Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/342/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226949
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114226949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

OSPEN s.r.o., so sídlom Hradecká 1383, Přelouč, IČO: 25262823, Česká republika, právne zastúpený
JUDr. Martinem Michňákem, usadeným euroadvokátom, so sídlom Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, proti
odporkyni : R. L., V.. XX.XX.XXXX, P. B. XXXX, Š. N. T., o zaplatenie 2.732,63 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.732,63 Kč s úrokom vo výške 19,08 % zo sumy
2.732,63 Kč od 22.07.2010 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za
návrh vo výške 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 33,20 eur, a to na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 12.08.2014 sa navrhovateľ
domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť sumu
2.732,63 Kč s úrokom vo výške 19,08 % zo sumy 2.732,63 Kč od 22.07.2010 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania.

Svoj nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľovi ako postupníkovi postúpila Česká
sporiteľňa, a.s. pohľadávku za odporkyňu vyplývajúcu z neuhradeného úveru z kreditnej karty a to podľa
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.07.2011 v znení zoznamu pohľadávok, ktorý špecifikuje
jednotlivé postúpené pohľadávky zo dňa 01.08.2011. O postúpení pohľadávky bola odporkyňa písomne

vyrozumená. Navrhovateľ odkúpil za odporkyňu pohľadávku vo výške 3.476,85 Kč vrátane všetkých
práv súvisiacich s pohľadávkou. Pohľadávka pozostáva z nesplatenej časti úveru vo výške 2.732,63
Kč (žalované), sankčného úroku 29% za obdobie od zosplatnenia úveru do postúpenia pohľadávky vo
výške 744,22 Kč (nie je žalované). Odporkyni bol Českou sporiteľňou, a.s. poskytnutý na základe zmluvy
o kartovom úverovom účte zo dňa 14.10.2009 úver v limite 7.000,-Kč, z ktorého čerpala priebežne
8.100,-eur a celkom uhradila sumu 9.032,48 Kč. Úver nebol poskytnutý ako tzv. reálny záväzok
pripísaním finančnej čiastky na účet odporkyni, ale povolením debetu vo výške úverového limitu ku

dňu účinnosti zmluvy. U tohto typu úveru sú stanovené mesačné splátky v dohodnutom percente z
vyčerpaného úveru klientom. Výška splátok je pohyblivá v závislosti na stavu čerpania úveru klientom.
V mesačnom vyúčtovaní je klient povinný uhradiť tzv. celkovú minimálnu splátku vo výške 3,2% z
aktuálne vyčerpaného limitu spolu s úrokmi 19,08% v súlade s čl. III ods. 1 zmluvy o úvere. Pokiaľ
klient mesačnú minimálnu splátku neuhradí, Česká sporiteľňa, a.s. pristupuje k zosplatneniu úveru
pred dohodnutým dátumom pôvodnej konečnej splatnosti. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo formou
výzvy k zaplateniu pred podaním žaloby. Odporkyňa čerpala a hradila úver podľa prehľadu uvedeného

v návrhu na začatie konania. Poslednú splátku odporkyňa uhradila dňa 24.06.2010 vo výške 3.997,06Kč. V deň zosplatnenia pohľadávky 16.07.2010 došlo k uzavretiu tohto účtu a to tak, že dlžná suma
bola celá vrátane zvýšeného úroku dopočítaného k tomuto dňu uhradená bankou a hneď k tomuto
dňu odpísaná z evidenčného účtu pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov č. XXXXXXXXXX

v sume 117,71 Kč a 3.690,05 Kč, celkom suma 3.807,76 Kč. Do dňa postúpenia pohľadávky došlo ešte
k úhrade vo výške 1.170,70 Kč.

Odporkyňa sa v podaní doručenom súdu dňa 07.11.2014 vyjadrila, že je si vedomá záväzku voči Českej
sporiteľni, a.s., mala kreditnú kartu. Dlžnú sumu je ochotná navrhovateľovi uhradiť vo výške 2.732,63 Kč.
Ďalejuviedla,ženákladyspojenéskonanímneuhradízdôvodu,žejejnebolazaslanážiadnaupomienka

po celú dobu, čo býva v Českej republike alebo na území Slovenskej republiky. Ak jej bola zaslaná
upomienka na adresu prechodného pobytu v Č. I. : O. XXX, P. V. N., kde býva jej exmanžel, všetky
úradné doklady jej zničil.

Keďže odporkyňa uznala nárok uplatnený navrhovateľom v návrhu na začatie konania, súd v súlade
s ust. § 153a ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci samej rozsudkom na základe uznania nároku, pričom tak
tento rozsudok vyhotovil v skrátenej forme, ako to udáva ust. § 157 ods. 4 O.s.p.

Súd v danej veci bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 114 ods. 5 v spojení s ust. § 153a ods.
1, § 153b ods. 1 O.s.p. dňa 25.11.2014 verejne vyhlásil tento rozsudok pre uznanie. Upovedomenie o
čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. bolo na úradnej tabuli súdu
oznámené dňa 19.11.2014.

Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom - navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, súd

skúmal prvotne otázku právomoci súdu SR a následne rozhodného práva pre daný vzťah. Súd preto
skôr, ako začal konať vo veci samej musel sa vysporiadať s otázkou svojej právomoci a za podmienky
zistenia právomoci príslušnosti ako nevyhnutných podmienok konania podľa citovaného ustanovenia §
103 a nasl. ust. O.s.p., v spojení s § 7 nasl. a § 84 a nasl. O.s.p..

Podľa článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných
veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne
veci.

Podľa článku 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach , ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na

území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 16 bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má

právomoc, ktorá je daná v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, nakoľko navrhovateľ sa domáha
proti odporkyni zaplatenia peňažnej sumy z titulu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere,
v ktorej vystupuje odporkyňa ako zmluvná strana v pozícii spotrebiteľa).

Podľa článku 3 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I), sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci

zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo
z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

Podľačlánku6ods.1aods.2NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.593/2008orozhodnom
práve pre zmluvné záväzky: (1) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou

osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonupovolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť

v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto
krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny - a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. (2) Bez
ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa
požiadavkyodseku1.Takátovoľbarozhodnéhoprávavšaknesmiezbaviťspotrebiteľaochrany,ktorúmu
poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade

absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

Vychádzajúc z obsahu zmluvy a vyhodnotenia rozhodujúcich skutkových okolností v danej veci (t.j.
existencie právneho vzťahu účastníkov) je potrebné na právny vzťah účastníkov s cudzím prvkom
aplikovať s ohľadom na Rímsky dohovor hmotné právo Českej republiky, účastníci ako rozhodné hmotné
právo pre právny vzťah zvolili úpravu zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníka účinnom na území
Českej republiky (ďalej len Obch.z.).

Podľa § 708 ods. 1 Obchodníka zákonníka (platného v Českej republike), zmluvou o bežnom účte sa
zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet
peňažné prostriedky, vyplácať z nich peňažné prostriedky alebo z neho či naň uskutočňovať iné platobné
transakcie.

Podľa § 711 Obchodníka zákonníka, zmluvou o bežnom účte možno stanoviť, že banka prevedie do

určitej čiastky príkazy k platbám, i i keď k tomu nie je dostatok peňažných prostriedkov na účte. Ak nie
sú práva a povinnosti strán pri poskytnutí týchto peňažných prostriedkov dojednané v zmluve o bežnom
účte, riadia sa úpravou zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. ).

Podľa § 497 Obchodníka zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodníka zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou
alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na
základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa ust. § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods.
1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

S poukazom na judikát R 10/1999, ak účastník počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený
žaloboualebojehozákladpodľaust.§153aods.1O.s.p.,nemôžeužtotouznanieneskôrúčinneodvolať.

Keďže odporkyňa uznal nárok uplatnený navrhovateľom v návrhu, súd v súlade s ust. § 153a ods.

1 O.s.p. rozhodol vo veci samej rozsudkom na základe uznania nároku, pričom tak tento rozsudok
vyhotovil v skrátenej forme, ako to udáva ust. § 157 ods. 4 O.s.p.

Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej
mene, ak to neodporuje okolnostiam a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý
má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo ak niektorý z účastníkov je devízovým

cudzozemcom.

Výrok rozsudku o zaplatení dlžnej sumy s príslušenstvom súd v súlade s návrhom na začatie konania a
§ 155 O.s.p. vyjadril v cudzej mene, nakoľko navrhovateľ je devízovým cudzozemcom.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 49,70 eur a to titulom súdneho

poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, v sume 16,60 eur x 2.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bol teda navrhovateľ,
ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči
odporkyni.

Pokiaľ odporkyňa v podaní doručenom súdu dňa 07.11.2014, v ktorom uznala nárok navrhovateľa
uviedla, že náklady spojené s konaním neuhradí z dôvodu, že jej nebola zaslaná žiadna upomienka
po celú dobu, čo býva v Českej republike alebo na území Slovenskej republiky a ak jej bola zaslaná
upomienka na adresu prechodného pobytu, kde býva jej exmanžel, všetky úradné doklady jej zničil -
uvedené dôvody nie sú dôvodmi osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by

navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporkyni, nakoľko
podmienkou podania žaloby na súd nie je zaslanie upomienky zo strany navrhovateľa (veriteľa)
odporcovi (dlžníkovi). Ak si dlžník riadne a včas nesplní svoj záväzok, veriteľ má právo domáhať sa
svojho nároku - zaplatenia dlžnej sumy voči odporcovi priamo na súde.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb,súdpreskúmalnavrhovateľomuplatnenéprávonanáhradutrovkonaniaapriznalmu titulomtrov
právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. uplatnenú sumu 33,20 eur, pozostávajúcu:
za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 16,60 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a) cit. vyhl., za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd v sume 16,60 eur podľa §
10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. a náhradu súdneho poplatku za návrh na začatie konania v

sume 16,50 eur.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume
49,70 eur (z toho suma 16,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie
konania a suma 33,20 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia), a to tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 202 ods. 1 O.s.p.). Vprípade odvolania z týchto dôvodov možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu o trovách konania (II. výrok) je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.