Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 8, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200187
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713200187.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu Z. L.,

J.. XX.X.XXXX, G. L., G. Č.. XXXX/XX, zast. JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom vo Zvolene,
Sládkovičova 2, proti žalovanému nesvojprávnemu S. L., J.. XX.X.XXXX, G. L., Š. XXXX/XX, zast.
opatrovníčkou Z. Q., J.. X.X.XXXX, K. G. L., S..V.. Š. XXXX/XX, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.1.2013 doručil žalobca tunajšiemu súdu žaloba zo dňa 2.1.2013, ktorou sa domáhal vrátenia daru,
ktorý daroval žalovanému darovacou zmluvou zo dňa 30.5.1994 vo veľkosti 1 nehnuteľností vedených

na H. J. X. Č.. XXX H. L., ako parcely H. Č.. XXXX -zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX
S.X s rodinným domom súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX s garážou a drevárňou,
parcelu KNC XXXX záhradu vo výmere XXX S.X zapísanú v katastri nehnuteľností na Správe katastra
vo L. na liste vlastníctva č. XXX, H.. Ú.. L.. V roku 1994 mal darca svoj vlastný byt. Darca je v
príbuzenskomvzťahusobdarovanýmakootecasyn.Darovanímchceldarcaobdarovanémuzabezpečiť
vlastné bývanie. Dôvodom darovania bola aj tá skutočnosť, že darca bol vlastníkom štátneho bytu na
Q. W. vo Zvolene. Darovaciu zmluvu na základe plnomocenstva podpisovala matka žalobcu Q. L. a

žalovaný, syn S. L., J.. XX.X.XXXX, v tom čase ešte ako spôsobilý na právne úkony. Pri spisovaní
zmluvy žalovaný prisľúbil, že po návrate žalobcu z V. M. po ukončení sporu o štátny byt dar vráti
otcovi. V tom čase žil v spoločnej domácnosti darca, obdarovaný a matka darcu, teda stará matka
obdarovaného. Po návrate z prác z V. požiadal darca - žalobca od obdarovaného -žalovaného, aby mu
dar - darovaný podiel nehnuteľnosti vrátil. Žalovaný však pod vplyvom svojej matky, neskôr ustanovenej
kolíznej opatrovníčky odmietol dar žalobcovi vrátiť. Zdravotný stav žalovaného sa zhoršil natoľko, že
žalovaný bol právoplatným rozhodnutím OS Zvolen č.k. Nc/1225/97 pozbavený spôsobilosti na právne

úkony a uznesením OS Zvolen č.k. P 173/98 za kolízneho opatrovníka bol ustanovený žalobca. Neskôr
toto ustanovenie za kolízneho opatrovníka bolo zrušené a uznesením OS Zvolen č.k. 5P/485/2009 za
kolízneho opatrovníka žalovanému bola ustanovená jeho matka Z. Q., J.. X.X.XXXX. Obdarovaný sa
dlhšiu dobu správa k žalobcovi a k jeho matke v rozpore s dobrými mravmi. K darcovi sa správa vulgárne,
agresívne a táto agresivita sa prejavovala nielen voči nemu ale aj voči jeho matke, keď už od roku 2007
tieto skutočnosti potvrdila matka žalobcu vo svojom prehlásení zo dňa 26.9.2007 v ktorom sa vyjadrila,
že obdarovaný S. L. sa už dlhšiu dobu správa zle k nej ako aj k darcovi Z. L.. Z. zlé správanie sa

stupňuje a vyhráža sa žalobcovi aj jeho matke usmrtením. Toto správanie voči darcovi sa prejavovalo
aj v období, keď bol žalovaný spôsobilý na právne úkony a aj neskôr pozbavení spôsobilosti na právne
úkony. Z jeho správania má žalobca strach a bojí sa, že svoje vyhrážky splní a ohrozí jeho život, preto
sa mu radšej vyhýba. Výsledkom jeho agresívneho správania bolo aj ublíženie na zdraví žalovanýmmatke žalobcu v roku 2008, z ktorého bol žalovaný obvinený a bolo proti nemu vedené stíhanie, ktoré
bolo zastavené. Žalobca je presvedčený, že uvedeným konaním žalovaný naplnil skutkovú podstatu
ustanovenie § 630 OZ; vzniklo žalobcovi tak právo na vrátenie daru, čo žalovanému žalobca a jeho

matke niekoľkokrát oznámil. Žiadal o okamžité vrátenie daru. Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval tak,
žedarovanénehnuteľnostižalobcoviodmietolvrátiťaneustáletietoodmietavrátiť,pretožalobcapodáva
tento návrh a domáha sa vrátenia daru.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaný sa pojednávania nariadeného na deň 30.9.2013 nezúčastnil, hoci naň bol predvolaný riadne
a včas, svoju neúčasť včas neospravedlnil, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec
v tento deň v neprítomnosti žalovaného, keď v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len "O.s.p.") pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Dňa 8.1.2014 sa zúčastnil
pojednávania žalobca a opatrovníčka žalovaného.

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:

Z výpovede žalobcu ako účastníka konania súd zistil, že trvá na podanom návrhu. Čo sa týka jeho matky,
táto sa volá Q. L. a bývajú spolu v spoločnej domácnosti. Z. Q. je bývalá manželka, ktorá je určená za

opatrovníčku žalovaného, nepovažuje takéto rozhodnutia súdu za správne. Menovaná sa o žalovaného
vôbec nestará, zdržiava sa v Rakúsku, vidí ho jedenkrát za dva mesiace, nezaujíma sa o neho, len mu
posiela peniaze na účet. Čo sa týka vrátenia daru, domáha sa ho z toho dôvodu, že sa žalovaný voči
nemu a voči jeho matke nesprával dobrým spôsobom. Je pravdou, že posledný polrok až rok sa správa
slušne, ale len preto, že sa mu snaží vyhnúť, bojí sa, že keby sme sa stretli, ublížil by mu na zdraví.

Nechce však ako svojho otca ani vidieť, nerozprávajú sa spolu už 5 rokov. Syn býva v podnájme.
Predtýmmalsnímveľmiveľképroblémy,hrubosakunemusprával,ťahalhozanohypocelejmiestnosti,
minimálne 15 krát bola u nich polícia. Kvôli takémuto jeho správaniu nemohol spávať, liečil sa u O.. S..
V minulosti ho dokonca naháňal s nožom, urobil mu jazvu na tvári. K jeho matke sa správal veľmi hrubo,
asi pred dvomi rokmi na ňu kričal, aby mu dala pol milióna Sk, lebo ho na to nahovorila jeho matka. Aj

ona sa žalovaného bojí. Nikdy sa k nej nesprával, ako ku starej matke a navrhuje, aby si ju súd predvolal
a vypočul. Pokiaľ bývali ešte spolu, nikdy v živote nič okolo domu neurobil, ani sám sa o seba nevedel
postarať. Dokonca mu robil hanbu po celej ulici, vykrikoval na neho, on sa potom zle cítil pred susedmi,
pretože si zrejme mysleli, že to tak on vykrikuje. Syn ho doslova neznáša. Podiel do domu mu daroval
z toho dôvodu, lebo by bol prišiel o štátny dvojizbový byt. Domáha sa však teraz jeho vrátenia, lebo má

okrem neho ešte ďalšie deti a nevie, kde by prišiel, keby každému takýto podiel daroval.

Z vyjadrenia opatrovníčky žalovaného Z. Q. vyplýva, že nesúhlasí s podaním žaloby o vrátenie daru.
Tvrdenia žalobcu sa vôbec nezakladajú na pravde, najmä sa nezakladá na pravde to, že syn naháňal
žalobcu nožom, toto opísal žalobca len preto, aby očiernil svojho syna. Konflikty medzi žalobcom a

žalovaným trvajú asi 15 rokov a podľa jej názoru je to práve žalobca, kto tieto konflikty vyvoláva, nie
syn. Bola požiadaná synom, aby niečo robila, lebo žalobca ho v minulosti chcel silou - mocou dostať do
ústavu. Tri roky je syn odsťahovaný na L. K., má svoje vlastné bývanie, byt je odkúpený a nemusí ísť do
ústavu. Nie je to teda tak, ako to vykresľuje žalobca. To, že tvrdí, že ho syn napáda nožom, je výmysel
jeho, pričom nemôže zakázať synovi, aby sa žalovaný stretával so starou matkou. Nemôže taktiež za

to, že žalobca nenávidí syna tak, že ho nemôže ani cítiť. Čiastku, ktorá je predmetom sporu dobrovoľne
daroval synovi a nesúhlasí preto s tým, aby bol zaviazaný syn vrátiť darovanú čiastku, nakoľko ešte,
keď bol malý, mu bola táto 1-tina domu prisľúbená. Nevidí žiadny dôvod preto, aby súd žalobe vyhovel.
Aj pred začatím pojednávania sa žalobca vyhrážal pred pojednávacou miestnosťou synovi, že ak bude
vypovedať pred súdom, nebude mať prístup do domu. Pracuje dva týždne v zahraničí, dva týždne je na

Slovensku. Počas jej neprítomnosti, keď pracuje v zahraničí sa syn vie o seba postarať, vie si nakúpiť
navariť, a je s ním v kontakte.

Z výpovede svedkyne Q. L. súd zistil, že čo sa týka vzťahu s vnukom S., tento je veľmi dobrý. Správa
sa ku nej vnuk veľmi dobre, celé sviatky bola u neho. Keď k nemu príde, všetko jej urobí, postará sa

o ňu, má všade poriadok, čistotu, robí si toto všetko sám, je úplne schopný sám sa o seba postarať.
Nestalo sa v poslednom období, že by sa jej vnuk vyhrážal, alebo že by mala obavy o svoj život. Čo sa
týka jeho správania sa voči žalobcovi, uznáva, že tieto vzťahy medzi nimi nie sú najlepšie, ale na druhej
strane tvrdí, že keď bol vnuk chorý, bolo treba s ním miernejšie zaobchádzať a nie tak, ako sa k nemusprával žalobca, že bol voči nemu zúrivý. Má vnuka najradšej z celej rodiny. Nesúhlasí preto s tým, aby
bol zaviazaný vrátiť dar, ktorý dostal od otca, ak by sa tak stalo, ona by mu dala svoju čiastku. Uznáva
tiež, že keď bol vnuk chorý psychicky, správal sa aj ku nej vulgárne a nevhodne, avšak posledných 5

rokov je vnuk samostatný, inteligentný, vie si poriadiť, navariť, posledných 5 rokov sa takto ku nej vôbec
nespráva, práve naopak, správa sa ku nej veľmi dobre. Čo sa týka jej vzťahu k žalobcovi, s týmto nemá
dobrý vzťah, viackrát mali spolu konflikty, bol to práve žalobca, ktorý ju bíjal, bíjaval ju aj po hlave,
niekedy jej nadáva vulgárne, viackrát to oznámila na polícii. Žalobca je niekedy normálny, niekedy sa
správa takýmto spôsobom nevhodne. Posledných 5 rokov sa vnuk k nej správa veľmi pekne, nenadáva

jej vulgárne, ani nemá obavu o svoj život. Keď k nej príde na návštevu, žalobca radšej odíde. Podpísala
prehlásenie preto, lebo sa takto vnuk správal v čase, keď bol chorý, čo bolo zhruba asi v období 5
rokov naspäť. Podpísala čestné prehlásenie zo dňa 14. 11. 2008, nakoľko jej žalobca povedal, aby to
len podpísala, že je to dobré.

Z výpovede svedkyne Q. H. súd zistil, že k predmetu sporu môže povedať toľko, že keď žil jej otec s

mamou, teda starou mamou S., starali sa spoločne výlučne oni o S.Š., ani jeden z rodičov sa o neho
nestaral, nedávali mu žiadne výživné. Keby mu dávali výživné, mohol mať za to byt. Štvrtinu domu
dostal od svojho otca za to, že mali zobrať byt žalobcovi, a preto napísal čiastku domu na S.. Chlapec
bol tak psychicky na dne, že ho chcel dať žalobca do ústavu. Zasiahla jeho matka, t.j. opatrovníčka,
súčasná opatrovníčka S., zobrala ho z domu, kde býval so žalobcom a dala ho na privát. Chlapec tu býva

sám, sám sa o všetko stará, normálne sa správa. Vzťahy medzi nimi sú normálne, často sa nestýkajú,
lebo každý z nich býva inde, len keď sa náhodou stretnú. Synovec S. sa správa ku starej matke tak,
ako by bola jeho mama, pretože sa táto starala o neho od malička. Žalobca sa o syna vôbec nestaral
neprihovoril sa mu a keď tak, len nevhodným spôsobom. Podľa jej názoru je to práve žalobca, kto
vyvoláva konflikty so svojim synom. Keď mal synovec 15 rokov, starý otec, t.j. jej otec povedal, že vnuk

bude mať časť z domu, lebo ho brali ako svoje ďalšie dieťa, keďže ho vychovali. Nebola svedkom toho,
že by sa žalovaný správal vulgárne, alebo že by sa vyhrážal smrťou svojej starej matke. Je pravdou, že
jedenkrát ju sotil, spadla zlomila si krček, čo bolo pred 8-10 rokmi. V tom čase bol žalovaný chorý, liečil
sa. Teraz sa pekne správa, aj predtým sa správal k starej matke pekne, len tento jedenkrát, zrejme vtedy
nevie, či bol nahnevaný, alebo čo sa stalo, že ju sotil. Čo sa týka jeho správania sa k žalobcovi, tohto

nechce ani vidieť. Nebola svedkom toho, že by sa vyhrážal žalobcovi smrťou, alebo že by mu vulgárne
nadával. Má vedomosť o tom, že sa žalovaný so žalobcom vôbec nestretávajú, nerozprávajú sa spolu
viac ako tri roky. Synovi daroval štvrtinu z toho dôvodu, že mu mal štát zobral štátny byt, bál sa, že mu
to zoberú a chcel teda prepísať štvrtinový podiel buď na dcéru, alebo syna. Dcéra bola malá, preto ho
prepísal na syna. Teda dôvodom darovania bola tá skutočnosť, že sa bál, že mu zoberú byt.

Z darovacej zmluvy zo dňa 30.5.1994 súd zistil, že žalobca ako darca na jednej strane a žalovaný ako
obdarovaný na strane druhej uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou žalobca daroval žalovanému sporné
nehnuteľnosti v podiele 1 do podielového spoluvlastníctva; podľa rozhodnutia bol vklad vlastníckeho
práva podľa tejto zmluvy do katastra nehnuteľností povolený dňa XX.X.XXXX pod č. I. XXX/XXXX (č.l.

4 spisu).

Z výpisu z X. Č.. XXX K. H..Ú.. L. zo dňa 29.12.2012 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že žalovaný je zapísaný ako
podielový spoluvlastník (so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/4 k celku) nehnuteľností - rodinného
domu súp. č. XXXX postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX a pozemkov parc. č. XXXX o výmere

XXX S.X (L.), parc. č. XXXX o výmere XXX S.X (zastavané plochy a nádvoria).

Z čestného prehlásenia nedatovaného, podpísaného Q. L., J.. XX.X.XXXX -matkou žalobcu, súd zistil,
že syn - žalobca v čase, keď ju splnomocňoval pred notárkou svojim podpisom na spísanie darovacej
zmluvy sa nevedel rozhodnúť, či má svoj podiel darovať svojmu synovi S. alebo svojej sestre Q. H.. S.

L. mu darovaný podiel po návrate z V. odmietol vrátiť. V prípade, ak by bol túto nehnuteľnosť daroval
sestre Q. H., táto by mu darovanú nehnuteľnosť vrátila. (č.l. 6 spisu)

Z rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. Nc/1225/97-25 zo dňa 25.2.1998, právoplatným dňa
9.3.1998 súd zistil, že žalovaný S. L., nar. XX.X.XXXX bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v

celom rozsahu. (č.l. 7-9 spisu)

Z prehlásenia Q. nar. XX.X.XXXX dátum vyhotovenia nečitateľne prepisovaný, súd zistil, že žalovaný
ako obdarovaný sa už dlhšiu dobu správa zle ku nej ako aj k darcovi JC.. Jeho zlé správanie sa stupňuje,vyhráža sa im usmrtením. Z tohto dôvodu chcú, aby darovacia zmluva bola zrušená a aby ideálna 1
nehnuteľností bola znova prevedená na darcu Jána Zaťku, aby mohol s týmto nakladať. (č.l.10-11 spisu)

Uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. P 173/98-39 zo dňa 17.11.1998 bol ustanovený
nesvojprávnemu S. opatrovník v osobe JC.. (č.l. 13-14 spisu)

Uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/485/2009-233 zo dňa 27.3.2012 bola za opatrovníčku
ustanovená Z. na ochranu jeho práv a záujmov. (č.l. 17-18 spisu)

Z oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Zvolene zo dňa 29.10.2013, súd zistil, že vo
veci rodiny L. sú na Obvodnom oddelení evidované viaceré priestupkové spisové materiály, ktoré boli
predložené na Okresný úrad vo Zvolene, odbor všeobecnej vnútornej správy k prejednaniu. Z týchto
materiálov súd zistil, že vo februári až v júni 2011 boli na útvar Policajného zboru oznámené podozrenia
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v rodine L. keď v jednom prípade oznámenie

podal dňa 2.1.2011 Z. pričom medzi ním a jeho synom S. malo prísť ku konfliktu a tento si nevyžiadal
lekárske ošetrenie. V ďalšom prípade sa spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu mal
dopustiť dňa 2.1.2011 Z., keď svoju matku Q. mal držať pod krkom, nadávať jej a kričať po nej. Ďalej dňa
2.1.2011 mal Z. v presne neurčenom čase vulgárne urážať svojho syna S. a nadávať mu. Dňa 29.3.2011
mal Z. nadávať svojej matke -oznamovateľke Q.. Dňa 21.6.2011 sa mala priestupku dopustiť Z., tým,

že mala narúšať občianske spolunažívanie nepravdivým obvinením z priestupku. (č.l. 51-56 spisu.)

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná. Súd mal preukázané, že sporné nehnuteľnosti na X. v podiele 1 daroval žalobca darovacou
zmluvou žalovanému dňa 30.5.1994, tento je v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísaný ako
ich podielový spoluvlastník. Obdarovaný - žalovaný S. bol rozsudkom tunajšieho súdu v roku 1998
pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu s diagnózou paranoidná schizofrénia defecta.

V súčasnosti je jeho opatrovník jeho matka Z., ktorá súdu uviedla, že tvrdenia žalobcu sa vôbec
nezakladajú na pravde. Konflikty medzi žalobcom a žalovaným trvajú asi 15 rokov a podľa jej názoru
je to práve žalobca, kto tieto konflikty vyvoláva. Tri roky je už žalovaný odsťahovaný na L. má tam
svoje vlastné bývanie, byt je odkúpený a nemusí ísť do ústavu. Čiastku, ktorá je predmetom sporu
dobrovoľne daroval žalobca synovi a nesúhlasí preto s tým, aby bol zaviazaný syn vrátiť darovanú

čiastku. Vykonaným dokazovaním najmä výsluchom žalobcu ako účastníka konania a tiež svedkýň
Q. KQ. ako aj z listinných dôkazov mal súd preukázané, že neboli splnené podmienky na vrátenie
darovaných nehnuteľností, ako sa toho domáhal žalobca. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by sa
žalovaný voči nemu správal tak, že by to hrubo porušovalo dobré mravy, keď nemal preukázané žiadne
také jednostranné správanie žalovaného, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy, resp. jednostranné

sústavné správanie žalovaného, ktoré by svojou povahou a trvaním nadobudlo intenzitu hrubého
porušeniadobrýchmravov.Čosatýkadôvodovžalobcunavráteniedaru,žedarovalsvojspoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach žalovanému z dôvodu, aby neprišiel o štátny byt, a že žalovaný mu prisľúbil,
že mu tento dar vráti po návrate žalobcu z V., súd považoval za právne irelevantné, nakoľko o darovanie
by nešlo ak darovacia zmluva by obsahovala nejaký príkaz spočívajúci v tom, že to v konečnom

dôsledku prinesie majetkový prospech darcovi. Pokiaľ ide o ďalší tvrdený dôvod na vrátenie daru,
dokazovaním sa nepotvrdilo, že by sa žalovaný agresívne správal k žalobcovi a k jeho matke. Z
oznámení Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Zvolene súd mal preukázané, že vo veci rodiny
Zaťkovej sú na Obvodnom oddelení evidované viaceré priestupkové spisové materiály z roku 2011. Z
týchto materiálov súd zistil, že opakovane boli na útvar Policajného zboru oznámené podozrenia zo

spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v rodine L. keď sa jednalo v jednom prípade
o konflikt medzi žalobcom a žalovaným a v troch prípadoch bola privolaná polícia na základe toho, že
žalobca Z., mal svoju matku Q. držať pod krkom, nadávať jej a kričať po nej a taktiež mal vulgárne
urážať svojho syna S. - žalovaného. Aj z výpovede Q. matky žalobcu a starej matky žalovaného
mal súd preukázané, že táto má vzťah so žalovaným veľmi dobrý a práve vzťah so žalobcom nie je

dobrý, viac krát mali spolu konflikty. Z dokazovania vyplýva záver, že problémy vo vzťahoch žalobcu a
žalovaného sú vzájomné a dlhodobé, pričom ich spôsobuje vzájomná apatia a nedostatok vzájomnej
komunikácie a pochopenia sa. Súd nemal preukázané akékoľvek správanie žalovaného, ktoré by bolo
možné označiť za hrubo rozporné s dobrými mravmi. Za tohto stavu možno uzavrieť, že účinkami platneuzavretej darovacej zmluvy sú účastníci konania naďalej viazaní a neboli splnené zákonné predpoklady
na vrátenie daru žalobcovi. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci bol plne úspešný žalovaný, a preto mu vzniklo voči
žalobcovi právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania, pričom tento si žiadne trovy

nežiadal priznať, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1

prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).