Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/132/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010734
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6711010734.1

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. 10. 2014, v konaní pred samosudkyňou
Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného L.. M. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., Z.
O., W. XXXX/XX, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm. c/ Tr. zákona
a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L.. M. W. I. Á. G. , nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom N., Z. O., W. XXXX/XX, prechodne

bytom Š. W., W. XX,

j e v i n n ý ,

že

dňa 29. 03. 2006 asi o 21.30 hod. vo R., na parkovisku pri obchodnom dome Metro, fyzicky napadol
L.. O. Z. tak, že tohto nie menej ako trikrát udrel päsťou do tváre, pričom sa mu vyhrážal tým, že toto
nie je ich posledné stretnutie, že si ho nájde, keď bude sám, čo u L.. O. Z. vzbudilo obavu, že svoje
vyhrážky uskutoční a spôsobil tým L.. O. Z. zranenia a to zlomeninu pravej očnice v oblasti jej spodiny s
posunom úlomkov, sprievodné poškodenie oko hybných svalov, sprievodné poškodenie pod očnicového

nervu vpravo, poškodenie slzného kanálika pravého oka a zlomeninu dolnej čeľuste - sánky v oblasti
ľavého uhla s minimálnym posunom úlomkov, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť a liečenie v trvaní
nie menej ako 56 dní,

t e d a

-inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil takým činom ťažkú ujmu na zdraví,
-dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
-inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu,

č í m s p á c h a l

-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm. c/ Tr. zákona,
-prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona,
-prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods.3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods.2, § 56 ods.1, ods.2 Tr.

zákona na úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,00 (tisíc) €.Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne
zmaril, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a. s., krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, P. O. BOX 247, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 35 937 874 vo výške 677,18 € ako náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť
poškodeného L.. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Revúca podala na tunajšom súde dňa 20. 10. 2011 obžalobu proti L.. M. W. pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr.
zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zákona. Súd vo veci nariadil predbežné
prejednanie obžaloby na verejnom zasadnutí dňa 18. 01. 2011. Na verejnom zasadnutí prokurátor na
návrh obhajoby žiadal o zmenu kvalifikácie obžaloby, ktorá bola podaná pre zločin ublíženia na zdraví

podľa § 155 Tr. zákona a s prihliadnutím na aktuálnu zmenu právnej úpravy v Tr. zákone a navrhol
žalovaný skutok kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm. c/ Tr. zákona.
Súd preto uznesením podľa § 244 ods.1 písm. i/ Tr. poriadku, postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie
samosudcovi. Zároveň strany požiadali o poskytnutie lehoty na možnosť posúdenia uzavretia dohody
o vine a treste. Keďže nedošlo k dohode o vine a treste, súd vo veci nariadil vykonanie hlavného

pojednávania.

Na pojednávaní dňa 20. 06. 2012 obžalovaný prehlásil, že sa necítim byť vinným. Obžalovaný vypovedal
zhodne tak, ako v prípravnom konaní a ku skutku uviedol, že celému incidentu predchádzala sms správa
od poškodeného na jeho telefón, ktorú mu poškodený poslal ešte dňa 27. 03. 2006. Poškodený mal

záujem o kúpu domov, ktoré vtedy obžalovaný predával. Preto, keď o dva dni nato šiel nakupovať v
Metre, pri odchode zaregistroval auto poškodeného. Rozhodol sa osobne ho počkať a spýtať sa na
tú ponuku. Okrem toho poškodený predtým dlhšiu dobu vypisoval manželke obžalovaného sms-ky a
posielal jej aj erotické mms-ky. Takže ako prvé sa ho najskôr spýtal, prečo vypisuje jeho žene. Boli pri
aute poškodeného, kde stáli na pravej strane. Obžalovaný stál chrbtom k autu a poškodený niečo niesol

v rukách, toto pustil a namiesto odpovede, obidvomi rukami do obžalovaného vrazil. V tom momente si
obžalovaný narazil hlavu a krk o auto poškodeného, nejako sa odrazil a šiel späť do svojho auta. Sadol
si za volant a poškodený k nemu dobehol a začal vykrikovať: „Poď von, keď si frajer!“ Na to obžalovaný
vystúpil z auta a poškodený na neho zaútočil, preto v sebaobrane ho raz udrel a tým sa celý incident
skončil. Nasadol do auta a odišiel. Na mieste incidentu bola prítomná pani O., keď obžalovaný prišiel

k autu Z., tento bol na pravej strane a pani O. šla na stranu šoféra, t. j. na ľavú stranu. Keďže má auto
tmavé sklá, ona nemohla vidieť, čo sa stalo. Pokiaľ ide o druhú časť incidentu, registroval ju niekde
za svojim chrbtom po ľavej strane, do tohto však nijako nevstupovala, celé to trvalo iba chvíľu. Okrem
toho na neho pred Metrom v aute čakal pán G. a pán Á.. Obžalovaný uviedol, že kým bol v Metre, mal
telefonát od pána G., ktorý bol jeho spoločníkom, išiel z Tatier a tak sa dohodli, že príde ho čakať k

Metru. Oni zastali spolu s Á. autom pred vchodom, mohli tam byť možno 15 minút a medzi tým sa
udial incident s poškodeným Z.. Oni boli v aute asi 20 až 25 metrov od miesta incidentu, takže priebeh
incidentu mohli vidieť, nič im nebránilo vo výhľade, čo bolo zdokladované aj vyšetrovacím pokusom.
Keď vyšiel pred Metro, videl ich v aute, požiadal ich, aby chvíľu počkali, že si musí ísť niečo vybaviť. Je
pravdou, že v čase incidentu mal s poškodeným niekoľko sporov, ktoré sa týkali firiem, ako aj domov,

ktoré obžalovaný odkúpil od pani T. a nasledovalo aj viacero trestných oznámení obojstranne. Na bližšie
vysvetlenie obžalovaný uviedol, že Z. firmy šli do konkurzu a on vstúpil do týchto spoločností a odkúpil
obchodné podiely, spoločne so Z. však nepodnikali. Obžalovaný tiež potvrdil, že v tom čase mal intímny
vzťah s pani T., vtedajšou manželkou poškodeného Z.. Reakciu poškodeného, keď na neho zaútočil,
vyhodnotil ako skratovú reakciu na danom mieste, mohol tam byť žiarlivostný podnet. Po incidente

odišiel autom a za ním šili G. a Á.. Boli prekvapení, pýtali sa, čo to malo znamenať. On im povedal, že
je z toho rozhodený a požiadal ich, aby stretnutie preložili. Potom sa vrátil na hotel, mal bolesti hlavy a
krku. Žiadne viditeľné zranenia nemal. Na druhý deň mal závrate, preto šiel na urgent do Rooseveltovej
nemocnice, kde ho chceli nechať na pozorovaní. V tom čase však mal daňové povinnosti, preto tam
neostal. Za pár dní šiel za svojím všeobecným lekárom, ktorý ho vypísal na PN, počas ktorej bol doma

a bral lieky. PN bol 21 dní. Obžalovaný ďalej podrobnejšie popísal samotný priebeh incidentu tak, že včase úderu Z., on stál na obrubníku a z tohto zletel na auto poškodeného, kedy si narazil hlavu a krčnú
chrbticu. Potom v druhej časti, keď bol napadnutý poškodeným, uhol sa a reflexne udrel poškodeného
päsťou pravej ruky do oblasti ľavej sánky.

Poškodený L.. O. Z. vypovedal, že dňa 29. 03. 2006 bol vo večerných hodinách spolu so známou L..
G. O. na nákupe v obchodnom dome Metro vo Zvolene. Po ukončení nákupu vyšli z Metra a šli k jeho
odparkovanému autu. Keď vyšli z Metra, nevšimol si, že by na parkovisku bolo zaparkované nejaké
auto, v ktorom by boli nejaké osoby. V pravej ruke držal nákup a v ľavej peňaženku a kľúče od auta.

Ako šli k autu, z diaľky zbadal, že blízko parkuje nejaké osobné auto, ktoré v tom čase, keď parkoval on,
ešte nestálo. Keď prišli bližšie, na aute sa rozsvietili svetlá, jednalo sa o Mercedes, z ktorého vystúpil
obžalovaný.Pristúpilknemuasinavzdialenosťjednéhometra,onstálevrukáchdržalnákup,peňaženku
a kľúče a pani O. podišla trošku ďalej smerom k autu. Obžalovaný sa ho spýtal či si pamätá na ich
dohodu.Navysvetleniektomutopoškodenýuviedol,žesobžalovanýmsaspoznalvjúniroku2005,kedy
došlo k prevodu domov jeho bývalej svokry na obžalovaného. V tom čase bol poškodenému zakázaný

vstup do týchto domov a dozvedel sa o mileneckom vzťahu obžalovaného a svojej vtedajšej manželky
M. T., ktorý mal trvať 10 rokov dozadu. On kontaktoval manželku obžalovaného sms-kou, telefonicky a
aj osobne. Podal žiadosť o rozvod a koncom roku 2005, potom čo bol rozvedený s T., nasledovala séria
rôznych odviet, prevod rodinného domu, v ktorom býval 13 rokov a do ktorého investoval, bol odvolaný
z funkcie konateľa vo viacerých firmách. Je pravdou to, čo uvádzal obžalovaný, že v tom čase posielal

obžalovanému aj sms-ku na kúpu nehnuteľností, aj k tejto okolnosti došlo k stretnutiu, avšak už si
nepamätal, či k nemu došlo pred žalovaným incidentom. Preto pokiaľ sa ho vtedy pred Metrom spýtal na
dohodu, zrejme mal na mysli okolnosť, že poškodený kontaktoval manželku obžalovaného. Poškodený
zostal prekvapený a ihneď 1-2 sekundy na to, ho obžalovaný začal udierať a to zovretou päsťou. Zbehlo
sa to rýchlo, takže si poškodený nepamätal, či ho obžalovaný udieral jednou, alebo aj druhou rukou.

Po tomto zostal otrasený, nespadol, ale pustil nákup aj peňaženku a kľúče na zem a chytil si obomi
rukami tvár, čupol si. Pociťoval silnú bolesť v oblasti tváre. S odstupom času si nepamätal, koľko úderov
to bolo, ale určite minimálne trikrát rýchlo za sebou ho obžalovaný udrel. Keď sa postavil, videl ako
obžalovaný ide k svojmu autu a preto na neho zakričal niečo v tom zmysle: „Tak toto je hrdinstvo, takto
ma napadnúť!“ Na to sa obžalovaný otočil, prišiel k poškodenému, chytil ho za golier bundy a povedal

mu, či mu ešte nestačilo, na čo poškodený uviedol, že sa nechce biť. Obžalovaný ho pustil a opäť
šiel k svojmu autu. Keď nastupoval do auta, pootočil sa k nemu a povedal: „Toto nebolo naše posledné
stretnutie, ja si ťa nájdem, keď budeš sám!“ Na pojednávaní svedok uviedol, že si nie je istý či aj pri
tomto druhom návrate ho obžalovaný znovu udrel. Presné postavenie účastníkov aj svedkyne O., ako aj
postavenie áut na mieste samom zakreslil poškodený do náčrtku na čl. 613, k čomu obžalovaný uviedol,

že s týmto nesúhlasí. Na žiadosť obžalovaného, aby poškodený vysvetlil, keď v trestnom oznámení
zo dňa 29. 03. 2006 (čl. 1, 2) neuvádzal, že by mal niečo obžalovaný v rukách, keď ho udieral a pri
výpovedi poškodeného dňa 25. 04. 2006 (čl. 29) uvádzal, že si nie je istý či mal niečo obžalovaný v
ruke, aby vysvetlil tento rozpor, poškodený zotrval na tom, že si nie je istý či obžalovaný niečo v ruke
mal. Na otázku obžalovaného, aby vysvetlil rozpor, keď vo svojej výpovedi uvádzal, že obžalovaný sa

mu mal vyhrážať, že si ho ešte nájde, ale nie si je istý, či počul slová: “Zabijem ťa!“ poškodený potvrdil,
že obžalovaný povedal: „Ešte si ťa nájdem, počkaj, keď budeš sám!“ Čo pochopil tak, že ak bude sám
a stretnú sa, tak mu znovu naloží. Nevedel však s istotou potvrdiť vyhrážky smrťou alebo zabitím a
poukázal aj na znalecký posudok, podľa ktorého po útoku bol otrasený a nebol schopný niečo vnímať.
Ďalej poškodený uviedol, že po útoku mal zranenia, ale krv mu netiekla. Pociťoval bolesť celej tváre,

nevidel na pravé oko. Spred Metra išli na Obvodné oddelenie PZ vo Zvolene, zrejme to bola budova
polície pri prvom železničnom priecestí v smere od Banskej Bystrice, ale tým si nebol celkom istý. Opísal
službukonajúcemu policajtovi, čo sa stalo, ktorý ho poslal na ošetrenie. Potom sa vrátil aj s nejakým
papierom, policajt sa na to pozrel a následne volal vyšetrovateľa. Čakali, kedy príde. Prišiel L.. T., s
ktorým spisoval zápisnicu, ale už si nepamätal či šli do inej budovy. Na ošetrení v nemocnici mu bola

vykonaná RTG celej hlavy. Počas tohto ho sprevádzala pani O., ale poškodený nevedel uviesť, kedy po
prvý krát O. vypovedala. Do rána opuchol a preto šiel následne na ošetrenie do Fakultnej nemocnice
do Martina. Poškodený ďalej potvrdil, že niekedy v 90-tych rokoch podstúpil operáciu na pravej strane
tváre v Rooseveltovej nemocnici u stomatológa, je pravdou, že v čase incidentu užíval liek Xanax,
ale nevedel uviesť koľko. Ďalej poškodený sám dodal, že je si istý, že pred Metrom parkovalo asi 10

áut a určite tam nebolo auto spomínaných svedkov Á. a G.. Rovnako nie je pravdou, že by zaútočil
na obžalovaného, počas incidentu obžalovaný nestratil rovnováhu a nedostal sa do kontaktu s autom
poškodeného. Obžalovaného sa poškodený nijako nedotkol.Svedkyňa L.. G. O. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, že dňa 29. 03. 2006 bola so svojim
známym L.. O. Z. na nákupe v OD Metro vo Zvolene. Poškodeného pozná od roku 1996, bol medzi
nimi priateľský vzťah, v súčasnej dobe majú nadštandardný priateľský vzťah, avšak nežijú v spoločnej

domácnosti. V tom čase prišli pred Metro autom zn. Mitsubishi, ktoré šoférovala ona. Keďže sa jednalo
o väčšie auto, mala problém s parkovaním, preto zastala na mieste, kde neboli iné autá a bolo to v
blízkosti nákupných košíkov, ktoré si pôvodne chceli zobrať. Zastala od kraja medzi druhým a tretím
parkovacím miestom tak, že parkovacia čiara bola v strede auta. Následne si nákupný košík nezobrali
a šli na nákup. V obchodnom dome sa zdržali asi 15 minút. Po zaplatení nákupu sa spoločne vracali k

vozidlu a oproti ich vozidlu stál Mercedes striebornej farby, t. j. auto obžalovaného. Auto obžalovaného
parkovalo cez tri parkovacie čiary, svetlami smerom ku vchodu. Všimla si, že na aute obžalovaného
blikli svetlá, akoby ich chcel niekto zapáliť a potom zhasol. Z auta vystúpil obžalovaný, ktorého spoznala
a išiel rovno za poškodeným. Myslela si, že sa idú o niečom rozprávať, tak pokračovala v ceste k ich
vozidlu. Pri aute sa otočila a videla ako obžalovaný udieral päsťou poškodeného do tváre a kričal, že
ho zabije. Vtedy mal poškodený v rukách nákup, peňaženku a kľúče. Obžalovaný ho udieral päsťou

pravej ruky smerom na tvár, stáli oproti sebe. Zo strany obžalovaného to bolo niekoľko rán. Poškodený
sa nijako nebránil, bol to moment prekvapenia. Bolo to tak, že obžalovaný k nemu pristúpil, prehodili
pár slov a následne ho udieral. Toto sa neodohralo v tesnej blízkosti ich auta, bolo to 3-4 metra od
auta na parkovisku, zhruba v strede medzi ich dvomi autami. Následne poškodený položil nákup aj
peňaženku a kričal na obžalovaného, že to už nie je napadnúť takto človeka. Vtedy bol obžalovaný pri

svojom aute, svedkyňa si nepamätala či aj nasadol do auta, ale následne sa od svojho auta vrátil a
znovu udrel Sladkovského po druhý krát. Chytil ho za golier vetrovky a spýtal sa či už má dosť. Na to
poškodený povedal, že sa nechce biť a obžalovaný odišiel k svojmu autu a povedal, že to nebolo ich
posledné stretnutie, že si ho nájde, keď bude sám a odišiel. Poškodenému netiekla krv, ale sťažoval
sa na veľkú bolesť. Bol otrasený a preto išli do nemocnice. Cestou je OO PZ, kde sa zastavili a podali

trestné oznámenie. Vtedy s nimi službukonajúci dôstojník nič nespisoval, ale poslal ich na ošetrenie,
aby sa vrátili s lekárskou správou. Zdržali sa tam asi 5 minút. Potom šli do nemocnice, kde mohli byť
jednu až dve hodiny. Ona bola pri ošetrení pána Z., aj vo vnútri ambulancie. Poškodeného ošetroval
MUDr. M., ktorý ho poslal na RTG. Snímku robili poškodenému asi len jeden krát. MUDr. M. povedal
poškodenému, že ak bude mať bolesti, nech si niečo dá, nakoľko sám nemal nič na ambulancii, chcel

mu dať predpis, na čo však poškodený povedal, že má niečo doma. Lekár povedal poškodenému, že
má dolámané tvárové kosti a povedal, aby prišiel na druhý deň, že zasadne konzílium, pretože bude
potrebná fixácia sánky a operácia zlomených tvárových častí. Potom spolu s poškodeným sa vrátili na
políciu, ale cestou sa zastavili doma, t. j. vo firme poškodeného, kde sa vtedy poškodený zdržiaval,
kde si tento zobral tabletku na upokojenie na odporučenie MUDr. M.. Potom sa vrátili na políciu, kde

vypovedala ona aj L.. Z.. Vypočúval ich vyšetrovateľ T. a zápisnicu podpísali. Ďalej svedkyňa dodala,
že v tom čase na parkovisku sa nachádzalo asi päť alebo 10 áut v blízkosti hlavného vchodu, t. j. nie
tam, kde bolo zaparkované ich auto. Okrem auta obžalovaného a poškodeného však iné autá nevidela,
ani iné osoby v autách.

Svedok O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bližšie si už dátum nepamätá, avšak bol aj s M..
Á. vo Zvolene pri Metre, kedy sa mali stretnúť s vtedajším spoločníkom pánom W.. Už si nespomínal na
čí podnet to bolo. Pamätal si však, že čakali s M.. Á. v aute, bolo to niekedy podvečer medzi šiestou a
deviatou hodinou. Videli vo vzdialenosti asi 30-50 metrov, že došlo k nejakej roztržke medzi pánom W. a
pánom Z.. Došlo k nejakej slovnej roztržke a k nejakému strkaniu. Videl tam nejaké zaháňanie jeden na

druhého, ako aj údery, ale detaily si už nepamätá. Iné osoby tam prítomné nevidel. Celé to trvalo krátko,
možno pár sekúnd alebo pár desiatok sekúnd. Potom pán W. prišiel k ich autu, pýtal sa ho, čo to malo
znamenať a hovoril niečo také, že sa pohádali kvôli pani T.. V tom čase svedok nepoznal pána Z., poznal
však jeho bývalú manželku pani T. cez obžalovaného W., vedel, že boli spoločníci v nejakej firme s W.,
dokoncaajonbolvjednejfirmespolusW.aT..Nevedeluviesťčibolmedzinimibližšívzťah.Razmuvšak

W.spomínal,žekvôliT.máproblémydoma,aležesútolenvýmyslyazávisťľudí,pretožesúspoločníkmi
vofirme.Následnesvedokpoprezretíosobypoškodenéhonahlavnompojednávaní,naotázkusúdučije
to osoba, ktorá sa vtedy zúčastnila konfliktu uviedol: „Myslím, že áno.“ Na to bol sudkyňou vyzvaný, aby
vysvetlil okolnosť, keď pri rekognícii dňa 21. 11. 2007 na fotografiách neopoznal osobu poškodeného,
svedok uviedol, že len predpokladá, že je to on, keďže je tu prítomný ako poškodený. Túto okolnosť

však s istotou nevie uviesť. Svedok poukázal na to, že sa zúčastnil aj rekonštrukcie na mieste činu,
keď uviedol, čo videl. Následne obhajoba navrhla prečítať zápisnicu o výsluchu svedka z prípravného
konania. Súd tento návrh obhajoby zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky ustanovenia § 263 a
§ 264 Tr. poriadku. Súd má zato, že pokiaľ bolo potrebné na hlavnom pojednávaní z pohľadu obhajobyodstrániť niektoré rozpory medzi výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní,
vrátane niektorých skutočností, ktoré si už svedok na hlavnom pojednávaní nepamätal, zákonný postup
jetaký,žejemožnéprečítaťlentúčasťvýpovede,sktoroujesvedeckávýpoveďnahlavnompojednávaní

rozporná, prípadne ku ktorej sa svedok s odstupom času už vyjadriť nevie. Toto však zo strany obhajoby
navrhnuté nebolo.

Svedok M.. Š. Á. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k veci samotnej vie uviesť toľko, že bol s
pánom G. pred Metrom a niečo riešili. Došlo tam k potýčke medzi obžalovaným a poškodeným, v tom

čase on sedel v aute. Obžalovaného zaregistroval až keď došlo k tomu strkaniu, registroval, keď sa
vzájomne sácali, či tam boli aj nejaké údery už svedok uviesť nevedel. Bolo tam šero a slabé osvetlenie,
celé to trvalo iba chvíľu. Už si presne nespomínal, ale zdalo sa mu, že obžalovaný spadol, tam pri
parkovisku je taký obrubník a deliaci pás, tam vtedy spadol. Potom sa rozišli. G. vystúpil a niečo spolu
hovorili s obžalovaný, čo, to svedok uviesť nevedel. Potom sa už s obžalovaným nestretli. Následne bola
prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 21. 11. 2007 (čl. 308, 309), kedy svedok

vypovedal, že sa vracali s pánom G. zo služobnej cesty a išli pred OD Metro vo Zvolene, kde mal pán G.
dohodnutéstretnutiespánomW.G..ČakalihopredMetrom,ponejakejchvíliprišielkautuapovedal,aby
ho chvíľu počkali, že má dohodnuté nejaké stretnutie. Po chvíli sa stretol pri aute s nejakým mužom a
ženou, kde neznámy muž W. posotil do auta. Najskôr sa spolu rozprávali, ešte predtým ako ho sotil, na to
siW.išielsadnúťdoauta.Vtedytenneznámymužpribeholkautuabúchalpoňom,niečokričalnaW..Na

to W. vystúpil a znovu sa presunuli k autu toho neznámeho muža a tam pri košíkoch došlo k vzájomnému
fyzickému napádaniu. Neznámy pán pár krát udrel W. a W. ho taktiež asi fyzicky, presne uviesť nevedel.
Vyzeralo to, že ten neznámy udrel W. a následne mu to W. vrátil a odišli preč. W. naštartoval, oni išli za
ním a niekde po ceste sa zastavili, kde W. povedal, že je rozrušený a tak sa nestretli. V čase incidentu
stáli autom oproti hlavnému vchodu do Metra a auto W. stálo vľavo, rovnako aj auto útočníka pri boxe

na košíky. Bolo to vo vzdialenosti asi 20 metrov od ich auta. Medzi nimi neboli žiadne autá, teda mali
priamy výhľad. K bližšiemu popisu incidentu vtedy svedok vypovedal, že W. s neznámym mužom niečo
medzi sebou hovorili, ten neznámy muž potom sotil W., on sa zatackal a narazil do auta. Neznáma
žena v tom čase bola na druhej strane uvedeného vozidla, teda na ľavej vodičovej strane. W. potom
odišiel k svojmu autu, na to ten neznámy muž zasa šiel k autu a odohral sa ďalší incident, ktorý už

popísal, vtedy už tú neznámu ženu neregistroval. Svedok na hlavnom pojednávaní prehlásil, že trvá na
svojej výpovedi z prípravného konania, vtedy si to pamätal lepšie. Teraz pre odstup času si už detaily
nepamätá. Rovnako svedok potvrdil, že s odstupom času nevie uviesť či vtedy obžalovaný spadol na
auto, alebo na spomínaný obrubník. Uviedol, že pre odstup času nevie presne popísať jednotlivé údery
aktérov v tom čase.

Za účelom objasnenia postupu liečby poškodeného, súd vo veci jednotlivo vypočul lekárov ošetrujúcich
poškodeného.

Svedok O.. M. M. vypovedal, že vyšetrenie pána Z.É. vykonal v rámci pohotovostnej služby na

ambulancii, avšak s odstupom času si bližšie okolnosti nepamätá. Po nahliadnutí do lekárskej správy (čl.
59) potvrdil, že na začiatku uviedol anamnézu podľa údajov pacienta, ako aj popísal ťažkosti udávané
pacientom. Potom nasledovalo objektívne vyšetrenie a bol vyhotovený snímok lebky a sánky, na základe
čoho bola zistená dislokovaná zlomenina sánky vľavo, pomliaždenie na tvári vľavo a pomliaždenie
okolo pravého oka. Bol prijatý záver zlomeniny sánky vľavo na základe snímok a bol mu odporučený

ďalší postup a to kontrola, kde sa posúdi prípadné operačné riešenie. Lekár uviedol, že podľa snímky
bola zistená zlomenina sánky vľavo a keďže sám nie je stomatochirurg ani tvárový chirurg, doporučil
pacientovi kontrolu na chirurgickej ambulancii ráno, aby sa zvážila prípadná operácia. Svedok bližšie
uviedol, že na základe predmetnej lekárskej správy, pacient reklamoval bolesť v oblasti tváre a sánky.
Keďže udával bolestivosť tváre, nepíše sa presne konkrétne v akej časti. Ak by konkrétne niečo pacient

uvádzal, zrejme by to tam bolo uvedené. V takýchto prípadoch, keď je všeobecne popisovaná bolesť
tváre, je dôležité najmä vylúčiť život ohrozujúce poranenie a vzhľadom na stav pacienta mu bola
doporučená kontrola ihneď ráno. Pokiaľ ide o popis snímky, tieto môžu zobraziť aj zlomeninu kostí oka
alebo tváre, ale niekedy sú zlomeniny také, že sa nedajú diagnosticky zistiť pri prvej snímke a preto
sa následne robia špeciálne projekcie a vyšetrenia. Lekár doporučil kontrolu na chirurgickej ambulancii

najmä kvôli sánke, ale je možné, že sa môžu objaviť aj iné zranenia, ktoré ihneď nemusia byť špecifické.
Pokiaľ ide o časové údaje na lekárskych správach, kde bol údaj o vytlačení o 22.22 hod., pričom na
lekárskej správe na čl. 3, je uvedený údaj o zaslaní faxom o 21.54 hod. z OO PZ Zvolen a OR PZ Zvolen,
k uvedenému sa svedok nevedel vyjadriť, poukázal však na to, že na správe sa môže nachádzať údaj,kedy to bolo nahodené do počítača, čo však môže byť rozdielne od reálneho času vyšetrenia pacienta,
pretože pacient môže byť medzi tým zaslaný na snímok, môže dôjsť medzi tým k vyšetreniu iného
pacienta, pacient čaká na vyhodnotenie snímky a podobne. Rovnako pokiaľ došlo k inak lokalizovanej

pečiatke a podpisu lekára na lekárskych správach čl. 3 a čl. 59, ktorých obsah je však totožný, mohlo k
tomu dôjsť len tak, že na dvoch správach je inde umiestnená pečiatka aj podpis lekára.

Svedok O.. A. O. vypovedal, že si nepamätá liečbu poškodeného z marca 2006 a po oboznámení
sa s lekárskou správou sa svedok vyjadril, že pacient bol vyšetrený dňa 29. 03. 2006 na chirurgickej

ambulancii, pretože práve on ako lekár sa v tom čase zaoberal takýmto typom úrazu tváre. Bol
doporučený na vyšetrenie s tým, že na základe RTG snímky bola zrejmá klinicky najmä zlomenina
sánky na ľavej strane s posunom. Bolo však vyslovené podozrenie na ďalšie zranenie a to zlomenina
strednej časti tváre. Jedná sa o špecifickú zlomeninu orbity, tento zákrok si vyžaduje špecializovaný
zdravotnícky materiál, ktorým vtedy nedisponovali a robí sa špeciálny postup rekonštrukcie spodiny
očnice. Pacientovi bolo doporučené špecializované pracovisko v Martinskej fakultnej nemocnici, čo aj

pacient sám zvažoval. Uvedené ďalšie poranenie bolo zrejmé na základe klinických prejavov, ktoré
uvádzal pacient a to dvojité videnie, čo svedčí o posune očného buľvu a pacient udával tlak pri fúkaní
smerom do očnice, čo je pri takomto zranení typickým prejavom, keďže pri zvýšení tlaku do nosovej
dutiny sa tento prenáša smerom k očnici. Preto doporučil pacientovi ďalšie RTG vyšetrenie a CT
vyšetrenie, ako aj ošetrenie na čeľustnej chirurgii, ktorá robí špecifické ošetrenie takýchto poranení.

Svedkyňa O.. O. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si nepamätá vyšetrenie poškodeného zo
dňa 30. 03. 2006. Na základe nahliadnutia do lekárskej správy svedkyňa uviedla, že vyšetrením pacienta
bolo zistené krvácanie v dolnej časti spojovkového vaku a na vonkajšej časti spojovkového vaku s tým,
že očný tlak bol v poriadku a bol prijatý diagnostický záver - krvácanie pod spojovku a diplopia t. j. dvojité

videnie. Z tohto dôvodu bol pacient odoslaný na stomatológiu a bol konštatovaný záver, že oko je bez
úrazového poškodenia. Na vysvetlenie svedkyňa uviedla, že pod pojmom oko v úzkom zmysle slova sa
rozumie samotná očná guľa, avšak v širšom zmysle slova sú to aj viečka, okohybné svaly a orbita, t. j.
časť lebky, kde je uložené oko a práve pre diplopiu bolo podozrenie pre poranenie okohybných svalov,
ktoré však ona ako odborník nerieši. V čase vyšetrenia pacienta nemala k dispozícii snímky ani sama

nedávala robiť RTG snímku, nakoľko uvedený problém by sama riešiť nemohla, ale pacient by bol aj
tak odoslaný na stomatochirurgiu. Vo svojom odbore lieči iba prípady poškodenia očnej gule. Pokiaľ
sú jej známe ďalšie lekárske správy, bola potvrdená fraktúra orbity. Svedkyňa poukázala, že poranenie
okohyných svalov a poranenie orbity navzájom súvisí. Zo svojej praxe môže potvrdiť, že zakrvácanie
pod spojovkový vak a diplopia spravidla vzniká na základe úrazu, t. j. tupého poranenia oka a okolia oka.

Svedok O.. M. Z. vypovedal, že v apríli 2006 pôsobil na oddelení stomatochirurgie v Martinskej fakultnej
nemocnici. Vypovedal, že s odstupom času si už liečbu nepamätá, avšak pred výpoveďou preštudoval
chorobopis pacienta, takže sa mohol vyjadriť, že pacient bol odoslaný k nim obvodným lekárom a bol
prijatý na hospitalizáciu dňa 02. 04. 2006. Pri prijatí uvádzal, že bol napadnutý známym účastníkom dňa

29.03.2006adostalúderpäsťoudotváre,vbezvedomínebol.Vyšetrenímbolazistenázlomeninasánky
a zlomenina spodnej očnice. Dňa 03. 04. 2006 bolo pristúpené k operačnému zákroku, kedy sa riešila
trieštivá zlomenina spodiny očnice založením titánovej mriežky a zlomenina sánky dlahou. To znamená,
že pri jednom operačnom zákroku sa vyriešili obe poranenia, operáciu vykonal osobne svedok. Vo
všeobecnosti k vzniku takéhoto zranenia sa svedok vyjadril, že tento vzniká tupým predmetom na oko,

čo býva obyčajne úder päsťou alebo kopnutie nohou. Nejednalo sa o tvrdý predmet, nakoľko neboli
zistené žiadne oderky kože. Svedok pripustil, že vo svojej praxi sa stretol aj s iným mechanizmom vzniku
takéhoto zranenia, najmä pri športe, údere tenisovou loptičkou alebo úderom lakťom pri futbale alebo
hokeji. Svedok však poukázal na to, že došlo k zraneniu na dvoch odlišných anatomických častiach a
tedasamuselojednaťnajmenejodvaúdery.Zjehopohľadubolanajzávažnejšiadiagnózapoškodeného

práve zlomenina sánky, ako aj spodiny očnej, pretože táto bola popraskaná a očný obsah sa posúval
dole. Svedok potvrdil, že pri stanovení diagnózy u pacienta vychádzali jednak z RTG snímkov, pričom
poškodený si doniesol vlastné snímky. Okrem toho pred operáciou aj po operácii robili vlastné snímky.
Uvedené bolo konštatované aj zo zistených klinických príznakov, kedy bolo zrejmé, že očná guľa bola
poklesnutá, čo je typický príznak pri danom úraze.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 6/2006 znalcom O.. A. Y. v odbore zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia zo dňa 05. 06. 2006. Na hlavnom pojednávaní bol znalec
vypočutý a zotrval na všetkých záveroch uvedených vo svojom znaleckom posudku. Znalec uviedol,že mal k dispozícii celkovú zdravotnú dokumentáciu poškodeného, vyšetrovací spis a poškodeného
aj sám vyšetril a to dňa 01. a 02. 06. 2006. Na základe uvedeného dospel k záveru, že poškodený
utrpel zranenia a to zmliaždenie kože, žuvacieho svalstva a zlomeninu ľavého ramena sánky - dolnej

čeľuste s potrebou operačnej liečby. Ďalej utrpel zmliaždenie kože a zlomeninu jarmovej časti lícnej
kosti s posunom v spodine očnice, ktorú táto kosť tvorí na pravej strane s potrebou operačnej liečby.
Podľa názoru znalca sa jedná o stredne ťažké poranenie vážnejšieho charakteru, vzhľadom na blízkosť
životne dôležitých orgánov - oči, mozog, veľké cievy. Znalec poukázal na to, že zranenia poškodeného
muselivzniknúťveľkouintenzitou,pretožedošlokzlomeniuajmalýchkostičiek.Zraneniabolispôsobené

mäkším predmetom, nakoľko nebolo zistené porušenie integrity kože, čo je typické pre poranenie
predmetom tvrdším alebo drsnejším. U poškodeného boli zistené poranenia na oboch stranách tváre,
preto nemohli vzniknúť jedným spôsobom, museli byť minimálne dva údery a to priamy direktný úder na
ľavú stranu tváre a následne priamy direktný úder na pravú stranu tváre a práve táto okolnosť svedčí
o typickom bitkárskom spôsobe zranenia. Znalec pripustil, že takéto zranenia môžu byť spôsobené aj
mäkkým predmetom napr. tenisovou loptou, avšak vzhľadom na to, že poranenia sú na oboch stranách

tváre, nemohli takto vzniknúť len jedným pôsobením. Rovnako tak nemohli vzniknúť pádom, lebo pri
páde je poranená len tá časť, na ktorú človek spadne. Keďže mal znalec k dispozícii celkovú zdravotnú
dokumentáciu poškodeného, vylúčil, že by sa jednalo o staršie zranenia. Znalec vyslovil názor, že obe
zranenia boli spôsobené v blízkej časovej súvislosti. Je vylúčené, že by po zranení sánky, ktoré bolo
objektivizované pri prvom ošetrení poškodeného RTG vyšetrením, by vzniklo druhé zranenie v oblasti

oka, pádom alebo úderom ďalšou osobou. Jednalo sa o také bolestivé zranenie, ktoré vyžadovalo
okamžité lekárske vyšetrenie a poškodený by musel ihneď vyhľadať lekársku pomoc, o čom žiadna
zmienka v záznamoch nebola. Znalec ďalej uviedol, že podľa lekárskych správ, pri prvotnom ošetrení
MUDr. M. bola poškodenému vykonaná RTG, na základe čoho lekár konštatoval zlomeninu sánky
vľavo. Znalec poukázal na to, že na základe kvality RTG snímky sa nedá potvrdiť zranenie takéhoto

typu zlomeniny očnice, to sa dá vyšetriť len na základe špeciálneho RTG vyšetrenia ako je CT alebo
OPG. CT vyšetrenie bolo poškodenému robené v Martine a pokiaľ je v spise založené CT vyšetrenie
z 11. 05. 2006, jednalo sa o kontrolné vyšetrenie po operácii. Znalec však poukázal na to, že pokiaľ
sa pristúpilo k operácii poškodeného, muselo byť predtým vykonané aj CT vyšetrenie, kde je presná
diagnóza typu, rozsahu a veľkosti zlomeniny. Ďalej znalec poukázal na to, že už pri očnom vyšetrení

zo dňa 30. 03. 2006 lekár indikoval podozrenie na zlomeninu kostí. Pri vyšetrení uvádzal poškodený
dvojité videnie a znalec konštatoval aj zakrvácanie do spojivkového vaku a z týchto dôvodov aj na
základe zistenej zlomeniny dolnej čeľuste, bol pacient odporučený na stomatologické ošetrenie a tento
si vybral nemocnicu v Martine. Na základe uvedeného vyplýva, že uvedená zlomenina očnicového
oblúku bola postupne dedukovaná z jednotlivých vyšetrení. Znalec uviedol, že pri diagnostike vo

Zvolene bolo vyslovené podozrenie na uvedené zranenie, ale prístrojovo nebolo odkázané, pretože
zvolenská nemocnica nemá také prístrojové vybavenie. Zlomenina očnicového oblúku bola dokazovaná
len klinicky. Následne však bola prístrojovo potvrdená v nemocnici v Martine. Znalec poukázal na
to, že pri príjme poškodeného do nemocnici v Martine dňa 02. 04. 2006 bolo u pacienta objektívne
zistené dvojité videnie, taktiež zakrvácanie do spojivkového vaku vpravo a zmliaždenie druhej vetvy

trojklanného nervu. Bola zistená aj bolestivosť. Na základe opätovnej RTG bol zistený tzv. obraz visiacej
kvapky v pravej čeľustnej dutine. To je typické pri zlomenine čeľusti a následnej zlomenine očnicového
oblúka, kedy dôjde k posunu tvárovej časti. Keďže bol zistený rozsiahly pokles krvného tlaku, bolo
vyčkané s operáciou, ktorá bola vykonaná dňa 03. 04. 2006. Znalec ďalej uviedol, že aj z lekárskej
správy MUDr. O. zo dňa 30. 03. 2006 bola konštatovaná fraktúra zlomeniny očnicového oblúka, kde však

chirurg konštatoval len podozrenie pre zistené dvojité videnie a doporučil pacientovi očné vyšetrenie
aj CT vyšetrenie a špeciálne ORG vyšetrenie. Znalec napokon uviedol, že pokiaľ ide o užívanie lieku
Xanax, kedy podľa tvrdenia obžalovaného v návode na užívanie lieku je jedným z vedľajších účinkov
aj dvojité videnie, znalec uviedol, že dvojité videnie, ktoré bolo diagnostikované u poškodeného, bolo
traumatologickéhocharakteru.Pretozoznaleckéhohľadiskanemáprenehožiadenvýznaminformáciao

užívaní lieku Xanax poškodeným a znalec jednoznačne vylúčil následok dvojitého videnia ako následok
užívania lieku Xanax. Napokon znalec konštatoval, že toho času nemusí byť viditeľné na snímkach tzv.
kalus t. j. zhojenie kostí po operácii. Znalec ďalej potvrdil, že konštatoval možnosť zanechania trvalých
následkov tohto úrazu a to dvojitého videnia. V čase vypracovania znaleckého posudku sa však nevedel
seriózne k tomu vyjadriť, nakoľko hodnotenie je dôslednejšie s odstupom času asi jedného roka. K liečbe

predmetných zranení znalec uviedol, že poškodený mal zlomeniny fixované, kvôli čomu mu musel byť aj
vytrhnutý zub. Fixácia bola založená 6 týždňov. V tom čase bol výrazne obmedzený pri príjme potravín,
bol aj spoločensky handicapovaný. Celá liečba závisí aj od typu vykonávanej práce a túto znalec
stanovil na dobu 6-8 týždňov, avšak pri manuálnej práci to môže byť aj dlhšie.K zraneniam poškodeného bol vypracovaný nový znalecký posudok č. 101/2006 znalcom O.. M. B. z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia zo dňa 19. 12. 2006. Znalcovi bolo taktiež uložené

vykonať nové vyšetrenie poškodeného v rátane RTG vyšetrenia vo vzťahu k zlomenine sánky posúdiť
či sa jedná o starú, alebo novú zlomeninu. Rovnako mal znalec popísať zistené zranenia, mechanizmus
ich vzniku a vyjadriť sa k liečbe a následkom u poškodeného L.. Z.. Znalec O.. B. bol vypočutý na
pojednávaní a uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Mal k
dispozícii zdravotnú dokumentáciu poškodeného, vyšetrovací spis, súčasťou ktorého bol aj znalecký

posudok O.. Y.. Sám vyšetril poškodeného a zabezpečil aj vyhotovenie nových RTG snímkov. Znalec
potvrdil, že podľa lekárskych správ poškodený vyhľadal lekárske ošetrenie dňa 29. 03. 2006, kde bol
vyšetrený MUDr. M. ml. Bola konštatovaná pohmatová bolestivosť ľavej očnice a opuch sánky, na
základe čoho bol vykonaný RTG lebky a sánky. Bola zistená zlomenina sánky s posunom úlomkov.
Keďže vo Zvolene je na riešenie týchto problémov aj operácií určený ako odborník MUDr. O., MUDr.
M. objednal pacienta k nemu na vyšetrenie. Pacient sa dostavil na vyšetrenie k MUDr. O. dňa 30. 03.

2006 a pri vyšetrení sa sťažoval na dvojité videnie a na pichanie v oku pri fúkaní nosa, rovnako na
bolestivosť sánky. To všetko sú klinické príznaky typické pre prelomenie očnice do prínosovej dutiny. To
znamená, že pri tomto vyšetrení bolo po prvý krát vyslovené podozrenie na zlomeninu, MUDr. O.Š. na
základe RTG snímky vykonanej večer 29. 03. 2006 konštatoval, že sa jedná o zlomeninu uhla sánky
vľavo s posunom úlomkov s vylomením zuba č. 38. Zároveň pre bolesti v pravom oku pri fúkaní nosom

vyslovil podozrenie na zlomeninu očnice s prelomením stopu prínosovej sutiny a odporučil vykonať
vyšetreniepravejočniceapravejprínosovejdutinykomputerovoutomagrafiou,očnévyšetrenieanasadil
poškodenému širokospektrálne antibiotiká. K tomuto znalec na vysvetlenie uviedol, že diagnostika
zlomeniny očnicového oblúka je veľmi obtiažna a delikátna a preto sa na 99 % robí CT vyšetrenie. Na
RTG snímke sú viditeľné najmä zlomeniny veľkých kostí, takéto poranenie sa na RTG vôbec nemusí

zobraziť. Znalec popísal, že pri danom poranení sa okohybné svaly prepadnú do lomnej štrbiny, kde sa
zacviknú, zmení sa poloha oka a vtedy vzniká dvojité videnie, čo bol prípad poškodeného Z.. Znalec
vylúčil, že by zranenie očnicového oblúka vzniklo v inom čase ako pri spomínanom incidente. Znalec
poukázal na to, že poškodený ihneď vyhľadal lekára za prítomnosti svedka, podrobil sa vyšetreniu a
nasledujúce ráno bol vypísaný PN a dostavil sa k MUDr. O.. Nepohyboval sa v žiadnom rizikovom

prostredí, znalec vylúčil, že by uvedené zranenie vzniklo pádom z postele. Následne pacient absolvoval
očné vyšetrenie so záverom dvojitého videnia a podrkvácanie spojivky pravého oka. Práve z tohto
dôvodu bol vyšetrujúcou lekárkou odporučený na stomatochirurgické vyšetrenie, t. j. špecializované
pracovisko. Poškodený vyhľadal Fakultnú nemocnicu v Martine dňa 02. 04. 2006 a na druhý deň
sa podrobil operácii v celkovej narkóze. Nejedná sa však o operačný zákrok formou rezania alebo

zošívania, ale došlo k tzv. zdrôtovaniu, t. j. fixácii sánky. Okohybné svaly boli oslobodené zo štrbiny, kde
boli zacviknuté a diera bola zaplátaná aplikáciou titánovej mriežky. Došlo aj k vykonaniu znehybnenia
zuboradia navzájom o seba, aby sa znehybnila zlomenina sánky a zabezpečilo sa tak primerané hojenie.
K mechanizmu vzniku týchto zranení znalec uviedol, že tieto vznikli intenzívnymi tupými plošnými údermi
hladkého telesa. V tomto prípade muselo ísť minimálne o dva údery a to vysokej intenzity. Jeden úder

zasiahol sánku, muselo ísť o úder vysokej intenzity a nečakaný, pretože došlo k zlomenine hrubej kosti.
Ďalší úder pomerne nepriedušne zasiahol očnicovú štrbinu, došlo k pomliaždeniu očnej gule, čo bolo
potvrdené vyšetrením u očnej lekárky, následne sa prudko zvýšil vnútroočnicový tlak, ktorý spôsobil
prelomenie očnice v najtenšej oblasti spodnej časti smerom do prínosovej dutiny. Takýto typ zlomeniny
vzniká pretlakom v očnici, ktorá prelomí očnicovú spodinu smerom dole. Nedá sa však určiť, ktorý z

úderov bol prvý. Znalec nepripustil iný mechanizmus vzniku zranenia, tieto vznikli výlučne na základe
brachiálneho útoku. Je pravdou, že v literatúre sú popísané aj iné možnosti, napr. zásah loptou pri
tenise alebo golfe, alebo basketbale, úder lakťom na očnicu, avšak toto je skôr raritný mechanizmus
vzniku. K ďalšej liečbe poškodeného znalec uviedol, že hospitalizácia pacienta bola ukončená dňa 05.
04. 2006, kedy bol prepustený do ambulantného doliečenia. Bol mu vyslovený zákaz fajčenia, požívania

alkoholu, len mixovaná tekutá strava. Ďalej bol poškodený sledovaný na ambulantnom pracovisku vo
Fakultnej nemocnici v Martine, kde mu dňa 28. 04. 2006 bola odstránená medzičeľustná fixácia. Na
kontrolnomvyšetrenívPoliklinikeSliačdňa11.05.2006bolokonštatované,žeupoškodenéhopretrváva
dvojité videnie pri pohľade nadol a porucha citlivosti tváre vľavo v oblasti druhej vetvy trojklanného
nervu. Preto bolo doporučené CT vyšetrenie mozgu. Dňa 12. 05. 2006 na kontrolnom vyšetrení vo

Fakultnej nemocnici v Martine bolo konštatované tiež dvojité videnie pri pohľade nadol a porucha
citlivosti tváre vľavo ako pravdepodobný trvalý následok úrazu zo dňa 29. 03. 2006. Vyšetrenie CT
mozgu bolo realizované 11. 06. 2006 s negatívnym nálezom. Znalec poškodeného vyšetril osobne
dňa 18. 12. 2006 a rovnako zabezpečil vyhotovenie RTG snímky sánky zo dňa 18. 12. 2006. Znaleckonštatoval,ževyšetrenímupoškodenéhopretrvávadvojitévidenienapravejočnejgulivoblastihorenej
polovice zorného poľa, to pri pohľade hore a navonok. Ďalej poruchu funkcie podočnicového nervu
vpravo a poškodenie priechodnosti slzných ciest úrazového pôvodu vpravo. Porovnaním RTG snímky

vyhotovenej dňa 29. 03. 2006 znalec konštatoval jednoznačne čerstvú zlomeninu a v porovnaní so
snímkou zo dňa 18. 12. 2006 znalec konštatoval lomnú líniu po zlomenine takmer úplne zaniknutú. V
spodine pravej očnice bola zachytená titánová sieťka. Znalec konštatoval, že PN poškodeného trvala
od 30. 03. 2006 do 18. 06. 2006. Pri vyšetrení poškodený uviedol, že PN mu bola ukončená na vlastnú
žiadosť.Znalecstanovilliečbuvovzťahuk zlomeninepravejočnicenadobu8týždňovakodolnúhranicu

pri takomto zranení, pretože kosti sa zhoja asi do 6 týždňov, dĺžka liečby je však závislá na celkovom
zdravotnom stave pacienta. V tomto prípade došlo ku komplikáciám, pretože pretrvávalo dvojité videnie,
oko viazlo v pohybe, preto nasledovali ďalšie vyšetrenia ako neurologické, očné a kontrolné vyšetrenia
v zariadení Ministerstva národnej obrany na Sliači. Pri zlomenine sánky je obvyklá doba liečenia a
práceneschopnosti 40 dní. Uvedené zranenia mali vplyv na bežný život poškodeného v tom smere, že
bezprostrednepoúrazenastúpilodvojitévidenie,ktorévpodstateunehopretrvávaloajvčasevyšetrenia

znalcom. Po úraze mal bolesti pravého oka aj sánky. Nemohol žuť ani hrýzť potravu asi 40 dní od úrazu.
Po operácii dva týždne mal silné bolesti pravého oka, opuch tváre a podkožnú okoloočnicovú podliatinu
stečenú na pravé líce. Bez liekov proti bolesti po túto dobu vôbec nemohol byť. Oko ho bolelo ešte po
dvochmesiacochpooperácii,nemoholspávaťnapravejstranetváre.Pooperáciivdôsledkunemožnosti
normálneho stravovania prechodne schudol, čo mu spôsobovalo problémy s garderóbou. Nemohol nič

normálne jesť, mohol len piť tekutiny a kašovitú mixovanú stravu. Nemohol normálne hovoriť, len cez
zdrôtované zuby. Pri silnejšom zahryznutí do tvrdého sústa pociťoval bolesť v mieste zlomeniny, rovnako
pri pohľade dovysoka ho bolí oko a jeho pohyb oproti zdravému oku viazne.

SosúhlasomstránsúdoboznámilzápisnicuovýsluchusvedkaMUDr.I.J.Á.zprípravnéhokonania,ktorý

vypovedal, že bol zamestnaný ako chirurg vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici a dňa 30. 03. 2006
vykonával pohotovostnú službu na chirurgickom urgentnom príjme. K okolnostiam vyšetrenia pacienta
pána Deáka sa nevedel bližšie vyjadriť, nakoľko si na to nespomínal. Pacienta prvotne vyšetril MUDr.
U., ktorý vykonával pohotovostnú službu a pacienta odoslal na neurologické vyšetrenie s doporučením
prijať ho a sledovať na úrazovom oddelení. Následne na úrazovom urgente zastupoval MUDr. U. svedok

a po príchode pacienta z neurologického oddelenia, pacient hospitalizáciu odmietol a reverz podpísala
sprevádzajúca dospelá osoba, ktorá bola poučená o možných komplikáciách otrasu mozgu.

So súhlasom strán súd oboznámil výpoveď svedka S.F. U. z prípravného konania, ktorý vypovedal, že
do októbra 2006 bol zamestnaný v Šport hoteli Donovaly, kde riaditeľom bol obžalovaný. Niekedy v

marci 2006 poobede bolo obžalovanému zle, sťažoval si na bolesti hlavy a požiadal svedka či by ho
neodviezol na lekárske ošetrenie do Banskej Bystrice na urgent. Tam obžalovaného vyšetrili a chceli ho
nechať na pozorovaní, čo tento odmietol. Preto ošetrujúci lekár, ktorého meno si už nepamätá, požiadal
svedka, aby zostal pri obžalovanom, aby nebol sám bez dohľadu inej osoby. Svedok podpísal reverz,
kde sa zaviazal, že dohliadne na obžalovaného. S obžalovaným bol celú noc do ďalšieho dňa, tento si

sťažoval na bolesti hlavy, čo u neho nebolo zvykom. Svedok si pamätal, že obžalovaný v čase od 29.
03. 2006 nepracoval, ale do kedy, to si svedok nepamätal.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 11/2008 znalcom O.. S. O., ktorého úlohou bolo
zistiť zranenia obžalovaného, mechanizmus ich vzniku. Znalec MUDr. O. bol vypočutý na hlavnom

pojednávaní. Znalec uviedol, že vychádzal z obsahu vyšetrovacieho spisu, ktorého súčasťou boli
lekárske správy o vyšetrení obžalovaného dňa 30. 03. 2006. Obžalovaný absolvoval vyšetrenie na
traumatologickej ambulancii a neurologickej ambulancii. Objektívne bola zistené na krku palpačná
bolestivosť vľavo. Je pravdou, že bolestivosť je subjektívny údaj, ostatné nálezy boli negatívne. Lekár
však prijal záver - stav po udretí hlavy a preto túto diagnózu možno uzavrieť ako objektívne zistený

stav. Rovnako pri vyšetrení v traumatologickej ambulancii bolo zistené udretie hlavy v oblasti záhlavia.
Ďalšie vyšetrenia v tomto smere znalec nezistil a poukázal, že pri takomto ľahkom poranení ani nebol
dôvod na ďalšie vyšetrenia. Uvedené zranenie môže vzniknúť buď úderom do hlavy alebo aj pri páde,
ktorý môže nastať spontánne pri pošmyknutí alebo pri pôsobení inej osoby posotením a následne
dôjde k úderu hlavy o tupý predmet. Znalec potvrdil, že dňa 27. 05. 2008 sa zúčastnil rekonštrukcie

udalostí, pričom potvrdil variantu, ktorú uvádzal obžalovaný za pravdepodobnejšiu vo vzťahu k zraneniu
obžalovaného. Pokiaľ ide o zranenia poškodeného, tento on ako znalec neriešil. Doba liečenia týchto
zranení bola znalcom stanovená maximálne na 10 dní a doba PN do 7 dní. Pokiaľ znalec nahliadol do PN
obžalovaného (čl. 480), vystavenú od 31. 03. 2006 do 22. 04. 2006, znalec poukázal, že je tam uvedenýúraz, avšak nie je uvedené číslo diagnózy, ktoré sa spravidla uvádza. Rovnako sa na PN zvyknú písať
vychádzky, čo v tomto prípade na PN-ke nebolo, iný údaj z PN zistiť nebolo možné. Uvedenú dobu PN
preto považoval za dlhšiu ako je obvyklá. Doba PN sa však stanovuje na základe objektívneho lekára,

ale aj s prihliadnutím na subjektívne údaje pacienta či sa cíti, alebo je schopný vykonávať prácu. Počas
liečby sa pacientovi doporučuje najmä kľudový režim a tiež možnosť nasadenia šancovho goliera, čo
však v lekárskych správach obžalovaného nebolo uvedené. Taktiež sa podávajú lieky od bolesti, ktoré
môže predpísať aj ošetrujúci lekár. Ďalej sa znalec vyjadril aj k návrhu prvotne ošetrujúceho lekára na
hospitalizáciu. Znalec vyslovil názor, že lekár zrejme dospel k tomuto záveru, hoci objektívne neboli

žiadne klinické zistenia výrazného ochorenia, zrejme kvôli vylúčeniu prípadných komplikácií pri úrazoch
hlavy, ako sú strata vedomia v domácom prostredí, krvácanie do mozgu, aby sa lekár vyhol prípadnému
obvineniu z takýchto následkov. Pokiaľ má však lekár podozrenie na komplikácie, pacienta si nechá
na oddelení. Pokiaľ pacient nesúhlasí, je na lekárovi, aby vysvetlil pacientovi dôvody tak, aby pacient
pochopil nevyhnutnosť hospitalizácie. Ak lekár posúdi, že pacient je neschopný na právne úkony a nie
je schopný sám posúdiť svoj stav, je potrebné ho hospitalizovať.

S obdobnými závermi bol podaný tiež v tejto veci znalecký posudok č. 92/2007 znalcom O.. P. N.,
ktorý na základe preštudovania vyšetrovacieho spisu a lekárskych správ dospel k záveru, že na
základe lekárskeho nálezu zo dňa 30. 03. 2006 traumatologickej ambulancie, bola zistená diagnóza -
pohmoždeniehlavy,záhlavia,nazákladepopisupacientaatonárazkrkomanáslednehlavounaauto,čo

zodpovedá zistenej diagnóze. Záver z neurologického vyšetrenia bolo doporučenie - sledovanie stavu
pacienta, avšak nebolo uvedené, že je potrebné ho hospitalizovať. Znalec preto uviedol, že nevie uviesť,
prečo následne MUDr. J. pacienta chcel hospitalizovať na úrazovom oddelení, pretože neurologický
nález nebol tak závažný, aby po odstupe jedného dňa od udalosti úrazu bola nutná hospitalizácia. Dobu
liečeniauvedenéhozraneniaznalecstanovilnamaximálne10dníadobuPNdo7dní.Uvedenézranenie

kvalifikoval ako ľahké, ktoré nezanechá žiadne trvalé následky. Pokiaľ ide o vznik takéhoto poranenia,
toto zranenia vzhľadom na protichodné údaje Ing. W. a Ing. Z. o tom, čo predchádzalo pádu na auto,
mohlo to byť posotenie alebo pošmyknutie na obrubníku. Znalec preto nevylúčil, že takéto zranenie
si mohol pacient spôsobiť aj sám bez pôsobenia vonkajšieho mechanického násilia inou osobu a to
pošmyknutím sa a pádom dozadu. Znalec O.. N. bol od 07. 02. 2010 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov,

preto nebolo možné ho v konaní vypočuť ako znalca.

So súhlasom strán súd oboznámil svedeckú výpoveď O.. G. - zástupcu poškodeného Všeobecná
zdravotná poisťovňa, ktorý si vo vzťahu k poškodenému Ing. O. Z. uplatnil nárok na náhradu škody
vo výške 677,18 € ako náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá suma bola v plnej výške

uhradenázdravotníckymzariadeniam.Zároveňboladoloženápísomnášpecifikáciauplatnenéhonároku
(čl. 568).

So súhlasom strán súd oboznámil výsluch svedka M.. I. G.Á. - zástupkyne poškodeného Všeobecnej
zdravotnej poisťovne z prípravného konania, ktorá vyčíslila náklady na ambulantnú zdravotnú

starostlivosť pacienta M. W. na sumu 776,00 Sk.

Súd ako listinné doklady oboznámil zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 29. 03. 2006 o 23.00 hod.,
kde poškodený L.. Z. za prítomnosti svedkyne L.. G. O. podal trestné oznámenie o žalovanom skutku,
obaja zápisnicu podpísali (čl. 1, 2). Súd taktiež oboznámil písomné trestné oznámenie obžalovaného

proti poškodenému zo dňa 03. 04. 2006, podané dňa 04. 04. 2006 na Okresnej prokuratúre vo Zvolene
osobne o 13.00 hod. pánom S. U. (čl. 93). V uvedenej veci sa vedie trestné stíhanie, ktoré sa nachádza
v štádiu konania pred súdom a to na tunajšom súde pod sp. zn. 5T 117/2011. V tejto trestnej veci bol
vydaný trestný rozkaz, ktorým bol tam obvinený L.. O. Z. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods.1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona. L.. Z. podal

odpor voči vydanému trestnému rozkazu a v tejto trestnej veci doposiaľ nebol vynesený rozsudok.

Poškodený pri podaní trestného oznámenia predložil faktúru z Metra zo dňa 29. 03. 2006 o 21.23 hod.
(čl. 4), ktorou preukazoval svoje tvrdenie, že bol v Metre na nákupe a z ktorého následne vyplynul aj
čas spáchania skutku.

Súdoboznámilzápisniceorekogníciiosobyatozodňa25.04.2006(čl.35),nazákladektorejpoškodený
Ing. Sladkovský na predložených fotoalbumoch opoznal ako osobu, ktorá ho fyzicky napadla žalovaného
dňa a to obžalovaného. Rovnako svedkyňa L.. G. O. pri rekognícii dňa 25. 04. 2006 (čl. 40) opoznalaako osobu, ktorá fyzicky napadla L.. Z., osobu obžalovaného. Podľa zápisnice o rekognícii zo dňa 21.
11. 2007 svedok O. G. neopoznal medzi osobami ženského pohlavia osobu, ktorá mala byť osobná pri
žalovanomincidente,aniosobumužskéhopohlavia,ktoráuvedenéhodňamalanapadnúťobžalovaného

(čl. 335 až 338). Rovnako súd oboznámil rekogníciu zo dňa 21. 11. 2007, kde svedok M.. Š. Á. neopoznal
medzi osobami ženského pohlavia osobu, ktorá mala byť prítomná pri žalovanom incidente, ani osobu
mužského pohlavia, ktorá mala žalovaného dňa napadnúť obžalovaného.

V prípravnom konaní bol vykonaný vyšetrovací pokus na základe výpovede obžalovaného i

poškodeného. Súd oboznámil zápisnicu o vyšetrovacom pokuse zo dňa 10. 04. 2008, vrátane
fotodokumentácie, ktorá bola vykonaná za prítomnosti obžalovaného, poškodeného Z., svedkyne
O., obhajcu obžalovaného, splnomocnenca poškodeného, prokurátora a znalca O.. B.. Najskôr bola
vykonaná rekonštrukcia prvej alternatívy a to verzia fyzického konfliktu podľa popisu poškodeného
Z.. K tomuto sa pripojila aj svedkyňa O.. Priebeh skutku podľa tejto alternatívy bol fotograficky
zdokumentovaný. Následne bola vykonaná druhá alternatíva k priebehu skutku podľa verzie

obžalovaného. Rovnako bol fotograficky zdokumentovaný priebeh tejto verzie. Napokon bola zaistená
aj fotodokumentácia z miesta parkovania svedkov G. a Á. (fotografie č. 32, 33) pre predstavu ich
výhľadových pomerov.
Rovnako súd oboznámil zápisnicu o vyšetrovacom pokuse zo dňa 27. 05. 2008 (čl. 375 až 404), ktorá
bola zabezpečená v rámci trestného stíhania, kde obžalovaný vystupoval ako poškodený na základe

ním podaného trestného oznámenia. Priebeh rekonštrukcie bol započatý na základe výpovede L.. W. a
to za prítomnosti L.. W., svedka L.. Z., svedkyne L.. G. O. a znalca O.. S. O.. Nasledovala rekonštrukcia
na základe výpovede svedka Ing. Sladkovského. K tomuto obžalovaný uviedol, že poškodený pri
svojej výpovedi dňa 07. 04. 2011 urobil náčrtok z miesta činu, ktorý je však odlišný od jeho popisu pri
rekonštrukcii miesta činu, pričom poukázal na fotografiu č. 25 (čl. 397). K tomu sa poškodený vyjadril,

že záleží od uhla fotografie.

Súd oboznámil zápisnicu o previerke výpovedí svedka M.. Š. Á. zo dňa 20. 10. 2008 na mieste činu,
ktorá bola vykonaná za prítomnosti obhajcu obžalovaného. V rámci previerky svedok Á. ukázal a popísal
polohu vozidla, v ktorom sa nachádzal na parkovisku pred OD Metro vo Zvolene, ako aj polohu vozidla

obžalovaného a poškodeného. Popísal tiež priebeh incidentu, ktorý sledoval. Svedok však podotkol,
že v čase incidentu bola lepšia viditeľnosť ako pri vykonávanej previerke. Rovnako súd oboznámil
previerku o výpovedi svedka O. G.D. vykonanú dňa 20. 10. 2008 za účasti obhajcu obžalovaného, kedy
svedok rovnako popísal polohu vozidla, v ktorom sa nachádzal v čase incidentu, ako aj polohu vozidla
obžalovaného a poškodeného a priebeh incidentu, ktorý sledoval. Uvedený priebeh bol tiež fotograficky

zdokumentovaný.

V priebehu konania na návrh obhajoby súd zabezpečil správu od mobilného operátora Orange (čl. 796)
k prehľadu volaní z telefónneho čísla poškodeného za účelom prípadného ozrejmenia času žalovaného,
s odstupom času však potrebné informácie mobilný operátor už neeviduje. Rovnako sa súd pokúsil

zabezpečiť prvotnú RTG snímku vyhotovenú pri ošetrení poškodeného, toho času však bolo súdu
oznámené, že nemocnica s uvedenými snímkami nedisponuje.

V tomto konaní sa domáhala svedeckej výpovede M. T., bývalá manželka poškodeného. Súd však jej
účasť v konaní pred súdom nepovažoval za potrebnú, nakoľko nebola očitým svedkom žalovaného

incidentu.

Súd ďalej oboznámil listinné doklady z konania prebiehajúceho na tunajšom súde pod sp. zn. 16C
155/2005 vo veci navrhovateľa - poškodený L.. Z. proti odporcovi - obžalovaný L.. W., o upustenie od
protiprávneho konania a strpenie výkonu vecného bremena a o návrhu navrhovateľa na nariadenie

predbežného opatrenia, predmetom ktorého je spor o užívanie tam žalovaných nehnuteľností a výkonu
vecnéhobremena,doživotnéhobývania. Uvedenécivilnékonaniedoposiaľniejeprávoplatneskončené,
čaká sa na rozhodnutie inej civilnej veci medzi nimi.

Súd oboznámil doklady k vyšetreniam obžalovaného (čl. 477 až 484), podľa údajov zo Všeobecnej

zdravotnej poisťovni bol zaslaný výkaz zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytovaná obžalovanému
W. v období od 29. 03. do 21. 04. 2006, rovnako potvrdenie Sociálnej poisťovne o dočasnej PN pre úraz
zavinený inou osobu od 31. 03. 2006 do 21. 04. 2006 spolu s dokladom o PN vystavený všeobecným
lekárom pre dospelých O.. S. G..Na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že obžaloba proti obžalovanému L.. M. W. bola podaná dôvodne.

V tomto konaní obžalovaný poprel svoju vinu podľa podanej obžaloby, nepoprel však, že došlo
v žalovanom čase k stretnutiu s poškodeným, priebeh tohto stretnutia však popísal rozdielne
ako poškodený. Súd mal z prebiehajúcich civilných konaní preukázané, že medzi obžalovaným a
poškodeným existujú spory súvisiace s ich podnikateľskou činnosťou a tiež spory osobného charakteru
vyplývajúce zo skutočnosti, že manželka poškodeného bola dlhú dobu v mileneckom vzťahu s

obžalovaným a poškodený tieto okolnosti oznámil manželke obžalovaného. Obaja ako obžalovaný, tak
i poškodený práve túto okolnosť pripisovali napadnutiu, ku ktorému došlo vo Zvolene pred OD Metro.
Obžalovaný tvrdil, že sa chcel s poškodeným iba porozprávať a bol to poškodený, ktorý ho napadol
tak, že ho sotil, na čo obžalovaný spadol na auto poškodeného, kde si udrel záhlavie. Potom čo chcel
odísť, ho opätovne poškodený vytiahol z auta a došlo k opätovnému fyzickému konfliktu, kde sa iba
bránil a je pravdou, že poškodeného udrel. Túto verziu mali potvrdiť aj svedkovia G. a Á.. Tu treba

povedať, že títo svedkovia vstúpili do trestného konania s odstupom dvoch rokov, čo dôvodil obžalovaný
žiadosťou svedka G., aby ho neuvádzal ako svedka, pretože plánoval kandidovať za primátora mesta
Bratislava. Verzia udalosti popisovaná týmito svedkami aj v konaní pred súdom bola skôr neurčitá, k
osobe poškodeného sa svedkovia vyjadriť nevedeli a ani k prítomnosti ďalšej svedkyne O.. Týchto v
prípravnom konaní pri rekognícii neopoznali. Je síce pravdou, že uvedené možno pričítať aj krátkemu

času trvania celého incidentu a výhľadovými možnosťami svedkov. Vzhľadom však na odstup času,
kedysvedkoviavypovedali,akoajpracovnývzťahmedziobžalovanýmasvedkomG.,súdtietovýpovede
hodnotil nižšej dôveryhodnosti. V konaní pred súdom sa svedkovia podrobnejšie k skutku vyjadriť
nevedeli, napriek tomu, že vo veci vypovedali v prípravnom konaní, dokonca opakovane aj pri previerke
ich výpovedí na mieste samom. Verzia obžalovaného vo vzťahu k jeho zraneniu bola dokladované

lekárskymi správami a vzhľadom na tam uvedené údaje, znalec O.. O. pripustil túto verziu ako možnú.
Na druhej strane však poukázal na to, že závery lekárov boli postavené výlučne na subjektívnom udaní
o svojom zdravotnom stave zo strany obžalovaného. Rovnako poukázal na to, že podľa lekárskych
správ, pokiaľ mala byť doporučená hospitalizácia, zistené závery lekárov nenasvedčovali tejto potrebe,
poukázal na to, že predložená PN bola zjavne nadhodnotená a nezodpovedala zraneniu tvrdeného

obžalovaným. V lekárskych záznamoch obžalovaného sa nenašiel žiaden objektívny dôvod na uvedenú
dĺžku PN. Všetky tieto okolnosti potom vyvolávajú u súdu pochybnosti o hodnovernosti zdravotného
stavu obžalovaného. Na druhej strane je tu výpoveď poškodeného o priebehu udalostí v zmysle podanej
obžaloby, ktorá je podporená priamym očitým svedkom a to svedkyňou O.. Obaja zhodne popisovali
priebeh útoku obžalovaného proti poškodenému v dvoch fázach, s tým, že v prvej časti sa jednalo o

nečakaný útok, obžalovaný poškodeného opakovane udieral päsťami do oblasti tváre, čo zodpovedalo
mechanizmu vzniku zranení poškodeného popísaného v znaleckých posudkoch. Znalci jednoznačne
uzavreli, že uvedené zranenia vznikli ako následok fyzického útoku proti poškodenému. V druhej fáze
útoku sa obžalovaný k poškodenému vrátil a podľa verzie svedkyne O. mal znovu udrieť poškodeného,
hoci poškodený si už tento posledný úder nepamätal s istotou. V zhode s verziou poškodeného boli oba

znalecké posudky O.. Y. aj O.. B.. Bolo preukázané, že poškodený bezprostredne po skutku vec oznámil
na OO PZ vo Zvolene a na doporučenie službukonajúceho policajta sa okamžite dostavil na ošetrenie
do Nemocnice vo Zvolene na urgentný príjem. Tam mu bola poskytnutá lekárska pomoc a na základe
vyšetrenia a RTG snímky bola jednoznačne stanovená zlomenina sánky. Rovnako bola popísaná
celková bolestivosť tváre a bolo mu doporučené odborné vyšetrenie. Toto poškodený absolvoval

bezprostredne nasledujúceho dňa ráno, kde ako lekár O.. O., tak aj O.. P. bez pochybností konštatovali
podozrenie na zranenia a to zlomeninu spodiny očnice, na základe objektívnych klinických príznakov
a to dvojité videnie a krvná podliatina na očnej buľve. Následnými vyšetreniami boli obe zranenia
bezpečne preukázané, bolo pristúpené k liečbe tak, ako bolo popísané v znaleckých posudkoch. Hoci tu
obhajoba spochybnila, že nebolo jednoznačne preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že by práve

zlomenina spodiny očnice bola diagnostikovaná pri prvotnom vyšetrení, ale až následne, bola objektívne
preukázaná až pri vyšetrení poškodeného v Martinskej nemocnici a preto bola vyslovená domnienka,
že k uvedenému zraneniu mohlo dôjsť aj iným spôsobom. V tejto veci však vyslovili jednoznačný záver
znalci O.. Y. aj O.. B., podporne aj ako svedkovia vypočúvaní jednotliví ošetrujúci lekári poškodeného a
všetci zhodne skonštatovali, že od počiatku muselo byť prítomné i zranenie - zlomenina spodiny očnice.

Znalci zhodne vylúčili mechanizmus vzniku takéhoto zranenia pádom a hoci pripustili iný spôsob vzniku
zranenia najmä pri športe, takýto mechanizmus vzniku je u poškodeného celkom jednoznačne vylúčený.
V danom čase mal poškodený minimálne zlomeninu sánky, čo bolo viditeľné z popisu RTG snímky a je
len ťažké si predstaviť, aby v takomto stave v čase od vyšetrenia z večera do rána do nasledujúcehovyšetrenia, sa poškodený venoval športu. Ostatné námietky a úvahy obhajoby v tomto smere sú len v
rovinešpekulatívnejasúdvyhodnotil,ževerziaskutkupopísanápoškodenýmjehodnoverná,podporená
svedeckou výpoveďou svedkyne O. a zapadá do záverov znaleckých posudkov O.. B. aj O.. Y.. Na

námietky obhajoby, ktorá poukazovala na zásadné rozpory medzi výpoveďou poškodeného a svedkyne
O. súd uvádza, že namietané rozpory sa týkali pre súd nepodstatných detailov, ako sú údaje o tom,
kto šoféroval auto poškodeného, ako konkrétne bolo auto zaparkované. Pokiaľ sa týka rozdielností v
počte úderov pri danom nečakanom napadnutí, nemožno očakávať od samotného poškodeného, ktorý
následkom neočakávaného a intenzívneho útoku bol otrasený, aby obaja svedkovia zhodne počítali,

koľko úderov obžalovaný mal poškodenému zasadiť. Vzhľadom na dve rozdielne miesta závažných
zranení na tvári poškodeného možno však jednoznačne uzavrieť, že uvedených úderov muselo byť viac,
minimálne dva a potom hodnoverne vyznieva výpoveď ako poškodeného, tak aj svedkyne O., že došlo
k viacerým úderom zo strany obžalovaného na tvár poškodeného, minimálne tri údery. Ďalej pokiaľ ide
o to, že poškodený cielene nemal pri prvom lekárovi uvádzať najzávažnejšie zranenie a toto nebolo
presne popísané už pri prvom ošetrení, súd konštatuje, že poškodený sa celkovo sťažoval lekárovi na

bolesť tváre. Vzhľadom na to, že uvedené zranenie podľa lekárov aj znalcov je možné jednoznačne
objektívne potvrdiť až špecializovaným lekárskym vyšetrením, nemožno očakávať od poškodeného,
že by po útoku presne vedel, aké zranenie má spôsobené. Postupnými krokmi lekári potvrdili, že
pri napadnutí dňa 29. 03. 2006 boli poškodenému spôsobené obe zranenia a to zlomenina sánky aj
zlomenina pravej očnice v oblasti spodiny. Pokiaľ obhajoba vzhľadom na tieto tvrdenia žiadala, aby súd

vovecinariadilkontrolnéznaleckédokazovanie,súdnatonevideldôvod,nakoľkoobaznalecképosudky
O.. Y. aj O.. B. celkom jednoznačne a logicky vysvetlili a popísali jednotlivé zranenia poškodeného, ako
aj mechanizmus ich vzniku, ich závery mali podklady v objektívnych vyšetreniach jednotlivých lekárov,
ktoré títo potvrdili v konaní na hlavnom pojednávaní ako svedkovia. Súd nemal žiadne pochybnosti o
záveroch znaleckého posudku a preto ďalšie dokazovanie v tomto smere považoval za nadbytočné

a dôkazný návrh obhajoby zamietol ako neúčelný. Preto súd verziu uvedenú obžalovaným považoval
za zjavne účelovú so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie a túto obrátiť proti
poškodenému. Súd preto uzatvára, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku
sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stal a jeho páchateľom je obžalovaný. Obžalovaný
tak svojím konaním naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm.

c/ Tr. zákona, pretože úmyselne napadol poškodeného, pričom v zmysle znaleckých posudkov, tento
útok bol natoľko intenzívny, že si obžalovaný musel byť vedomý následkov na zdraví poškodeného
vo forme ublíženia na zdraví. Znaleckým dokazovaním však bolo preukázané, že svojím konaním
ako následok spôsobil u poškodeného ťažkú ujmu na zdraví v súlade s ustanovením § 123 ods.3
písm. i/, ods.4 Tr. zákona, pretože spôsobil poškodenému poruchu zdravia trvajúcu čas dlhší a to

najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých táto porucha závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného tak, ako bolo popísané v znaleckých posudkoch. Keďže sa skutku obžalovaný dopustil
verejne, na mieste verejnosti prístupnom, zároveň naplnil všetky znaky prečinu výtržníctva podľa §
364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný svojím konaním napokon naplnil aj prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zákona, pretože sa poškodenému zároveň vyhrážal ťažkou ujmou na

zdraví takým spôsobom, že u poškodeného to vzbudilo dôvodnú obavu. Obžalovaný svojím konaním
porušil záujem štátu na ochrane ľudského zdravia, záujem na ochrane pred nebezpečnými vyhrážkami
a násilnými útokmi proti jednotlivcovi, ako aj záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods.1, ods.4 Tr. zákona s
prihliadnutím na to, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi a zároveň vytvárať
podmienky na jeho výchovu, aby viedol riadny život a súčasne odradiť iných od páchania trestnej
činnosti. Trest má zároveň vyjadriť aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Preto pri určovaní
druhu a výmery trestu má súd prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. Na základe správ k osobe obžalovaného súd zistil, že do spáchania skutku nebol priestupkovo
riešený. V následnom období bol priestupkovo postihnutý najmä za porušovanie pravidiel cestnej
premávky a jeden krát za skutok z roku 2012 proti občianskemu spolunažívaniu, kde ako poškodená
vystupovala M. T.. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný jeden krát odsúdený v roku 1986 a

toho času sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený
nebol. Okrem tohto trestného konania sa voči obžalovanému iné trestné konanie nevedie. Na základe
uvedeného súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že do spáchania skutku viedol
riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ). Obžalovanému však priťažovalo, že súd mu ukladal trest zaviac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Preto súd ukladal obžalovanému trest úhrnný podľa
§ 41 ods.1 Tr. zákona a to za trestný čin najprísnejšie trestný podľa § 156 ods.3 Tr. zákona, kde je
ustanovená trestná sadzba na 2 až 5 rokov. Súd pri rozhodovaní o treste vzal do úvahy aj čas, ktorý

uplynul od spáchania skutku. Je treba mať na zreteli, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie proti
obžalovanému bol spáchaný dňa 29. 03. 2006, t. j. viac ako pred 8 rokmi. Súd z konania nezistil, že by
práve obžalovaný mal na dĺžke trestného konania podstatnú vinu.

Podľa čl. 48 ods.2, prvá veta Ústavy SR - každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods.1, veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - pri rozhodovaní
o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej
veci, uskutočnené v primeranej lehote, nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa § 2 ods.7 Tr. poriadku, každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z uvedených ustanovení možno vyvodiť jeden zo základných princípov zaručujúcich právo na

spravodlivý proces a to právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Primeranosť dĺžky konania
sa posudzuje s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu akými sú zložitosť prípadu, správanie
obžalovaného, postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, prípadne aj následky, ktoré pre
obžalovaného vyplývajú. Aj s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, možno
vyvodiť záver, že neprimeranosť dĺžky konania je jedným z kritérií, na ktoré treba prihliadnuť pri

rozhodovaní. V tomto konkrétnom prípade na dĺžke celého trestného konania má rozhodujúcu úlohu
skutočnosť, že vo veci bola viac krát podaná proti obžalovanému obžaloba, ktorá však zo strany
prokurátora bola opakovane vzatá späť za účelom doplnenia dokazovania. I keď je pravdou, že
doplnenie dokazovania bolo najmä na základe námietok obžalovaného a na preukazovanie jeho verzie
výpovede, ako aj s prihliadnutím na následok na strane poškodeného, ktorý bolo možné zistiť až s

odstupom času, na zjednanie nápravy v tomto konkrétnom prípade bolo potrebné, aby súd uvedené
porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote hodnotil ako jedno z kritérií pri ukladaní trestu
v prospech obžalovaného. Súd preto uložil obžalovanému alternatívny trest vo vzťahu k trestu odňatia
slobody a to trest peňažný vo výmere 1.000,00 € s prihliadnutím najmä na výchovný účel trestu a to vo
vzťahu k individuálnej i generálnej prevencii. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne

zmarený, súd ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na jeden rok. Súd má zato, že
taktouloženýtrestzodpovedávšetkýmokolnostiamzistenéhoprípaduajeuloženývsúladesozákonom.

Keďže súd uznal obžalovaného vinným, v súlade s ustanovením § 287 ods.1 Tr. poriadku ho zaviazal
na náhradu škody voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 677,18 € ako náhradu nákladov na

zdravotnú starostlivosť vynaloženú v prospech poškodeného L.. Z., ktorú škodu si poškodená poisťovňa
v trestnom konaní uplatnila a riadne zdokladovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).