Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218341
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712218341.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnému Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. E. XXXX/XX, XXX XX L., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava, pod sp. zn. EX 22241/12, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 989,30 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/72/2012 - 12
zo dňa 05. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný

súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) a s poukazom na ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a §
45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rozhodcovskom konaní“). Exekučným titulom, na základe ktorého súdny exekútor požiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je v predmetnom prípade rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri Slovenskej rozhodcovskej a. s., č. k. SR
01921/11 zo dňa 05. 04. 2011. V uvedenom exekučnom titule bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému 1.088,87 Eur spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom z uvedenej
sumy od 01. 09. 2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej sumy od 01.
12. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v lehote troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že právny vzťah medzi
účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 27. 10. 2009, ktorá bola zabezpečená
neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 27. 10. 2009, kde odporca - povinný vystupuje
ako vystaviteľ a navrhovateľ - oprávnený ako remitent. Na základe uvedenej zmluvy bol oprávneným
povinnému poskytnutý úver vo výške 800,-Eur, pričom povinný sa zaviazal túto sumu vrátiť
zvýšenú o 772,-Eur t. j. celkovo mal zaplatiť čiastku 1.572,-Eur. Keďže si povinný neplnil

svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, oprávnený vyplnil blankozmenku v zmysle Dohody
o vyplňovacom práve. Z predloženej blankozmenky prvostupňový súd zistil, že ju vystavil povinný a jej
predtlačeným obsahom bola výška zmenkového úroku 0,25 % denne a následne sa vypĺňala zmenková
suma, ktorá je základom úročenia a dátum, od ktorého sa bude úročiť. Exekučný súd ďalej poukázal na
to, že odplata za poskytnutie úveru predstavuje 96,5 % z poskytnutej sumy úveru a na to, že povinnému
bola na podpis predložená predtlač blankozmenky s vopred predtlačenou výškou zmenkového úroku

vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne (čo je exekučnému súdu známe z jeho činnosti). Po zvážení
všetkých uvedených okolností vydania blankozmenky, uzatvárania zmluvy o úvere, ktorej zabezpečeniebolo blankozmenkou sledované a predmetnej právnej úpravy dospel potom exekučný súd k záveru,
že plnenie odplaty za poskytnutie úveru a plnenie zmenkového úroku je plnením v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona o rozhodcovské konaní, na základe čoho by musel

exekučné konania zastaviť, preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) a podľa § 205

ods. 2 písm. b) O. s. p. Právne posúdenie veci je podľa názoru odvolateľa nesprávne. Exekučný
súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku súd aplikoval aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, a tým na správne zistený
skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z
formálnej a materiálnej stránky. V rámci prieskumu exekučného titulu z materiálnej stránky však súd

nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd
v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd sa tak v rámci materiálneho
prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku rozhodcovského rozsudku. Postupom súdu v tejto
veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu

konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Ďalej oprávnený poukázal, že konanie je postihnutú inou vadou, ktorá mohla mať za
následoknesprávnerozhodnutievoveciaktoroujenedostatočnéodôvodnenierozhodnutiaexekučného
súdu. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania

vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje
postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského
vzťahu t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával
dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Rozhodnutie súdu je založené

na konštatovaní, ktoré nie je podľa názoru odvolateľa možné v odvolacom konaní preskúmať pre
nedostatok dôvodov. Je toho názoru, že exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a
právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Z
uvedeného vyplýva, že súd mohol a mal posudzovať aj to, do akej časti je exekučný titul podľa jeho
názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Zároveň uviedol, že súd pri

svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a
z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 87/04).

Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Uznesenie okresného súdu vydala vyššia súdna úradníčka. Odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu

vydanému vyšším súdnym úradníkom zákonný sudca nevyhovel a predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p.

Krajský súd ako súd odvolací podľa ust. § 10 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec podľa ust. § 212
ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie

okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa ust. § 221 ods. 2 O. s. p. z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie
exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd je nielen v štádiu exekučného
konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov za ktorých súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania oprávnený a zároveň

povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného
zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných

právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej
(vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo
122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí

rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací

súd zdôrazňuje, že vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
je súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul,
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.

Odvolací súd mal preukázané, že súdny exekútor požiadal exekučný súd podľa ust. §44
Exekučného poriadku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo dňa 01. 10. 2012,
doručenou okresnému súdu dňa 30. 10. 2012, s odkazom na exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 01921/11 zo dňa 05. 04. 2011, právoplatný

dňa 02. 05. 2011 a vykonateľným dňa 05. 05. 2011, ktorým bola uložená žalovanému (povinnému)
povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1.088,87 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25%
denne z uvedenej sumy od 01. 09. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej
sumy 01. 01. 12. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 311,23 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol,

nakoľko vyhodnotil, že zaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť exekučného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je z
obsahu predloženého súdneho spisu zrejmé, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci,

nakoľko vôbec neskúmal, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva,
resp. doložka, na základe ktorej si rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Skôr ako exekučný súd pristúpi k hodnoteniu plnenia priznaného exekučným titulom, musí zistiť, čibola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na vydanie exekučného titulu. Z
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa týmto exekučný súd zaoberal.

Odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania hodnotil závery súdu prvého stupňa a vysporiadaval
sa s námietkami oprávneného k ním, prihliadol v zmysle § 212 ods. 3 O. s. p. na inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvotne musí mať exekučný súd preukázané,
že boli naplnené predpoklady a zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní pre to, aby bolo možné rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, na základe

ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, považovať medzi zmluvnými stranami za platne
dojednanú.Zuvedenéhoustanoveniazákonaorozhodcovskomkonanívyplýva,žezákladnouzákonnou
podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy (vo forme osobitnej zmluvy alebo
vo forme rozhodcovskej doložky) a vyslovenie jej platnosti je jej písomná forma, resp.
rozhodcovská zmluva musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných

zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Až následne, potom ako bude mať exekučný súd preukázané, že základný právny rámec nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom vychádzal zo spotrebiteľskej zmluvy, bude skúmať aj to, či
rozhodcovské zmluvy spĺňajú aj zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods.
1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 3 O. s.
p. na ďalšie konanie. Exekučný súd v ďalšom procesnom postupe náležite zistí, či bola daná právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie danej veci, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, resp.
doložka v zmysle ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a následne, či spĺňa aj zákonné kritéria

v zmysle ochrany spotrebiteľa.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.