Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Erika Borovská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4P/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412202935
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8412202935.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky Y., štátnej

občianky SR, zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom Poprad, Štefánikova 8, proti
odporcovi R., štátnemu občanovi SR, zastúpeného JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom
Kežmarok, Hradné námestie 29, o rozvod manželstva s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté XX. X. 1995, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Kežmarok vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, rozvádza.

II. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k R.,
zastavuje.

III. Maloleté deti L. a Y. na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV.Otecjepovinnýpočnúcdňomprávoplatnostirozsudkuorozvodemanželstvaplatiťnavýživumaloletej
L. sumu 120 eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumu 60 eur mesačne; výživné je splatné vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V. Rodičia sa na úprave styku s maloletými deťmi dohodli takto:

Styk otca s maloletou L. a maloletým Y. sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na tunajší súd 30. 3. 2012 žiadala, aby súd manželstvo účastníkov
konania rozviedol, synov R. a Y. a dcéru L. na čas po rozvode manželstva zveril do jej osobnej
starostlivosti, a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu detí na každé po 200 eur mesačne vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Styk otca s deťmi súdom nežiadala upraviť.

Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tvrdeniami, že manželstvo s odporcom uzavreli XX. X. 1995 po
4-ročnej známosti. U oboch išlo o prvé manželstvo. Spočiatku bolo harmonické. Žiadne väčšie problémy
okrem bežných manželských nezhôd sa v ňom nevyskytovali. Približne pred 9 rokmi sa začali objavovať
prvé vážnejšie hádky sprevádzané odchodom odporcu z domu. V posledných rokoch sa tieto hádkyzačali stupňovať. Odporca odchádzal z domu na dlhší čas bez toho, aby jej povedal, kam ide a kedy
sa vráti. Snažila sa vzniknutú situáciu riešiť. Prosila odporcu, aby sa prestali hádať, aby sa vrátil domov
nielen kvôli nej, ale predovšetkým kvôli ich deťom. Odporca však začal piť alkohol, v dôsledku čoho sa

hádky vyostrili. Počas hádok rozbíjal predmety v domácnosti, nadával jej, citovo ju vydieral, vyhrážal
sa jej. To všetko pred deťmi, ktoré to veľmi ťažko znášali. V októbri 2009 ju odporca vyhodil spolu
s deťmi z ich spoločného domu a bola nútená odísť bývať k svojim rodičom. Na jeho naliehanie, že
podobné výstupy sa už nebudú opakovať, sa s deťmi do spoločného domu vrátila. Aj napriek sľubom sa
však hádky a odchody odporcu opakovali. V poslednej dobe sa odporca zdržiaval u svojej matky. Voľný

čas trávil s kamarátmi, s ktorými holdoval alkoholu, navštevoval bary a pohostinstvá. Takéto správanie
odporcu spôsobilo odcudzenie v intímnej oblasti. Vzhľadom na chlad a nezáujem odporcu sa dôvodne
začala domnievať, že má mimomanželský vzťah. Citovo sa vzájomne postupne odlúčili. K odporcovi už
nepociťuje citovú náklonnosť. Spôsobená citová ujma je nenapraviteľná a z jej strany už nie je možné
ďalšie spolužitie s odporcom. Odporca dlhodobo neprejavuje záujem o spoločné deti. Dostatočne sa im
nevenuje, netrávi s nimi voľný čas. Ich výchovu necháva výlučne na nej. Deti niekedy svojho otca nevidia

celý týždeň. Odcudzil sa im, necítia ani potrebu pýtať sa, kde je a kedy sa vráti. Napriek uvedeným
skutočnostiam donedávna žili v spoločnej domácnosti, pričom všetky výdavky spojené s jej vedením
uhrádzala v poslednej dobe sama. Odporca žiadnym spôsobom jej neprispieva ani na deti, ani na
spoločnú domácnosť. Uviedla, že pracuje v obchodnej spoločnosti BENAB TRADE, s. r. o., Kežmarok,
a jej mesačný príjem je cca. 250 eur. Otec dňom 21. 2. 2012 ukončil svoj posledný pracovný pomer vo

v spoločnosti Liman v Rakúsku z dôvodu požívania alkoholu. Jeho mesačný príjem tam predstavoval
cca. 700 - 800 eur. Len prostredníctvom sociálnej siete sa dozvedela, že v marci 2012 odišiel do USA,
kde opravuje kamióny.

Uznesením zo 6. 12. 2012 č. k.: 4P 1/2012 - 53 súd na návrh oboch manželov konanie podľa § 110
Občianskeho súdneho poriadku prerušil, nakoľko odporca sa vrátil do spoločnej domácnosti a obaja

manželia prejavili záujem o obnovenie spolužitia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. 12. 2012.

Podaním doručeným súdu 3. 10. 2013 navrhovateľka požiadala o pokračovanie v konaní. Uznesením
z 28. 10. 2013 č. k.: 4P 1/2012 - 59, právoplatným 10. 12. 2013, súd rozhodol, že v konaní bude
pokračovať.

V priebehu ďalšieho konania navrhovateľka na návrhu na rozvod trvala. Uviedla, že manželovi dala

šancu hlavne kvôli deťom. Bohužiaľ, naďalej holdoval alkoholu, ktorý zapíjal liekmi. Trikrát sa priotrávil,
a to aj napriek tomu, že sa liečil. Odporca sa vyjadril, že je taký, takého si ho zobrala, buď sa s tým naučí
žiť alebo sa rozvedie. Rozhodla sa rozviesť. Keď odišiel do Ameriky bez toho, aby niečo povedal, sama
chodila k psychiatrovi a brala lieky. Nevedela sa zmieriť s tým, že ich opustil. Od decembra 2013 opäť
nežijú v spoločnej domácnosti, spolu nekomunikujú. Sú ako dvaja cudzí ľudia. Deti má vo svojej faktickej

starostlivosti. Od októbra 2013 pracuje na základe živnostenského listu v Rakúsku ako opatrovateľka.
Počas jej neprítomnosti sa 2 týždne o deti stará jej mama. Trvá na zverení všetkých detí do jej osobnej
starostlivosti aj na čas po rozvode manželstva. Styk otca s deťmi nežiadala upraviť. Uviedla, že na
výživnom sa s otcom nevedia dohodnúť. Vzhľadom na situáciu na strane otca zistenú v priebehu konania
výživné na čas po rozvode manželstva žiadala otcovi stanoviť najprv vo výške po 150 eur mesačne na

R. a mal. L. a 100 eur na mal. Y.. Po tom, čo sa otec v máji 2014 zamestnal, navrhovala výživné vo
výške na R. a mal. L. po 300 eur na a 200 na mal. Y.. Bližšie rozviedla pomery na strane detí.

Odporca uviedol, že rozhodnutie manželky rešpektuje. V súčasnosti sa lieči na ťažké depresie súvisiace
práve s disharmóniou v manželstve. Zo spoločného domu odišiel na odporúčanie svojho lekára, ktorý
mu povedal, že ak sa chce vyliečiť, nemôže byť v kontakte s manželkou. Prácu v upratovacej forme v

Rakúsku v januári 2012 ukončil preto, lebo ho prepustili po hospitalizácii v Levoči. Súhlasil so zverením
detí do osobnej starostlivosti matky. Styk s deťmi nežiadal upraviť. Výživné po tom, čo sa v máji 2014
opäť v Rakúsku zamestnal, s poukazom na svoje náklady navrhoval na čas po rozvode manželstva
upraviť vo výške na mal. L. 100 eur mesačne a mal. Y. 60 eur mesačne.

Kolízny opatrovník odporučil na čas po rozvode manželstva deti zveriť do osobnej starostlivosti matky.

Úpravu výživného a styku ponechal na zváženie súdu.Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti, na základe ktorých prijal nasledovné
právne závery:

Zo sobášneho listu súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté XX. X. 1995. Manželstvo je

zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Kežmarok vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX,
pod poradovým číslom XXX.

Z rodných listov a výpovedí účastníkov súd ďalej zistil, že u oboch manželov ide o manželstvo prvé. Z
manželstva pochádzajú 3 deti, syn R. dcéra L. a syn Y.. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v
spoločnom rodinnom dome na adrese L..

Z výpovedí účastníkov vyplýva, že manželstvo prvých zhruba 10 rokov obaja manželia považujú za

vcelku harmonické, sprevádzané iba menšími manželskými nezhodami. Nezhody a konflikty začali cca.
pred 9 rokmi kvôli opakovaným odchodom manžela zo spoločnej domácnosti na dlhší čas bez toho, aby
manželka vedela, kam odchádza a kedy príde, kvôli požívaniu alkoholu odporcom vo zvýšenej miere
a liekov. Pod ich vplyvom sa správanie odporcu stávalo agresívnejším. Vzájomné hádky a konflikty sa
stupňovali, manželia opakovane prerušovali spolužitie. Odporca naposledy bez riadnej komunikácie s

manželkou odišiel vo februári 2012 do USA na cca. 6 mesiacov. Po návrate sa manželia ešte pokúsili
o spolužitie v spoločnom rodinnom dome v L. Situácia v decembri 2013 však vyústila do odchodu
odporcu z domu. Od tej doby manželia spolu nežijú, nekomunikujú. Odporca sa z dôvodu manželskej
disharmónie lieči z depresii. V súčasnosti navrhovateľka nemá záujem o obnovenie spolužitia. Odporca
jej rozhodnutie rešpektuje.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov
medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

V prejednávanej veci súd na základe vyššie uvedených skutočností prijal záver, že manželstvo

účastníkov, ktorí už viac ako 6 mesiacov spolu nežijú, je vážne rozvrátené. Manželia viac ako 6 mesiacov
sa nestarajú spoločne o deti, nepomáhajú si, neuspokojujú vzájomne svoje citové potreby a nevytvárajú
zdravé rodinné prostredie. Vzhľadom na skutočnosti, že problémy v manželstve účastníkov pretrvávajú
už takmer 10 rokov, na neúspešný pokus manželov o ich vyriešenie v priebehu konania, celkový
zdravotný stav odporcu, ktorý sa lieči z depresii súvisiacich s disharmóniou vo vzájomných vzťahoch

manželov, ako aj na nezáujem navrhovateľky obnoviť už spolužitie, súd zastáva názor, že nemožno
už reálne očakávať, že manželstvo bude plniť svoj účel a že manželia obnovia spolužitie. Preto súd
rozvrat manželstva považoval nielen za vážny, ale aj za trvalý, a manželstvo rozviedol (výrok I.). Rozvod
manželstva nie je rozpore so záujmami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, nakoľko účastníci
už niekoľko mesiacov spolu nežijú a ich manželstvo je dlhodobo disfunkčné.Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa platnej právnej úpravy s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov len k maloletým deťom. Keďže syn účastníkov R., dosiahol v priebehu konania plnoletosť, súd
konanie o úpravu pomerov manželov k tomuto dieťaťu na čas po rozvode zastavil (výrok II.). Predmetom
konania ostala úprava pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k dvom mal. deťom, a to L. a Y..

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

V prejednávanej veci súd v súlade so zhodnými stanoviskami všetkých účastníkov konania mal. deti L.
a Y. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej zveril oprávnenie deti
zastupovať a spravovať ich majetok (výrok III.) Mal. deti, ktoré žijú s matkou v spoločnom rodinnom
dome rodičov v L., majú u matky vytvorené vhodné podmienky pre riadnu výchovu. V konaní nevyšli
najavo žiadne skutočnosti odôvodňujúce úvahy súdu o inom riešení výchovy mal. detí .

Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov súd vychádzal zo skutočností, že rodičia okrem vyživovacej
povinnosti k mal. L. a mal. Y., majú vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému synovi R.. V školskom roku
2014/2015 je mal. L. žiačkou 2. ročníka Hotelovej akadémie v Kežmarku, mal. Y. žiakom 4. ročníka
Základnej školy Nižná brána v Kežmarku. Syn R. navštevuje 3. ročník SOU Poprad. So štúdiom mal.
detí súvisia cestovné náklady na dochádzku autobusom zo Spišskej Belej do Kežmarku, čo predstavuje

cca. 30 eur mesačne na jedno dieťa. Deti sú vcelku zdravé a s ich výchovou a výživou nie sú spojené
mimoriadne zvýšené výdaje.

Matka od 10. 9. 2013 pracuje na základe živnostenského listu ako opatrovateľka v Rakúsku v 2-
týždennom pracovnom režime. Podľa predložených výplatných pások jej príjem za dobu od 28. 12. 2013
- 14. 1. 2013 bol 1 320 eur, od 7. 2. 2014 - 26. 2. 2014 1 450 eur, od 19. 3. 2014 - 8. 4. 2014 1 515

eur, od 30. 4. 2014 - 20. 5. 2014 1 515 eur, 17. 7. 2014 - 5. 8. 2014 1 155 eur, od 27. 8. 2014 - 16.
9. 2014 1 155 eur, čo priemerne mesačne v roku 2014 predstavuje čistý príjem z tejto činnosti 1 350eur. Náklady na cestovné pri jednej ceste tam a späť predstavujú 150 eur. Matka ako podnikateľka na
základe živnostenského listu si v Rakúsku platí odvody vo výške 558,33 eur za 3 mesiace.

Otec sa 12. 5. 2014 zamestnal ako upratovač vo firme LIMAN OK, so sídlom Hans-Piber-Str.11, 4600

WELS, v Rakúsku, na 40-hodinový pracovný týždenný úväzok. Podľa predložených výplatných pások
jeho netto príjem v mesiaci máj 2014 predstavoval 616,04 eur netto, v mesiacoch jún, júl, august a
september 2014 po 918,68 eur.

Vychádzajúc z vyššie uvedených celkových pomerov rodičov a pomerov na strane detí, s prihliadnutím
na ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičov k plnoletému synovi R.. súd výživné na čas po rozvode
manželstvanamal.L.upravilvovýške120eurmesačneanamal.Y.vovýške60eurmesačne(výrokIV.)

Keďže obaja rodičia nežiadali upraviť styk otca s mal. deťmi súd rozhodol tak, ako uvedené vo výroku
V. tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého
účastníci konania o rozvod manželstva v zásade nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 (troch) mesiacov od
právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé
priezvisko.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.