Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201253
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513201253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: V. P., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D.
O. XX/XX,XXX XX A., právne zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 1, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neprijateľnosti poplatku a o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C 55/2013-79
zo dňa 10. 2. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalobcu.

II. P o t v r d z u j e rozsudok.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100% náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že poplatok 191,14 eur, za možnosť odkladu splatnosti
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 191,14 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť

žalobcovi trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 100%, o výške
náhrady trov právneho zastúpenia rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. Ďalším výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 116,- eur na
účet Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V rozhodnutí okrem iného uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia

mal súd prvého stupňa za preukázané, že zmluva medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 30.3.2012
je zmluvou spotrebiteľskou, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 780,- eur tak, ako je to uvedené v bode 6 žiadosti/zmluvy o revolvingovom
úvere. Súčasťou tejto zmluvy v bode 8 je zakomponovaná dohoda o poskytnutí služby uzatvorená v
zmysle § 269 ods. Obchodného zákonníka. Zmluva je spracovaná ako tzv. formulárová zmluva.

Predmetom konania je určenie, že poplatok 191,14 eur za možnosť odkladu splatnosti maximálne 3

akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň vydanie bezdôvodného
obohatenia žalobcovi spočívajúce v zaplatenom poplatku 191,14 eur.Tak, ako je vyššie uvedené, súd prvého stupňa posudzoval predmetnú zmluvu a aplikoval na ňu
ustanoveniaObčianskehozákonníka,zákonnaochranuspotrebiteľov,akoajsmerniceRady93/13/EHS.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v bode 8 žiadosti/zmluvy
o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobca sa s predmetnou zmluvnou podmienkou vôbec neoboznámil, táto mu nebola prečítaná,
ani vysvetlená. Dokonca o nej nemal pri podpisovaní vedomosť a o takúto službu vôbec žalovaného
nežiadal. Táto skutočnosť napĺňa ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ.

VzmyslerozsudkuSúdnehodvoravoveciC-415/11,MohamedAzizprotiCaixad´EstalvisdeCatalunya,
Tarragona i Manresa vyriekol, že čl. 3 ods. 2 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery“, treba preveriť, či predajca alebo
dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, žeby
tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.

Súd prvého stupňa mal zato, že aj v prípade individuálneho dojednania žalobca by s takouto dohodou,
nemohol súhlasiť, a to z týchto dôvodov. Žalobca pri uzatváraní zmluvy bol uzrozumený, že za
poskytnutie úveru bude uhrádzať mesačnú splátku vo výške 40,07 eur. Predmetom dohody obsiahnutej
v bode 8 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere je možnosť odkladu akýchkoľvek 3 splátok úveru za

odplatu 191,14 eur. V prípade odkladu 3 splátok úveru (3 x 40,07 eur) sa jedná o odklad sumy 120,21
eur. Poskytnutá služba zo strany žalovaného, ktorá sa naviac poskytuje vopred, pred ešte poskytnutím
samotného úveru, nakoľko v zmysle bodu 8.4 si ju žalovaný započítava na poskytnutie schválenej
výšky úveru, prevyšuje o 70,93 eur samotnú hodnotu splátok úveru. Túto skutočnosť súd považuje za
hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby voči odplate, ktorú žalobca zaplatil vopred, pričom ju môže

a nemusí využiť. Naviac ako bolo v konaní zistené žalobca o takejto službe nemal vôbec vedomosť a
ani ju nežiadal.

S tvrdeniami žalovaného vo vyjadreniach sa súd prvého stupňa nestotožnil a tak, ako to je vyššie
uvedené, dospel k záveru, že dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v čl. 8 žiadosti/zmluvy o

revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatným zmluvným dojednaním
v zmysle § 39 OZ, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 191,14 eur žalobcovi, titulom
bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho
zastúpenia s poukazom na § 151ods. 7 O.s.p. vo výške 100%, pričom po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

K námietke žalovaného, že predmetný spor nie je spotrebiteľským a nemožno naňho aplikovať
oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/45/2012, v ktorom NS SR
vyslovil, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa v konaní domáha vydania bezdôvodného
obohatenia, a má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Naviac uviedol, že pri nejednoznačnom výklade

akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad,
ktorý sleduje záujem spotrebiteľa aby tejto súvislosti aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba
uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka. Poukazujúc na uvedené aj v prejednávanom
prípade mal súd prvého stupňa za to, že na žalobcu sa vzťahuje oslobodenie od zaplatenia súdneho
poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zák. o súdnych poplatkoch.

S poukazom na tú skutočnosť, že žalobca je v konaní oslobodený od zaplatenia poplatku a súd jeho
žalobe vyhovel v plnom rozsahu, súd prvého stupňa zaviazal na úhradu súdneho poplatku vo výške
99,50 eur za I. výrok a vo výške 16,50 za II. výrok, t.j. spolu 116,- eur žalovaného.

K podaniu žalobcu, ktoré bola doručené súdu dňa 24.1.2014, v ktorom žiada o určenie neprijateľnosti
úrokovej sadzby a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa uviedol nasledovné. Na
pojednávaní dňa 20.1.2014 súd poučil prítomného žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu podľa § 120
ods. 4 O.s.p. teda, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, pretože na neskôr predložené a označenédôkazy súd neprihliada. Nakoľko návrhy na doplnenie dokazovania neboli vznesené, súd podľa § 118
ods. 4 posledná veta O.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené. Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd je viazaný
petitom žaloby a nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než sa domáhajú. Naviac súd

prvého stupňa poukázal aj na tú skutočnosť, že samotný právny zástupca na pojednávaní uviedol, že
pokiaľ sa týka úrokov, na tieto poukazuje v žalobe na dokreslenie morálneho kreditu žalovaného, a čo sa
týka rozhodcovskej doložky, bola podaná samostatná žaloba o neplatnosť rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa na podanie žalobcu doručené po pojednávaní pri rozhodovaní
neprihliadal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné. Odhliadnuc od právnej irelevancie tvrdenia
zmluvnej strany, či si zmluvu prečítala alebo nie, je potrebné zdôrazniť, že súd nielen nesprávne vykladá

ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ, ale celkovo nesprávnej vykladá pojem neprijateľná zmluvná podmienka
a tiež podstatu ochrany spotrebiteľa. Závery súdu sú po skutkovej stránke nielen v rozpore s dôkazmi,
ale sú zjavne nelogické a nesprávne. Absurdnosť akceptácie takého tvrdenia vlastne spočíva už len
v tom, že podľa súdu postačí o akejkoľvek zmluve vyhlásiť, že ju jej účastník nečítal a tým budú
splnené predpoklady pre záver o neprijateľnosti. To, že dohoda o poskytnutí služby je fakultatívna, teda

k jej uzavretiu nikdy nemuselo dôjsť, výslovne vyplýva z bodu 8.6. Žalovaný preto tvrdí, že žalobca
zavádza súd svojimi tvrdeniami a uvedeným tvrdeniam nie je možné priznať žiadnu právnu ochranu,
či z nich výhodu. Odvolateľ tvrdí, že skutkové závery súdu sú nielen nelogické, ale nevychádzajú
ani z vyhodnotenia dôkazov spôsobom predpísaným zákonom a sú v rozpore s dôkazmi. Dohoda o
poskytnutí služby nemusela vzniknúť a ani by nikdy nevznikla, ak by návrh na jej uzavretie žalobca

nedal. Keďže ide o individuálne uzavretú zmluvu, potom je záver o neprijateľnosti danej dohody
vylúčeným. Z odôvodnenia rozsudku je ale zrejmé, že ust. § 53 ods. 1 OZ vôbec nebral do úvahy.
Podľa daného ustanovenia dojednanie strán o predmete plnenia a cene plnenia nie je neprijateľnou
podmienkou. Aj keď žalovaný v konaní na uvedené poukázal, z pohľadu súdu to zjavne nemalo
žiadny význam v rozhodovaní. Predmetom plnenia podľa dohody o poskytnutí služby bola služba

spočívajúca v záväzku poskytnúť na žiadosť dlžníka odklad splatnosti splátok. Cenou tohto plnenia bola
dohodnutá odplata. Nešlo o žiadny poplatok (čo z výroku I robí neurčitý výrok, lebo ten vlastne ani
nekorešponduje s obsahom zmluvného vzťahu). Vychádzajúc z vyššie uvedeného je záver konajúceho
súdu o tom, že poplatok má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, zjavne nezákonným. Žalovaný
namieta záver súdu uvedený na str. 10 rozsudku a pokladá ho za neprípustný z dôvodu, že súd týmto

svojím stanoviskom nahradzuje vôľu žalobcu svojou subjektívnou a fabulovanou hypotetickou úvahou
a dáva vlastné presvedčenie, resp. návod, ako by žalobca nemal postupovať. Týmto sa javí, že súd
vyslovil svoju vlastnú analýzu ekonomickej nevýhodnosti dohody o poskytnutí služby pre spotrebiteľa.
Ekonomickánevýhodnosťzmluvy,bezohľadunato,žesúdsaslužbouposkytovanounazákladedohody
o poskytnutí služby ani komplexne nezaoberal, nemôže byť predmetom občianskeho súdneho konania,

pretože túto posudzuje sám jednotlivec pri výbere subjektu z finančného trhu, ktoré medzi sebou
vystupujú v konkurenčnom prostredí. Pritom konajúci súd si vôbec neuvedomuje, že služby umožňuje
vyhnúť sa nielen sankciám za omeškanie, ale aj zosplatnenie úveru. Čiže tvrdenie o nevýhodnosti služby
ani neprichádza do úvahy. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok, alternatívne aby zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalobcovi napadnutým rozsudkom nebola spôsobená žiadne
materiálna ujma, preto jeho odvolanie je podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Osobou oprávnenou na podanie odvolania je účastník konania, ktorému bola rozhodnutím spôsobená

ujma na jeho právach.

Ujma na právach účastníka konania je spôsobená vtedy, ak vydané rozhodnutie svojim obsahom
znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t.j. ak právne účinky rozhodnutia zhoršujú jejprávne postavenie (zúžením jej práv alebo rozšírením jej povinností), a či preto u nej existuje možnosť
požadovať na odvolacom súde odchylné rozhodnutie v jej prospech.

Žalobca bol v konaní pred prvostupňovým súdom v plnom rozsahu úspešný, preto odvolací súd nemohol
v odvolacom konaní rozhodnúť v jeho prospech. Preto odvolanie žalobcu odmietol (§ 218 ods. 1 písm.
b) O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej

podmienky a na potvrdenie správnosti záveru poznamenáva.

Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro
cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred

predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný iba
pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo

Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).

Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a

na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28,
ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,

už citovaný, bod 34).“

Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou
je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná

(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky
z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú
podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná

najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či

zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže
si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním
za poplatok), ale je formulovaná tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a

zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 191,14 Eur, t.j. poplatok vo výške zodpovedajúcej 25%-
ám poskytnutého úveru (780 Eur). Mesačná splátka je vo výške 40,07 Eur. Za odklad troch splátok, t.j.
splátok vo výške 120,21 Eur, spotrebiteľ by mal podľa dojednania vopred, t.j. už pri uzavretí zmluvy,
uhradiť poplatok vo výške prevyšujúcej samotného súčtu odložených splátok. Hrubá nerovnováha v
právach a povinnostiach je preto nepochybná.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 O.s.p. v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako
aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s
ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v
rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných

podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je
potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach
vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že
zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“, treba
preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol
rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.

Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto ustanovenie,
obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé.“

Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit: „Článok 4

ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je
právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných
podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a
odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď

sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku
4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu
úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície

hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či
tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a
zrozumiteľne.“ S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.

Prvostupňový súd rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Jasne a zrozumiteľne dal odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov na náhradu škody a obranou proti takému uplatneniu (porov. rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). Ani v tomto smere
neboli odvolacie námietky žalovaného dôvodné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho
konania postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a 151 ods. 7 O.s.p.

Súd prvého stupňa nárok uplatnený zo strany žalobcu o určenie neprijateľnosti úrokovej sadzby a
rozhodcovskej doložky (č. l. 76 spisu) posúdi, či toto podanie nepatrí do iného konania medzi účastníkmi
alebo či sa jedná o samostatný návrh.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.