Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Daniel Ivanko

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/359/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218875
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114218875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234
176, proti odporcovi J. T., V.. XX. XX. XXXX, P. B. XX, XXX XX P. P., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, o zaplatenie 1 277,23 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne od 18. 08. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 42,84 eura za zaplatený súdny
poplatok, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,00 eur mesačne splatných do
25-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom apríl 2015 s tým, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 08. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1
277,23 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 26. 02. 2014 úverovú
zmluvu č. 4308005690, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľský úver vo výške 1 000,00
eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 41,51 eura. Odporca
bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a

úhrad. Listom zo dňa 26. 02. 2014 navrhovateľ vyzval odporcu k splateniu celého zostatku úveru v lehote
do 15 dní od odoslania výzvy. Navrhovateľ eviduje voči odporcovi dlh spolu vo výške 1 277,23 eura, z
toho istina predstavuje 24,88 eura, úrok predstavuje 213,73 eura, zosplatnená istina predstavuje 975,12
eura, poistenie Bill protection predstavuje 4,62 eura, Upomienka II. predstavuje 24,00 eur, poplatok za
možnosť zmeny splátky predstavuje 8,94 eura, zmluvná pokuta predstavuje 17,00 eur a poplatok za
možnosť odloženia splátok predstavuje 8,94 eura. Nakoľko odporca dlžnú sumu neuhradil, navrhovateľ
sa podaným návrhom domáhal zaviazania odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 1 277,23 eura, vyčíslený

ročný úrok z omeškania vo výške 45,07 eura a úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1
277,23 eura od 18. 08. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporcu dňa 23. 01. 2015, odporca sa k
podanému návrhu nevyjadril.

Oznámením doručeným súdu dňa 16. 09.2014 oznámil súdu vstup do konania vedľajší účastník na

strane odporcu. Nakoľko odporca súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane,
návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk zástupcovi vedľajšieho účastníka dňa 06. 03.
2015. Vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa 12. 03. 2015 vzal návrh na vstup do konania
späť a vystúpil z konania s odôvodnením, že sa s odporcom pokúšal kontaktovať, čo sa nepodariloa vzhľadom na charakter konkrétneho spotrebiteľského sporu nie je možné zabezpečiť kvalifikovanú
podporu odporcu spotrebiteľa bez jeho osobnej účasti.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. 02. 2014, ktorého sa zúčastnil len odporca. Odporca na
pojednávanúuviedol,ženakoľkozmluvaospotrebiteľskomúverenemápredpísanénáležitosti,považuje
sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov mal za to, že navrhovateľ ma
právo len na zaplatenie istiny pohľadávky, t.j. 1 000,00 eur, ktorú vzhľadom na svoje majetkové pomery
navrhol splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,00 eur. Súd pokračoval v konaní aj

keď boli ostatní účastníci nečinní a po vykonanom dokazovaní listinami, z prednesov odporcu zistil
nasledovnýskutkovýstav: navrhovateľuzatvorilsodporcomdňa02.08.2013úverovúzmluvuvcelkovej
výške úveru 1 000,00 eur, ostatné náležitosti v zmluve boli uvedené: celková výška mesačnej splátky
41,51 eura, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 37,34 %, RPMN od 44,9 % do 47,5 %, priemerná
hodnota RPMN 26,38 %, termíny splatnosti splátok uvedené neboli, navrhovateľ uviedol dve hviezdičky,
celková čiastka splatná spotrebiteľom 2 265,60, lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to

do 15. dňa v poslednom mesiaci. Listom zo dňa 26. 02. 2014 uplatnil navrhovateľ voči odporcovi právo
na splatenie celého čerpaného revolvingového úveru. Odporca čerpal peňažné prostriedky poskytnuté
navrhovateľom vo výške 1 000,00 eur, pričom navrhovateľovi neuhradil žiadnu peňažnú čiastku.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 30. 04. 2014 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom

je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 02. 08.
2013 pod číslom XXXXXXXXXX zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške
1 000,00 eur ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a to podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodných a Občianskym zákonníkom.
Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporcovi, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom dočasne

poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti,
ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota splatnosti

je pod bodom 47 zmluvy uvedená ako „60 mesiacov po poskytnutí úveru“. Takéto určenie konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise
zmluvy informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svojej povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová, špecifikácia konečnej splatnosti

úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento
nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve
dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru

musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do
úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenému záveru sa priklonili krajské súdy aj v
odôvodnení rozsudkov Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/315/2012 zo dňa 10. 12. 2012,
sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa

22. 05. 2013.

Vuzatvorenejzmluveospotrebiteľskomúvereniejeuvedenýúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov
(ďalej len RPMN“), ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď
v uzatvorenej zmluve je pod bodom 40 uvedená RPMN tak, že je od 44,9 % do 47,5 %. Z poznámky

vyplýva, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú
výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Takéto určenie ročnej percentuálnej miery
nákladov nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o výške
ročnej percentuálnej miery nákladov. Tento údaj je podstatný pre porovnávanie jednotlivých úverových

produktovdostupnýchnatrhu.NiejepretomožnéuvádzaťRPMNvurčitomnavrhovateľomdefinovanom
rozsahu od - do, a to s poznámkou, že presnú výšku RPMN oznámi spotrebiteľovi až po podpise zmluvy.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený správny údaj o čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď

v uzatvorenej zmluve je pod bodom 44 uvedená suma 2 490,60 eura, pričom podľa počtu splátok (60)
a výške mesačnej splátky (41,51 eura) by mal odporca zaplatiť 2 490,60 eura, čo je viac ako uvádza
navrhovateľ v zmluve. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa v skutkovo obdobných
veciach, že celková čiastka splatná spotrebiteľom je bez poisteného, v danom prípade vo výške 0,77
eura mesačne, bez poplatku za službu 1,49 eura uvedenú v bode 53 zmluvy a bez poplatku za službu

1,49 eura uvedenú v bode 55 zmluvy, keď podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch,
celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Ku týmto nákladom v
danom prípade patrí aj poistné a iné služby, ktoré navrhovateľ poskytuje odporcovi, ak sú súčasťoumesačnej splátky. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vyžaduje § 9 ods. 2 písm. j)
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom to nie je údaj o celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré sú
definované v § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že celková čiastka, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť je počet splátok vynásobený výškou splátok a nie vynásobený výškou splátok bez
poistného a bez dvoch poplatkov za službu.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o

spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 41,51 eura. Takéto určenie
nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, teda
uvedenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko významom tohto ustanovenia bolo,
aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o presných termínoch úhrad jednotlivých splátok
spotrebiteľského úveru a tiež, aby mal vedomosť o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky
a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými

úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri
rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej
ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko navrhovateľ neuviedol spotrebiteľovi
pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov,
nemožno takýto postup navrhovateľa považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani termíny jednotlivých splátok, keď v zmluve sú pod
bodom 42 uvedené dve hviezdičky a k tým je uvedené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutia úveru. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom
mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.
Uvedené nezodpovedá zákonnému ustanoveniu, podľa ktorého musia byť uvedené „termíny“ splátok,

teda konkrétne časové okamihy vyjadrené dátumom a nie výpočtom.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, o ročnej percentuálnej miere nákladov,
v správnej výške uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, o termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm. j) a písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa výpisu z úverového účtu odporcu predloženého navrhovateľom odporca čerpal finančné
prostriedky vo výške 1000,00 eur, pričom počas trvania zmluvy neuhradil navrhovateľovi žiadnu čiastku.

Súd preto návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal odporcu, uhradiť navrhovateľovi 1 000,00 eur, ktoré mu
boli navrhovateľom poskytnuté.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.

Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad
úrokovú sadzbu Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej
sumy1000,00eurúrokzomeškaniavovýške5,25%ročneod18.08.2014(deňuvedenývnávrhu,ktorý
jeneskôrakonastaloomeškanieodporcu)dozaplatenia,keďžeomeškaniesplnenímdlhudoposiaľtrvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy nad 1 000,00
eur, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nie je návrh
dôvodný ani v časti uplatnených vyčíslených úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej 1 000,00 eur, a
preto súd v prevyšujúcej časti, t.j. 277,23 eura návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. Úspech navrhovateľa predstavoval 78
%, úspech odporcu 22 %, navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v výške 56 % z
celkových uplatnených trov konania, ktoré si uplatnil vo výške 76,50 eura za zaplatený súdny poplatok.
Súd preto zaviazal odporcu na náhradu trov konania v konaní úspešnému navrhovateľovi vo výške 42,84
eura za zaplatený súdny poplatok (56 % z 76,50 eura).

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporcu určil plnenie v pravidelných
mesačnýchsplátkachvovýške20,00eurmesačne,ktorévzhľadomnavýškupohľadávkysprihliadnutímna osobu navrhovateľa a možnosti odporcu považoval za dostatočné s tým, že omeškaním so
zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého
dlhu naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.