Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203066
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:8314203066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843 proti odporkyni C. X. štátnej občianke Slovenskej
republiky bytom Y., X. XXXX/XX-X, za účasti vedľajšieho účastníka popri odporkyni Združenie - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS" so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, zastúpeného JUDr. Jaroslavou
Oravcovou, advokátkou sp sídlom Vranov nad Topľou Dobrianskeho 1651, o zaplatenie 5.925,76 eur s
príslušenstvomnaodvolanienavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa2.decembra

2014 č. k. 9C/123/2014- 83 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyniavedľajšiemuúčastníkovipopriodporkynináhradutrovodvolaciehokonania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 2. decembra 2014 č. k. 9C/123/2014- 83 uložil odporkyni zaplatiť
navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku 5169,28 eur s úrokom z omeškania zo splátok
za obdobie od 20.03.2011 do 03.11.2012 vo výške 91,52 eur a s ročným úrokom z omeškania zo sumy
5169,28 eur od 04.11.2012 do zaplatenia atrovy konania 861,61,-eur a v časti o zaplatenie sumy 756,48
eur s úrokom z omeškania vo výške 143,21 eur zo splátok splatných za obdobie od 21.03.2010 do
21.02.2011 počítaný do 03.11.2012 návrh zamietol. Vychádzal zo skutkového zistenia, podľa ktorého

odporkyňa uzatvorila dňa 21.12.2007 so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zmluvu o splátkovom
úvere č. 0373130625, v ktorej sa banka zaviazala poskytnúť odporkyni úver vo výške 126. 000,- Sk a
to jednorazovo a bezhotovostne. V konaní bolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla
odporkyni úver vo výške 126.000,- Sk, teda 4.182,43 eur, ktoré mala táto splácať po 1.899,00 Sk,
teda 63,04 eur mesačne, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 20. 01. 2008. Konečná
splatnosť úveru bola určená za deň 20.12.2017. Odporkyňa úver riadne nesplácala a ku dňu postúpenia
pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky predstavoval celkový dlh z titulu nesplatenej istiny

5.700,28 eur a z titulu zmluvných úrokov 1.168,01 eur a ostatné príslušenstvo. Predmetom konania
podľa návrhu navrhovateľa bolo neuhradených 94 splátok vo výške 5.925,76 eur, a to splátky od
21.03.2010 do konečnej splatnosti do 20.12.2017, pričom navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť
splátok splatných po 3.11.2012. I keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného
zákonníka, podľa názoru okresného súdu svojim charakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu
na posudzovanie námietky premlčania z takejto zmluvy, hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka,

je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou
povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka preposudzovanie premlčania dlhu. Uvedenému záveru zodpovedá aj právna úprava zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného aj v čase uzavretia zmluvy, a to § 23a ods. 2, podľa ktorého
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na premlčanie súd musel prihliadať v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia §5bZákonaoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.exoffo.Zapremlčanépretopovažoval
splátky splatné pred viac ako tromi rokmi spätne pred podaním návrhu, teda splatné od 21.3.2010 do
21.2.2011, ktoré si tiež navrhovateľ uplatňoval vo výške 756,48 eur spolu s úrokom z omeškania 143,21
eur spolu vo výške 899,69 eur. Súd navrhovateľovi priznal len splátky, ktoré nie sú premlčané a sú

splatné tri roky pred podaním návrhu, ktorý návrh bol podaný 13.3.2014, ako aj splátky, ktorých
splatnosť nastala v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. O náhrade trov konania bolo
rozhodnuté podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní, prevažne úspešný
bol navrhovateľ. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 2 písm.
a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť resp. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti
Občianskeho zákonníka , ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka , zmluva o úvere bola

upravená len v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa podľa názoru odvolateľa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 Občianskeho
zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky
vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008.
Zmluvu o úvere uzavretú pred 1.1.2008, kde bol dlžník spotrebiteľom tak, ako v danom prípade,

nie je možné posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo
zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov. Okresný súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce s a premlčacej doby. Poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2 M Cdo 3/2011 a 6 M Cdo/4/2012 , rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a v Trnave, ako aj na

komentár. Zastáva preto názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným
úrokom z omeškania z každej splátky.

K odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadrila ani odporkyňa ani vedľajší účastník popri odporkyni.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní

navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
pretože pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Predmetom posudzovania odvolacieho súdu v prejednávanej veci vzhľadom na obsah odvolania
navrhovateľa bolo, či je správne na námietku premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka vzhľadom na rôzne upravenú dĺžku premlčania.

Odvolacísúdpovažujenatomtomieste zapotrebnéuviesť,žeokresnýsúdsaužvodôvodnenírozsudku
náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody
odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 a 103 Občianskeho zákonníka o
premlčaní. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné

vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úverako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre
stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na

majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou trojročnou premlčacou dobou
v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011
sp.zn. 5M Cdo 20/2009.).

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita
Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj
kebysanaprávnyrežimmohlapoužiťprávnaúpravaObchodnéhozákonníka.Občianskyzákonníkbude
použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania
záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné

ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ
platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Preto
okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 101 a 103 Občianskeho zákonníka.

K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho

zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004
vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v
citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré

treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou
k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych
foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné
zmluvy. Zmluva uzatvorená účastníkmi spĺňa súčasne náležitosti typovej zmluvy podľa zákona č.
634/1992 Zb. v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy, a to § 23a ods. 2, podľa ktorého

na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol okresný súd.

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešnej odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si nárok na náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.).a zo
spisu im ani žiadne trovy nevyplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.