Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201425
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Gerdová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1011201425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Gabriely Gerdovej a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci
žalobcu: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala
- Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu,
Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/36/2011 zo
dňa 12. apríla 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
4S/156/2011-31 zo dňa 18. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/156/2011-46 zo dňa 07. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/156/2011-31 zo dňa

18. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/156/2011-46 zo
dňa 07. novembra 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/36/2011 zo dňa 12.04.2011, ktorým
bola žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o
zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
308/2000 Z.z.“) uložená sankcia - upozornenie na porušenia zákona za to, že (výrok I.) porušil povinnosť

ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa
29.09.2010 v čase 20:00 hod. - 21:00 hod. a 21:00 hod. - 22:00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom
časovom rozsahu ako povolených 12 minút a za to, že (výrok II.) na televíznej programovej službe
JOJ dňa 29.09.2010 odvysielal pred programom Panelák o cca 20:17 hod. komunikáty označujúce
za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a Orange Slovensko, a.s., po programe Panelák o cca
21:17 hod. komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a Orange Slovensko,
a.s., pred a po programe Najlepšie počasie o cca 20:07 hod. a cca 20:13 hod. komunikát označujúci

za sponzora programu spoločnosť Kofola, a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1
zákona č. 308/2000 Z.z. a dňa 29.09.2010 o cca 20:00 hod. a cca 20:05 hod., 01.10.2010 o cca
19:58 hod. a cca 20:03 hod., 02.10.2010 o cca 20:00 hod. a cca. 20:11 hod a 03.10.2010 o cca
19:58 hod. a cca. 20:06 hod. pred a po programe Šport komunikát označujúci za sponzora programu
internetovú televíziu huste.tv, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.
a zároveň vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., bez ich oddelenia zvukovo-
obrazovými prostriedkami od týchto programov, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľnéhoa zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami
programovej služby.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že odvysielané sponzorské odkazy mohli ovplyvniť spotrebiteľské

rozhodnutie a naplnili tak charakteristiku reklamy. Žalovaný správny orgán sa dostatočným spôsobom a
v súlade so zákonom vysporiadal s výkladom pojmov „reklama“ a „sponzorský odkaz“, keď v rozhodnutí
uviedol, že sponzorský odkaz má obsahovať informácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný
a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré
by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov. Uvedením takýchto prvkov by

sa sponzorský odkaz stal zároveň reklamou a akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania
sponzorských odkazov by dochádzalo k obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu. Súd prvého
stupňa uviedol, že z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, aký skutok je žalobcovi
kladený za vinu, t.j. porušenia akého zákonného ustanovenia sa dopustil, je zrejmé kedy, na akom
mieste a akým spôsobom k porušeniu došlo, pričom spôsob porušenia zákona je náležite popísaný
a rozvedený v odôvodnení rozhodnutia a výrok spolu s odôvodnením tak predstavujú jeden logický

celok. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti tri začaté samostatné správne konania v obdobnej veci,
týkajúce sa problematiky sponzorských odkazov a z dôvodu jednotného právneho posúdenia prejednal
na jednom ústnom pojednávaní, kde mal žalobca možnosť vyjadriť sa k jednotlivým skutkom a následne
žalovaný vydal jedno spoločné rozhodnutie vo všetkých správnych konaniach. Konanie tak prebiehalo
hospodárne, bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb a bolo tak zabezpečené aj

to, aby v podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a zrušil rozhodnutie žalovaného č. RL/36/2011 zo dňa
12.04.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie
krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške

713,42 €.

V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že v podanej žalobe namietal, že výrok napadnutého
rozhodnutia Rady je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, pričom súd prvého stupňa sa podľa jeho
názoru s touto námietkou nevysporiadal. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6Sžo/31/2011, 5Sž/17/2011, 5Sž/21/2011,

5Sž/22/2011, 5Sž/23/2011, pričom v prejednávanej veci došlo k porušeniu zásady právnej istoty,
keďže krajský súd v prejednávanej veci rozhodol odlišným spôsobom, ako v uvedených rozhodnutiach
najvyššieho súdu. Podľa názoru žalobcu je výrok napadnutého rozhodnutia Rady formulovaný
nedostatočne a v rozpore s trestnoprávnymi princípmi aplikovateľnými na správne trestanie a v rozpore s
konštantnoujudikatúrounajvyššiehosúdu,keďženeobsahujejednuzpodstatnýchnáležitostísprávneho

rozhodnutia - spôsob spáchania (popis skutku) a zároveň je vnútorne rozporný. Vo výroku absentuje
spôsob porušenia povinnosti a vymedzenie spôsobu spáchania v odôvodnení nesmie nahrádzať jeho
absenciu vo výroku. Podľa názoru žalobcu je spôsob spáchania skutku vo vzťahu k výroku I., ako aj
k výroku II. vymedzený nedostatočne a nezrozumiteľne. Žalobca poukázal na rozhodnutie najvyššieho
súdu sp.zn. 6Sžo/61/2011 „výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s

uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak správny
orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenia o správnom
konaní“. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu podľa ktorého stačí, ak je spôsob
spáchania skutku uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie a výrok
predstavujú jeden logický celok, a tak absenciu opisu skutku vo výroku rozhodnutia nie je možné zhojiť

jeho opisom v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca namietal, že absencia presného vymedzenia spôsobu
spáchania skutku vo výrokoch napadnutého rozhodnutia Rady, ktorú krajský súd považoval za zákonnú,
predstavuje odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie veci.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 29.11.2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej

len „O.s.p.“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodovuvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.), vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a rozsudok verejne vyhlásil.

Žalovaný rozhodnutím č. RL/36/2011 zo dňa 12.04.2011 uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/
zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenia zákona za to, že (výrok I.) porušil povinnosť
ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa
29.09.2010 v čase 20:00 hod. - 21:00 hod. a 21:00 hod. - 22:00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom

časovom rozsahu ako povolených 12 minút a za to, že (výrok II.) na televíznej programovej službe
JOJ dňa 29.09.2010 odvysielal pred programom Panelák o cca 20:17 hod. komunikáty označujúce
za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a Orange Slovensko, a.s., po programe Panelák o cca
21:17 hod. komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a Orange Slovensko,
a.s., pred a po programe Najlepšie počasie o cca 20:07 hod. a cca 20:13 hod. komunikát označujúci
za sponzora programu spoločnosť Kofola, a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1

zákona č. 308/2000 Z.z. a dňa 29.09.2010 o cca 20:00 hod. a cca 20:05 hod., 01.10.2010 o cca
19:58 hod. a cca 20:03 hod., 02.10.2010 o cca 20:00 hod. a cca. 20:11 hod a 03.10.2010 o cca
19:58 hod. a cca. 20:06 hod. pred a po programe Šport komunikát označujúci za sponzora programu
internetovú televíziu huste.tv, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.
a zároveň vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., bez ich oddelenia zvukovo-

obrazovými prostriedkami od týchto programov, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného
a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami
programovej služby.

Spornou ostáva skutočnosť, či bol výrok napadnutého rozhodnutia Rady formulovaný dostatočným a
zrozumiteľným spôsobom, ako to namietal žalobca v podanom odvolaní.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
a súdneho spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného

č. RL/36/2011 zo dňa 12.04.2011, ako aj s prepisom/popisom skutkového stavu a s obsahom obrazovo-
zvukového záznamu predmetného programu.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné

a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými
zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie
zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové
prostriedky.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným

šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame
v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas
jednej celej hodiny.

V zmysle § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. má žalovaný povinnosť upozorniť vysielateľa
na porušenie zákona. Upozornenie je sankciou preventívneho charakteru a je predpokladom uloženiapokuty za druhovo zhodné protiprávne správanie vysielateľa vytýkané v upozornení. V upozornení musí
identifikovať akým konaním vysielateľa došlo k porušeniu povinnosti, čím je vysielateľ oboznámený so
zakázaným správaním.

Senát odvolacieho súdu ohľadom námietky žalobcu v podanom odvolaní, týkajúcej sa nedostatočnej
a nezrozumiteľnej formulácie výrokovej časti napadnutého rozhodnutia Rady uvádza, že výrok bol
formulovaný jednoznačne, bolo z neho zrejmé, kedy bol spáchaný správny delikt (výrok I. - 29.09.2010
v čase 20:00 hod. - 21:00 hod. a 21:00 hod. - 22:00 hod; výrok II. - 29.09.2010 o cca 20:17 hod.,
21:17 hod., 20:07 hod., 20:13 hod., 20:00 hod., 20:05 hod., 01.10.2010 o cca 19:58 hod., 20:03 hod.,

02.10.2010 o cca 20:00 hod., 20:11 hod. a 03.10.2010 o cca 19:58 hod., 20:06 hod.), ako bol spáchaný
(výrokI.-odvysielaniereklamnýchšotovvoväčšomčasovomrozsahuakopovolených12minút;výrokII.
- odvysielanie reklamy a vlastnej propagácie bez ich oddelenia zvukovo-obrazovými prostriedkami, čím
došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej
služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby), s uvedením ustanovenia
zákona (§ 36 ods. 2, § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.) a na akej programovej službe (JOJ - pred a po

programePanelák,predapoprogrameNajlepšiepočasie,predapoprogrameŠport).Výroksobdobnou
formuláciou posudzoval aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2011 zo dňa 27.07.2011
a námietku sťažovateľa ohľadom formulácie výroku vyhodnotil ako nedôvodnú. Senát najvyššieho súdu,
okrem iných, poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 3Sžo/63/2012 zo dňa 09.04.2013, v
ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie s obdobnou formuláciou výroku, a v ktorom najvyšší súd dospel

k záveru, že takto formulovaný výrok je dostatočný pre posúdenie akého konania sa žalobca dopustil, a v
dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu. Takto vymedzený skutok vo výroku
rozhodnutia je nezameniteľný s iným konaním aj z hľadiska vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého
postihu pre rovnaký skutok, ako aj pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej. Judikatúra najvyššieho
súdu sa postupom času vyvíjala, a keďže obdobná formulácia výroku rozhodnutia Rady prešla už aj

následným testom ústavnosti, v prejednávom prípade nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred
súdom a vec bola zo strany krajského súdu správne právne posúdená.

Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď dospel k totožnému
záveru ako krajský súd, že v preskúmavanej veci bol správnym orgánom dostatočne zistený skutkový

stav a z neho vyvodený správny právny záver. Nebolo preto v súdnom preskúmavacom konaní zistené
porušenie zákona v postupe a rozhodovaní správneho orgánu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.