Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110218634
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110218634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Jaroslava
Veréba, so sídlom kancelárie Mudroňova 43, 036 01 Martin, správcu konkurznej podstaty úpadcu:
Jaroslava Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul. 1. mája 117, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO:
32 596 073 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 1.1.2010 do 31.12.2015), zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom K. XX/XXXX, XXX XX Z., proti
žalovanémuv1/rade:E.O.,nar.X.XX.XXXX,bytomO.F.XXX/XX,XXXXXZ.H.-J.,štátnemuobčanovi
SR, žalovanej v 2/ rade: E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. F. XXX/XX, XXX XX Z. H. - J., štátnej občianke

SR, obaja zastúpení právnym zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom D. XXX, XXX XX
Z. H., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 19Cbi 6/2010-322 zo dňa 29.5.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 6/2010-322 zo dňa 29.5.2012 p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/, v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol
tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne priamo na účet
právneho zástupcu žalovaných v 1/ a v 2/ rade JUDr. Petra Jančiho, advokáta v Z. H., trovy právneho
zastúpenia v sume 759,98 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 21.6.2010 domáhal, aby súd určil,
že Darovacia zmluva uzatvorená 11.8.2009 medzi Jaroslavom Čulíkom, nar. XX.X.XXXX ako darcom
a E. O., nar. X.XX.XXXX a E. O., nar. XX.X.XXXX, ako obdarovanými, predmetom ktorej je darovanie
nehnuteľností evidovaných Katastrálnym úradom Žilina, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie
J., obec Z. H., okres Z. H., parcely registra „C", parcela parcelné číslo 2098/36 výmere 668 m2, druh
pozemkuzastavanéplochyanádvoria,parcelaparcelnéčíslo2098/190ovýmere201m2,druhpozemku
zastavané plochy a nádvoria a stavba súpisné číslo XXX na parcele 2098/190, druh stavby rodinný dom,

je voči žalobcovi neúčinná. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 57 ods. 1 až 4
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.") v spojení s §
60 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, 5, § 206a ods. 1 citovaného zákona zistil z pripojeného spisu Okresného
súdu Žilina sp. zn. 1K/30/2009, že účinky začatia konkurzného konania na majetok úpadcu Jaroslava
Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Liptovský Mikuláš, nastali dňa 11.12.2009 a účinky
vyhlásenia konkurzu nastali dňa 23.12.2009. Z prezentačnej pečiatky okresného súdu bolo zistené, že
súdne konanie v tejto veci začalo 21.6.2010. Zo spisu sp. zn. 1K/30/2009 ďalej mal okresný súd zistené,

ževtomtokonkurznomkonaníveriteľČSOBLeasing,a.s.prihlásilprihláškamič.1až6svojepohľadávky
z titulu nárokov, ktoré mu plynú z predčasne ukončených leasingových zmlúv (tieto leasingové zmluvyboli ukončené výpoveďou pre omeškanie sa úpadcu s platením leasingových splátok) a z titulu nárokov
zo zmlúv o spotrebnom úvere, ktoré pohľadávky zo zmlúv o spotrebnom úvere prihlásené prihláškami
č. 7 a 8 sa stali splatnými momentom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Prihlášky č. 1 až 8

vrátane príloh - leasingových zmlúv uzatvorených s veriteľom ČSOB Leasing, a.s. a Jaroslavom Čulíkom
v celom ich obsahu, teda vrátane všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB
Leasing, a.s., výpovedí týchto leasingových zmlúv a finančných vyúčtovaní predčasne ukončených
leasingových zmlúv (prílohy prihlášok č. 1 až 6), zmlúv o spotrebnom úvere a všeobecných zmluvných
podmienok, ktoré boli súčasťou obsahu týchto zmlúv vrátane článku VII. bod h) boli súčasťou spisu

spolu so súhrnným prehľadom pohľadávok veriteľa ČSOB Leasing, a.s. v konkurznom konaní sp. zn.
1K/30/2009.

Okresný súd skonštatoval, že žalobca uplatnil právo odporovať právnemu úkonu Darovacej zmluvy z
11.8.2009 ako subjekt vecne aktívne legitimovaný podľa § 62 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. a žalovaní
boli subjektmi vecne pasívne legitimovanými podľa § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Okresný súd v
dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej poukázal, že základným predpokladom pre úspešné odporovanie

právnemu úkonu dlžníka v zmysle § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. je realizácia právneho úkonu,
ktorý sa týka majetku dlžníka a ktorý právny úkon ukracuje uspokojenie včas a riadne prihlásenej
pohľadávky veriteľa, resp. prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorá alebo ktoré existovali v
čase realizácie právneho úkonu, ktorému sa odporuje. Žaloba žalobcu bola podaná v prekluzívnej
šesťmesačnej hmotno-právnej lehote od vyhlásenia konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok

úpadcu nastali dňom 23.12.2006 (správne malo byť uvedené dňa 23.12.2009). Pri podaní žaloby
na okresný súd dňa 21.6.2010 bolo konštatované, že žaloba bola podaná včas. Pri hmotno-právnej
podmienke ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa ČSOB Leasing, a.s., okresný súd
skonštatoval jej preukázanie žalobcom, a pritom vychádzal z pripojeného konkurzného spisu Okresného
súdu Žilina sp. zn. 1K/30/2009, ako aj z fotokópií prihlášok pohľadávok a ich príloh (prihlášky č. 1 až

8). Listinné dôkazy jednoznačne preukázali existenciu pohľadávok veriteľa - ČSOB Leasing, a.s., ktoré
existovali v čase, keď nastali účinky právneho úkonu darovacej zmluvy, ktorému sa odporuje a ktoré boli
označeným veriteľom riadne prihlásené v konkurznom konaní. Tieto prihlásené pohľadávky existovali
aj v čase, keď nastali účinky právneho úkonu Darovacej zmluvy zo dňa 11.8.2009, ktorej vklad bol
do katastra nehnuteľností Správou katastra Liptovský Mikuláš povolený dňa 14.9.2009. Okresný súd

poukázal, že žalobca uplatnil špecifický dôvod neúčinnosti právneho úkonu darovacej zmluvy v zmysle
§ 60 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. že právny úkon darovacej zmluvy je ukracujúcim právnym úkonom,
ktorý úpadca zrealizoval s úmyslom ukrátiť veriteľov v prospech osôb blízkych - svojich detí, čím sa
jeho úmysel ukrátiť veriteľov prezumuje. Okresný súd skonštatoval, že podmienka v zmysle § 60 ods.
3 zákona č. 7/2005 Z.z. bola v tejto veci splnená. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú deti úpadcu, a teda

sú osobami spriaznenými s úpadcom v zmysle definície spriaznenej osoby podľa § 9 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z.z. v spojení s definíciou osoby blízkej podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Ak úpadca
previedol svoj majetok na spriaznené osoby, bolo nevyhnutné vychádzať z prezumpcie jeho úmyslu
ukrátiť svojich veriteľov a z prezumpcie vedomosti žalovaných v 1/ a v 2/ rade o tomto úmysle, teda
z naplnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Táto právna

úprava vytvorila zároveň priestor pre dôkaznú povinnosť žalovaných v 1/ a v 2/ rade, a to preukázať
opak, teda že úpadca realizoval právny úkon darovacej zmluvy bez toho, že by bol vedený úmyslom
ukrátiť svojich veriteľov a že žalovaní v 1/ a v 2/ rade o tomto úmysle nevedeli. Okresný súd mal za to, že
žalovaní v 1/ a v 2/ rade v tomto smere boli efektívne dôkazne aktívni v súlade s ust. § 118a, § 120 ods.
1 veta prvá O.s.p.. Z dôkazov produkovaných žalovanými v 1/ a v 2/ rade, výsluch samotného úpadcu

Jaroslava Čulíka, výsluch svedkyne A. O., výsluch svedka E. P., predložené vyjadrenie E. Y. v spojení s
Nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi E. Y. ako prenajímateľom a žalovaným v 1/ rade dňa 20.8.2008
ako nájomcom, ktoré dôkazy okresný súd vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., mal preukázaný záver, že
úmyslom dlžníka Jaroslava Čulíka pri uzatvorení Darovacej zmluvy z 11.8.2009 nebolo ukrátiť svojich
veriteľov, a teda ani veriteľa ČSOB Leasing, a.s., ale riešiť majetkové otázky súvisiace s rozvratom jeho

manželstva so svedkyňou A. O..

Okresný súd podľa vykonaných dôkazov zistil, a to výsluchom žalovaných v 1/ a v 2/ rade, výsluchom
svedkov A. O. a E. P., že žalovaní v 1/ a v 2/ rade nevedeli o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľov, a
teda ani veriteľa ČSOB Leasing, a.s., pretože tento úmysel dlžník (úpadca Jaroslav Čulík) pri uzatvorení
predmetnej darovacej zmluvy ani nemal. Tým bolo nevyhnutné skonštatovať preukázanie opaku vo

vzťahukzákonnejdomnienkepodľa§60ods.3zákonač.7/2005Z.z.,atýmivyvrátenietvrdeniažalobcuo úmysle dlžníka ukrátiť uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy veriteľa dlžníka ČSOB Leasing, a.s.
a o vedomosti žalovaných v 1/ a v 2/ rade o tomto jeho úmysle. V nadväznosti k týmto zhodnoteniam
okresný súd žalobu zamietol. K svedeckým výpovediam E. O., A. O. a E. P. okresný súd uviedol, že

ich hodnotil vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré týmto svedkom bolo dané podľa § 126 O.s.p., ako
aj o možnosti odoprieť výpoveď, keď sa jednalo o rodičov žalovaných v 1/ a v 2/ rade, s výsledkom
hodnotenia týchto svedeckých výpovedí ako vierohodných. Ku skonštatovaniu o preukázaní úmyslu
dlžníka - Jaroslava Čulíka pri uzatvorení darovacej zmluvy vysporiadať majetkové otázky s A. O. v
súvislosti s rozvratom ich manželstva, a teda i k záveru o hodnovernosti svedeckej výpovede E. O. a

A. O., prispievala i skutočnosť vyplývajúca zo svedeckých výpovedí týchto svedkov, podľa ktorej boli
k momentu ich svedeckých výpovedí rozvedení. Osobitne hodnovernosť svedeckej výpovede svedka
E. O. bola posilnená skutočnosťou, že presne označil osobu, s ktorou mal nadviazať mimomanželskú
známosť, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila rozvrat jeho manželstva s A. O.. Okresný súd pôvodne
zamýšľal vykonať dôkaz výsluchom svedkov A. O., E. P. a E. O. prostredníctvom dožiadaného súdu
- Okresného súdu Liptovský Mikuláš, avšak v priebehu konania tento zámer prehodnotil a svedkov

predvolal priamo na pojednávanie pred Okresným súdom Žilina dňa 29.5.2012, aby mal priamy
kontakt s týmito svedkami, neoklieštený o možnosť vnímať ich i mimo verbálne prejavy pri svedeckých
výpovediach a vo väzbe na to komplexne vnímať svedkov pri realizácii ich výsluchov. Tento postup
umožnil okresnému súdu dôsledne vyhodnotiť svedecké výpovede z hľadiska ich hodnovernosti i z
pohľadu správania sa svedkov pri svedeckých výpovediach. Uvedené malo význam najmä u svedeckej

výpovedesvedkyneA.O.,ktorádalanaplnopriechodprejavusvojichemócií,keďvypovedalaopríčinách
rozvratu manželstva s dlžníkom Jaroslavom Čulíkom, čo nakoniec viedlo i k uzatvoreniu darovacej
zmluvy a následne k rozvodu ich manželstva. Od vykonania dôkazu výsluchom svedkyne E. Y. okresný
súd upustil na základe oboznámenia sa s obsahom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi menovanou
ako prenajímateľkou a žalovaným v 1/ rade ako nájomcom, ktorá bola súčasťou spisu na č.l. 17 až 18 v

spojení s vyjadrením sa menovanej jej listom zo dňa 22.5.2012 (č.l. 277) a v spojení so skutočnosťou,
podľa ktorej právny zástupca žalovaných, ktorý vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne E. Y. navrhol,
po oboznámení sa s uvedeným listinným dôkazom na vykonaní tohto dôkazu netrval.

K procesnému postupu, a to k prejednaniu veci v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu na
pojednávaní konanom dňa 29.5.2012 okresný súd uviedol, že právny zástupca žalobcu elektronickým

podaní zo dňa 28.5.2012, odoslaným okresnému súdu o 14.34 hod., ospravedlnil svoju neprítomnosť s
odôvodnením zhoršenia zdravotného stavu právneho zástupcu žalobcu (pretrvávajúce vysoké teploty),
v dôsledku čoho nebolo možné informovať okresný súd, ako aj právneho zástupcu žalovaných v skorší
deň o nevyhnutnosti odročenia pojednávania. Právny zástupca žalobcu žiadal odročiť pojednávanie aj s
ohľadom k tomu, že ustanovený substituent - advokátska koncipientka JUDr. P. O., ktorá bola s obsahom

spisovej agendy uzrozumená, už tohto času v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu
nepracuje. Žalobca na druhej strane nesúhlasil s ustanovením ďalšieho substituenta pre predmetné
konanie, a to z titulu krátkosti času na prípravu, rozsiahlosti a zložitosti daného prípadu. Okresný súd
vzhľadom k dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalobcu - zdravotné ťažkosti a obsahu predloženého
dokladu o tejto skutočnosti podľa č.l. 283 spisu, bezodkladne vyrozumel právneho zástupcu žalobcu

podľa § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. o tom, že jeho návrhu na odročenie pojednávania, ktorý nespĺňa
náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p., nevyhovie. Na uvedený postup okresného súdu právny zástupca
žalobcu reagoval opakovane a predložil lekársky nález MUDr. H. Z., Ambulancia praktického lekára
MEDILAN, s.r.o., Rázusova 47, Lučenec zo dňa 28.5.2012, podľa obsahu ktorého tento všeobecný lekár
potvrdzuje, že Martin Landl JUDr., s označeným rodným číslom a adresou, sa zo zdravotných dôvodov

nemôže zúčastniť súdnych pojednávaní. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 119 ods. 1,
2, 3, 4 O.s.p. so záverom, že ani potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti právneho zástupcu
žalobcu podľa č.l. 293 a ani potvrdenie o zdravotnom stave podľa č.l. 297, resp. podľa č.l. 302 zo
dňa 28.5.2012 nespĺňali obsahovú náležitosť vyplývajúcu z kauzistickej právnej úpravy v zmysle § 119
ods. 3 veta druhá O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia sa za vyjadrenie ošetrujúceho lekára

zástupcu účastníka o tom, že zdravotný stav zástupcu účastníka mu neumožňuje účasť na pojednávaní,
sa považuje len také vyjadrenie, podľa ktorého zástupca účastníka nie je schopný bez ohrozenia života
alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. Vzhľadom k uvedenému
okresný súd návrhu právneho zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania nevyhovel. Naviac, žalobca
v predloženom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby si advokát JUDr. Martin Landl ustanovil za seba

zástupcu, a to bez väzby na konkrétnu osobu tohto zástupcu. Tento obsah plnomocenstva bol preto v
priamom rozpore s tvrdením právneho zástupcu žalobcu v zmysle jeho podania zo dňa 28.5.2012, podľaktorého žalobca nesúhlasí s ustanovením ďalšieho substituenta pre predmetné konanie, t.j. nesúhlasí
so zastupovaním iným substituentom na pojednávaní dňa 29.5.2012 kvôli krátkosti času na prípravu a
rozsiahlosti a zložitosti daného prípadu. Okresný súd ďalej pri prejednaní veci v neprítomnosti právneho

zástupcužalobcupoukázalajnaust.§16ods.1,2,3zákonač.586/2003Z.z.oadvokácii,stým,žemalo
byť zabezpečené zastupovanie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.05.2012. Pre neodročenie
súdneho pojednávania okresný súd videl ako určujúce aj ust. § 6 O.s.p. v spojení s ust. § 118a, § 101
ods. 2 O.s.p., keď v pomeroch prejednávanej veci nebolo bez významu ani zohľadnenie štádia tohto
incidenčného konania, a to štádium po ukončení prvého pojednávania vo veci. Okresný súd mal za

to, že mal splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Pokiaľ
bola prítomná na pojednávaní JUDr. U. O., tak nemohla vystupovať ako substitučný právny zástupca
žalobcu, pretože nepredložila okresnému súdu poverenie v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii.

O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151
ods. 1, 8 O.s.p. a žalovaným v 1/, v 2/ rade ako úspešným účastníkom súdneho konania bola priznaná

náhrada trov v trovách právneho zastúpenia v sume 759,98 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal neúplne zistený
skutkový stav veci a nesprávne skutkové zistenia podľa výsledkov vykonaného dokazovania. K
zhodnocujúcim záverom okresného súdu žalobca poukázal na ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. a
zvýraznil, že k darovacej zmluve, jej uzavretiu došlo cca 4 mesiace pred vyhlásením konkurzu na

majetok úpadcu Jaroslava Čulíka SELIM -TRANS. Bolo poukázané v odvolaní na pohľadávky veriteľa
ČSOB Leasing, a.s., voči úpadcovi ako dlžníkovi s tým, že v čase darovacej zmluvy úpadca mal
vedomosť o svojej platobnej neschopnosti a musel mať vedomosť o svojej zlej ekonomickej situácii
už od začiatku roka 2009. Žalobca ďalej poukázal na svedkyňu A. O. (matku žalovaných v 1/, v 2/
rade), ktorá pracovala u úpadcu ako účtovníčka a musela mať vedomosť o finančnej situácii žalobcu. I

napriek tomu okresnému súdu postačil ako dôkaz jej výpoveď, že o zlej ekonomickej situácii vedomosť
nemala, napriek tomu, že pracovala v spoločnosti s faktúrami a žila s úpadcom v spoločnej domácnosti.
Pokiaľ niekto žije v spoločnej domácnosti, vedomosť sa prezumuje, pretože úpadca prišiel o predmety
financovania ešte pred podpisom darovacej zmluvy a tak sama svedkyňa musela vedieť, z akého
dôvodu je daný naliehavý záujem na prepise nehnuteľnosti. K uvedenému vznikli dôvodné pochybnosti

o korektnosti tvrdení, že nehnuteľnosť bola prevedená z dôvodu vysporiadania sa majetkovo počas
trvania manželstva. Žalobca ako odvolateľ nesúhlasil s právnymi závermi okresného súdu a poukázal
na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 163/2007, z ktorého vyplýva, že blízka osoba
musí preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného úkonu
rozpoznať, ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti. Okresný súd nezameral dokazovanie na preukázanie

náležitej starostlivosti, pričom bolo nesporné, že osoby blízke mali vedomosť o podnikateľskej činnosti
úpadcu, t.j. svojho otca. Z tohto vyplýva, že mohli mať vedomosť o jeho zlej ekonomickej situácii, pretože
žalovaný v 1/ rade síce nežil s úpadcom v jednej domácnosti, ale žil v tom istom meste, pričom žalovaný
v 1/ rade v priebehu dokazovania nijakým spôsobom nepreukázal, že vyvinul náležitú starostlivosť pred
podpisom darovacej zmluvy. Len výpoveď, že žalovaný v 1/ rade o zlej ekonomickej situácii nevedel,

keďže s úpadcom nežil v jednej domácnosti, neobstojí. V praxi je ustálená teória, že ak blízka osoba

nevyvinula žiadnu aktivitu v dobe úkonu, alebo ak by vyvinutá činnosť nepredstavovala

náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Ďalej žalobca poukázal
na súdnu prax aj v tom smere, že ...„Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že o jeho
dlhoch nevedela a rovnako, že nevedela ani o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzatvorením napr. darovacej

zmluvy, pretože jej dlžník neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z účtovnej evidencie,
nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce". Odvolateľ mal za to, že na vyvrátenie
domnienky, ktorá je daná v § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. nepostačuje ani argument o tom, že
žalovaní nemali dôvod robiť žiadne kroky na rozpoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a nepostačuje
ani tvrdenie, že dlžník previedol majetok na žalovaných, t.j. osoby blízke, aby ich majetkovo zabezpečil,

čosapovažujezabežnúzáležitosť.ŽalobcaodkázalajnajudikatúruNajvyššiehosúduČRsp.zn.21Cdo
864/2010, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/145/2007 a uzavrel, že náležitá
starostlivosť zo strany žalovaných pred uzavretím darovacej zmluvy nebola preukázaná. Žalobca mal
za to, že teória o rozvrate manželstva bola umelo vykonštruovaná z dôvodu snahy o zamietnutie žaloby.Jediným reálnym dôvodom bola snaha o ukrátenie veriteľov, pretože nemožno prikladať váhu tomu
názoru, že zrovna, keď mal úpadca najväčšie ekonomické problémy, začal riešiť tie rodinné, ale nie
po morálnej stránke, ale ekonomickej stránke. Žalobca uviedol, že žalovaní neuniesli svoje dôkazné

bremeno, pretože nepreukázali vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá sa pre úspešné zamietnutie
žaloby vyžaduje. Vynaloženie náležitej starostlivosti spočíva v tom, že osoba blízka dlžníkovi vykonala
s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel
byť, z ich výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Okresný súd nebral žiaden zreteľ

na relevantnú skutočnosť, a to, že ku dňu 24.12.2012 bola založená spoločnosť SELIMTRANS, s.r.o.,
IČO: 44 559 071, ktorej spoločníkmi k tomuto dátumu boli žalovaný v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade a
svedkyňa A. O.. V odôvodnení rozsudku okresného súdu sa uvádza, len že založenie predmetnej s.r.o.
inicioval úpadca a jeho vtedajšia manželka so zámerom, aby mala podnikateľská činnosť pokračovanie.
Z predmetného vyplýva, že ak žalovaní pristúpili k založeniu s.r.o. na základe iniciatívy úpadcu, museli
s ním udržiavať dobrý vzťah, rovnako museli mať vedomosť o jeho problémoch v podnikaní, opak

nepreukázali.

Žalobca sa súčasne v odvolaní vyjadril aj k záverom okresného súdu v súvislosti s prejednaním veci
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Pokiaľ aj Žiadosť o odročenie pojednávania spolu
aj s ospravedlnením bola uskutočnená dňa 28.05.2012 v neskoršej hodine, tak výlučne len z dôvodu
zlyhania techniky v kancelárii. Asistentka v advokátskej kancelárii - právneho zástupcu žalobcu bola aj

v telefonickom spojení s Okresným súdom v Žiline. Dňa 28.05.2012 asistentka advokátskej kancelárie
sa telefonicky pokúšala spojiť s Okresným súdom v Žiline o 15,00 hod., avšak bezvýsledne. Takisto
aj sudkyňa Okresného súdu Žilina mohla dať informáciu o tom, že sa bude pojednávať ešte dňa
28.5.2012 a v takomto prípade by bol právny zástupca splnomocnil substituenta na pojednávanie.
Okresný súd upovedomil advokátsku kanceláriu žalobcu o zamietnutí Žiadosti o odročenie pojednávania

až v deň pojednávania, keď už možný substituent JUDr. U. O. bola na ceste na pojednávanie na
predmetnom súde v inom konaní. Pokiaľ by advokátska kancelária mala stanovisko o zamietnutí žiadosti
o odročenie pojednávania, ešte v deň pred pojednávaním, bola by na tento úkon zabezpečila zástupcu.
Opätovne okresný súd mohol umožniť konanie JUDr. U. O. na pojednávaní, hoci nemala udelené
splnomocnenie, keďže mohlo sa tak stať dodatočne jeho doložením. Kritika na kanceláriu JUDr. Martina

Landla v odôvodnení rozsudku okresného súdu nebola namieste, keďže taký rozsah odôvodnenia, ako
použil okresný súd, na jej adresu, je zlou reklamou advokátskej kancelárie, poškodzuje dobré meno
budované na dlhoročných pevných základoch. Ak sa podobný rozsudok dostane do rúk klienta, vznikne
neoprávnená nedôvera v nekompetentnosť zamestnancov kancelárie. Aj žalobca bol informovaný o
chorobe svojho právneho zástupcu, z tohto dôvodu sa na nariadené pojednávanie nedostavil. Ďalej

právny zástupca žalobcu uviedol, že postup sudkyne okresného súdu sa ho dotkol ako človeka, ako i
advokáta, pretože pokiaľ by okresný súd informoval právneho zástupcu žalobcu o nevyhovení žiadosti
na odročenie pojednávania ešte dňa 28.05.2012, k predmetnej situácii by nebolo došlo. Právny zástupca
si je vedomý svojho pochybenia, avšak skutočne nemohol vopred predpokladať priebeh svojej choroby.
Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu sa žalovaní v 1/, v 2/ rade písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoKR/11/2012-352 zo dňa 18.01.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 05. februára2013, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v
Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu uvádza, že rozsudok okresného súdu

preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní
zo dňa 13.07.2012, pričom prihliadol len na tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností,
namietaných až v písomne podanom odvolaní žalobcu. Krajský súd zdôrazňuje, že pri hodnotení
odvolacích dôvodov žalobcu dôsledne aplikoval procesnú situáciu vykonaného poučenia okresným
súdom nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale hlavne v zmysle § 118a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého

v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou účastníci sú povinní opísať
rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do
skončenia prvého pojednávania, čo však neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého
pojednávania, keď došlo k jeho odročeniu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ktorá situácia v danej sporovej
právnej veci nenastala, pretože prvé pojednávanie dňa 24.6.2011 prebehlo. Z obsahu spisového
materiálu vyplývalo, že účastníci súdneho konania v predvolaní na prvý termín súdneho pojednávania

dňa 24.06.2011 (č.l. 28 spisu) boli poučení nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale aj v zmysle ust. §
118aods.1,2,3O.s.p.otom,ženaneskôrpredloženéaoznačenéskutočnostiadôkazysúdneprihliada.
Práve podľa obsahu predvolania na prvý nariadený termín súdneho pojednávania pred okresným súdom
dňa 24.06.2011 (č.l. 28 spisu) boli žalobca a žalovaní v 1/ a v 2/ rade poučení o povinnostiach v zmysle
ust. § 118a ods. 1 O.s.p., ako aj o následkoch ich nesplnenia v zmysle ust. § 118a ods. 2 O.s.p.. Aj za

akceptovania zákonného ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p., mohli mať odvolacie dôvody svoju relevantnosť
len v rovine tých skutočností a dôkazov, ktoré žalobca uviedol a označil najneskôr do skončenia prvého
pojednávania,keďkrajskýsúdmalpreukázané,žepráveprvépojednávaniekonanédňa24.06.2011bolo
pojednávaním,naktoromsavecprejednávalazaúčastiprávnehozástupcužalobcu,žalovanýchv1/,v2/
rade a ich spoločného právneho zástupcu, na ktorom boli splnené podmienky k vykonaniu tohto prvého

pojednávania. Krajský súd zvýrazňuje, že práve odvolacie dôvody žalobcu, ktoré spočívali v námietke
nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, boli vyhodnocované aj
za aplikácie procesného stavu vyplývajúceho z ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p., ktorý procesný postup
bol okresným súdom dôsledne dodržaný.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd citoval vyššie zákonné ustanovenie z dôvodu, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia
tohto zákonného ustanovenia, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného

súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu
a k odvolacím dôvodom žalobcu za rešpektovania ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. krajský súd uvádza
nasledovné:

Bolo nepochybné, že na úpadcu - dlžníka Jaroslava Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul.
1. mája 117, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 32 596 073, bol uznesením Okresného súdu Žilina sp.

zn. 1K/30/2009 zo dňa 16.12.2009 vyhlásený konkurz. V súvislosti s podanou žalobou žalobcu a pri
posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona č.
7/2005 Z.z.. Žalobca podal odporovaciu žalobu na základe zákona č. 7/2005 Z.z., ktorou sa domáhal
neúčinnosti právneho úkonu, a to Darovacej zmluvy uzavretej dňa 11. augusta 2009 medzi Jaroslavom
Čulíkom, nar. XX.X.XXXX - úpadcom ako darcom a E. O., nar. X.XX.XXXX - žalovaným v 1/ rade a E. O.,

nar. XX.X.XXXX - žalovanou v 2/ rade ako obdarovanými, predmetom ktorej boli darované nehnuteľností
evidované Katastrálnym úradom Žilina, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie J., obec Z. H.,
okres Z. H., parcely registra „C", parcela parcelné č. 2098/36 o výmere 668 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, parcela parcelné č. 2098/190 o výmere 201 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria a stavba súpisné číslo XXX na parc. č. 2098/190, druh stavby rodinný dom.Predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje,
je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje
uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v

prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. V danom prípade odporovaciu žalobu podal správca
konkurznej podstaty úpadcu Jaroslava Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul. 1. mája
117, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 32 596 073, t.j. aktívne legitimovaná osoba, keďže aj podľa
ust. § 86 zákona č. 7/2005 Z.z. je správca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a
vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa

tohto zákona. Na tento účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne
úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť. Účinky vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka: Jaroslav Čulík
SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul. 1. mája 117, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 32 596 073,
nastali podľa zistení dňa 23.12.2009. Odporovacia žaloba v danej veci bola doručená na Okresný súd
v Žiline dňa 21.06.2010, t.j. v zákonnej prekluzívnej lehote vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 2 zákona č.

7/2005 Z.z.. Súčasne išlo o úkon dlžníka, a to Darovaciu zmluvu zo dňa 11. augusta 2009, ktorým dlžník
daroval nehnuteľnosti žalovaným v 1/, v 2/ rade, na základe ktorého úkonu v spojení s povolením vkladu
Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 14.9.2009, pod č.V: 2252/09 žalovaní v 1/, v 2/ rade získali
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Úkon, ktorému žalobca odporoval, bol urobený pred
začatím konkurzného konania v zmysle ust. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z..

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu oprávnená osoba -
správca, v zákonnej lehote, proti účinnému úkonu dlžníka, týkajúceho sa jeho majetku podliehajúceho
konkurzu, t.j. že tieto podmienky odporovateľnosti v danom prípade boli splnené.

Bolo nepochybné, že žalobca odporoval právnemu úkonu Darovacej zmluvy uzavretej dňa 11. augusta
2009 v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré zákonné ustanovenie, hoci ho citoval okresný

súd vo svojom odôvodnení, krajský súd považoval za potrebné opätovne uviesť aj v dôvodoch svojho
rozhodnutia.

Podľa ust. § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým
dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ust. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom,
ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, pokiaľ
sa nepreukáže opak.

Podľa ust. § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Aj za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dôkazné bremeno na
preukázanie opaku zaťažuje dlžníka, spriaznené osoby, resp. osoby, v prospech ktorých bol právny úkon
urobený. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu a na základe úplne zisteného skutkového
stavu konštatuje, že hmotno-právny predpoklad úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť
žalovaných o tomto úmysle bol vyvrátený, keďže tak, ako vecne správne uzavrel okresný súd úmyslom

dlžníka Jaroslava Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul. 1. mája 117, 031 01 LiptovskýMikuláš, IČO: 32 596 073, pri uzatvorení Darovacej zmluvy zo dňa 11. augusta 2009, nebolo ukrátiť
svojich veriteľov, t.j. ani veriteľa ČSOB Leasing, a.s., ale riešiť majetkové otázky v súvislosti s rozpadom
manželstva so svedkyňou A. O.. Súčasne aj žalovaní v 1/, v 2/ rade vyvrátili, že by mali vedomosť o tom,

že úmyslom dlžníka malo byť ukrátenie veriteľov, pretože takýto úmysel dlžník nemal. Spoľahlivo zistený
dôkazný stav preukázal, že rozvod manželstva uzavretého medzi dlžníkom - úpadcom a svedkyňou A.
O., bol výsledkom manželskej krízy, ktorá bola dôvodom riešenia majetkovej situácie, čo vyústilo do
uzavretia Darovacej zmluvy dňa 11. augusta 2009 medzi dlžníkom - úpadcom ako darcom spolu s A. O.
a žalovanými v 1/, v 2/ rade ako obdarovanými. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uzavretiu

Darovacej zmluvy zo dňa 11.augusta 2009 predchádzal stav manželskej krízy, ako aj záujem dlžníka -
úpadcu so svojou bývalou manželkou A. O. riešiť ich majetkovú situáciu. Dôkazný stav preukázal, že
tak dlžník - úpadca, ako aj žalovaní v 1/, v 2/ rade nemali úmysel ukrátiť veriteľov, ktorých mal dlžník
- úpadca, čo vyplýva aj z toho, že žalovaní v 1/, v 2/ rade ako deti úpadcu - dlžníka nevedeli o jeho
nepriaznivej situácii. Hoci bývalá manželka úpadcu - dlžníka, a to svedkyňa A. O. vo svojej výpovedi
pred okresným súdom dňa 29.05.2012 uviedla, že vykonávala pre dlžníka - úpadcu administratívne

práce a prichádzala do kontaktu aj s faktúrami, účtovnými dokladmi, mala podľa názoru krajského
súdu, ktorý je v zhode so záverom okresného súdu, len obmedzenú vedomosť o ekonomike úpadcu
- dlžníka, keďže úpadca - dlžník (bývalý manžel svedkyne) mal ešte externého ekonóma. Potvrdzuje
to aj ďalšia časť výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že sa viac sústreďovala na rodinu a venovala sa
rodine. Vzhľadom k uvedenému preto bývalá manželka úpadcu - dlžníka A. O., nemala a ani nemohla

mať vedomosť o kompletnej finančnej situácii, pretože jej vedomosť bola limitovaná charakterom prác,
ktoré vykonávala u úpadcu - dlžníka. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že manželská kríza
medzi úpadcom - dlžníkom a svedkyňou A. O. ako jeho bývalou manželkou bola vykonštruovaná.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že v čase výsluchu A. O. ako svedkyne pred okresným súdom, a to dňa
29.05.2012 bola táto s úpadcom (dlžníkom) rozvedená, odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti, s

úpadcom nežila, riadne nekomunikovala. Svedkyňa ďalej uviedla, že domácnosť opustila na jeseň roku
2011.

Pokiaľ išlo o žalovaných v 1/, v 2/ rade ako spriaznené osoby - deti úpadcu (dlžníka), bolo preukázané,
že žalovaný v 1/ rade sa v roku 2008 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, t.j. už nebýval s úpadcom -
dlžníkom od tohto dátumu, pričom účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka nastali až

dňa 23.12.2009. U žalovanej v 2/ rade bolo preukázané, že od roku 2007 žila v Slovinsku, kde hrala
hokej a po návrate žila v spoločnej domácnosti so žalovaným v 1/ rade - svojim bratom. Z výpovedí
žalovaných v 1/, v 2/ rade vyplývalo, že s otcom - úpadcom (dlžníkom) rovnako viazla komunikácia z
dôvodu, že si našiel priateľku a spôsobil manželskú krízu. O podnikaní otca - úpadcu sa nerozprávali.
Žalovaná v 2/ rade uviedla, že v mesiaci august 2009 už nežila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi

s tým, že prerušila kontakty so svojim otcom - úpadcom, akonáhle sa dozvedela, že si našiel priateľku.
Žalovaný v 1/ rade potvrdil aj to, že pri podpisovaní Darovacej zmluvy zo dňa 11. augusta 2009 mu bolo
oznámené, že dôvodom je skutočnosť, že si otec - úpadca našiel priateľku a je určitá obava, aby si ju
nenasťahoval do domu, ktorý sa stal predmetom darovacej zmluvy. V zmysle zhodnotenia skutkového
stavu krajský súd dodáva, že darovanie nehnuteľností žalovaným v 1/, v 2/ rade, a to deťom úpadcu -

dlžníka, bolo riešením majetkovej situácie, ktorá súvisela s manželskou krízou úpadcu a svedkyne A.
O., čo vyústilo do rozvodu manželstva. Takéto riešenie majetkovej situácie zákonná úprava v prípade
rozvratu manželstva nezakazuje. K úplnosti sa dodáva, že žalovaní v 1/, v 2/ rade minimálne rok pred
uzavretím darovacej zmluvy nežili v spoločnej domácnosti s úpadcom - dlžníkom.

Podľa názoru krajského súdu z výpovedí žalovaných v 1/, v 2/ rade, ako aj zo svedeckých výpovedí

jednoznačne vyplývalo a bolo preukázané, že žalovaní v 1/, v 2/ rade nemali vedomosť o tom, že
by úmyslom úpadcu - dlžníka bolo uzavretím darovacej zmluvy ukrátenie veriteľa, a takisto nebol
preukázaný ani u dlžníka - úpadcu takýto úmysel. Dôkazný stav v komplexnom súhrne vyvrátil hmotno-
právnu domnienku, resp. predpoklad vyplývajúci z ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., keď bol
preukázaný opak, a to že žalovaní v 1/, v 2/ rade nemali vedomosť o žiadnom úmysle úpadcu - dlžníka

ukrátiť veriteľov a nositeľom takéhoto úmyslu nebol ani samotný dlžník - úpadca. Samotný úpadca -
dlžník vo výpovedi uviedol, že so svedkyňou A. O. práve pre manželské nezhody, keď si našiel priateľku,
riešil majetkové otázky, a bola medzi nimi prijatá dohoda, že dôjde k darovaniu nehnuteľností žalovaným
v1/,v2/radeakoichspoločnýmdeťom.Krajskýsúdzdôrazňuje,ževýlučneúčelom(úmyslom)uzavretej
darovacejzmluvybolovyriešeniespoločnejmajetkovejsituácieúpadcu-dlžníkaajehobývalejmanželky

A. O. vo vzťahu k žalovaným v 1/, v 2/ rade ako ich deťom, a tým zákonite bol preukázaný opak, žeúmyslomdlžníka-úpadcuneboloukrátiťsvojichveriteľov,akoaj,žetakútovedomosťnemalianižalovaní
v 1/, v 2/ rade.

Za aplikácie ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 125, § 132 O.s.p. mal krajský súd za to, že okresný

súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého skonštatoval správny skutkový záver a
žalovaní v 1/, v 2/ rade preukázali, že o zákonne predpokladanom úmysle ukrátiť veriteľa nevedeli v
súvislosti s uzavretou darovacou zmluvou. V tejto časti vyvrátiteľnej hmotno-právnej domnienky uniesli
dôkazné bremeno, ako aj bol vyvrátený ďalší zákonný predpoklad, a to že by úmyslom dlžníka -
úpadcu bolo ukrátiť svojich veriteľov pri tomto právnom úkone. Žalobcovi ako odvolateľovi sa nijakým

spôsobom nepodarilo spochybniť vykonané dôkazy pred okresným súdom, výpovede svedkov a ani
nebolo preukázané tvrdenie žalobcu ako odvolateľa o tom, že by žalovaní v 1/, v 2/ rade uvádzali
skutočnosti umelo vykonštruované. Naviac, je potrebné zvýrazniť, že hodnotenie dôkazov v zmysle
ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
Okresný súd v zmysle ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný.
Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať

tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou.
V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný
v rozhodnutí stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd
takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Pri
hodnotení dôkazov krajský súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp.

zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom

má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97)".

Pokiaľ išlo o založenie spoločnosti SELIMTRANS, s.r.o., ktorá mala vzniknúť dňa 24.12.2008, t.j.
rok pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka (s účinkami vyhláseného konkurzu dňa
23.12.2009), tak z tohto stavu krajský súd nezistil úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu - dlžníka, resp.
vedomosť žalovaných v 1/, v 2/ rade ako spriaznených osôb o úmysle úpadcu - dlžníka ukrátiť veriteľa.
Táto skutočnosť nesvedčí a nie je dôkazom o tom, že by žalovaní v 1/, v 2/ rade nepreukázali opak

hmotno-právneho predpokladu vyplývajúceho z ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z..

Z dôvodu, že krajský súd aplikoval ust. § 219 ods. 2 O.s.p., tak v podrobnostiach záverov napadnutého
rozsudku okresného súdu poukazuje na jeho odôvodnenie, čo je v súlade aj s uznesením Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak
prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v
priebehu príslušného súdneho konania".

Krajský súd opätovne poukazuje na odvolanie žalobcu, v ktorom oproti tvrdeniam pred okresným súdom,

ako aj do skončenia prvého pojednávania za aplikácie ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. žalobca neuvádzal
dôraz na náležitú starostlivosť, t.j. že nebolo preukázané, že žalovaní v 1/, v 2/ rade ako spriaznené
osoby nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka - úpadcu ukrátiť svojho veriteľa.
Krajský súd v súvislosti s ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. sa oboznámil s obsahom žaloby žalobcu, ako
aj Zápisnicou o prvom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 24.06.2011, keď žalobca po

poučení podľa ust. § 118a O.s.p. zdôraznil len dôkaznú povinnosť žalovaných, ktorá v zmysle ust. §
60 zákona č. 7/2005 Z.z. na nich prechádza. Do skončenia prvého pojednávania zo strany žalobcuneodznela skutočnosť námietky náležitej starostlivosti, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné na túto
situáciunazeraťajzostranykrajskéhosúduzaaplikácieust.§118aods.1,2,3O.s.p..Inapriektakémuto
postupu a záveru krajského súdu sa považuje za potrebné k precizovaniu právneho stavu uviesť, že

požiadavku náležitej starostlivosti zákonné ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. neupravuje. Odporovacia
žaloba podaná žalobcom v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. musí byť zákonite posúdená podľa tohto
právneho predpisu ako lex specialis, ktorý nepracuje s pojmom náležitej starostlivosti, ako je tomu v
ust. § 42a Občianskeho zákonníka SR a zákona ČR o konkurze a vyrovnaní. Nie je možné náležitú
starostlivosť,ktoránevyplývazozákonač.7/2005Z.z.aplikovaťvodporovacejžalobepodanejpodľaust.

§60zákonač.7/2005Z.z..Zákonč.7/2005Z.z.máosobitéustanoveniapreodporovateľnosťanemožno
aplikovať ust. § 42a Občianskeho zákonníka, keďže zákon č. 7/2005 Z.z. ako lex specialis v ust. § 60
vynaloženie „náležitej starostlivosti" pri poznaní úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, na rozdiel od ust. § 42a
Občianskehozákonníkaneustanovuje(nevyžaduje).Povyhláseníkonkurzupodanáodporovaciažaloba
sa preto môže posudzovať len podľa zákona č. 7/2005 Z.z.. Je potrebné uviesť, že existujú dva právne
režimy odporovateľnosti, a to odporovateľnosť podľa Občianskeho zákonníka a odporovateľnosť podľa

zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V danom prípade, ak bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu
(dlžníka), a po vyhlásení konkurzu správca podal odporovaciu žalobu, tak je nevyhnutné na ňu aplikovať
lenzákonč.7/2005Z.z.akolexspecialis.Ajztýchtozhodnotenínemohlosajednaťorelevantnýodvolací
dôvod žalobcu. Naviac, za aplikácie ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p., ani cez toto zákonné ustanovenie
daný odvolací dôvod žalobcu nemohol mať svoju relevantnosť. Pokiaľ aj žalobca odkazoval v odvolaní

na rozhodnutia slovenských všeobecných súdov, resp. rozhodnutia súdov ČR, tak je potrebné uviesť,
že tieto poukazovali na náležitú starostlivosť, avšak v právnom režime odporovateľnosti podľa ust. §
42a Občianskeho zákonníka buď slovenského, alebo českého, čo je iný právny režim odporovateľnosti
ako podľa zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý nastupuje po vyhlásení konkurzu. Odlišnosť právnej úpravy
obsiahnutej v Občianskom zákonníku oproti právnej úprave odporovacích žalôb zahrnutej v zákone

o konkurze a reštrukturalizácii, náležitú starostlivosť, resp. jej vynaloženie, podľa zákona č. 7/2005
Z.z. nevyžaduje, preto okresný súd nebol povinný ju vyhodnocovať. K úplnosti sa dodáva, že aj podľa
rozhodovacej činnosti NS SR zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnou úpravou k všeobecnej
úprave o odporovateľných právnych úkonoch.

Na základe uvedených zhodnotení preto krajský súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci.

Z obsahu podaného odvolania bolo zrejmé, že odvolacím dôvodom nie je námietka odňatia možnosti
konania pred súdom, keďže právny zástupca žalobcu sa len vyjadroval k spôsobu odôvodnenia
obsiahnutého v rozsudku okresného súdu v súvislosti s prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu
a právneho zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 29.05.2012. I napriek

uvedenému krajský súd mimo akúkoľvek pochybnosť uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo
k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Tento záver vyplýva z celého priebehu sporového
konania, keď vo veci boli vytýčené dve súdne pojednávania, a to dňa 24.06.2011, na ktorom bol prítomný
právny zástupca žalobcu, a dňa 29.05.2012, ktorého sa nezúčastnil. Pokiaľ aj okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia aplikoval ust. § 119 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. a poukazoval na postup právneho zástupcu

žalobcu, tak bolo to len v súvislosti s hodnotením podmienok, pre ktoré okresný súd mal za to, že
môže vec prejednať aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p.. Ak aj okresný súd poukázal na zákon o advokácii, tak len v záujme komplexnosti pri hodnotení
splnenia procesných podmienok pre prejednanie veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu
v rovine neodňatia možnosti žalobcovi konať pred súdom. Sudkyňa okresného súdu vecným spôsobom

konštatovala, z akých dôvodov mala za to, že bolo možné pojednávať v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu. Okresný súd správne postupoval, pokiaľ po obdržaní ospravedlnenia a žiadosti o
odročenie pojednávania vytýčeného na deň 29.05.2012 z titulu práceneschopnosti právneho zástupcu
žalobcu oznámil podaním zo dňa 29.05.2012, že žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na
deň 29.05.2012 o 13,10 hod. nebude vyhovené, pretože nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 119

ods. 3 O.s.p. (č.l. 295 spisu). Okresný súd správne skonštatoval, že potvrdenie ošetrujúceho lekára
právneho zástupcu žalobcu ako všeobecného lekára zo dňa 28.05.2012 v tom, že právny zástupca
žalobcu sa nemôže zo zdravotných dôvodov zúčastniť súdnych pojednávaní, nie je dokladom v zmysle
ust. § 119 ods. 3 O.s.p., keďže dôvodom na odročenie pojednávania môže byť len zdravotný stav
účastníka alebo jeho zástupcu, o ktorom je vyjadrenie lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho

zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní a súčasne, že nie je účastník alebo jeho zástupca schopnýbez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Takéto
potvrdenie zo strany právneho zástupcu žalobcu o jeho zdravotnom stave od ošetrujúceho lekára nebolo
predložené, preto ak okresný súd informoval právneho zástupcu žalobcu, že nie je možné procesnému

návrhu na odročenie pojednávania vyhovieť a vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, tak bolo postupované v súlade so zákonom, a to Občianskym súdnym poriadkom.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1,
§ 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/, v 2/ rade, ktorí neuskutočnili návrh
na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov nebol preukázaný,

preto žalovaným v 1/, v 2/ rade náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.