Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010069
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8315010069.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.06.2015, v trestnej veci
proti obžalovanému E. N., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/22/2015 zo
dňa 01.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného E. N. za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v období od 01.12.2014 do 12.12.2014 sa zdržiaval v Y. a inde a bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon

nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na
výkontrestuodňatiaslobodyvT.,V.XX,ktorýmubolprávoplatneuloženýtrestnýmrozkazomOkresného
súdu Humenné sp. zn. 3T/48/2014 zo dňa 21.05.2014, pričom bol dňa 28.11.2014 riadne písomne
vyzvaný, aby ho nastúpil najneskôr v priebehu 48 hodín od doručenia výzvy na nástup výkonu trestu,
ktorú nerešpektoval.

Uložil mu za to podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/,§ 38 Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný E. N.. Prostredníctvom svojej
obhajkyne odvolanie odôvodnil s tým, že podal odvolanie proti výroku o treste, pretože uložený trest
je neprimerane prísny. V danom prípade súd najprv rozhodol trestným rozkazom zo dňa 17.02.2015, v
ktorom zhodnotil okolnosti prípadu, ktoré sa nezmenili ani v priebehu hlavného pojednávania, zohľadnil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že tieto aj po hlavnom pojednávaní vyhodnotil
a zistil zhodne tak, že konštatoval existenciu jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti a v

trestnom rozkaze uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov.
Napriek tomu, že obžalovaný sa aj na hlavnom pojednávaní k spáchaniu skutku dobrovoľne priznal
a tento oľutoval a zároveň urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 Tr. por., ktoré súd prijal, bez
zmeny okolností v danom prípade dospel k záveru, že účelným bude potrestanie obžalovaného
nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov namiesto 7 mesiacov.

Aj keď sudca pri rozhodovaní o vine a treste po podaní odporu proti trestnému rozkazu nie je viazaný
trestom, ktorý bol obžalovanému uložený v trestnom rozkaze, podľa názoru odvolateľa, pokiaľ nedôjdek zisteniu nových alebo iných závažných okolností, ktoré by odôvodňovali uloženie prísnejšieho trestu
ako bol uložený v trestnom rozkaze, má za to, že by nemalo dôjsť k prísnejšiemu potrestaniu. V danom
prípade na hlavnom pojednávaní nedošlo k zmene skutočností, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie o

treste a všetky tieto okolnosti boli známe súdu už pri rozhodovaní formou trestného rozkazu.

Nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený, považuje
za neprimerane prísny z dôvodu, že aj výkonom kratšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody
by bol naplnený účel trestu pre obžalovaného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že miera závažnosti

konania obžalovaného pre spoločnosť pri skutku, ktorý je predmetom tohto konania a ku spáchaniu
ktorého sa obžalovaný aj priznal a tento oľutoval, je nízka a obžalovaný sa z výkonu terajšieho trestu
odňatia slobody poučil a v budúcnosti sa vyhne takémuto konaniu.

Navrhol, aby krajský súd zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a vo veci sám rozhodol.

Na základe odvolania obžalovaného krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o treste obžalovaného odôvodnil tým, že pri zisťovaní pomerov obžalovaného
E. N. zistil, že tento je slobodný a bezdetný. Je vyučený murár. Po vyučení nikde nepracoval a zaevidoval
sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V mieste trvalého bydliska má podľa správy Mestskej
polície Humenné dobrú povesť aj napriek tomu, že sa viackrát dopustil priestupkov podľa § 47, § 48,
§ 49 a § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný E.

N. doposiaľ 7-krát súdne trestaný, vo väčšine prípadov pre trestnú činnosť majetkovej povahy, avšak
dvakrát po sebe pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/133/2013 zo dňa 09.10.2013 mu bol pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, ktorý vykonal dňa 20.04.2014.

Následne bol opakovane pre spomínaný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/48/2014 zo dňa
21.05.2014 odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením pre jeho výkon

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z uvedeného teda možno konštatovať, že
u obžalovaného ide o špeciálnu recidívu so zameraním na páchanie trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia. V rámci rozhodovania o druhu trestu a jeho výmery okresný súd u obžalovaného
zistil rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovaný sa k trestnému činu priznal, svoje
konanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), ale už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37

písm. m/ Tr. zák.). Vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal
trest odňatia slobody v zákonnej výmere 0 - 2 roky. Za dostatočný a primeraný pokladal trest odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov, teda v strede trestnej sadzby, pre výkon ktorého obžalovaného zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, lebo v posledných desiatich rokoch pred jeho
spáchaním už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný jeho úmyselný trestný čin. Súd pri ukladaní

trestu zohľadnil nielen závažnosť konania obžalovaného, ale najmä osobu obžalovaného ako páchateľa,
jeho pomery a možnosti nápravy, lebo doposiaľ uložené nepodmienečné tresty ani predtým uložené iné
druhy trestov sa minuli svojho účinku a nesplnili svoj účel vyjadrený v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. Iba priamy
výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného splní svoj represívny, preventívny a výchovný účinok a v
neposlednom rade korešponduje aj so záujmom spoločnosti na jej ochrane.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného ako aj dôkazov, ktoré boli
vykonané v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd v súlade so
zákonom vykonal všetky dôkazy a tieto aj zákonným spôsobom vyhodnotil a tak dospel k správnemu
rozhodnutiu o uloženom druhu treste a jeho výmery.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, na ktoré poukazuje.
Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného, je uloženie trestu odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne, trestom zákonným a primeraným k okolnostiam prípadu ak osobe obžalovaného. Taktiež je správne rozhodnutie okresného súdu, keď pre výkon uloženého trestu
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle ustanovenia
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním tohto

skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v
zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.