Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 14, 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612205516
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2612205516.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky: R. Z., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX O., Ľ.. T. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Elenou Tencerovou,
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie 901 01 Malacky, Nádražná 1911, proti odporcovi: 1/ F.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Z., C. XX a 2/ L - TRANS Logistics, s.r.o., IČO: 43984231,
Staničná 12, 900 51 Zohor, právne zastúpený: JUDr. Gabrielou Čerňancovou, advokátkou, so sídlom
Karadžičova 7, 811 09 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu
škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh voči odporcovi v 2. rade zamieta.

Súd zastavuje konanie voči odporcovi v 1. rade.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania odporcovi v 1. rade v sume 58,50
€, odporcovi v 2. rade v sume 652,87 € a vedľajšiemu účastníkovi v sume 39,80 €, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Trovy konania na súdnom poplatku znáša štát.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na OS Senica dňa 5.6.2012 domáhala, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým zaviaže odporcu v 1. rade na zaplatenie sumy 981,62 €, ktorá suma pozostáva z náhrady za
bolesť v sume 744,50 € a z náhrady straty na zárobku v sume 237,12 €, ktorú škodu jej odporca v
1. rade spôsobil svojím zavineným konaním kvalifikovaným ako priestupok, za ktorý bol uznaný vinným

rozhodnutím ODI OR PZ v Bratislave IV, č. k. ORP-P-465/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 8.8.2011. Tomuto
návrhu súd v celom rozsahu vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. 7Ro/131/2012-38 zo dňa 19.2.2013,
ktorý však odporca v 1. rade napadol riadne a včas odporom.

Následne súd v nadväznosti na návrh navrhovateľky doručený súdu dňa 31.5.2013 prostredníctvom jej
právneho zástupcu, uznesením č. k. 7C/28/2013-78 zo dňa 27.6.2013 pripustil zmenu návrhu tak, že
pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpil odporca v 2. rade a zároveň pripustil zmenu petitu
návrhu tak, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu ako
aj nahradiť trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 13.7.2013.Uznesením, č. k. 7C/28/2013-96 zo dňa 24.9.2013 súd ďalej pripustil, aby do konania na strane odporcu
v 2. rade vstúpil vedľajší účastník, a to spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, vedľajšieho účastníka,

odporom odporcu v 1. rade, písomným vyjadrením navrhovateľky k odporu odporcu v 1. rade, písomným
vyjadrením odporcu v 2. rade, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka, vyšetrovacím spisom
Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, ako aj ostatným obsahom
súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľky, jej právnej zástupkyne, ako aj písomných podaní vo veci vyplýva, že táto
trvá na podanom návrhu v zmysle zmeny pripustenej uznesením hore uvedeným. Po dopravnej nehode

má navrhovateľka, podľa vlastného tvrdenia, zdravotné problémy spočívajúce v bolestiach hlavy a ľavej
ruky. Na PN s ťažkosťami po dopravnej nehode po 7.11.2010 nebola. Právna zástupkyňa navrhovateľky
uviedla, že túto zastupovala aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní a ona ani navrhovateľka neboli
informované o tom, a nikde tam ani neodznelo, že odporca v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu v čase,
keďbolvpráci,tátoskutočnosťnevyplýva,anizrozhodnutiaopriestupku.Oskutočnosti,ktozavzniknutú

škodu zodpovedá sa dozvedela až po tom, ako bolo vytýčené 1. pojednávanie vo veci na OS Senica.
V deň pojednávania právnu zástupkyňu telefonicky kontaktoval odporca v 1. rade, od ktorého sa až v
tento deň dozvedela, že pracuje ako vodič z povolania a to, kto je jeho zamestnávateľ.

Z výsluchu odporcu v 1. rade ako aj z jeho odporu podanému proti platobnému rozkazu vyplýva, že s
návrhom nesúhlasí. Bránil sa tým, že nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko v čase, kedy došlo

k dopravnej nehode plnil si pracovné úlohy pre svojho zamestnávateľa - odporcu v 2. rade. Odmietol
tvrdeniaprávnejzástupkynenavrhovateľky,žesaotejtoskutočnostidozvedelaažv1.deňpojednávania.
Doznal, že dňa 11.6.2013 telefonoval právnej zástupkyni navrhovateľky s cieľom zistiť, prečo neprišli na
pojednávanie, načo mu ona odpovedala, že podali návrh na pribratie ďalšieho účastníka do konania, čo
si predtým nevšimla. Uviedol, že hneď ako bol vypočúvaný na polícii po dopravnej nehode hovorilo sa

o tom, že sa mu dopravná nehoda stala v pracovnej dobe, že vlastníkom vozidla je odporca v 2. rade,
že vozidlo je poistené. Má za to, že celá záležitosť sa mohla riešiť cez poisťovňu. Ak právna zástupkyňa
navrhovateľky túto zastupovala aj na polícii, muselo tam odznieť, že spôsobil dopravnú nehodu v čase,
keď bol v práci a že vozidlo patrí odporcovi v 2.rade. Naviac poukázal na znalecký posudok MUDr.
Labaša, vypracovanom vo veci vedenej na ODI OR PZ v Malackách, č. k. ORP-6/DI-MA-2011, v ktorom

je konštatované, že navrhovateľka ešte v minulosti bola liečená na problémy, ktoré uvádza ako následok
dopravnej nehody.

Právny zástupca odporcu v 2. rade v jeho výpovedi, ako aj v písomnom vyjadrení vo veci uviedol, že
má za to, že nárok navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v 2. rade je premlčaný a žiada tento zamietnuť.
Tvrdenia právnej zástupkyne navrhovateľky, že sa dozvedeli, kto je zodpovedný za škodu až v deň

1. pojednávania, odmietol. Vzhľadom na charakter škodového vozidla dá sa len ťažko predpokladať,
že by ho vlastnila fyzická osoba. Právna zástupkyňa navrhovateľky mala viacero možností, ako zistiť,
komu patrí škodu spôsobiace vozidlo. Stačilo kliknúť cez internet na stránku Slovenskej kancelárie
poisťovateľov. Uplatnenú náhradu škody bolo potrebné adresovať vo vzťahu buď k prevádzkovateľovi
vozidla, alebo k poisťovni. Skutočnosť, že škodové vozidlo patrí odporcovi v 2. rade sa navrhovateľka

ako aj jej zástupkyňa mohli dozvedieť už začiatkom vyšetrovania.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade sa v plnom rozsahu stotožnila s tým,
že odporca v 1. rade nie je v danom spore pasívne legitimovaný a pasívne legitimovanou osobou je
odporca v 2. rade v zmysle § 420 ods. 2 OZ, vo vzťahu ku ktorému je však návrh premlčaný, rovnako tak,
stotožnila sa a osvojila si tvrdenia právneho zástupcu odporcu v 2. rade a s jeho písomným vyjadrením

vo veci. Žiadala návrh zamietnuť voči odporcovi v 1. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie a voči
odporcovi v 2. rade z dôvodu premlčania.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, ODI v Malackách ČVS: ORP-6/DI-
MA-2011, č.l. 40 spisu - Záznam z výsluchu odporcu v 1. rade zo dňa 20.9.2010 vyplýva, že odporca v1.rade už na polícii uviedol, že majiteľom škodového vozidla je odporca v 2. rade. Z č. l. 48 uvádzaného
spisu - Záznam dopravnej nehody zo dňa 20.9.2010 podpísaným aj navrhovateľkou, okrem iného
vyplýva,že nájomcomškodovéhovozidlabolodporcav2.radeavozidlobolopovinnezmluvne poistené

v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

Podľa § 427 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, (ďalej aj len „OZ“) fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako
zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých

na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 106 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným
činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať
rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Podľa R 3/1984 (s. 18 ods. 2): Postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať
porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou , ktorá je
vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného
prostriedku.

Súdzvýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľkyvzmyslejehozmeny

je nedôvodný. Súd pred tým ako pristúpil k riešeniu otázky uplatneného premlčania nároku na náhradu
škody v zmysle § 106 OZ zaoberal sa pasívnou legitimáciu odporcu v 1. rade. V danej veci mal súd
bez pochýb preukázané, že odporca v 1. rade ako vodič škodového vozidla porušením svojej právnej
povinnostispôsobildňa19.9.2010dopravnúnehodu.Nakoľkoskutoknenaplnilznakyskutkovejpodstaty
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, keďže u poškodenej - navrhovateľky

nebolo preukázané, žeby v dôsledku škodové konania odporcu v 1. rade utrpela zranenia, ktoré by
jej aspoň na krátky čas sťažili obvyklý spôsobom jej života, pričom krátkym časom rozumie sa doba
okolo 7 dní, bol skutok postúpený na oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, ODI v Malackách na
prejednanie priestupku. Odporca v 1. rade bol uznaný vinným rozhodnutím o priestupku vydaným ODI
OR PZ v Bratislave IV, č. p.: ORP-P-465/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 8.8.2011. Súd skúmal zodpovednosť

za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 v spojení s 420 OZ. Mal za
preukázané, že odporca v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu pri plnení svojich pracovných úloh, počas
trvania pracovného pomeru, jazdu mal oprávnenú, nariadenú zamestnávateľom, a preto z hľadiska
zodpovednosti za škodu je vylúčené, aby odporca v 1. rade bol zodpovedný za škodu podľa § 420 ods.
1 OZ popri odporcovi v 2. rade, ktorý je zodpovedný podľa § 427 OZ. Uvedené vyplýva aj z judikátu

JUD2146SK-1 Cz 101/77 „Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá
prevádzateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 OZ), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť vodiča
motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodnej udalosti poškodenému porušením
právnej povinnosti (§ 420 OZ), pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 ods. 2 OZ. Z
uvedeného dôvodu, súd konanie voči odporcovi v 1. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie zastavil.

V ďalšom sa súd zaoberal otázkou premlčania náhrady škody v zmysle § 106 OZ, keďže odporca v
2. vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na náhradu bolestného a straty na
zárobku ide o dva nároky z komplexu práv, ktoré tvoria právo na náhradu škody na zdraví. Pri práve
na náhradu škody na zdraví zákonodarca vylučuje objektívnu premlčaciu dobu, a teda uplatňuje sa ibadvojročná subjektívna premlčacia doba. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby je potrebné,
aby boli splnené dve podmienky, a to čas, kedy sa poškodený dozvie o škode, avšak kvalifikovane tak,
aby mohol škodu určitého druhu a rozsahu uplatniť na súde s tým, že bude mať možnosť túto škodu

i vyčísliť. Druhou podmienkou, ktorá musí byť splnená pre začatie behu subjektívnej 2- ročnej doby je
skutočnosť, že poškodený má vedomosť, ktorý subjekt za túto škodu zodpovedá, teda zákonodarca má
na mysli fakt, že nie je možné mechanicky s dátumom vzniku škodovej udalosti spájať aj začiatok behu
subjektívnej doby. Prvá kumulatívna podmienka pre začatie plynutia subjektívnej doby na uplatnenie
nároku na náhradu za stratu na zárobku bola splnená najneskôr dňa 6.12.2010, t.j. deň vydania

potvrdenia zamestnávateľom navrhovateľky o ušlom zárobku a nároku na náhradu bolestného dňa
6.4.2011, t. j. deň vypracovania znaleckého posudku znalcom Prof. MUDr. Petrom Labašom, CSc vo
veci vednej na OR PZ v Malackách, č. k. ČVS: ORP-6/DI-MA-2011, keďže určenie výšky náhrady za
bolestné na rozdiel od určenia výšky náhrady za stratu na zárobku je závislé od znaleckého posudku (R
28/1970). „Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti
poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu

poškodeného“.(R68/2003).Druhákumulatívnapodmienka,t.j.kedysanavrhovateľkadozvedela,ktoza
škodu zodpovedá, bola splnená dňa 20.9.2010, nakoľko zo záznamu z dopravnej nehody podpísanom
aj navrhovateľkou, okrem iného vyplýva, že nájomcom škodového vozidla bol odporca v 2. rade a vozidlo
bolo povinne zmluvne poistené v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Z uvedeného je zrejmé,
že obrana právnej zástupkyne navrhovateľky, že navrhovateľka ako aj ona nadobudli vedomosť o tom,

že za škodu zodpovedá odporca v 2. rade z dôvodu, že je prevádzkovateľom škodového vozidla a škoda
bola spôsobená odporcom v 1. pri plnení svojich pracovných úloh, počas trvania pracovného pomeru,
až v deň prvého pojednávania vo veci, neobstojí. Právna zástupkyňa navrhovateľky túto zastupovala
aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto ako osoba znalá práva s prihliadnutím na všetky
okolnosti, mala poznať právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného

prostriedku. Navrhovateľka sa obrátila na súd so svojím návrhom na náhradu škody voči odporcovi v 2.
rade dňa 31.5.2013, keďže premlčacia lehota na uplatnenia práva na náhradu straty na zárobku uplynula
dňom 6.12.2012 a náhrady bolestného dňa 6.4.2013, súd uzavrel, že námietka premlčania vznesená
odporcom v 2. rade je dôvodná a návrh zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd uložil navrhovateľke podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 652,87 €, ktoré v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), pozostávajú z:

- odmena advokáta v sume 180,08 € za 4 úkony právnej pomoci : 3 á 51,45 € prevzatie a príprava
zastupovania, vyjadrenie sa vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa 24.9.2012 a vyhlásenie rozsudku
dňa 14.10.2012 1 z 51,45 € t. j. 25,73 €

- 4 x režijný paušál v sume 7,81 € rok 2013 = 31,24 €

- cestovné v sume 84,15 €

- poplatok za vyhotovenie fotokópii zo súdneho spisu v sume 2,40 €

- náhrada za stratu času v sume 247,19 € ( rok 2013 19 x 13,01 €)

Spolu trovy právneho zastúpenia s 20 % DPH = 652,87 €

Vedľajší účastník si uplatnil cestovnú náhradu podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách,
a to za 1 pracovnú cestu na trase Bratislava - Senica a späť osobným motorovým vozidlom Škoda

Fábia, EČ: BA-154TR v deň 24.9.2013 v sume39,80 €. Iné trovy konania nežiadal.

O trovách konania odporcu v 1. rade súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., a teda zaviazal
navrhovateľku ako účastníčku, ktorá zavinila, že konania voči odporcovi v 1. rade muselo byť zastavené

pre nedostatok pasívnej legitimácie, zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania vyplývajúce zo spisu t.
j. zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 58,50 €, keďže iné trovy konania si odporca v 1. rade
neuplatnil.

Zároveň súd vyslovil, že trovy konania na súdnom poplatku z predmetu konania v sume 58,50 € znáša
štát, pretože navrhovateľka bola od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. ch/
zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení a odporca

v 2. rade bol v spore úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)