Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/109/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310208957
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8310208957.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľky: R. Q., bytom
Q. V. A., Š. XXX, zast. Centrom právnej pomoci, Kancelária Humenné, Mierová 4, Humenné, proti
odporcovi: SMART Capital, a.s., Zámocká 30, Bratislava, IČO 43 906 915, práv. zast. JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom, AK Na vŕšku 12, Bratislava, o neplatnosť zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v čl. III bode 2 prvej vety Zmluvy o úvere č.

1209000043 zo dňa 26.02.2009: „Zmluvné strany sa dohodli, že neuhradením jednej splátky v plnej
výškealebovtermínepodľaods.1tohtočlánkumázanásledokzosplatnenieúveru,čímsastávasplatný
celý dlh vrátane príslušenstva, odplaty, zmluvných pokút a paušálnej náhrady nákladov vynaložených
na vymáhanie pohľadávok“, j e ako neprijateľná n e p l a t n á .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v čl. IV Zmluvy o úvere č. 1209000043 zo
dňa 26.02.2009: „Účastníci sa nad rámec zákonného úroku z omeškania dohodli na zmluvnej pokute
vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania. Ďalej sa zmluvné strany

dohodli na jednorazovej zmluvnej pokute vo výške 1 162,- eur, ktorá sa stáva splatnou v prípade, ak
omeškanie dlžníka, spoludlžníka so splácaním dlhu presiahne jeden mesiac. Dlžník vyhlasuje, že s
touto výškou zmluvnej pokuty súhlasí a nepovažuje ju za neprimeranú či odporujúcu dobrým mravom,
čo potvrdzuje svojím podpisom na tejto zmluve. Po dohode zmluvných strán je dlžník povinný uhradiť
paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 1
660,- eur, ktorá po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu“, j e ako neprijateľná n e p l a t n á .

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v čl. V bodoch 1,2,3 Zmluvy o úvere č. 1209000043

zo dňa 26.02.2009: „Záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy je zaistený záložným právom k uvedeným
nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve dlžníka. Veriteľ má právo okamžite odstúpiť od tejto zmluvy a
požadovať jednorazovú úhradu celej pohľadávky v prípade, že uvedené nehnuteľnosti budú zaťažené
akoukoľvek ťarchou ( okrem tiarch uvedených v záložnej zmluve ), a to ešte pred zápisom záložného
právazaisťujúcehopohľadávkuztohtoúverudokatastranehnuteľností.Vtomtoprípademáveriteľprávo
účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 664,- eur. Dlžník sa zaväzuje poskytnúť všetku súčinnosť
potrebnú pre povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Pokiaľ dlžník túto povinnosť

nesplní, je veriteľ oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy alebo úver zosplatns ú, ako neprijateľné
n e p l a t n é .

Súd u r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená v čl. VII Zmluvy o úvere č. 1209000043 zo dňa
26.02.2009: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov
na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou ( vrátane sporov o jej platnosť a výklad )
predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990 so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava.Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského
nálezu na základe § 40 písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní“, j e ako neprijateľná
n e p l a t n á .

Súd u r č u j e ,že Záložná zmluva uzatvorená navrhovateľkou a odporcom dňa 26.02.2009 j
e n e p l a t n á .

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 12.08.2010 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala určiť, že Zmluva o úvere

č. 1209000043 uzatvorená s odporcom dňa 26.02.2009 je ako celok neplatná pre viaceré neprijateľné
podmienky v nej obsiahnuté, a to v čl. III bode 2 a 5 a v článkoch IV až VIII. Súčasne sa dožadovala
vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd pozastavil výkon záložného práva - dražbu nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. 1125 v katastrálnom území Kamenica nad Cirochou.

Predbežné opatrenie súd nariadil uznesením dňa 16.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

12.10.2010, pretože navrhovateľka osvedčila danosť nároku i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a
ohrozenie svojho práva predložením listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom je v informatívnej poznámke
uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti zo dňa 17.08.2009 i o
zmene spôsobu jeho výkonu zo dňa 07.04.2010, a to v prospech odporcu.

Žalobný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 26.02.2009 k

uzatvoreniu Zmluvy o úvere č.1209000043, pričom poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti. Odporca sa v zmysle zmluvy zaviazal poskytnúť navrhovateľke úver vo výške 10
000,- eur a navrhovateľka sa zaviazala splatiť ho 48-imi mesačnými splátkami po 450,- eur v celkovej
výške 21 600,- eur za podmienok uvedených v zmluve. Viaceré ustanovenia zmluvy - dohodnutá výška
ročného úroku, navýšenie na 216 % z poskytnutého úveru, záložné právo k nehnuteľnosti, poplatok za

uzatvorenie zmluvy, výška v zmluvnej pokuty - sa priečia dobrým mravom, a keďže sa jedná o kogentné
ustanoveniazmluvy,jezmluvavcelomrozsahuneplatná,pretožejeajvrozporesozákonom.Vpriebehu
konania navrhovateľka prostredníctvom Centra právnej pomoci - kancelárie v Humennom, ktoré jej bolo
uznesenímzo16.09.2010ustanovenézazástupcuvkonaní,navrhlazmenusvojhonávrhuvtomzmysle,
že zmluva je neplatná aj v čl. II bodoch 1,2 týkajúcich sa úroku a odplaty. Súd na pojednávaní uznesením

zo dňa 23.06.2011 zmenu návrhu pripustil.

Súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so
zmluvou o úvere č. 1209000043 z 26.02.2009 a dodatkom k nej zo 17.04.2009, záložnou zmluvou
z 26.02.2009, s listom vlastníctva č. 1125, s písomnými vyjadreniami navrhovateľky z 27.10.2010,
07.06.2011, 31.10.2011, 29.12.2011 a 26.01.2012, s písomnými vyjadreniami odporcu z 09.11.2010 a

18.03.2011, s úrokovými sadzbami pre poskytovanie úverov fyzickým osobám v ČSOB platnými od
15.01.2009 a priemernými úrokovými mierami zo stavu a nových obchodov pri úveroch v eurozóne, a
zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 26.02.2009 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. 1209000043, na základe ktorej odporca
mal poskytnúť navrhovateľke sumu 10 000,- eur, a to v dvoch čiastkach - najprv v sume 8 585,- eur

v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. na jej účet, a do dvoch dní od podania návrhu na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na účet navrhovateľky. V zmluve sa zmluvné strany dohodli
na poplatku za poskytnutie úveru vo výške 700,- eur zo strany dlžníka, ktorého splatnosť nastane v deň
vyplatenia druhej časti úveru ( čl. I bod 2 zmluvy ), ďalej na úroku 23 % z istiny ročne za poskytnutieúroku i odplate zaň vo výške 2 400,- eur ( čl. II bod 1 zmluvy ), ročná percentuálna miera nákladov bola
určená vo výške 63,1 % po celú dobu trvania zmluvného vzťahu ( čl. II bod 2 zmluvy ), na splatnosti úveru
v celkovej výške 22 300,- eur, v ktorej je zahrnutý poplatok za uzatvorenie zmluvy 700,- eur i suma 21

600,- eur, a to v 48-ich pravidelných mesačných splátkach po 450,- eur vždy k 28. dňu v mesiaci počnúc
aprílom 2009 až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jednej splátky
v plnej výške ( čl. III bod 1 zmluvy ). Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že neuhradením jednej splátky v
plnej výške alebo v termíne sa zosplatní celý úver aj s príslušenstvom, odplatou, zmluvnými pokutami a
paušálnymi náhradami nákladov na vymáhanie pohľadávky ( čl. III bod 2 zmluvy ), ako aj na možnosti

odstúpenia dlžníka od zmluvy do 7 dní od vyplatenia úveru pod sankciou zaplatiť veriteľovi náklady
spojené s uzatvorením zmluvy o úvere vo výške 332,- eur ( čl. III bod 5 zmluvy ), na zmluvnom úroku
z omeškania 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania i na jednorazovej zmluvnej
pokute vo výške 1 162,- eur v prípade omeškania so splácaním dlhu nad jeden mesiac a paušálnej
náhrade nákladov vynaložených na vymáhanie dlžnej čiastky v sume 1 660,- eur ( čl. IV zmluvy).
Okrem toho sa zmluvné strany dohodli na zaistení úveru záložným právom k nehnuteľnosti vo výlučnom

vlastníctve dlžníka, a to rodinného domu súp. č. XXX na pozemku CKN XXX i priľahlých pozemkov CKN
XXX, XXX/X a XXX v kat. území Q. V. A. zapísaných na LV č. XXXX, pričom pre prípad zaťaženia týchto
nehnuteľností akoukoľvek ťarchou ešte pred zápisom záložného práva do katastra nehnuteľností mal
dlžník zaplatiť zmluvnú pokutu 664,- eur ( čl. V zmluvy ), ďalej na možnosti spracovávať osobné údaje
dlžníka pre svoje obchodné aktivity i na vymáhanie dlžných záväzkov, a to aj ich poskytnutím tretím

osobám ( čl. VI zmluvy ), na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej vzniknuté spory z právnych vzťahov
účastníkov zmluvy bude riešiť jediný rozhodca Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej spoločnosti, a.s., Viedenská cesta 5, Bratislava ( čl. VII zmluvy ), ako aj na možnosti
veriteľa účtovať si poplatky za služby poskytované v súvislosti so zmluvou o úvere podľa sadzobníka
poplatkov, do ktorého možno nahliadnuť v jeho sídle ( čl. VIII bod 1 zmluvy ).

Spolu s uvedenou zmluvou o úvere bola uzatvorená aj Záložná zmluva, predmetom ktorej je zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve záložcu na zabezpečenie pohľadávky
s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o úvere z 26.02.2009. V priebehu konania navrhovateľka
uviedla, že sa domáha aj určenia, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj čl. III záložnej zmluvy o
nemožnosti záložcu po dobu trvania záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa

zriadiť ďalšie záložné právo alebo vecné bremeno pod hrozbou zmluvnej pokuty 664,- eur, ako aj čl.
VIII záložnej zmluvy, podľa ktorého záložca je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 664,- eur v prípade
nepovolenia vkladu záložného práva k nehnuteľnosti do príslušného katastra nehnuteľností, a to z
akýchkoľvek príčin.

Odporca žiadal žalobný návrh ako bezdôvodný zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení z 09.11.2010

poukázal na to, že v súkromnoprávnych vzťahoch si subjekty sami volia variantu správania, ktorá
zodpovedá ich záujmom, potrebám a je na úvahe týchto subjektov, či vôbec a s kým založia
súkromnoprávny vzťah a aký bude jeho obsah. Pokiaľ navrhovateľka nesúhlasila s podmienkami
odporcu, za ktorých bol ochotný vstúpiť do podnikateľského rizika a poskytnúť jej úver, mohla sa so
svojou žiadosťou obrátiť na tretiu osobu alebo na bankový subjekt. Odporca nepovažuje ročný úrok 23

% za neprimeraný v nebankovom sektore, kde je poskytovanie úverov rizikovejšie. Nasvedčuje tomu aj
omeškanienavrhovateľkysúhradou18-tichsplátokaprávejejsprávanieodporcapovažujezasprávanie
v rozpore s dobrými mravmi a nemožno podľa neho vylúčiť ani podvodné konanie z jej strany. Tvrdenie
o započítaní poplatku za uzatvorenie zmluvy do jednotlivých mesačných splátok považuje za účelové
a nepravdivé. Poukázal na čl. III zmluvy, podľa ktorého v čiastke 22 300,- eur, ktorú má navrhovateľka

uhradiť, je obsiahnutá suma 700,- eur poplatku za uzatvorenie zmluvy a suma 21 600,- eur rozložená do
mesačných splátok. K dohodnutým zmluvným pokutám uviedol, že výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny
za každý deň omeškania je pod dolnou hranicou, ktorú definuje napr. judikát NS ČR 33Odo 438/2005,
podľa ktorého zmluvná pokuta dojednaná vo výške zhruba 0,5 % denne z dlžnej čiastky je posudzovaná
ako platné dojednanie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 1

% denne je považované za neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Poukázal na to, že
odporca uplatnil svoje právo na zosplatnenie celého dlhu až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a že právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu je zakotvené
až v zák. č. 129/2010 Z.z. účinnom od 11.06.2010 a zmluva o úvere bola uzatvorená už 26.02.2009.
Zaistenie úveru nehnuteľnosťou nemožno považovať za neprijateľnú podmienku a dohodnutú sankciu

za prípadné zaťaženie nehnuteľnosti ďalšou ťarchou si odporca od navrhovateľky nikdy nenárokoval.Ani udelenie súhlasu so spracovaním osobných údajov nemôže byť neprijateľnou podmienkou, pretože
takýto súhlas vyžaduje zák. č. 428/2002 Z.z. Rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo spotrebiteľa
obrátiť sa na príslušný všeobecný súd v Slovenskej republike, čo navrhovateľka aj využila.

V ďalšom vyjadrení z 18.03.2011 odporca poprel, že navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah
zmluvných podmienok. Aj keď je zmluva o úvere spotrebiteľskou zmluvou, jej zmluvné podmienky
boli individuálne dojednané. Je písaná zrozumiteľným, jasným štýlom a sú z nej jasné všetky práva
a povinnosti zmluvných strán. Navrhovateľka jej formulár, ktorý má informačnú funkciu, prevzala dňa
25.02.2009 a nevzniesla voči nemu žiadne námietky, pred podpisom zmluvy o úvere nežiadala ich

úpravu ani zmenu. Ostatné vyjadrenia boli zopakovaním z jeho podania zo dňa 09.11.2010.

Podľa prehľadu úrokových sadzieb pre poskytovanie úverov fyzickým osobám v ČSOB platných od
15.01.2009 a priemerných úrokových mier zo stavu a nových obchodov pri úveroch v eurozóne
predložených navrhovateľkou súd zistil, že úroková sadzba pri obdobných produktoch poskytovaných
touto bankou v období februára 2009 v kategórii domácnosti pri dobe splácania od 1 do 5 rokov je
10,5859 % ročne a sankčná úroková sadzba je 15 % ročne.

Z nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, súd zistil, že maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok
2008, ktorá je platná pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.02.2009 do 15. mája 2009,
je u spotrebiteľských úveroch vo výške viac ako 200 000,- Sk pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov

vo výške 26,64 %.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný žalobný návrh je čiastočne dôvodný a
prejednávanú vec takto právne uzatvára:

V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len „smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, r/ Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku, ako aj tie, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 OZ).

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľskéúvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 7 OZ zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom
zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

V zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo

všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

V súlade s § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a

bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Navrhovateľka ako spotrebiteľ sa v tomto konaní domáha určenia, že zmluva o úvere zo dňa 26.02.2009
je neplatná, a to pre viaceré neprijateľné podmienky v nej uvedené. V rámci dokazovania súd zistil, že
predmetná zmluva obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré majú schopnosť privodiť výraznú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to jednoznačne v neprospech navrhovateľky ako
spotrebiteľky.

Za neprijateľnú súd uznal zmluvnú podmienku uvedená v čl. III bode 2 prvej vety Zmluvy o úvere o tom,
že neuhradením jednej splátky v plnej výške alebo v termíne sa zosplatní celý úver aj s príslušenstvom,
odplatou, zmluvnými pokutami a paušálnymi náhradami nákladov na vymáhanie pohľadávky, pretože
takétozmluvnéustanoveniejespôsobiléprivodiťprespotrebiteľaveľminevýhodnédôsledkyprimožnom
zosplatnení celého úveru aj s celým príslušenstvom, a to už pri nezaplatení jedinej splátky alebo jej

časť, resp. aj pri krátkodobom omeškaní s platbou. Navyše toto ustanovenie zmluvy je aj v rozpore
so zákonom, a to § 506 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v
omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je
veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Ako neprijateľnú súd vyhodnotil aj zmluvnú podmienku uvedenú v čl. IV Zmluvy o úvere o zmluvnom
úroku z omeškania 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania i o jednorazovej
zmluvnej pokute vo výške 1 162,- eur v prípade omeškania so splácaním dlhu nad jeden mesiac a

paušálnej náhrade nákladov vynaložených na vymáhanie dlžnej čiastky v sume 1 660,- eur, a to ako
celok. V praxi by mohla nastať situácia, že dlžník - spotrebiteľ sa dostane do viac ako mesačného
omeškania poslednej splátky v zmysle splátkového kalendára a veriteľ by si mohol uplatniť voči nemu
zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje 73 % ročne ( 365 dní x 0,2 % ) z pôvodnej sumy istiny. Aj ustanovenia
o paušálnych jednorazových zmluvných pokutách ( 1 162,- eur a 1660,- eur ) v tomto článku sú

podľa názoru súdu neobhájiteľné, pretože neprimerane ukracujú spotrebiteľa už pri jednorazovom
omeškaní so splátkou. Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvných pokút a je aj
problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že veriteľa ako
dodávateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky
zmluvná pokuta zmoderovaná, ale predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého

počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p. , ktoré umožňuje
súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve.
Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce. Pokiaľ by súd nevyslovil, že
toto ustanovenie je ako neprijateľné neplatné, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva
(princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z

členstva v Európskej únii.

Neprijateľnými sú aj zmluvné podmienky uvedené v čl. V bodoch 1,2,3 Zmluvy o úvere, ktorými ja
zaistený poskytnutý úver záložným právom k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka, a to
rodinného domu súp. č. XXX na pozemku CKN XXX i priľahlých pozemkov CKN XXX, XXX/X a XXX
v kat. území Q. V. A. zapísaných na LV č. XXXX, pričom pre prípad zaťaženia týchto nehnuteľností

akoukoľvek ťarchou ešte pred zápisom záložného práva do katastra nehnuteľností mal dlžník zaplatiť
zmluvnú pokutu 664,- eur. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy záložným právom
k nehnuteľnosti dlžníka nie je v spotrebiteľských vzťahoch zo zákona prípustné. Zákonodarca takúto
možnosť zabezpečenia záväzku vylúčil v dôsledku častého zneužívania tohto inštitútu veriteľmi v
minulosti, keď jeho aplikáciou stratil dlžník už pri nepatrnom porušení zmluvnej povinnosti nehnuteľnosť,

ktorú obýval. Pokiaľ takéto ustanovenie zmluva obsahuje, je povinnosťou súdu určiť, že je neplatné,
pretože je v rozpore s platnou legislatívou. V prejednávanej veci je nepodstatné, že odporca ako veriteľ
navrhovateľky pomenoval toto zabezpečenie splnenia záväzku synonymicky ako „zaistenie úveru“.

Napokon súd za neprijateľnú aj zmluvnú podmienku uvedenú v čl. VII Zmluvy o úvere o tom, že
všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s

touto zmluvou ( vrátane sporov o jej platnosť a výklad ) predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi
Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146
990 so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení
možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Dojednaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom

výlučne v rozhodcovskom konaní, v dôsledku čoho dostáva spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu do
nevýhodnejšej pozície. Súd nemohol prihliadnuť ani na obranu odporcu, ktorý tvrdil, že rozhodcovskou
doložkou nie je dotknuté právo spotrebiteľa obrátiť sa na príslušný všeobecný súd v Slovenskej
republike, čo navrhovateľka aj využila. Pokiaľ by však spor vyvolal odporca ako dodávateľ, musela by
sa spotrebiteľka podrobiť rozhodcovskému konaniu, a to pred rozhodcom, ktorého vybral veriteľ. Takéto

dojednanie je neprijateľné v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

Keďže spolu so Zmluvou o úvere zo dňa 26.02.2009 bola v ten istý deň uzatvorená aj Záložná zmluva na
zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj s jej príslušenstvom, súd ďalším výrokom určil, že táto zmluva je
neplatná,atozdôvodov,žejejuzatvorenienauvedenýúčeljeprispotrebiteľskýchzmluváchneprípustné
s poukazom na ust. § 53 ods. 7 OZ.V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že zmluva o úvere zo dňa
26.02.2009 je neplatná ako celok. K takému záveru sa však súd nedopracoval. Navrhovateľka uzatvorila
uvedenú zmluvu dobrovoľne, bez nátlaku. Odporca ako nebankový subjekt podnikajúci od 22.01.2008

aj v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov, jej poskytol ňou požadovaný úver, a to
na jej žiadosť v dvoch splátkach, z toho jedna bola v prospech Prvej stavebnej sporiteľne a.s. Zmluva je
jasná, určitá, zrozumiteľná, obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre takýto typ
zmluvy. Súd nepovažuje dohodnutý poplatku za poskytnutie úveru vo výške 700,- eur zo strany dlžníka
v čl. I bode 2 zmluvy za neprijateľný, a to s ohľadom na výšku úveru. Keďže sa jedná o úver poskytovaný

nebankovou inštitúciou, 7 %-ný poplatok za uzatvorenie zmluvy nie je nadhodnotený. Z rovnakého
dôvodu nie je neprijateľný ani dohodnutý úrok 23 % z istiny ročne za poskytnutie úveru; súd poukazuje
na to, že sa jedná o úrok dohodnutý zmluvnými stranami, pričom je pochopiteľné, že jeho výška je iná
ako sú obvyklé úroky v bankovom sektore. Pokiaľ ide o odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru
vo výške 2 400,- eur ( čl. II bod 1 zmluvy ), v danom prípade nebola presiahnutá maximálna výška,
ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru; súd zistil, že maximálna výška

odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2008, ktorá je platná pre zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvorené od 16.02.2009 do 15. mája 2009, je u spotrebiteľských úveroch vo výške viac ako
200 000,- Sk pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 26,64 %.V prejednávanej veci bola
dohodnutá odplata v sume 2 400,- eur, teda vo výške 24 % z poskytnutého úveru. Keďže táto odplata

je v intenciách uvedeného nariadenia vlády, súd nepovažuje ustanovenie o jej dojednaní zmluvnými
stranami za neprijateľnú podmienku, resp. za neplatné. Napokon súd nevyhodnotil ako neprijateľnú ani
klauzulu o možnosti spracovávať osobné údaje dlžníka pre obchodné aktivity veriteľa i na vymáhanie
dlžných záväzkov, a to aj ich poskytnutím tretím osobám ( čl. VI zmluvy ), pretože v zmysle § 7 ods. 1 zák.
č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov je potrebný súhlas dotknutej osoby so spracovaním ňou

poskytnutých osobných údajov, pričom účel ich použitia odporca ako prevádzkovateľ v čl. VI predmetnej
zmluvy špecifikoval.

Súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že poskytovanie úverov v nebankovom sektore je rizikovejšie
ako u bánk, preto je pochopiteľné, že podmienky zmluvy sú pre dlžníka tvrdšie. Bolo by však v
absolútnom rozpore s dobrými mravmi, keby súd určil celú zmluvu za neplatnú. V takom prípade by sa

pozícia veriteľa výrazne sťažila pri vymáhaní zostatku dlhu ako bezdôvodného obohatenia od dlžníčky,
pretože táto podľa vyjadrenia zástupcu odporcu doposiaľ neuhradila ešte 18 splátok. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia bude povinnosťou odporcu upraviť ich výšku v závislosti od výšky zostatku dlhu s
prihliadnutím na výrok tohto rozsudku, čím sa navrhovateľkou namietané navýšenie úveru na 216 % jeho
pôvodnej výšky i ročná percentuálna miera nákladov poníži; z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo

veriteľovi právo na plnenie a dlžníčke nevznikla povinnosť na základe nej plniť.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.