Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/254/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212161
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711212161.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v

právnej veci navrhovateľky: Z.. Z.. U. X., Z.., I.: S.. T. W. A. XX, E. B., zastúpená DEDÁK & Partners,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Mlynské Nivy 45, Bratislava, a advokátskou kanceláriou Tomáš
Kamenec, s.r.o., so sídlom: Špitálska 43, Bratislava, proti odporcovi: B.. O.. X. L., T.. , E. I.: G.. A. XX,
I., W. Z. B.: Ú. K. S., E. S. X, I., o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Odporca O..B.. X. L., T.. je povinný v tlačových agentúrach SITA a TASR na vlastné náklady strpieť
uverejnenieospravedlneniastýmtotextom:„X.L.saospravedlňujeU.X.zavšetkyjehotvrdenia,ktorými
vyjadroval podozrenie zo spojenia jej osoby s korupciou v prípade dotácie na dostavbu I. W. K. F..

Tvrdenia, že U. X. vedela o korupcii v prípade dotácie na dostavbu I. W. K. F., sú nepravdivé.“

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 06.09.2011, sa navrhovateľka domáha od odporcu ospravedlnenia a to
konkrétne, že odporca X. L. je povinný v tlačových agentúrach SITA a TASR na vlastné náklady strpieť
uverejnenieospravedlneniastýmtotextom:"X.L.saospravedlňujeU.X.zavšetkynepravdivéaurážlivé
tvrdenia, ktorými komentoval vplyv jej osoby na vzdanie sa kandidatúry O. Č. na funkciu Generálneho
prokurátora Slovenskej republiky, ako aj za všetky jeho tvrdenia, ktorými vyjadroval podozrenie zo
spojenia jej osoby s korupciou v prípade dotácie na dostavbu I. W. K. F.. Tvrdenia, že U. X. prinútila O.

Č., aby sa vzdal kandidatúry na generálneho prokurátora sú nepravdivé. A rovnako sú nepravdivé aj
tvrdenia, že U. X. vedela o korupcii v prípade dotácie na dostavbu I. W. K. F.. Súčasne sa navrhovateľka
domáha aj náhradu trov konania.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že z príloh ako aj z tvrdení odporcu vyplýva, že
odporca uviedol o navrhovateľke viaceré nepravdivé a znevažujúce tvrdenia, ktoré nijakým spôsobom
nepreukázal, a ktoré boli objektívne spôsobilé znížiť a narušiť jej česť a dôstojnosť v rozmanitých
spoločenských vzťahoch, okrem iného, aj jej česť a dôstojnosť ako významnej osobnosti politického
a spoločenského života a vážnosť jej mena v očiach verejnosti. Navrhovateľka má za to, že zníženie

jej dôstojnosti, vážnosti a cti je z jej pohľadu vnímané o to intenzívnejšie, že tak ako v prípade jej
osoby aj v prípade odporcu ide o verejne významné osobnosti, ktoré sú aktívne politicky činné a ktoré
v súčasnosti zastávajú významné funkcie vo verejnom a spoločenskom živote, ktoré kladú zvýšené
nároky a očakávania na bezúhonnosť a čistý morálny profil a pri ktorých je mimoriadne citlivo vnímaná ajotázka dôveryhodnosti osoby v očiach verejnosti. Navrhovateľka poukázala na to, že v rámci tvrdeniach
odporcu, nešlo o vecnú či odbornú kritiku, ktorú možno vnímať ako bežnú súčasť politického boja, ale o
hodnotiace tvrdenia odporcu na adresu navrhovateľky, ktoré mali značne difamačný charakter.

Nepravdivé a difamujúce tvrdenia odporcu na adresu navrhovateľky súviseli so vzdaním sa kandidatúry
B.. O.. O. Č. Z.. na funkciu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ku ktorému došlo
dňa 13.05.2011. Odporca tvrdil a naznačoval politické prepojenie medzi osobou navrhovateľky a
osobou menovaná kandidáta na funkciu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky ako aj priame
ovplyvnenierozhodnutiaB.O..O.Č.Z..vzdaťsatejtokandidatúryzostranynavrhovateľky.Tietotvrdenia

odporca nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi napriek tomu, že boli z jeho strany prezentované ako
dôveryhodné informácie vo viacerých médiách. Ide o niekoľko a to urážlivých a znevažujúcich tvrdení
na adresu navrhovateľky a to konkrétne výrok odporcu zo dňa 13.05.2011 odvysielaný v správach STV:
". B. Č. na základe požiadavky U. X. si vymyslel túto výhovorku a U. X. priamo zodpovedá za zmarenie
tajnej voľby, o ktorej povedala, že by mala byť normálna, normálna tajná voľba. “

Výroky odporcu zo dňa 13.05.2011, ktoré zazneli na tlačovej besede politickej strany SMER - sociálna

demokracia: " ...je evidentné, že po dnešnom odstúpení B. Č. z kandidatúry sa dnes ukázal ďalší dôkaz,
že klame na dennej báze a normálna demokracia a tajná voľba jej nič nehovoria. Neexistujú žiadne
pochybnosti o tom, že pán Č. bol osobný kandidát U. X.F. - bol to jej kandidát, ona si ho vybrala a za
ním aj stála. “

" ...som presvedčený, že pán Č. sa vzdal na pokyn premiérky, ktorá sa trasie od strachu, čo s ňou bude,

ktorá ho dnes presvedčila, že sa musí vzdať funkcie, lebo v opačnom prípade jej hrozí, že v utorok si
musí urobiť rozlúčkový večierok pod tajnej voľbe. “

"....Vyhlásením B. Č., ku ktorému ho prinútila U. X. tá, ktorá hovorila o normálnej tajnej voľbe. “

Navrhovateľka má za to, že uvedené tvrdenia odporcu sú nepravdivé a neboli z jeho strany podložené
žiadnymi dôkazmi nakoľko B.. O.. O. Č., Z.. bol navrhnutý stranou SAS a bol kandidátom koalície. Svoju

kandidatúru na funkciu generálneho prokurátora vzal O. Č. späť zákonom predpísaným spôsobom a
podľa svojho vyjadrenia výlučne na základe osobného rozhodnutia a z osobných dôvodov, ktoré viackrát
verejne prezentoval aj v masovokomunikačných prostriedkoch, a ktoré nemožno bez dokázania opaku
nijakým spôsobom spochybňovať.

Navrhovateľka má taktiež na to, že bezprecedentne boli hodnotené odporcom ďalšie udalosti súvisiace

s kauzou dotácie na dostavbu I. W.P. K. F., kde pre údajnú korupciu bol obvinený externý poradca
navrhovateľky A.. E.. Navrhovateľka uviedla, že dotknutá udalosť bola odporcom vo vzťahu k verejnosti
prezentovaná takým spôsobom, ktorý je pre samotnú osobu navrhovateľky vysoko urážlivý a osobne
znevažujúci, keďže účelové hodnotiace tvrdenie odporcu sa týkali nielen komentára samotnej politickej
udalosti, ale celkovo pôsobenia navrhovateľky na politickej scéne, pričom bola dokonca obvinená z

korupcie a napomáhaniu trestnej činnosti. X. L. na tlačovej konferencii dňa 17.8.2011 k F. okrem iného
povedal: " Ďakujem pekne a prajem vám všetkým pekný deň dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko v
mene politickej strany SMER - SD ku kauze korupcie, ktorá sa vyskytla priamo v kancelárii predsedníčky
vlády SR. Priznám sa, že som chcel túto tlačovú konferenciu urobiť už včera v dopoludňajších hodinách,
ale čakal som na stretnutie s premiérkou, ktoré sa uskutočnilo o 15:30, pretože som predpokladal, že

premiérka na stretnutí aspoň troma slovami sa pokúsi vysvetliť opozičnému lídrovi, čo sa stalo, aké je
pozadie tejto korupčnej kauzy, ale premiérka nemala absolútne odvahu o tejto veci hovoriť, preto mi
nezostáva nič iné, len predstúpiť dnes pred verejnosť, nielen popísať tento skutok, ale predovšetkým
aj poskytnúť ďalšie informácie, ktoré poukazujú na pravdepodobnosť manipulácie pri vyšetrovaní tohto
trestného činu a potvrdzujú aj pravdepodobnosť politických vplyvov na vyšetrovanie tohto závažného

trestného činu.

Dovoľte, aby som vás informoval o spôsobe rozhodovania o mojich dotáciách z rezervy predsedu vlády.
Ak ide o rozhodnutie o dotácii vo výške 300.000,- EUR je to nadštandardne vysoká dotácia. Preto sa
vyžaduje, aby predseda vlády obdržal na stôl konkrétny podklad, v ktorom sa presne popíšu všetky
okolnosti, ktoré vytvárajú obraz, na aký účel dáva predseda vlády takúto obrovskú sumu, ktorá sa blíži k

10mil.slovenskýchkorún.Predovšetkýmtammusíbyťnapísanénačotoide,vakomčasovomhorizonte
to bude použité, ale nepochybne tam musí byť aj napísané to , aká firma bude realizovať túto zákazku.
Kto bude jednoducho prijímateľom týchto peňazí. Jedna vec je oficiálny prijímateľ - povedzme v tomtoprípade športový zväz - ale je tam aj nejaká firma, ktorá mala vykonávať konkrétne rekonštrukčné práce.
Čiže pani premiérka musela mať v papieroch napísané, že to je firma D. S., ktorá mala peniaze použiť
na stavebné práce v rámci športového areálu.

Vzhľadom na okolnosti celého prípadu - a budem o nich hovoriť - neverím, že U. X. nevedela o
tejto korupcii a že nevedela o vyberaní desiatku. Všetky okolnosti, ktoré teraz popíšem a pomenujem,
nasvedčujútomu,žeU.X.vedelaotom,čosadejevjejmechanizme,ktorýsivytvorilacezzborporadcov,
a že dnes zbytočne rozpráva o tom, že je svätá, o ničom nevedela, ako ona úspešne bojuje proti korupcii
na Slovensku.

Vzhľadom na uvedené so všetkými právnymi dôsledkami chcem povedať tri závery. Premiérka je
neschopná, je klamárka a je podozrivá z korupcie. "

Navrhovateľka má za to, že uvedené tvrdenia sú spôsobilé u bežných občanov vyvolať predstavu, že
ona sa podieľala na páchaní trestného činu korupcie. Účinok difamujúcich výrokov obsiahnutých na
predmetnej tlačovej konferencii, je znásobený i všeobecne známou skutočnosťou o nízkom právnom
vedomí spoločnosti. Úmyselné necitlivé používanie poloprávd a klamstiev, môže spôsobiť dotknutému

subjektu vo vedomí spoločnosti nezmazateľnú pečať nečestného človeka, ktorý zneužíva svoju funkciu
na zakrytie trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o poskytnutie dotácie z rozpočtovej rezervy predsedu vlády navrhovateľka uviedla, že podľa
zmluvy uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka a v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách
zo zmluvy musia byť jasné iba zmluvné strany, predmet plnenia a záväzkov zmluvných strán a jej obsah

nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka. Táto zmluva o poskytnutí dotácie z
rozpočtovej rezervy predsedníčky vlády obsahuje záväzok poskytnúť dotáciu v danej výške, pričom jej
použitie je podmienené konkrétnym účelom, v tomto prípade na dokončenie prestavby a rekonštrukciu
Národného športového areálu biatlonu v Osrblí. Navrhovateľka má za to, že ak odporca tvrdí, že
navrhovateľka vedela, ktorá firma bude niečo za tieto peniaze realizovať, tak klame a zavádza, pretože

takéto informácie nie sú predmetom takejto zmluvy. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že rešpektuje
rozhodnutie nezávislých orgánov činných v trestnom konaní a je prekvapená, že odporca ako právnik
sa znižuje k takým tvrdeniam o ovplyvňovaní trestného konania.

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj hodnotiaci úsudok musí vychádzať z
reálnych faktov, pričom tieto fakty sa nemôžu hodnotiť svojvoľne a účelovo. Navrhovateľka má za to,

že odporca prekročil hranice slobody prejavu nakoľko jeho hodnotiaci úsudok nemá oporu v skutkových
zisteniach. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a nevyžaduje
sa vyvolanie následkov.

Na základe uvedených výrokov odporcu navrhovateľka uviedla, že došlo k neoprávnenému zásahu do

jej osobnostných práv, keďže mali za cieľ a následok zníženie cti, vážnosti, dôstojnosti a dobrého mena
navrhovateľky v očiach verejnosti. K zásahu do osobnostných práv navrhovateľky došlo v dôsledku
toho, že konanie navrhovateľky bolo v rámci výrokov odporcu popísané ako korupčné, manipulátorské,
v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Okrem nepravdivosti sa výroky odporcu vo všeobecnosti vyznačovali aj silne urážlivým tónom a z ich

charakteru je zrejmé, že boli motivované nie so zámerom vecne zhodnotiť vzniknutú situáciu a podať
o nej dostupné informácie, ale najmä difamačne útočiť na osobu navrhovateľky a podať verejnosti taký
komentár politických udalostí, ktorý nie je pravdivý.

Navrhovateľka s poukazom na ust. § 11 a nasl. a § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka má za to, že jeho
návrh na začatie konania je dôvodný.

Odporca sa k návrhu a k prílohám písomne nevyjadril. Súd odporcovi návrh na začatie konania s
prílohami doručoval na adresu: G.. A. XX, I., ako na poslednú známu adresu odporcu. Zásielka sa z
uvedenej adresy vrátila s označením „ adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Napriek tomu,
že uvedená zásielka bola v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p. riadne doručená, súd opätovne doručoval
návrh na začatie konania s prílohami aj na Úrad vlády SR t.j. na pracovisko odporcu, kde odporcadňa 17.05.2012 zásielku riadne prevzal prostredníctvom splnomocnenca aj spolu s návrhom na začatie
konania s prílohami, pričom k žalobe sa nevyjadril.

Súdvpredmetnejvecinariadil6xpojednávanie,pričomodporcasaaninajednopojednávanienedostavil

ani svoju neúčasť neospravedlnil.

Súd aktuálnu adresu odporcu zisťoval aj cez Register obyvateľov SR, pričom register oznámil, že osoba
odporcu je blokovaná pre výdaj informácií o trvalom pobyte.

Na základe uvedeného súd všetky zásielky pre odporcu doručoval na Úrad vlády SR t.j. na pracovisko
odporcu. Súd v predmetnej veci prejednal vec s poukazom na ust. 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
odporcu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej, výsluchom navrhovateľky,
výsluchom svedka B.. O.. O. Č., Z.., výsluchom svedka U.. X. Z., ako aj ďalšími dôkazmi založenými
v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výsluchu svedka B.. O.. O. Č. Z.. súd zistil že na otázku koho bol kandidátom na funkciu generálneho
prokurátora a kto ho za týmto účelom oslovil, respektíve na základe akých skutočností sa následne

vzdal kandidatúry na funkciu generálneho prokurátora, svedok uviedol, že bol oslovený začiatkom
novembra roku 2010 B.. I. ako jeden z možných kandidátov na funkciu generálneho prokurátora. Stretli
sa v novembri v roku 2010. Dňa 22.11.2010 v pondelok sa uskutočnilo predstavovanie kandidátov v
budove Národnej rady Slovenskej republiky kde sa zúčastnil, on, B.. S. W. B.. S., všetci ako prokurátori
Generálnej prokuratúry. Potom odišiel naspäť na pracovisko, pričom po obede mu volali, že sa má

dostaviť do budovy Úradu vlády Slovenskej republiky, kde sa prvýkrát stretol s pani X., s ktorou sa
predtým osobne nikdy nestretol. Toto stretnutie prebehlo za účasti koaličnej rady, pričom mu bolo
oznámené, že je navrhnutý ako spoločný kandidát koalície na generálneho prokurátora. V tom čase tam
boli účastní zástupcovia štyroch politických strán, ktorým bol predstavený. Po stretnutí išiel domov a
následne dňa 24.11.2010 sa dostavil na Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Tu

boli predstavení oficiálni kandidáti. Dňa 29.11.2010 mal prezentáciu na poslaneckom klube.

Svedok v konaní pred súdom zdôraznil, že sa necítil byť osobným kandidátom Z.. U.. X. ale bol
navrhnutý ako spoločný kandidát v tom čase vládnej koalície. Dňa 02.12.2010 sa uskutočnila prvá voľba
generálneho prokurátora v Národnej rade SR, kde nezvíťazil žiaden kandidát. V nasledujúci týždeň
nasledovala ďalšia voľba, pričom voľbu zo dňa 02.12.2010 sprevádzali podozrenia o možnom kupovaní

poslancov t.j. korupcie, nakoľko Úrad boja proti korupcii začal trestné stíhanie v predmetnej veci.
Ďalšia voľba mala byť 17.05.2010, pričom vzhľadom ku skutočnosti, že aj naďalej pretrvávali podozrenia
ohľadom možnej korupcie svedok uviedol, že sa rozhodol, že sa uvedenej voľby nezúčastní. V konaní
pred súdom ďalej uviedol, že jeho rozhodnutie o odstúpení nikto neovplyvňoval, bolo to jeho dobrovoľné
rozhodnutie, rozhodol sa úplne sám. Dňa 13.05.2010 doručil vzdanie sa kandidatúry vtedajšiemu

predsedovi Národnej rady a zdôraznil, že žiadna tretia osoba nemala vplyv na jeho rozhodnutie.
Následne sa dozvedel z médií, že polícia vydala rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v danej
kauzetzv.korupcie.Keďžetietopodozreniasanepotvrdiliopäťprijalkandidatúrunafunkciugenerálneho
prokurátora a dňa 17.06.2011 sa zúčastnil voľby a bol zvolený Národnou radou za kandidáta na
generálneho prokurátora.

Na otázku, či ho niekedy navrhovateľka priamo, nepriamo alebo sprostredkovane žiadala, aby sa vzdal
funkcie na generálneho prokurátora svedok uviedol, že navrhovateľka ani žiadna iná tretia osoba mu
toto nenavrhla ani priamo, ani sprostredkovaním.

Z výsluchu svedka U.. X. Z. súd zistil, že ako vyšetrovateľ viedol vyšetrovanie v kauze Osrblie, pričom
svedok na otázku, či zo strany nejakých osôb alebo zo strany navrhovateľky došlo k ovplyvňovaniu

vyšetrovania v rámci tohto trestného konania uviedol, že nie, v priebehu vyšetrovania nedošlo k
žiadnemu ovplyvňovaniu.

Naotázku,abyuviedolsúdu,čijevyšetrovanieukončenésvedokuviedol,žejeukončené,pričomspisový
materiál má momentálne prokurátor. Svedok taktiež v konaní pred súdom uviedol, že navrhovateľkuv predmetnej veci vypočúvali iba v pozícii svedka, čo znamená, že nebola vypočúvaná v žiadnej inej
procesnej situácii.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca sa v rámci vzdania sa kandidatúry B.. O..

O. Č., Z.. vyjadril dňa 13.05.2011, pričom tieto výroky boli odvysielané v správach STV a to konkrétne:
" B. Č. na základe požiadavky U. X. si vymyslel túto výhovorku a U. X. priamo zodpovedá za zmarenie
tajnej voľby, o ktorej povedala, že by mala byť normálna, normálna tajná voľba. “

V predmetnej časti žaloby ide taktiež o výrok odporcu zo dňa 13.05.2011, ktoré zazneli na tlačovej
besede politickej strany SMER - sociálna demokracia a to konkrétne: " ... je evidentné, že po dnešnom
odstúpení B. Č. z kandidatúry sa dnes ukázal ďalší dôkaz, že klame na dennej báze a normálna

demokracia a tajná voľba jej nič nehovoria. Neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že Z. Č. bol osobný
kandidát U. X. - bol to jej kandidát, ona si ho vybrala a za ním aj stála.... “

" ....Som presvedčený, že Z. Č. sa vzdal na pokyn premiérky, ktorá sa trasie od strachu, čo s ňou bude,
ktorá ho dnes presvedčila, že sa musí vzdať funkcie, lebo v opačnom prípade jej hrozí, že v utorok si
musí urobiť rozlúčkový večierok pod tajnej voľbe. “

"Vyhlásením B. Č., ku ktorému ho prinútila U. X. tá, ktorá hovorila o normálnej tajnej voľbe. “

Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že v kauze „F.“ (v rámci druhej časti žaloby)
odporca na tlačovej konferencii dňa 17.08.2011 k F. okrem iného povedal: „...Priznám sa, že som chcel
túto tlačovú konferenciu urobiť už včera v dopoludňajších hodinách, ale čakal som na stretnutie s
premiérkou, ktoré sa uskutočnilo o 15:30, pretože som predpokladal, že premiérka na stretnutí aspoň

troma slovami sa pokúsi vysvetliť opozičnému lídrovi, čo sa stalo, aké je pozadie tejto korupčnej kauzy,
ale premiérka nemala absolútne odvahu o tejto veci hovoriť, preto mi nezostáva nič iné, len predstúpiť
dnes pre verejnosť, nielen popísať tento skutok, ale predovšetkým aj poskytnúť ďalšie informácie,
ktoré poukazujú na pravdepodobnosť manipulácie pri vyšetrovaní tohto trestného činu a potvrdzujú aj
pravdepodobnosť politických vplyvov na vyšetrovanie tohto závažného trestného činu.

Dovoľte, aby som vás informoval o spôsobe rozhodovania o mojich dotáciách z rezervy predsedu vlády.
Ak ide o rozhodnutie o dotácii vo výške 300.000,- EUR, je to nadštandardne vysoká dotácia. Preto sa
vyžaduje, aby predseda vlády obdržal na stôl konkrétny podklad, v ktorom sa presne popíšu všetky
okolnosti, ktoré vytvárajú obraz, na aký účel dáva predseda vlády takúto obrovskú sumu, ktorá sa blíži k
10 mil slovenských korún. Predovšetkým tam musí byť napísané na čo to ide, v akom časovom horizonte

to bude použité, ale nepochybne tam musí byť aj napísané to , aká firma bude realizovať túto zákazku.
Kto bude jednoducho prijímateľom týchto peňazí. Jedna vec je oficiálny prijímateľ - povedzme v tomto
prípade športový zväz - ale je tam aj nejaká firma, ktorá mala vykonávať konkrétne rekonštrukčné práce.
Čiže pani premiérka musela mať v papieroch napísané, že to je firma D. S., ktorá mala peniaze použiť
na stavebné práce v rámci športového areálu.

Vzhľadom na okolnosti celého prípadu - a budem o nich hovoriť - neverím, že U. X. nevedela o
tejto korupcii a že nevedela o vyberaní desiatku. Všetky okolnosti, ktoré teraz popíšem a pomenujem,
nasvedčujútomu,žeU.X.vedelaotom,čosadejevjejmechanizme,ktorýsivytvorilacezzborporadcov,
a že dnes zbytočne rozpráva o tom, že je svätá, o ničom nevedela, ako ona úspešne bojuje proti korupcii
na Slovensku.

„Vzhľadom na uvedené so všetkými právnymi dôsledkami chcem povedať tri závery: Premiérka je
neschopná, je klamárka v a je podozrivá z korupcie....“

Keďže odporca sa k predmetným skutočnostiam nevyjadril, súd vychádzal z podkladov predložených
navrhovateľkou v rámci zisteného skutkového stavu.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom

prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka vo svojom návrhu
bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísanímpotrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu

uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa

odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predpokladom úspešného uplatňovania práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe tieto náležitosti musia byť splnené,

aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Občianskeho
zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do
práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. § 11 Občianskeho

zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými právnym poriadkom.
Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do
práv chránených ust. §11 Občianskeho zákonníka. Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si
bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo neopodstatnenosti vzneseného obvinenia alebo šlo iba
o nedbanlivostné prevzatie poznatkov a ich rozširovanie. Možno uzavrieť, že neoprávneným zásahom je

teda konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ust. § 11 Občianskeho
zákonníka a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ohroziť.

Predmetnú žalobu súd takpovediac rozdelil na dve časti. Prvá časť sa týkala výrokov odporcu
vzťahujúcich sa k vzdaniu sa kandidatúry B.. O.. O. Č.C. Z.. a súčasne k ovplyvneniu jeho rozhodnutia
zo strany navrhovateľky vzdať sa kandidatúry na funkciu generálneho prokurátora.

K uvedenému je možné uviesť, že výroky odporcu odvysielané dňa 13.05.2011, ktoré boli odvysielané
v správach STV, boli špecifikované v rámci zisteného skutkového stavu.

Súd má za to, že otázka voľby, menovania vzdania sa kandidatúry na funkciu generálneho prokurátora
ako aj ďalšie otázky týkajúce sa podmienok na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora, ako
aj okolnosti za ktorých k týmto úkonom došlo patria do sféry verejného záujmu širokej verejnosti, a

preto akákoľvek kritika v rámci politického boja medzi politickými stranami a ich predstaviteľmi nemôže
podliehať ochrane podľa ust. § 11- § 13 Občianskeho zákonníka.

Súd v rámci tejto časti žaloby preskúmal slovný prejav odporcu, tak aby zistil, či uvedený slovný prejav
odporcu odvysielaný dňa 13.05.2011 v správach STV zasiahol do niektorej zo zložiek osobnostných
práv navrhovateľky t.j. do práva na česť, dôstojnosť, resp. do iných práv chránených Občianskym

zákonníkom.V danom prípade má súd za to, že je potrebné vychádzať zo všeobecne uznávanej skutočnosti, že u
verejného činiteľa, ktorým navrhovateľka v čase odvysielania uvedeného príspevku bola ( predsedníčka
vlády ), je právo na súkromie, právo na občiansku česť a dôstojnosť znížené v porovnaní s bežnými

súkromnými osobami.

Súd v danom prípade poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 44/00,
kde predmetom ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka " sú len rýdzo osobné práva fyzickej povahy
ovplyvňujúce rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka... Toto hľadisko je potom rozhodujúce aj pri určení,
ktoré práva fyzickej osoby a v akom rozsahu sú týmto ustanovením Občianskeho zákonníka chránené.

Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav
osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa považovať výkon
jeho zákonom upravenej služobnej právomoci... Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu
ochrany osobnosti partia zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy,
zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci
verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné od otázky verejnej, a nie súkromnej sféry,

ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie... Otázkou
verejného záujmu je (v dôsledku uvedeného) preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým
verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné práva alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia
si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon
práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné

právomoci vykonával na verejnosti, respektíve v styku s verejnosťou. "

Nazákladevyššieuvedenéhomožnouviesť,žehodnotiaceúsudkyodporcuprezentovanéaodvysielané
dňa 13.05.2011 v správach STV súviseli s výkonom funkcie navrhovateľky ( v tom čase ako
predsedníčky vlády a z titulu svojej funkcie aj predsedníčky koaličnej rady), pričom tieto hodnotiace
úsudky hoc vychádzajúce z nepravdivých premís podľa názoru súdu nezasiahli do osobnostných práv

navrhovateľky, ale takpovediac do politickej cti navrhovateľky, ktorá však nepožíva ochranu v zmysle
ust. § 11 Občianskeho zákonníka.

Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho
hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci
úsudok preto nie je možné akýmkoľvek spôsobom dokazovať, je však nutné skúmať, či sa zakladá na

pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv
je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, teda či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a
zneuctenie konkrétnej osoby.

S poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. XX T. XXX/XXXX, podľa ktorého sloboda prejavu vrátane
slobody prednášať kritiku, sú v demokratickej spoločnosti limitované. V prípade prípustnej (oprávnenej)

kritiky nie sú prekročené medze vecné a konkrétne a je dodržaná požiadavka jej primeranosti. Vecnou
je taká kritika, ktorá vychádza z pravdivých východiskových podkladov a ktorá z nich zároveň logicky
vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky. Pokiaľ však tieto podklady nie sú pravdivé, a hodnotiaci
úsudok je difamujúci, potom nie je možné kritiku považovať za prípustnú. Za konkrétnu je treba
považovať kritiku, pri ktorej konkrétne východiskové podklady tvoria konkrétne uvedené skutočnosti

( t.j. taká kritika nevychádza iba zo všeobecných úsudkov, ktoré nie sú podoprené konkrétnymi
skutočnosťami).Kritikanesmiesledovaťcieľprípadnéhoohovárania,aponižovania,škandalizáciealebo
urážky určitej fyzickej osoby. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že dotknutou
osobou je osoba tzv. verejného záujmu.

Na základe vyššie uvedeného, by bolo možné ustáliť uvedený zásah ako neoprávnený zásah do

osobnostných práv navrhovateľky, avšak iba v tom prípade, ak by tento zasiahol do niektorej zo
zložiek osobnostných práv chránených Občianskym zákonníkom. Hodnotiaci úsudok prezentovaný
predstaviteľom politickej strany v rámci politického boja, hoci aj nepravdivý, nie je totiž podľa názoru
súdu neoprávneným zásahom do osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nakoľko týmto automaticky nedochádza k zníženiu cti a dôstojnosti u politického oponenta. Nejde tu totiž

o bežný zásah v rámci súkromnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, ale o zásah medzi subjektmi, ktorí
sú reprezentanti politických strán (nešlo o zásah „L. K.. X. ako fyzické osoby, ale o vzťah predseda vlády
avtomčasepredsedanajsilnejšejopozičnejpolitickejstrany).Súdnepopiera,žeajprivýkonepolitickýchprávmôžuurčitévýrokypolitikanaadresuinéhopolitikavyvolaťsúčasneajzásahdoosobnostnýchpráv,
avšak v danom prípade, zo strany navrhovateľky nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval,
že v dôsledku tohto výroku súčasne došlo k zníženiu jej cti a dôstojnosti ako fyzickej osoby (nie politika),

pričom samotné konštatovanie tejto ujmy navrhovateľkou neznemená bez ďalšieho aj preukázanie tejto
skutočnosti. Vzhľadom na osobitosť tohto prípadu, kedy bola navrhovateľka v pozícii predsedu vlády
vo vzťahu k samotnému hodnotiacemu úsudku odporcu - reprezentanta politickej strany v rámci otázok
týkajúcich sa politického boja, bola navrhovateľka (na rozdiel od bežnej fyzickej osoby, u ktorej túto
ujmu možno z objektívneho hľadiska zhodnotiť a to tak, že treba vychádzať z toho, ako by takýto zásah

pociťovala ktorákoľvek iná osoba v jej postavení) povinná predložiť súdu preukázateľné dôkazy, že jej
skutočne ujma v osobnostnej sfére ako fyzickej osoby vznikla (nestačí iba samotné konštatovanie tejto
ujmy). Vzhľadom k jednotlivých hodnotiacim úsudkom súd všetky vyjadrenia odporcu odvysielané dňa
13.05.2011 vyhodnotil ako politický boj medzi navrhovateľkou, v tom čase predsedníčkou vlády SR a
odporcom ako predsedom najsilnejšej opozičnej politickej strany, ktoré síce zasiahli do tzv. politickej cti
navrhovateľky, ale táto ako bolo vyššie povedané nepožíva ochranu v zmysle ust. § 11 Občianskeho

zákonníka.

Na základe uvedeného súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

V druhej časti žaloby sa súd zaoberal hodnotiacimi úsudkami, ale hlavne skutkovými tvrdeniami odporcu
zverejnenými a odvysielanými na tlačovej konferencii dňa 17.8.2011 ku kauze „F.“.

V tejto časti žaloby je podľa názoru súdu odlišná situácia od prvej časti žaloby. Jednotlivé výroky

odporcu súd špecifikoval v rámci zisteného skutkového stavu. Jedným z výrokov odporcu bol aj výrok
„....Vzhľadom na okolnosti celého prípadu - a budem o nich hovoriť - neverím, že U. X. nevedela o
tejto korupcii a že nevedela o vyberaní desiatku. Všetky okolnosti, ktoré teraz popíšem a pomenujem,
nasvedčujútomu,žeU.X.vedelaotom,čosadejevjejmechanizme,ktorýsivytvorilacezzborporadcov,
a že dnes zbytočne rozpráva o tom, že je svätá, o ničom nevedela, ako ona úspešne bojuje proti korupcii

na Slovensku.

„Vzhľadom na uvedené so všetkými právnymi dôsledkami chcem povedať tri závery: Premiérka je
neschopná, je klamárka a je podozrivá z korupcie....“

Súd musí v danom prípade konštatovať, že spájanie akejkoľvek osoby s trestnou činnosťou (bez
jej preukázania) je vždy neoprávneným zásahom do osobnostných práv tejto osoby, nakoľko inštitút

bezúhonnosti sa vyžaduje nielen v bežnom živote, ale aj pri zastávaní vysokých politických funkcií.

V danom prípade z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že odporca na adresu navrhovateľky
vyhlásil, okrem iného, že navrhovateľka je podozrivá z korupcie a to bez toho, aby disponoval
relevantným dôkazom umožňujúcim mu vysloviť toto skutkové tvrdenie (nie hodnotiaci úsudok). Išlo
nepochybne o skutkové tvrdenie, pri ktorom dôkazné bremeno o jeho pravdivosti nesie odporca.

Oprávneným, by sa uvedené skutkové tvrdenie mohlo stať iba za predpokladu, že by bolo zo strany
odporcu preukázané (tu platí zásada koncentrácie dôkazov podľa §118a OSP), alebo by to odporca
prezentoval ako hodnotiaci úsudok, avšak tento by sa musel dať rozumne vyvodiť z určitých dôkazných
prostriedkov resp. by musel vyplývať z výsledkov dokazovania (napr. ak by uvedené vyplývalo z
výpovedevypočutýchsvedkovvtrestnomkonaní,prípadebyodporcasúduouvedenompredložillistinný

dôkaz a pod..).

Súd má za to, že je potrebné rozlišovať výroky prednesené v rámci politického boja od výrokov, ktorými
je osoba upodozrievaná z trestnej činnosti, nakoľko kým výroky prednesené v rámci politického boja
nemôžu zasahovať do osobnostných práv politika, naproti tomu výroky o podozrení z trestnej činnosti
nielenže zasahujú do osobnostných práv fyzickej osoby ( aj politika), ale dokonca môžu negatívne

ovplyvniť jej ďalšie pôsobenie v politickej sfére.Už len označenie osoby za „podozrivú“ z trestnej činnosti je označenie, ktoré sa bežne používa vo fáze
trestného konania, po začatí trestného stíhania do vznesenia obvinenia, pričom takéto označenie osoby
u bežného človeka - diváka vyvoláva dojem, že daná osoba sa podieľa na trestnej činnosti. Ak sa v

médiáchobjavívovzťahukurčitejosobe podozreniezpáchaniatrestnejčinnosti(hocitátoosobanebola
obvinená a možno nebude ani v budúcnosti), u väčšiny obyvateľstva (laickej verejnosti) to nepochybne
zachová dojem, že táto osoba uvedený trestný čin skutočne spáchala, a to najmä tam, kde médiá v
ďalšom už verejnosť neinformujú ako celá kauza dopadla. Inými slovami, médiá odvysielajú len prvotnú
reportáž o tom, že určitá osoba je podozrivá zo spáchania trestného činu, avšak v prípade ak táto

osoba nebola neskôr obvinená, už len zriedkavo o tejto skutočnosti informujú verejnosť. Uvedené potom
zanechávanalaickejverejnostidojem,žetakátoosobatrestnýčinspáchala,čonepochybnezasahujedo
cti a dôstojnosti takejto osoby. Aj v posudzovanom prípade, odporca tvrdil, že navrhovateľka je podozrivá
z trestného činu korupcie. Hoci takáto informácia nebola potvrdená z oficiálnych zdrojov polície, ani
doposiaľ nebola navrhovateľke preukázaná, a teda išlo len o skutkové tvrdenie odporcu, neskôr už
verejnosť nebola informovaná (rovnakým spôsobom) či sa tieto podozrenia preukázali alebo nie. Ak

by sa tieto podozrenia preukázali, nemohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľky. Avšak na druhej strane, ak by sa tieto podozrenia nepreukázali, a o nepreukázaní tohto
podozrenia verejnosť už informovaná nebola, ide o neoprávnený zásah, nakoľko v pamäti verejnosti
zostali len informácie o existencii podozrenia a teda v tomto duchu bola navrhovateľka aj verejnosťou
vnímaná.

Súdtedanespochybňujeprávoodporcuupodozrievaťniekoho(vrátanenavrhovateľky)ztrestnejčinnosti
(akdôkazy,ktorýmidisponujerozumneumožňujúvyvodiťajtakýtozáver,hocivtomtosporenebolitakéto
dôkazy predložené), avšak, ak doposiaľ sa tieto podozrenia nepreukázali ako pravdivé, bolo zároveň na
mieste rovnakým spôsobom informovať verejnosť aj o tom, že sa podozrenia nepreukázali, k čomu však
zo strany odporcu už nedošlo. Práve toto konanie potom vyvoláva stav, že k laickej verejnosti sa dostanú

len informácie o podozrení z trestnej činnosti, avšak o skutočnosti, či sa podozrenie aj preukázalo
alebo nie, už verejnosť informovaná nie je. Takýto stav potom u osoby, ktorá bola (aj neprávom)
označená za podozrivú z trestnej činnosti vyvoláva stav právnej neistoty a nepochybne táto osoba
právom pociťuje poškodenie svojho mena, cti a dôstojnosti v očiach verejnosti. V celkovom kontexte
potom možno skutočne hovoriť o neoprávnenom zásahu do osobnostných práv, nakoľko verejnosti boli

týmto spôsobom predložené neúplné informácie majúce nepochybne difamujúci charakter (verejnosť sa
teda dozvedela len to, že navrhovateľka má byť podozrivá z trestnej činnosti, avšak už sa nedozvedela,
či sa toto podozrenie potvrdilo alebo vyvrátilo). Práve preto meno navrhovateľky možno „očistiť“ len
uverejnením ospravedlnenia, v ktorom sa laická verejnosť dozvie, že sa podozrenia z trestnej činnosti
nepotvrdili resp. že sú nepravdivé.

Z jednotlivých výrokov odporcu súd skonštatoval, že týmito výrokmi bolo zo strany odporcu zasiahnuté
do osobnostných práv navrhovateľky a to konkrétne do jej dôstojnosti a do jej cti.

Súd považuje za potrebné uviesť, že česť je taktiež integrálnou a dôležitou súčasťou dôstojnosti človeka.
Formujerovnakozákladmnožstvarozhodnutíuskutočnenýchčlenmidemokratickejspoločnosti,ktorésú
fundamentálne pre jej dobré fungovanie. Česť hrá roľu vo vzťahoch, ako napríklad koho zamestnávateľ

zamestná, respektíve pre koho pracovník bude pracovať, je rozhodujúca aj pri úvahe o tom, kto má
postúpiť do vyšších pracovných či funkčných pozícii, a česť je dôležitá pre rozhodnutie aj o tom, s
kým nadviazať obchodné vzťahy, respektíve komu bude daný hlas v politickom živote. Pokiaľ je jeden
krát pošpinená neopodstatneným obvineným vyjadreným verejne, a tým skôr v médiách, môže byť
povesť a česť osoby poškodená navždy a zvlášť v situácii, kedy nie je daná možnosť rehabilitácie.

Pokiaľ takáto situácia nastane, prehráva tak osoba sama, ako aj spoločnosť. A práve preto nie je
možné vychádzať z toho, že ochrana povesti, respektíve cti je záležitosťou dôležitou iba pre dotknutého
jednotlivca, prípadne pre jeho rodinu. Z týchto dôvodov je ochranu povesti, respektíve cti potrebné
vnímať ako ochranu verejného statku. Je preto vo verejnom záujme, aby česť a povesť osôb pôsobiacich
vo verejnom živote nebola diskutovaná v skutkovo posunutých rovinách. Tak na poli politiky, ako aj v

informačných prostriedkoch volič potrebuje byť schopný rozoznať dobro od zla, aby nakoniec mohol
uskutočniť informovaný výber vo vzťahu k politikovi, ako aj k médiu.Televízne vysielanie je z hľadiska rozsahu jeho pôsobenia jedným z najdostupnejších zdrojov informácií
širokej verejnosti. Ak k neoprávnenému zásahu do chránených práv dôjde týmto médiom, treba vždy
vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. To v prípade, že zásah bol spojený so znížením dôstojnosti

fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti (o taký zásah ide jednoznačne pri tvrdenej, avšak
právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti), a teda zakladá nárok oprávnenej
osoby domáhať sa ochrany osobnosti a súčasne zakladá nárok tejto osoby domáhať sa aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Je pravdou, že navrhovateľka nepožadovala od odporcu nemajetkovú ujmu v peniazoch, preto sa súd

skúmaním ďalších podmienok pre uvedené nezaoberal.

V závere súd môže skonštatovať, že v druhej časti žaloby t.j. v časti výrokov odporcu odvysielaných
na tlačovej konferencii dňa 17.08.2011 ku kauze „F.“ bola navrhovateľka neoprávnene (nepreukázane)
spájaná s trestnou činnosťou, a teda uvedený zásah súd vyhodnotil ako zásah zasahujúci do cti
a dôstojnosti navrhovateľky. Vzhľadom na to, že uvedený zásah bol uskutočnený prostredníctvom
médií, možno konštatovať, že mal široký dopad na verejnosť a na vytvorenie mienky v očiach širokej

verejnosti, a teda takýto zásah bol objektívne spôsobilý znížiť dôstojnosť resp. vážnosť fyzickej osoby
(aj politika) v spoločnosti v značnej miere. Súd v danom prípade vychádzal zo zisteného skutkového
stavu, pričom pri posudzovaní miery zásahu sa súd opieral o konkrétne hľadiská vzťahujúce sa k zistenej
miere zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, a posudzoval okolnosti tak na strane samotného
odporcu, ale taktiež na strane navrhovateľky. To znamená, že súd v danom prípade zobral do úvahy aj

skutočnosť, že navrhovateľka ako poškodená fyzická osoba, sama svojím konaním nemohla ovplyvniť
možnosť mylného, nepravdivého a dehonestujúceho posúdenia jej osoby zo strany odporcu, ktorý osobu
navrhovateľky ako osobu podozrivú spojil s trestnou činnosťou, a teda tieto skutočnosti súd vyhodnotil
v prospech navrhovateľky.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol v predmetnej časti žaloby tak, že

odporca je povinný v tlačových agentúrach SITA a TASR na vlastné náklady strpieť uverejnenie
ospravedlnenia s textom špecifikovaným v rámci výroku rozhodnutia, nakoľko súd má za to, že
navrhovateľka preukázala, že výrokmi odporcu zverejnenými a odvysielanými na tlačovej konferencii
dňa 17.08.2011 ku kauze „F.“ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky a
taktiež k zníženiu jej cti a dôstojnosti. Z uvedených dôvodov súd žalobe v tejto časti vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Keďže súd žalobu v prvej časti nároku navrhovateľky zamietol a v druhej
časti nároku navrhovateľky vyhovel, súd o trovách konania rozhodol tak , že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Česť je taktiež integrálnou a dôležitou súčasťou dôstojnosti človeka. Formuje rovnako základ množstva
rozhodnutí uskutočnených členmi demokratickej spoločnosti, ktoré sú fundamentálne pre jej dobré
fungovanie. Česť hrá roľu vo vzťahoch, ako napríklad koho zamestnávateľ zamestná, respektíve pre
koho pracovník bude pracovať, je rozhodujúca aj pri úvahe o tom, kto má postúpiť do vyšších pracovných
či funkčných pozícii, a česť je dôležitá pre rozhodnutie aj o tom, s kým nadviazať obchodné vzťahy,

respektíve komu bude daný hlas v politickom živote. Pokiaľ je jeden krát pošpinená neopodstatneným
obvineným vyjadreným verejne, a tým skôr v médiach, môže byť povesť a česť osoby poškodená navždy
a zvlášť v situácii, kedy nie je daná možnosť rehabilitácie. Pokiaľ takáto situácia nastane, prehráva tak
osoba sama, ako aj spoločnosť. A práve preto nie je možné vychádzať z toho, že ochrana povesti,
respektíve cti je záležitosťou dôležitou iba pre dotknutého jednotlivca, prípadne pre jeho rodinu. Z týchto

dôvodov je ochranu povesti, respektíve cti potrebné vnímať ako ochranu verejného statku. Je preto
vo verejnom záujme, aby česť a povesť osôb pôsobiacich vo verejnom živote nebola diskutovaná v
skutkovo posunutých rovinách. Tak na poli politiky, ako aj v informačných prostriedkoch volič potrebuje
byť schopný rozoznať dobro od zla, aby nakoniec mohol uskutočniť informovaný výber vo vzťahu k
politikovi, ako aj k médiu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3

O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.