Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 10, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214478
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812214478.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Úderníckač.5,IČO35724803,zastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: G. B., nar. XX.X.XXXX,
bytomY.,R.XXX/XXX,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu:Združenienaochranuobčana
spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 476 778, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, vedľajší účastník v
konaní zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, ul. J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.858,96
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ýzaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania

v sume 857,23 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným proti odporcovi domáhal sa zaplatenia sumy 1.858,96 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania od 17.8.2011 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil
tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 medzi postupcom GE Money,
a.s.anavrhovateľompostúpilpostupcananavrhovateľapohľadávkuvočiodporcovi.Postupcaaodporca
uzavreli dňa 15.9.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol

odporcovi úver vo výške 1.991,64 eur a odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca si túto povinnosť zo zmluvy neplnil a s
plnením sa dostal do omeškania. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 1.968,96 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny 1.652,41 eur, riadneho úroku
210,31 eur, zmluvnej pokuty 80,36 eur a poplatkov 25,88 eur. Záväzok voči navrhovateľovi odporca
uznal v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu aj nákladov inkasného konania, ktoré si
navrhovateľ neuplatňuje. Po postúpení pohľadávky odporca uhradil sumu 40,- eur a 70,- eur a ku dňu

podania návrhu na súd pohľadávka voči odporcovi predstavovala sumu 1.858,96 eur. Navrhovateľ si
uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc 24.9.2009. V konaní
zástupca navrhovateľa uviedol, že odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.991,64
eur, odporca sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 24. mesačných splátkach po 100,48 eur. So splácaním
3 splátok sa odporca dostal do omeškania a v dôsledku toho došlo k mimoriadnej splatnosti celej dlžnej
sumy 4.6.2009. Vzhľadom k tomu, že odporca podpísal Dohodu o uznaní záväzku dňa 26.3.2011, došlo
k predĺženiu premlčacej lehoty, a preto nárok navrhovateľa nie je premlčaný.Odporca sa na pojednávanie nedostavil, k návrhu navrhovateľa sa nevyjadril, v konaní zostal nečinný.

V priebehu konania oznámil do konania svoj vstup ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dohoda o

uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku je vopred pripraveným formulárom, pričom odporca
nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné
podmienky - predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, ktoré sú
absolútne neplatné. Uviedol tiež, že vyhlásenie odporcu o vedomosti premlčania dlhu je skryté do
dohody o splátkach, pričom navrhovateľovi šlo o predĺženie premlčacej lehoty pod zámienkou ponuky
splátok. Podľa jeho názoru je uzatvorenie takejto dohody v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.

8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku
spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si odporca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie
a jej uzatvorenie mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukázal aj na to, že v dohode je uvedený dátum uzavretia zmluvy, na základe ktorej vznikol záväzok

odporcu15.9.2008,pričomzmluvabolauzavretá16.9.2008aistinauvedenávdohodejenezrozumiteľná
a neurčitá. Zároveň vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania. Pokiaľ ide o samotnú
zmluvu o úvere, poukázal na to, že v nej chýba údaj o ročnej úrokovej sadzbe, RPMN nezodpovedá
skutočnosti, v zmluve teda chýbajú obligatórne náležitosti.

Súd konal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a

vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
oboznámením obsahu zmluvy o úvere zo dňa 16.9.2008, Obchodných podmienok pre úver a vydávanie
a používanie platobnej karty (ďalej len „Všeobecného podmienky“), platobnej histórie, sadzobníka
poplatkov, pokusu o zmier zo dňa 20.7.2012, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 26.3.2011, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2009 a prílohy k tejto zmluve,

vyjadrení navrhovateľa zo dňa 26.10.2012, 12.2.2013 a 12.3.2013, vyjadrení vedľajšieho účastníka zo
dňa 7.11.2012 a 13.3.2013, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový
a právny stav:

Dňa 16.9.2008 uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou GE Money, a.s.
Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi

vo výške 60.000,- Sk. Odporca sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť v 24 mesačných splátkach po 3.027,-
Sk vždy k 15 dňu v mesiaci počnúc 15.10.2008. Celkom sa odporca zaviazal uhradiť sumu 72.648,-
Sk. RPMN na úver bola dohodnutá vo výške 20,85%. Odporca uhradil 5 splátok po 100,48 eur a to
dňa 15.10.2008, 18.11.2008, 16.12.2008, 15.1.2009 a 15.4.2009. Ďalšie splátky odporca už neuhradil
a dňa 4.6.2009 došlo k zosplatneniu úveru v zmysle bodu 7.3 Všeobecných podmienok. Z vyjadrenia

navrhovateľa zo dňa 12.3.2013 vyplýva, že z úhrad odporcu bola na istinu započítaná suma celkom
339,23 eur, zvyšok bol započítaný na úrok (153,87 eur) a poplatky za vedenie účtu (9,28 eur)..

Dňa 15.12.2009 došlo medzi GE Money, a.s. a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluvy vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči odporcovi.
Podľaúdajovuvedenýchvprílohekzmluveopostúpenípohľadávokvyplýva,žepohľadávkutvorilasuma

vo výške celkom 1.968,96 eur. Ako vyplýva z návrhu navrhovateľa, odporca po postúpení pohľadávky
uhradil dňa 31.5.2011 sumu 40,- eur a dňa 16.8.2011 sumu 70,- eur. Pokusom o zmier zo dňa 20.7.2012
vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 2.385,67 eur do 27.7.2012.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 26.3.2011 vyplýva, že túto dohodu
podpísal zástupca navrhovateľa a odporca. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka

vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi GE Money, a.s. zo
zmluvy zo dňa 15.9.2008 v sume 1.652,41 eur a náklady na inkasné konanie v sume 105,- eur. Forma
splatenia úveru v dohode bola dohodnutá v splátkach po 20,- eur mesačne k 25. Dňu v mesiaci a dátum
1. Splátky bol dohodnutý dňa 25.4.2011.Dňa 17.10.2012 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
vstup do konania na strane odporcu. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 7.11.2012 poukázal
na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a
dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka
o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť

súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky
splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej
uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a
lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ
so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po

vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach
dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4
citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné
dojednanie a nemožno naň prihliadať. V konaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa

vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 15.8.2012, a dlh sa stal splatným dňa
4.6.2009. Zastával názor, že ako vedľajší účastník má právo vzniesť námietku premlčania v konaní, inak
by postavenie vedľajšieho účastníka stratilo v konaní zmysel. Poukázal na nedostatky úverovej zmluvy,
kde sa nenachádza dátum konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej úrokovej sadzbe a ani RPMN podľa
jeho názoru nezodpovedá skutočnosti. Návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť a v konaní si uplatnil nárok

na náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený

zmluvou o úvere, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval
jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadomna právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že

zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď
nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne
upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho

zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné
vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia
o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta
druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by
inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. Súd teda dospel k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku. Súd sa
preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa vyjadrenia
navrhovateľa došlo k zosplatneniu celej dlžnej sumy ku dňu 4.6.2009. Ako bolo uvedené, na predmetný
vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je

trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy
je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže
splatnosť dlžnej sumy nastala 4.6.2009, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr
4.6.2012. Návrh vo veci samej podal dňa 15.8.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto

súd považoval jeho návrh za premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj
jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z
omeškania.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami

predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Uvedenú dohodu súd považuje za absolútne neplatný
právny úkon predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohoda
je ako formulár vopred pripravená navrhovateľom, obsahuje vopred pripravené vyhlásenie odporcu
ako dlžníka o uznaní záväzku, ktoré uznanie je jednostranným právnym úkonom a má vždy iniciatívne
vychádzať z vôle dlžníka a nie veriteľa. Rovnako je zrejmé, že bola uzavretá a podpísaná len a len

z iniciatívy navrhovateľa /prostredníctvom zástupcu p. S./, ktorý takýmto spôsobom oslovuje viacerých
spotrebiteľov /súd má túto skutočnosť preukázanú z veľkého množstva iných súdnych konaní vobdobnýchveciach/ podzámienkouuzavretiadohodyosplátkach,pričomodporcaakospotrebiteľnebol
zrejme vôbec informovaný o tom, že podpisuje aj jednostranné vyhlásenie o uznaní záväzku a rovnako
vyhlásenie o vedomosti, že dlh je premlčaný. Vierohodnosti tvrdenia vedľajšieho účastníka nasvedčuje

i samotný obsah dohody, keď je v časti uznania záväzku vypísaná len suma istiny, príslušenstvo k istine
vôbec nie je uvedené, teda ani uznané a dátum uzavretia zmluvy uvedený v dohode, nie je totožný s
dátumom uzavretia zmluvy o úvere. Súdu je z jeho činnosti známe, že dohoda o uznaní záväzku bola
v obdobných prípadoch uzatváraná len ako dohoda o splátkach, dlžník nikdy nebol upovedomený o
tom, že ide aj o uznanie záväzku a o následkoch takéhoto úkonu. Len ťažko potom možno uvažovať

o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu a výšky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pokiaľ bolo
účelom návštevy dojednanie splátok, pričom v časti 3. dohody je vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka
o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takto vopred pripravenú formuláciu používa
navrhovateľ rovnako vo všetkých prípadoch, teda i premlčaných a i nepremlčaných dlhoch. V danom
prípadekpodpisudohodydošlovčase,keďdlhodporcupremlčanýeštenebol,napriektomusavdohode
uvádza, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu. Táto skutočnosť tiež nasvedčuje tomu, že odporca

nebol riadne oboznámený s obsahom dohody, nerozumel jej významu, pretože v opačnom prípade
nemal dôvod podpisovať vyhlásenie, že má vedomosť o premlčaní dlhu, keďže v tom čase dlh premlčaný
nebol. Vychádzajúc z toho, že odporca nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku,
resp. či tento je alebo nie je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcu
o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4

ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii
dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a
zrejme ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Pokiaľ mal odporca záujem dohodnúť sa na splátkach, musel
podpísať celý formulár. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne
isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú

obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje
aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je
teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv
spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uznanie
záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej

trojročnej premlčacej doby.

Tvrdenia navrhovateľa o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ
a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a to že uznanie práva podľa § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým
pri uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považuje súd

vzhľadom na všetky zistené okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto dohody za účelové až špekulatívne.
Zamestnanec navrhovateľa nepredkladal túto dohodu vôbec s úmyslom dosiahnuť uznanie či už
práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a docieliť podpis dohody zo strany
odporcu. Osoba dlžníka pritom v tejto formulárovej dohode vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch, čo teda odporuje horeuvedenému tvrdeniu navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ

uvádzal, že námietku premlčania vzniesla neoprávnená osoba - vedľajší účastník, súd uvádza, že
voči vznesenej námietke premlčania odporca v konaní nevyjadril nesúhlas. V zmysle ust. § 93 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku ak úkony vedľajšieho účastníka odporuj úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. V danom prípade vedľajší účastník
na strane odporcu tým, že vzniesol námietku premlčania, účinne bránil jeho práva, tento jeho úkon je

bezpochyby na prospech odporcu a preto súd na tento úkon vedľajšieho účastníka prihliadol.

Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľa
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporca a zároveň
vedľajší účastník na strane odporcu, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd však odporcovi

náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca voči navrhovateľovi v konaní úspešný, preto jeho
účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ

povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 81,33 eur (prevzatie,
príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa7.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 18.3.2013 a 10.6.2013)
1 úkon po 20,33 eur (účasť na pojednávaní dňa 6.5.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci -
odmena vo výške 1), 2 x paušál po 7,63 eur, 3 x paušál po 7,81 eur, DPH 20% v sume 40,888 eur, 2 x

cestovné na trase Lučenec - Prievidza a späť po 66,38 eur, 1 x cestovné na trase Lučenec - Prievidza
a späť - 1/5 zo sumy 65,14 eur, t.j. 13,03 eur (vedľajší účastník si uplatňuje náhradu cestovného a za
stratu času aj v ďalších 4 konaniach, na ktorých sa dňa 10.6.2013 zúčastnil), náhrada za stratu času za
20 polhodín po 13,01 eur .... 260,20 eur, náhrada za stratu času v podiele 1/5 za 10 polhodín po 13,01
eur ..... 26,02 eur, spolu trovy právneho zastúpenia 857,23 eur.

Vedľajší účastník si uplatnil nárok aj na odmenu za písomné vyjadrenie zo dňa 13.3.2013. Súd mu

za tento úkon odmenu nepriznal, pretože v tomto vyjadrení uvádza obdobné skutočnosti vo vzťahu
k dohode o splátkovom kalendári a uznaní záväzku ako vo vyjadrení zo dňa 7.11.2012. V tomto
vyjadrení vedľajší účastník podrobnejšie opisuje metódy navrhovateľa, ktoré používa na dosiahnutie
podpísania predmetnej dohody. Súd tento úkon nepovažuje za účelne vynaložené trovy vzhľadom k
tomu,žepodstatnéskutočnostitýkajúcesanámietkyplatnostidohodyapremlčanianárokunavrhovateľa

súobsiahnutéužvovyjadrenízodňa7.11.2012.Súdtiežnepriznalvedľajšiemuúčastníkovináhradutrov
za účasť na pojednávaní dňa 10.4.2013, pretože zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že pojednávanie
bolo odročené bez prejednania veci, právny zástupca vedľajšieho účastníka nebol prítomný na tomto
pojednávaní a do pojednávacej miestnosti sa dostavil až následne, t.j. po ukončení pojednávania.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody

a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania navrhovateľa
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd

preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.