné vyživovacie
povinnostinemá.Podľavlastnéhovyjadreniamatkasrodinoubývavbytemanžela,ktorýnadobudolešte
pred uzavretím ich manželstva, pre zdravotný stav matka trvalo zvýšené náklady na svoju výživu nemá,
nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani cenný hnuteľný majetok, v apríli t.r. má mať po prvýkrát vyplatený

rodičovský príspevok (aktuálna výška 203,20 € mesačne).

Otec manželstvo neuzavrel, nové vyživovacie povinnosti mu nepribudli. Od 7.1.2003 je držiteľom
živnostenského oprávnenia pre predmety podnikania vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo a kúpa tovaru
na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti, výkon
živnostenskej činnosti pozastavil od 8.2.2012 do 7.2.2015 a následne od 8.2.2015 do 8.2.2018. V

obchodnom registri vedený nie je. Daňové priznanie podal naposledy za rok 2011. V dobe od 16.10.2012
do 18.6.2014 bol zamestnancom K. P. v T., R. mesto Q.. R. - E., na pozícii údržbár-vodoinštalačné
a kúrenárske práce, pracovný pomer bol ukončený podľa § 60 Zákonníka práce dohodou na základe
iniciácie otca. Od toho zamestnávateľa otec súdu preukázal priemerný čistý mesačný zárobok, od
októbra do decembra 2012: 378,54 €, za rok 2012: 505,28 € a čistý príjem za rok 2014: január 562,50

€, február 562,47 €, marec 361,62 € a máj 319,15 €. Od júla do decembra 2014 mal vyplácané dávky
v nezamestnanosti, ktorých výška činila, v júli 354,70 €, v auguste 354/70 €, v septembri 169,91 €, v
októbri 173,70 €, v novembri 169,90 € a v decembri 173,70 €, spolu 2.105,40 €. Nemocenské dávky mal
vyplácané v mesiacoch 4/2013, 10/2013, 12/2013, 4/2014 a 5/2014, ktorých celková výška bola 753,70
€. Podľa svojho vyjadrenia posledný pracovný pomer otec ukončil dohodou z dôvodu, že v minulosti mal

haváriu a problémy s nohou, v zamestnaní musel veľa chodiť po schodoch a zamestnávateľovi vadilo, že
je často práceneschopný. Je absolventom SOU stavebného bez maturity v odbore voda a kúrenie, v tejto
profesii aj pracoval. Trvalo je prihlásený k pobytu v byte, ohľadne ktorého nevie, kto je jeho vlastníkom,
nemá k nemu žiaden vlastnícky ani užívateľský vzťah. Býva v prenajatej izbe rodinného domu majiteľky
A. E., za ktorú platí 100,-€ mesačne, na adrese E. A. XX/A v T.. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, auto

nemá. Jeho súčasnou obživou je to, že chodí pomáhať kamarátovi, sem tam niečo spraví, napr. vyseká
elektrinu, tiež aj okolo domu pani E., vtedy jej nemusí zaplatiť za bývanie, ale má spísané, koľko jej dlží,
tiež si požičiava.

Maloletý je vo veku trinásť rokov. V školskom roku 201/2015 navštevuje siedmy ročník základnej školy
na H. X v T., podľa potvrdenia ktorej uhradil rodičovský príspevok v sume 15,-€, príspevok do triedneho

fondu v sume 5,-€, poplatok za pracovný zošit z anglického jazyka v sume 7,- €, poplatok za pomôcky na
výtvarnú výchovu v sume 4,-€ a poplatok za zošit dejepisu v sume 2,-€. Navštevuje bezplatné záujmové
krúžky futbal a florbal. Jeho zdravotný stav je dobrý.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,

ak sa zmenia pomery.Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Od určenia doterajšieho výživného uplynulo bezmála šesť rokov. Maloletý medzičasom postúpil z
prvého ročníka do siedmeho ročníka základnej školy, je teda už tretí rok na jej druhom stupni. Prežíva
adolescentný vek, podľa vyjadrenia matky je fyzicky veľmi vyspelý, tomu zodpovedá aj jeho nárok na
dostatok kvalitnej stravy a na časté obmieňanie vyrasteného oblečenia a obuvi. Pribudnutím veku sa
zmenil aj charakter záujmov maloletého, ktoré si vyžadujú vyššie náklady než v minulosti, aj keď sa
venuje športu v rámci nespoplatnených krúžkov, na vlastné náklady musí mať zabezpečené športové

oblečenie.

Vývoj životných nákladov za uplynulé obdobie spôsobil, že z výživného určeného v roku 2009 už nie je
možné zabezpečiť maloletému potreby až v takom rozsahu, ako pred šiestimi rokmi.

Matkin príjem v súčasnej dobe má iný charakter i výšku, kým v čase rozvodového konania mala zárobok
zo zamestnania, aktuálne je na rodičovskej dovolenke s mladším dieťaťom, čím má príjem redukovaný

na rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Zmenou pomerov u nej je tiež uzavretie druhého
manželstva a pribudnutie jednej novej vyživovacej povinnosti. Do jej domácnosti pribudol teda ďalší
príjem, ktorým je zárobok manžela.

Otecsvojosobnýstavnezmenil,jenaďalejrozvedenýabezinýchvyživovacíchpovinností.Živnostenské
oprávnenie, ktorého držiteľom je už od roku 2003, nezrušil ale len pozastavil svoju živnostenskú činnosť,

a to najskôr od 8.2.2012 do 7.2.2015 a následne od 8.2.2015 do 8.2.2018. Posledný pracovný pomer,
v ktorom pracoval od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX (K. P. v T., R. mesto Q.. R. - E.), bol ukončený
podľa § 60 Zákonníka práce dohodou z iniciatívy otca. Po uplynutí doby nároku na vyplácanie podpory v
nezamestnanosti (júl až december 2014), je otec naďalej v evidencii úradu práce, bez oficiálneho príjmu.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Maloletýjevosvojomvekuužmenejodkázanýnaosobnúopaterumatkyvporovnaní spredchádzajúcim
období, avšak naďalej sa bez nej nezaobíde, preto matka aj v súčasnosti časť svojej finančnej povinnosti
voči nemu kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

Takýmito výdavkami rodiča sú napr. dobrovoľné finančné záväzky voči právnickým či fyzickým osobám
(pôžičky, úvery, leasingy), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si týchto finančných záväzkov, alebo
súdom určených povinností.Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie,
hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s
príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého

človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., primerané jeho veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností a pod. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť,
miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a

druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej
v obchodnom registri.

Zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu všeobecne znamená pokles dovtedajšej
životnej úrovne dieťaťa, preto bude vždy v rozpore s jeho oprávnenými záujmami.

V prípade, že na strane rodiča výživou povinného nastanú také podmienky, ktoré odôvodňujú zníženie

jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, musia byť zohľadnené v novej výške výživného aj v
neprospech oprávneného. Musí ísť pritom len o závažnú zmenu pomerov trvalého alebo dlhodobého
charakteru, ktorá nebola vyvolaná úmyselne, resp. nevznikla subjektívnym zavinením, napr. odchod do
starobného dôchodku, invalidizácia, dlhodobé alebo trvalé zhoršenie zdravotného stavu s následkom
straty spôsobilosti vykonávať dovtedajšie povolanie či akúkoľvek zárobkovú činnosť, prípadne zvýšenie

nákladov na vlastnú obživu (lieky, diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky a pod.).

Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať,
ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.

Otec je tridsaťtriročný muž v aktívnom produktívnom veku. Má odborné stredoškolské vzdelanie bez
maturity v odbore voda a kúrenie, v tejto profesii má aj prax jednak ako samostatne zárobkovo

činná osoba, nakoľko od roku 2003 je držiteľom živnostenského oprávnenia pre predmety podnikania
vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo a aj ako zamestnanec, keďže v poslednom pracovnom pomere
pracoval na pozícii údržbár-vodoinštalačné a kúrenárske práce. V hlavnom meste, v ktorom je prihlásený
k trvalému pobytu, a v ktorom aj žije, kde je najväčšia koncentrácia pracovných príležitostí v štátnom i
súkromnom sektore, má jednoznačne možnosť uplatniť svoje vzdelanie a pracovné skúsenosti.

Ukončenie posledného pracovného pomeru otca dohodou ním iniciovanou, ako aj pozastavenie jeho
živnostenského oprávnenia, je nutné posudzovať v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 75 ods.
1 veta druhá Zák. o rodine.

V súvislosti s posledným pracovným pomerom otca a dôvodmi jeho skončenia otcom prezentovanými
je potrebné zdôrazniť, že žiadnym spôsobom nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nejakými

zdravotnými problémami otca a rozviazaním pracovného pomeru, resp. otec ani nepreukázal, že by
vôbec mal nejaké zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone zárobkovej činnosti, keď
dôkazom toho nemôžu byť časté práceneschopnosti, na ktoré sa odvolával.

Od doby určenia doterajšieho výživného sa teda pomery otca majúce vplyv na plnenie jeho vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu v zmysle jej zníženia žiadnym spôsobom nezmenili, nenastala u nehožiadna podstatná zmene zdravotného stavu, pre ktorú by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť, ani k
úbytku jeho zručností a schopností pre výkon zárobkovej činnosť, a to ani následkom veku, nepribudli
mu ani žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.

Na strane matky muselo byť prihliadnuté na to, že jej príjmová situácia je poznamenaná starostlivosťou
o mladšie dieťa, s ktorým je na rodičovskej dovolenke. Manžel matky k maloletému I. síce vyživovaciu
povinnosť nemá, avšak s ohľadom na matkinu príjmovú situáciu a neplnenie si vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému, nesporne aj on participuje na uspokojovaní jeho každodenných potrieb.

K tvrdeniu otca, že býva v jednej prenajatej izbe, za ktorú platí 100,-€ mesačne, matka uviedla, že toto
nie je pravdivé, majiteľka rodinného domu, v ktorom otec býva, je otcova priateľka.

Aj bez ohľadu na preukázanie pravdivosti vyjadrenia matky mal súd dostatočným spôsobom podloženú
nedôvodnosť návrhu otca, kedy jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému nie je možné znížiť pre
nejestvujúcu trvalú, resp. dlhodobú zmenu pomerov na otcovej strane, pre ktorú by si nemohol riadne
plniť vyživovaciu povinnosť k svojmu jedinému dieťaťu v doterajšej výške.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodo-ručenia,písomne,trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods.
1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového
stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených
- § 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).