Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/541/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222294
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114222294.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, zastúpeného
advokátom: JUDr. Peter Horváth, so sídlom Trnava, Hlavná 42, proti žalovanému: N. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. C. XX, o zaplatenie 1.414,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 10C/199/2014-13 zo dňa 22.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímprvostupňovýsúdpredmetnékonaniezastavilavyslovil,žežiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 103, § 104
ods. 1, § 159 ods. 3 O.s.p. s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 písm. e) zák. č. 233/1995 Exekučného
poriadku. Vecne argumentoval v podstate tým, že osvedčenie o dedičstve po poručiteľke L. X. (matke

účastníkov)zodňa6.5.2004č.k.20D/2012/2003nadobudloúčinkyprávoplatnéhouzneseniaodedičstve
dňa 6.5.2004. Súd skonštatoval, že v osvedčení o dedičstve bola odporcovi ako dedičovi uložená
povinnosť vyplatiť ustupujúcich spoludedičov žalobcu a U. X., každého v prípade predaja z dohodnutej
kúpnej ceny vo výške 1/3 a to obidvoch v lehote do 15 od prevzatia dohodnutej kúpnej ceny. Súd
bol preto toho názoru, že v dôsledku toho sa už žalobca nemôže od odporcu domáhať zaplatenia
žalovanejsumyspríslušenstvom,keďžetomubrániprekážkaprávoplatnerozhodnutejvecispôsobujúca

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, v dôsledku čoho konanie musí byť zastavené.
Súd uzavrel, že v danej veci obe kritériá tvoriace prekážku právoplatne rozhodnutej veci a to totožnosť
osôb a totožnosť predmetu konania je daná. V konaní preto nie je možné pokračovať. S poukazom na
§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
keďže bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Argumentoval pritom tým, že napadnuté uznesenie nie je správne, súd síce správne
odkazuje na ustanovenia týkajúcej sa právoplatnosti, avšak nesprávne posúdil otázku, či je predmetné
osvedčenie o dedičstve takým titulom, ktorý možno exekučne vykonávať, pričom podľa názoru
odvolateľa takým titulom skutočne nie je, a na jeho podklade nie je možné realizovať, resp. vykonať
právo. Je faktom, že predmetné osvedčenie o dedičstve je právoplatné a osvedčuje dohodu dedičov
o vyporiadaní dedičstva. Z dohody je ale zrejmé, že povinnosť žalovaného vyplatiť ustupujúcich

spoludedičov je podmienená viacerými faktormi, predovšetkým podmienkou len prípadného predaja bez
určitosti stanovenia výšky plnenia, ktorého splatnosť je naviazaná na nekonkrétny moment prevzatia
kúpnej ceny. Ide o faktory neurčité bez možnosti ich vyjadriť v doložke o vykonateľnosti rozhodnutia.
Žalobca kúpnu zmluvu nevidel a na reálnosť prevzatia kúpnej ceny možno len intuitívne a bez zárukyusudzovať, že od tohto momentu závisí vykonateľnosť jeho nároku. Pred podaním žaloby sa ani
len nepokúsil o vyznačenie predmetného dedičského osvedčenia doložkou vykonateľnosti, keďže
vykonateľné nie je. Pri pokuse opatriť osvedčenie tohto doložkou na súde sa to nepodarilo z dôvodu

nemožnosti určiť jeho vykonateľnosť vo vzťahu k tomu právu, ktoré žalobou uplatňuje. Predmetné
osvedčenie o dedičstve nie je v spornej časti vykonateľné. Bez tohto ďalšieho súdneho konania by jeho
právo postrádalo akúkoľvek ochranu. Naviac zo žaloby je zrejmé, že svoje právo uplatňuje nielen ako
právo pochádzajúce z dedičskej dohody, opiera ho aj o ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce
sa zodpovednosti odporcu za bezdôvodné obohatenie a zodpovednosť za škodu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,

keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho
právny záver vo veci, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé

odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa, že v danej veci je
daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, odchýliť. K správnej argumentácii prvostupňového súdu
dodáva už iba nasledovné:

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáha zaplatenia sumy

1.414,06 Eur i s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný (jeho brat) predal nehnuteľnosť, ktorú
zdedil po ich matke, pričom v osvedčení o dedičstve mu bola uložená povinnosť v prípade predaja
nehnuteľnosti z dohodnutej kúpnej ceny 1/3-inu vyplatiť obom ustupujúcim spoludedičom (jedným z nich
je žalobca) a to v lehote 15 dní od prevzatia dohodnutej kúpnej ceny.

Z ust. § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len EP)

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok. Podľa ods. 2 písm. e) tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 EP ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému viaže na splnenie podmienky alebo

na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže,
že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému už sám splnil, prípadne jej
splnenie zabezpečil. V prípade sporu rozhodne súd. V prípadoch uvedených v ods. 1 treba k potvrdeniu
ovykonateľnostiexekučnéhotitulupripojiťlistinuvydanúalebooverenúoprávnenýmorgánom,zktorejje
zjavné,žesasplnilapodmienkaalebožeoprávnenýsplnilprípadnezabezpečilsplneniesvojejvzájomnej

povinnosti.

V zmysle § 175s ods. 1 písm. b) O.s.p. prejednanie dedičstva je skončené vydaním osvedčenia o
dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca. Predmetné osvedčenie o dedičstve tak nadobudlo
účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 6.5.2004.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým je toho názoru, že predmetné osvedčenie o dedičstve vytvára

prekážku právoplatne rozhodnutej veci k žalobe podanej žalobcom. Je totiž daná ako totožnosť osôb
(žalobcaakooprávnenýzpredmetnéhoosvedčeniaažalovanýakopovinnýzpredmetnéhoosvedčenia),tak i totožnosť predmetu konania, keď žalobca uplatňuje nárok 1/3 kúpnej ceny z predaja dotknutej
nehnuteľnosti v zmysle predmetného osvedčenia. Ide teda o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ako
to správne uzavrel prvostupňový súd, ktorá je neodstrániteľná, v dôsledku ktorej musí súd s poukazom

na § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastaviť.

Pokiaľ odvolateľ argumentuje tým, že predmetné osvedčenie o dedičstve nie je vykonateľné, je potrebné
zdôrazniť potrebu aplikácie vyššie citovaného § 43 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Je nesporné, ako
na to správne poukazuje žalobca, že povinnosť žalovaného vyplatiť žalobcovi 1/3 kúpnej ceny z predaja
dotknutej nehnuteľnosti je viazaná na splnenie podmienky, že dôjde k predaju danej nehnuteľnosti,

pričom povinnosť výplaty žalobcu je vo výške 1/3 kúpnej ceny a lehota na vyplatenie 15 dní odo dňa
prevzatia kúpnej ceny. V zmysle cit. § 43 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku pri návrhu na vykonanie
exekúcie by musel žalobca ako oprávnený preukázať, že daná podmienka bola splnená, teda že došlo
k prevodu spornej nehnuteľnosti zo žalovaného na tretiu osobu, čo je možné preukázať výpisom z
LV z katastra nehnuteľností, presný čas vyplatenia kúpnej ceny síce žalobca nevie s jednoznačnou
určitosťou, avšak tento je možný zistiť z kúpnej zmluvy založenej na katastri, ktorá môže byť predložená

na vyžiadanie súdneho exekútora, resp. súdu. Pokiaľ k prevodu danej nehnuteľnosti došlo ešte v roku
2013, je dôvodné predpokladať, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo v rovnakom období a preto predmetné
osvedčenie bude už s najväčšou pravdepodobnosťou vykonateľné.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako v oboch výrokoch vecne správne, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, keďže ale náhradu trov konania
si návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.