Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/299/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912216837
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912216837.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s.,
so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni O. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. XXX, XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o

zaplatenie 1.116,66 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/100/2013 - 57 zo dňa 17. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúd RimavskáSobota(ďalejlen„okresnýsúd“alebo„prvostupňovýsúd“)rozsudkomzodňa17.
04. 2013 rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 525,66 Eur s 9,25% úrokom z
omeškania ročne od 22. 04. 2011 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku
návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Protiuvedenému rozhodnutiupodalvedľajšíúčastníkvzákonnejlehoteodvolanie,ktorýmnapadolvýrok
o trovách konania. Poukázal na to, že podľa jeho názoru bol úspešný v celom rozsahu. Rozhodnutie

okresného súdu by bolo podľa jeho názoru možné akceptovať, ak by navrhovateľ uplatňoval zakázanú
neprijateľnú podmienku, a teda absolútne neplatnú zmluvnú pokutu iba ojedinele. Navrhovateľ však
sústavne na všetkých súdoch uplatňuje zakázanú zmluvnú podmienku. Vo vyjadrení namietal vedľajší
účastníkneprijateľnosťuplatňovanejzmluvnejpokuty,resp.následnenedôvodnosťuplatnenejpaušálnej
škody, vo vzťahu ku ktorej do konania vstúpil. Preto vzhľadom na neúspech navrhovateľa
v uplatnení tohto samostatného nároku na súde, bol na základe aktivity vedľajšieho účastníka odporca

v tejto časti úspešný, čo znamená, že boli spolu s vedľajším účastníkom úspešní v celom rozsahu. V
žalobe sú spojené dva skutkovo a právne samostatné nároky. Jedným nárokom je hovorné a druhým
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. nárok na paušalizovanú náhradu
škody. Vedľajší účastník do konania vstupuje len v rozsahu, v ktorom sú odporcovi porušované jeho
spotrebiteľské práva. Nárok na hovorné považuje vedľajší účastník za dôvodný, preto sa jeho aktivita
v tomto súdnom konaní týka len zmluvnej pokuty ako skutkovo a právne samostatného nároku, ktorý

mohol byť uplatnený aj samostatnou žalobou. Ďalej vedľajší účastník v odvolaní uviedol,
že v tomto spore nezdieľa postavenie účastníka, na strane ktorého vystupuje, nakoľko podľa § 93 ods.
4 O. s. p., koná iba sám za seba. Poukázal ďalej na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných
súdov a na to, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trovkonania, znamenalo by to nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením. Na základe uvedeného
potom žiadal rozhodnutie v odvolaním napadnutom výroku zmeniť a priznať mu náhradu celých trov
konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ a uviedol, že rozhodnutie prvostupňového
súdu považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom, preto rozhodnutie o odvolaní
vedľajšieho účastníka ponecháva na úvahu súdu.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a

napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

Vprejednávanejvecijenesporné,žepredmetomkonaniajenárokvyplývajúci zospotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. vo

všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený
vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať
právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo
na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku

zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,zaktorýsa(podľapoznámky10auvedenejvtomtoustanovení)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia

§ 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. akýkoľvek subjekt,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní
ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na
jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník
na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení §

93 ods. 2 O. s. p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má vkonaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastníkmá(rovnakoakoakýkoľvekhlavnýúčastník)jednakprávonaprávnupomoc predsúdmi,
čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného

súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania
(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu

účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Ako už bolo uvedené, v tomto prípade okresný súd návrhu navrhovateľa v časti 525,66 Eur s
príslušenstvom vyhovel, v časti 591,-Eur s príslušenstvom návrh zamietol a o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Náhrada trov konania je v civilnom sporovom konaní ovládaná zásadou úspechu (zásadou
zodpovednosti za výsledok). Uvedené citované ustanovenie § 142 od. 2 O. s. p. upravuje situáciu, keď
ani jeden z účastníkov konania nemal plný úspech v konaní. V prípade čiastočného úspechu teda môže
súd náhradu trov konania rozdeliť alebo vysloviť, že ani jeden z účastníkov nemá na náhradu trov právo,
ak je pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne rovnaký.

Odvolací súd je tohto názoru, že prvostupňový súd postupoval správne, keď o náhrade trov konania
rozhodol v zmysle uvedeného ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu
trov konania právo. Pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania je v predmetnom prípade približne
rovnaký (rozdiel predstavuje 5,8%).

Pokiaľ vedľajší účastník v odvolaní namietal, že vstúpil do konania len v časti zmluvnej pokuty vo výške

591,- Eur s príslušenstvom, v tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Občiansky
súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení takýto postup nepripúšťa. Po splnení podmienok
uvedených v § 93 O. s. p. sa vedľajší účastník (intervenient) zúčastňuje na konaní popri navrhovateľovi
alebo odporcovi. Nemá však priame právo na predmet konania. Jeho účasť na konaní je závislá od
príslušného účastníka, ktorému pomáha v konaní (v danom prípade vedľajší účastník poskytoval pomoc

odporcovi - spotrebiteľovi pri ochrane jeho spotrebiteľských práv). Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p.
umožňuje, aby právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zák.
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov, vstúpila do súdneho
konania na strane účastníka (spotrebiteľa), ktorému chce svojimi procesnými úkonmi pomáhať, avšak
nemôže byť vedľajším účastníkom len vo vzťahu k časti predmetu konania, ktorá mu

„vyhovuje“ a vo zvyšnej časti predmetu konania vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy neposkytnúť
pomoc účastníkovi (spotrebiteľovi), popri ktorom sa zúčastňuje konania.

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešným bol v tomto prípade navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto
o jeho trovách odvolací súd rozhodol tak, že mu ich nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.