Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/242/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222507
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114222507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: H.. C.. H. K. F., K..F.,

X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., F. XXXX/XX proti odporcovi: K. K.H., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., F. XXXX/XX, v
konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa 25.8.2012, zapísané v knihe manželstiev Mestskej
časti Košice - Staré mesto vo zväzku 136, ročník 2012, na strane 117, pod poradovým číslom 313 r
o z v á d z a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 5.9.2014 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom,
s odôvodnením, že vzájomné vzťahy manželov sú vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj

spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí a to rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania.

Podľa ust. § 115a ods.1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Vdanomprípadesúdvovecisamejrozhodolvsúladesvyššiecit.ust.§115aods.1O.s.p.beznariadenia
pojednávania, pretože rozhodnutie v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s
požiadavkou verejného záujmu, vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov a

vyjadrení účastníkov a obaja účastníci s takýmto rozhodnutím vyslovili súhlas.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj písomných
vyjadrení účastníkov a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.8.2012. U oboch z nich
išlo o prvé manželstvo.Z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že účastníci konania manželstvo uzavierali z lásky, avšak počas
spolužitia došlo vzhľadom na prílišnú rozdielnosť pováh, názorových a záujmových rozdielov postupne
k citovému odcudzeniu, ktoré sa zavŕšilo odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti začiatkom roka

2014. Ani jeden z manželov už nevidí nádej na obnovenie manželského spolužitia. Posledné spoločné
bydlisko manželov bolo v F., F. N..XXXX/XX. Z manželstva deti nepochádzajú.

Podľa ust. § 18 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba
Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať

zdravé rodinné prostredie.

Podľaust.§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov
pretrváva vážny rozvrat, prejavujúci sa hlbokým citovým odcudzením a nezáujmom o spoločný

manželský život. Príčina rozvratu tohto manželstva spočíva v rozdielnych povahových vlastnostiach
manželov, rozdielnych názoroch a postojoch vo vzťahu k rôznym otázkam, vyplývajúcim z manželského
spolužitia, neschopnosti vzájomnej uspokojivej komunikácie, čo viedlo k vzájomnému citovému
odcudzeniu, strate citovej náklonnosti a dôvery medzi manželmi. Miera rozvratu vzťahov v tomto
manželstve je daná aj jeho trvaním; z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželia už takmer rok

nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú.

Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa a predovšetkým výkonom práv a
povinností vyplývajúcich z inštitútu manželstva. Medzi pravidlá vzájomného správania sa manželov patrí
povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného
prostredia, povinnosť vernosti, povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a

uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom.

V danom prípade možno konštatovať, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský
účel, ktorý spočíva v plnení svojich základných funkcií. V danom prípade je zrejmé, že manželstvo
účastníkov neplní už žiadnu zo svojich funkcií, ktorými sú funkcia hospodárska, funkcia vzájomnej
pomoci, podpory a dôvery medzi manželmi a ostatnými členmi rodiny, ako aj funkcia biologická.

Vzhľadomnapostojeobochmanželovužnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Zhrnúc
vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod
tohtomanželstvavzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§23ods.1Zákonaorodineapretomanželstvoúčastníkov konania rozviedol. V danom prípade nebolo potrebné prihliadať na záujmy maloletých detí;
deti pochádzajúce z manželstva, sú už plnoleté.

Podľa ustanovenia § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo

neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať náhradu
týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého
vyplýva, že účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania. Súd nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom
súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.