Uznesenie Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Ps/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314216648
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314216648.4

Uznesenie

Okresný súd Levice vo veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného B., právne zast.
JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Kysucká cesta 3, v konaní zastúpeného
opatrovníčkou Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, na
návrh Q. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 12Ps/8/2014 vedie konanie vo veci pozbavenia spôsobilosti
na právne úkony vo veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony B. právne zast. JUDr. Zdenkou
Hulmanovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Kysucká cesta 3, v konaní zastúpeného opatrovníčkou

Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, ktoré sa začalo na
základe návrhu Q.
Podľa § 186 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), ak nepodal návrh na začatie konania
štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty
predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo
lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie.

Súd uložil navrhovateľke uznesením č.k. 12Ps/8/2014-51 zo dňa 01.12.2014 v zmysle § 186 ods. 2
O.s.p., aby v lehote 15 dní predložila lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného. V rámci
odvolania proti predmetnému uzneseniu navrhovateľka uviedla, že nie je v jej moci predložil aktuálne
lekárske vysvedčenie, nakoľko jej žiaden lekár nemôže poskytnúť takéto informácie, nakoľko by došlo
k porušeniu lekárskeho tajomstva.

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Právo na súkromie sa stalo predmetom ochrany aj podľa Čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom case-law výslovne potvrdil, že
účelom práva na súkromie je ochrana jednotlivca pred neoprávnenými zásahmi orgánov verejnej moci
(napr. Rees Case). Európsky súd pre ľudské práva tiež rozhodol, že právo na súkromie sa zabezpečuje
prostredníctvom pozitívneho záväzku štátu, lebo z Čl. 8 môže vyplývať nielen negatívny záväzok

nezasahovať do súkromia, ale aj pozitívny záväzok štátu zabezpečiť účinný rešpekt voči súkromnémuživotu, ktorý sa realizuje predovšetkým prijatím právnej úpravy na ochranu súkromia (Case of Abdulaziz,
Cabales and Balkandali, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. mája 1985).

Podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:
„1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“

Súkromie sa chápe predovšetkým ako sféra života človeka, do ktorej nemožno zasahovať bez jeho
súhlasu, informácie, ktoré môže jednotlivec zatajovať bez strachu, že bude štátom potrestaný alebo
znevýhodnený oproti iným. Do tejto sféry patria zároveň všetky záležitosti jednotlivcov, ktoré nemôže
štát alebo iná súkromná osoba bezdôvodne získavať a o ktorých nemožno informovať verejnosť. Právo

na súkromie ústava zaručuje nielen podľa Čl. 16 ods. 1, ale aj podľa Čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Právom
na súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne o tých svojich záležitostiach, ktoré sa
uznávajú za súkromné.

Účelomústavoupriznanéhoprávanasúkromiejenielenposkytnúťochranuprávpriznanýchpodľa§11a

nasl.Občianskehozákonníka,alezároveňajzabrániťštátnymorgánomiorgánomúzemnejsamosprávy,
aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadili jeho súkromný
život (PL. ÚS 43/95).

Ústavná ochrana súkromia podľa čl. 16 Ústavy SR sa spája s nedotknuteľnosťou osoby pred zásahmi,

ktoré by jej mohli spôsobiť akúkoľvek fyzickú ujmu. Predmetom takto vytvorenej ochrany je súkromie
späté s telesnou integritou a materiálnymi hodnotami súkromnej povahy. Ochrana nemateriálnych
hodnôt súkromnej povahy sa zaručuje podľa Čl. 19 ods. 2 ústavy. (II. ÚS 19/97)

Podľa názoru súdu je nepopierateľné, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony predstavuje vážny

zásah do práv dotknutej osoby, vrátane práva na identitu a na osobný rozvoj a práva na nadväzovanie a
rozvíjanie vzťahov s blížnymi a s vonkajším svetom. V tejto súvislosti je však aj nariadenie znaleckého
dokazovania za účelom zistenia duševného stavu osoby u osoby, u ktorej nie je dostatočne odôvodnená
potreba zistenia jej duševného stavu, výrazným zásahom do jej ústavou garantovaného práva na
súkromie. Navyše v prejednávanej veci bolo konanie začaté na základe návrhu osoby - bývalej

manželky vyšetrovaného, s ktorou vedie vyšetrovaný spory o vyporiadanie BSM. S poukazom k
týmto skutočnostiam možno mať odôvodnené pochybnosti o nezištných pohnútkach navrhovateľky.
Ani navrhovateľkou predložené správy o duševnom stave vyšetrovaného z roku 1990 nesvedčia o
prítomnosti takej duševnej poruchy, v dôsledku ktorej by vyšetrovaný nebol schopný robiť právne úkony.
Zo znenia ustanovenia § 186 ods. 1 a ods. 2 OSP nevyplýva, že účelom týchto zákonných ustanovení

by bolo obmedzovať okruh možných navrhovateľov na zdravotnícke zariadenia a štátny orgán. Naopak,
ustanovenie § 186 odsek 2 ráta s tým, že takýto návrh bude môcť urobiť aj iný subjekt a že v takom
prípade je súd oprávnený uložiť navrhovateľovi, aby v primeranej lehote predložil lekárske vysvedčenie
o duševnom stave vyšetrovaného. (R 2/1984). Z uvedeného teda možno vyvodiť, že účelom ust. § 186
ods. 2 O.s.p. je práve zabrániť svojvoľnému, neodôvodnenému a tendenčnému podávaniu návrhov na

pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ktorejkoľvek osoby.

Z vyššie rozvedených dôvodov má súd za to, v predmetnej veci bolo na mieste vyžadovať od
navrhovateľky lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného a vzhľadom k tomu, že nebolo
navrhovateľkou v stanovenej lehote predložené, súd konanie zastavil. Súd pritom nepopiera skutočnosť,

že predložiť požadované vysvedčenie nebolo s najväčšou pravdepodobnosťou v možnostiach
navrhovateľky, avšak súčasne je podľa názoru súdu nevyhnutné trvať na ústavou zaručených právach
vyšetrovaného, ktorých ochrana má v danej veci jednoznačne prednosť.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je vo
výroku uznesenia uvedené.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných
vyhotoveniach na Okresný súd Levice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.