Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203469
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814203469.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému D. G., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, o vymoženie
3.095,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 11Er/357/2014-13 zo dňa 19.9.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
22.4.2014 doručenú súdu prvého stupňa 24.4.2014 zamietol.

Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žedňa24.4.2014 bolasúduprvéhostupňa doručenážiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 7.4.2014 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským
súdom Victoria, sp. zn. RK-PC-1118/13-EK, zo dňa 14.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
18.2.2014 a vykonateľnosť dňa 22.2.2014.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53
ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 25.10.2011, § 2 písm. r), § 4 ods. 2 písm. b), §
3 ods. 3, § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
25.10.2011, § 1 ods. 2 zákona č. 127/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere a uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou
zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie

preskúmal súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru o tom,
že rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže
byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Definované poučenie povinného o
dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v bode 3 rozhodcovskej zmluvy nie možné považovať za

kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, Možnosť výberu je podľa názoru
súdu prvého stupňa len zdanlivá. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor
exekučného titulu so zákonom podľa 44 ods. 2 Ex. por., preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal postup
súdu, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného právneho úkonu. Exekučný
súd sa z hľadiska platnej právnej úpravy nedôsledné zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom

smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva č.
8300042669 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2
rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym
úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou a nie povinnosťou. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody bez vplyvu na uzavretie,

resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že povinný vlastným úkonom
mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným.
Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou
podmienkou. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval
aj Najvyšší súd SR (sp.zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012. V prípade rozhodcovskej zmluvy č.
8300042669 je vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4

písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku a ani sama
takouto nie je. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere
môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie
pred rozhodcovským súdom je len alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred
arbitrážou Rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na

úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nevyžaduje od spotrebiteľa
riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 82,36 eur vrátane DPH.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia

§ 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v

štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ oprávnený poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a
individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí (že
nejestvovala podmienka uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere), tak

k tomu odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva
sú spísané na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.
Uzavreté sú v ten istý deň (25.10.2011).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovanýna tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad

typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Odvolací súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda
na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany

pred štandardnými zmluvami.“ In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (vrátane
dôvodovej správy). Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní“.

Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa
(porov. internetovú diskusiu na otázku neprijateľnosti doložky, ktorá ponúkala na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom: Kristián Csach: ,,Takže otázne je, ako by som

posúdil reálne možnosti, ktoré by nastali:
1. Spotrebiteľ by inicioval konanie na RS - OK, RS môže konať (písmenko r) nezakazuje, aby spotrebiteľ
sa na RS obrátil, zakazuje iba to, aby to bol jediný orgán, na ktorý sa môže obrátiť).
2. Spotrebiteľ by inicioval konanie na súde - OK, súd môže konať
3. Dodávateľ by inicioval konanie na súde - OK, súd môže konať

Samozrejme, problematickou by bola tá najočakávanejšia:
4. Dodávateľ by inicioval konanie na RS - klauzula je neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre
spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a „odsunul" na iné bojisko.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ,,spotrebiteľ môže svoje

práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

Teda podľa Csacha doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa

arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaný na

rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z

určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému - predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8

ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinný vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. Občianskeho zákonníka).Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak
vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej
zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované
docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,
čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých

obchodných praktikách“, články 5 a nasl.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - povinný v tomto exekučnom konaní, osobitne
vyjednával rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemá vedomosti a oprávnený nemôže
očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom

sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty
základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38),
a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie).

Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že
oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových
zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo

slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako
nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri
typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto
prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvého stupňa a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.
Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Súd prvého stupňa sa totiž s istotou a najmä presvedčivým

spôsobomvysporiadalsotázkourozhodcovskejzmluvyakoneprijateľnejpodmienkyasvojerozhodnutie
v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo
potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.
Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografických dôvodoch v zmysle
judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno grupo editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od

miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo
vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 461 km (D. - Y.), resp. 245 km (D. - Y. Y.)
na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

Súd prvého stupňa rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami

odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako správne s osvojením si dôvodov uvedených
v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného,
že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienka v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. V súlade s tým, čo odvolací súd na podporusprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol, nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne
očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej zmluvy.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.