Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 23, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010734
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114010734.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava 1 dňa 23.01.2015 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd vec obž. Bc. P. Č., nar. XX.X.XXXX/XXXX v A., trvale bytom L. XXX, pre
podozrenie z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., na rovnakom skutkovom základe, že:

13. februára 2014 v čase okolo 18.50 hod. v Bratislave na Námestí Alexandra Dubčeka v priestoroch

objektu budovy národnej rady Slovenskej republiky na balkóne vyhradenom pre verejnosť a novinárov
po tom, ako sa skončilo hlasovanie poslancov národnej rady Slovenskej republiky, po ako aj počas toho,
ako slovne útočila na poslancov, vzala do oboch rúk jednu z drevených čalúnených stoličiek voľne sa
nachádzajúcich v prvom rade stoličiek pri zábradlí tohto balkóna a držiac v ruke stoličku prešla priamo k
zábradliu, kde sa držiac ju v rukách za súčasného hlasného nesúhlasného prejavu naklonila cez balkón
naznačujúc jej vhodenie smerom do rokovacej sál, kde sa v tom čase nachádzali mnohí poslanci,

pričom v ďalšom takomto konaní jej bolo zabránené príslušníkmi Odboru obrany, bezpečnosti a ochrany
Národnej rady Slovenskej republiky,

postupuje Okresnému úradu Bratislava 1 na prejednanie priestupku, pretože zistil, že nejde o trestný
čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, o ktorom je tento orgán príslušný

rozhodovať.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovanej Bc. P.
Č., vyslúchol tiež svedkov Š. D., L. A., R. P. a to tak na návrh prokurátora ako aj obhajoby, oboznámil
spisovýmateriál,prehralobrazovýzáznamzpriebehuskutku,ktorýjesúčasťouspisovéhomateriáluana
základe takto vykonaného dokazovania rozhodol rovnako, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Na hlavnom pojednávaní pred súdom obžalovaná Bc. P. Č. vyhlásila, že sa necíti byť vinná zo
žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi uviedla, že
v označený deň sa zúčastnila schôdze NR SR ako verejnosť, schôdze sú verejné. Je právom občana
týchto sa zúčastniť. Na konkrétnej schôdzi išlo o odvolávanie vlády. Vypočula si počas schôdze
vyjadrenieposlancov,návrhy,ktorépadli,avšakposlancamiprednesenénávrhyvôbecneriešiaproblémy
občanov. Uviedla, že tri dni pred týmto zasadnutím jej búchali na dvere exekútori. Obracala sa so svojimi

podaniami a sťažnosťami v súvislosti s nezákonnou exekúciu na rôzne orgány, avšak bezvýsledne. Bola
pod tlakom. Toto čo sa odohrávalo v Národnej rade vôbec nerieši problémy občanov. Poslanci dlho
rokujú o zbytočnostiach, neriešia problémy, panuje tam arogancia, poslanci na seba vzájomne vykrikujú,
čo ktorý ukradol a rozkradol. Ak by sa v tejto veci počas takého správania poslancov, malo konať, už by
mali prebiehať trestné stíhania. Čo sa týka jej konkrétneho problému, poukázala aj na to, že u nás sú 3
milióny exekúcií. Nie každému občanovi sú tieto problémy jasné a nie každý občan sa týmito problémami

nezaoberal. Ľudia, teda občania, chodia do NR SR, vyjadrujú tam svoje nesúhlasné názory, avšak nikto
doposiaľ nebol za nesúhlasné vyjadrenia v NR SR postihnutý. Jej prejav s tým gestom bol odrazom toho,že zástupcovia občanov, neriešia, ani nemajú záujem riešiť naše problémy. Jej výzva smerovala k tomu,
aby poslanci riešili problémy občanov a gesto bolo teatrálne. Poslanci sú tu pre ľudí a nie ľudia pre
poslancov. Necíti sa byť absolútne vinná zo žalovaného skutku v obžalobe nie je uvedené podľa, ktorého

písmena je jej konanie kvalifikované a tak ani nemá možnosť vedieť, aké konkrétne konanie bolo proti
zákonu, pretože nič z toho čo urobila nesúvisí so znením ustanovenia § 364 ods. 1 Tr. zák. v špecifických
ustanoveniach označených abecedne. Je toho názoru, že tento skutok nie je trestným činom.
Obžalovaná výslovne uviedla: Ja som nikoho nenapadla.
Na otázku prokurátora, čo ju viedlo k tomu, že chytila stoličku, čo s ňou robila, či pri tom niečo robila

alebo vykrikovala obžalovaná uviedla, že tri dni predtým, teda pred skutkom bola sama doma, búchali jej
na dvere exekútori, nemala nikoho okolo seba, lebo rodičia sú vážne chorí, bola v strese. A potom, keď
prišla do NR SR a tam sa poslanci vôbec nezaoberajú problémami občanov, chcela nejakým gestom
poukázať na to, aby sa niečo robilo. Čo sa týka toho, že mala zdvihnúť tú stoličku išlo o také teatrálne
gesto, pretože pri rokovaní, na ktorom bola prítomná išlo o odvolávanie vlády, pričom všetci vedia, že
táto vláda odvolaná nikdy nebude, takže bolo to všetko úplne zbytočné. Chcela tiež poukázať na to,

že nie je možné donekonečna len o niečom hovoriť, ale kľudne sa môže stať, že občania budú svoj
nesúhlas prejavovať aj horším spôsobom ako len tým, že sa hovorí o problémoch.
Na ďalšie otázky uviedla, že čo sa týka stoličky, stolička bola v polohe keď ju držala v rukách. Stolička
bola nad balkónom. Nijakým spôsobom do nikoho neudrela tou stoličkou, ani do ničoho, ani ňou nikoho
nenapadla, stolička presahovala do časti kde sedeli poslanci.

Na hlavnom pojednávaní pred súdom bol vyslúchnutý aj svedok Š. D., ktorý po zákonnom poučení
uviedol, že je zamestnancom NR SR a v deň skutku vykonával službu na stanovišti balkón ako
strážnik. Celý tento deň prebiehal v pohode, o 19.00 hod. večer bola ukončená schôdza NR SR,
vtedy obžalovaná začala nadávať, rozčuľovať sa, zbehla dole, zobrala stoličku a chcela ju hodiť medzi

poslancov. Kolegovia jej v tom zabránili, svedok potom zobral stoličku, hodil ju na zem, zostal na balkóne
a potom zabezpečil vyprázdnenie balkóna NR SR.
Svedok priamo nebránil obžalovanej, aby tú stoličku hodila. Medzi ním a obžalovanou bol ešte jeden
rad. Boli tam ešte ďalší dvaja ľudia, svedok im hovoril, aby nerušili pojednávanie NR SR.
Svedok na otázku prokurátora uviedol, že nikto nepredpokladal čo sa stane. Tam dolu sú dva schodíky,

ona tam nadávala, zbehla po schodíkoch, potom sa otočila, bola tam stolička a keď ju chcela hodiť,
tak kolegovci ju už zadržali.
Na otázku prokurátora, či vie posúdiť, či by v prípade, že jeho kolegovia nedobehnú a nezabránia
obžalovanej v konaní, či by tú stoličku aj skutočne hodila, alebo či to bolo len také gesto svedok uviedol,
že podľa jeho úsudku tú stoličku chcela hodiť.

Na otázku obhajoby, na základe čoho tvrdí, že obžalovaná by stoličku hodila svedok uviedol, že to videl
na vlastné oči, videl tú stoličku nad jej hlavou, či by tá stolička letela alebo nie, to sa nevie vyjadriť, či by
sa v poslednej chvíli rozhodla inak, ale podľa neho keby ju jeho kolegovia nechytili, tak stolička padne.

Svedok L. A., ktorý bol rovnako vyslúchnutý na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že pracuje
na odbore obrany a bezpečnosti NR SR. V deň skutku mal službu na balkóne NR SR. Schôdza NR SR
prebiehala bez problémov, celý deň sa nič nestalo. Na konci zasadnutia prítomná osoba - obžalovaná
vykrikovala a nahla sa so stoličkou cez zábradlie, oni jej zabránili aby tú stoličku hodila. Potom bola táto
osoba vyvedená z priestorov balkóna a následne vyvedená z priestorov NR SR.

Svedok osobne zabránil obžalovanej v hodení stoličky.
Bolotopresnetak,žeobžalovanánajprvvykrikovalazpriestorovbalkóna,ktoré súurčenépreverejnosť,
potom zbehla do priestorov, ktoré sú ručené pre novinárov, zobrala stoličku, preložila ju cez zábradlie.
Svedok pribehol, jednou rukou zachytil stoličku, druhou rukou obžalovanú, túto vyviedol z priestorov a
stoličku zobral kolega D..

Na otázku prokurátora, či podľa jeho názoru stoličku, ktorá bola cez balkón vnímal tak, že v prípade,
že by nezasiahol, že táto stolička by bola hodená alebo či tomu tak nevyhnutne nie je svedok uviedol:
bola by hodená.
Na otázku obhajoby, kým k obžalovanej dobehli, tak ona tú stoličku cez zábradlie, už nejaký čas držala
svedok uviedol že áno, držala nejaký čas.

Na doplňujúcu otázku sudcu, či v prípade, že by obžalovaná bola rozhodnutá od začiatku stoličku hodiť
do rokovacej sály, svedok mal dostatok času z jeho pohľadu na zabránenie obžalovanej v tomto konaní
s prihliadnutím k tomu, čo vypovedal, teda, že v dobe keď začal incident, keď obžalovaná zbehla kzábradliu bol od nej 5 - 6 metrov a v dobe keď došlo k preloženiu stoličky, podľa tvrdenia svedka bol od
nej vzdialený 2 - 3 metre, bola by obžalovaná mohla hodiť stoličku svedok uviedol, že mala tú možnosť
urobiť to.

Svedkyňa R. P., na hlavnom pojednávaní pred súdom, po zákonnom poučení uviedla, že pani Č. pozná
z minulosti, pozná ju aj z prechádzajúcich protestov, pozná problémy, ktoré v tej dobe prežívala, mala
problémy s exekúciami, dražobnou spoločnosťou, s prácou keď ju nezákonne prepustili, z hľadiska
svedkyne išlo o jej bezvýchodiskovú situáciu a zúfalstvo. Čo sa týka konkrétneho skutku, uviedla, že

na tom rokovaní v jednom momente zdvihla stoličku, pokúsila sa ju prehodiť cez balkón, ale bol to len
pokus a ak by chcela, tú stoličku by hodila. Z jej strany išlo o formu protestu, pretože v tejto spoločnosti
má 3 milióny ľudí exekúciu, ona chcela na to poukázať, bolo to vyslovenie jej slobodného názoru, v
rámci slobody prejavu. Na otázku svedkyňa uviedla, že bolo to niečo v tom zmysle, že v tomto štáte sú
exekúcie, bezdomovci, ľudia mrznú na ulici a štát to nerieši.

Iné dôkazy výsluchmi svedkov neboli navrhované ani obžalobou, ani obhajobou. Súd mal však k
dispozícii v spisovom materiáli priložený audiovizuálny záznam incidentu, ktorý je predmetom podanej
obžaloby.

Súd zabezpečil prehratie audiovizuálneho záznamu priamo na hlavnom pojednávaní tak, aby dôkaz bol

vykonaný kontradiktórnym spôsobom. Prehratý audiovizuálny záznam a priebeh zaznamenaného deja
nebol namietaný žiadnou z procesných strán.
Súd si dôkladne prezrel audiovizuálny záznam z incidentu, pričom podľa názoru súdu konanie
obžalovanej bolo úplne bezproblémové až do okamihu, keď táto v silnom rozrušení vykrikovala smerom
do rokovacej sály, v jej verbálnom prejave neboli zistené žiadne vulgarizmy, ani nadávky. Následne

posmeľovaná ďalšími osobami prebehla k zábradliu balkóna nad rokovacou sálou, chytila stoličku, ktorú
následne akoby rozmachom prehodila cez zábradlie balkóna a neustále pritom kričala.
Zhruba do dvoch sekúnd k nej pribehli dvaja muži, z ktorých súd bezpečne identifikoval svedka A. ako
osobu, ktorá zachytila stoličku visiacu z ruky obžalovanej nad rokovacou sálou a svedok A. túto stoličku
vracia sponad rokovacej sály, cez zábradlie, na balkón. Následne je obžalovaná odvádzaná za použitia

hmatov a chvatov z priestoru v ktorom došlo k incidentu, nahor k východu, následne po schodoch až k
východu - k recepcii a to za stálej prítomnosti kamery, ktorá natáča celú udalosť.
Z predmetného audiovizuálneho záznamu je pre súd v súvislosti s predmetom podanej obžaloby
rozhodujúce zistenie, či obžalovaná v zmysle podanej obžaloby slovne útočila na poslancov, či sa
naklonila cez balkón naznačujúc vhodenie stoličky smerom do rokovacej sály, kde sa v tej dobe

nachádzali mnohí poslanci.

Súd na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní môže s istotou ustáliť, že obžalovaná Bc.
P. Č. sa dňa 13. februára 2014 v čase okolo 18.50 hod. v Bratislave na Námestí Alexandra Dubčeka v
priestoroch objektu budovy národnej rady Slovenskej republiky na balkóne vyhradenom pre verejnosť a

novinárov zúčastnila rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Po skončení rokovania obžalovaná
na adresu poslancov začala zvýšeným hlasom kričať slovné spojenia v zmysle, že sa môžu hanbiť a
poukazovala na neutešenú životnú situáciu občanov. Následne zbehla po schodoch do priestoru pre
novinárov, ktorý nebol oddelený od priestoru pre verejnosť, pokračovala v prednese svojich výhrad
k práci poslancov zvýšeným hlasom, otočila sa, zobrala tam voľne položenú stoličku, ktorú prevesila

cez zábradlie oddeľujúce zvýšený balkón od rokovacej sály. V tej dobe bolo počuť z priestorov pre
verejnosť výzvy, aby obžalovaná stoličku hodila na poslancov. Obžalovaná stoličku pridržala a následne
zareagovali zamestnanci Národnej rady, z ktorých svedok A. obžalovanej stoličku zachytil, vytiahol
naspäť na balkón a obžalovanú dvaja zamestnanci Národnej rady vyviedli z priestorov určených pre
verejnosť v Národnej rade SR.

Ďalší priebeh audiovizuálneho záznamu súd nepovažuje za potrebné hodnotiť, pretože tento nie je
predmetom podanej obžaloby.

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal kontradiktórne dokazovanie z ktorého je

možné uzavrieť, že obžalovaná P. Č.V. sa v Národnej rade Slovenskej republiky nesprávala spôsobom,
ktorý vyžaduje tak miesto ako aj samotné zasadnutie Národnej rady.Súd však musí prísne v rámci zákonných ustanovení hodnotiť správanie obžalovanej dňa 13. februára
2014 v čase okolo 18.50 hod. v Bratislave na Námestí Alexandra Dubčeka v priestoroch objektu budovy
národnej rady Slovenskej republiky na balkóne vyhradenom pre verejnosť a novinárov, ktoré bolo nie

v súlade so spoločenskými konvenciami /slušné správanie/, od správania protiprávneho a taktiež od
správania protizákonného.

Každé z týchto správaní požíva odlišný stupeň ochrany.

Zatiaľ čo správanie ktoré bolo „nie v súlade so spoločenskými konvenciami“ je postihnuteľné
spoločenským odsúdením, správanie „protiprávne“ už môže byť postihnuté ako priestupok v rámci
konania o priestupkoch podľa zákona 372/1990 Zb., v znení neskorších predpisov. Nakoniec konanie“
protizákonné“môžebyťpostihnutévrámciTrestnéhozákonaakoprečin,prípadnezločin,aleboobzvlášť
závažný zločin.

Predovšetkým je nevyhnutné zdôrazniť, že nie všetko konanie vymykajúce sa bežnému správaniu je
možno postihnúť za protiprávnosť. Aj názory a prejavy s ktorými majoritná časť spoločnosti nesúhlasí
majú právo na prezentáciu, požívajú ústavnú ochranu v zmysle ústavného práva na slobodu prejavu. /
Ústava Slovenskej republiky, čl. 26 ods. 1/.

Trestný zákon vo svojom ustanovení § 364 odsek 1 príkladom vymenúva konanie, ktoré je okrem iného
postihnuteľné v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák.:

(1) Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti
alebo výtržnosti najmä tým, že

a) napadne iného,
b) hanobí štátny symbol,

c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku,
d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického
výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie
sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia
alebo

e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho
exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Tieto konania sú zákonodarcom vymenované ako príklad konania, ktoré je možné postihnúť za

výtržníctvo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.
Samozrejme iné konanie vzbudzujúce verejné pohoršenie, ako hrubá neslušnosť alebo výtržnosť
spojená s negatívnymi emóciami u väčšieho množstva ľudí, sú spôsobilé naplniť pojmové znaky
uvedeného trestného činu.

Konanie obžalovanej Č. súd hodnotí ako vysoko emocionálne konanie vyvolané ťažkou životnou
situáciou,vktorejsavdobeskutkunachádzala.Samozrejmeťažkáživotnásituácianemôžeospravedlniť
protizákonnú činnosť, určite však súdu poskytne možnosť zisťovať dôvody takéhoto správania, motív
i úmysel obžalovanej.

Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ústavné právo občanov, teda aj obžalovanej, na slobodnú
prezentáciou vlastných názorov aj verejne, je právom, ktoré by bolo možné obmedziť vo veľmi
výnimočných prípadoch, takýto výnimočný prípad však v predmetnej veci nenastal.

Súd sa teda v tejto súvislosti zameriava výlučne na slovné útoky obžalovanej v priestoroch Národnej

rady Slovenskej republiky, a tiež na predpokladaný pokus o vhodenie stoličky do rokovacej sály s tým,
že rozoberá či je možné takého konanie považovať za trestný čin, či takéto konanie je možné hodnotiť
ako priestupok v zmysle zákona 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov alebo či takéto konanie
nenesie žiadne známky protiprávnosti.Len toto konanie je obsahom podanej obžaloby a len toto konanie môže byť posudzované súdom v
zmysle obžalobnej zásady.

V prípade obžalovanej Č. súd dospel k záveru, že konanie obžalovanej nie je možné podradiť pod
príkladom vymenované jednotlivé ustanovenia, pretože aj keď toto konanie prebehlo na konci, resp. po
skončení zasadnutia Národnej rady SR, nerušilo ho hrubým spôsobom, k udalosti došlo po skončení
zasadnutia Národnej rady.

Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne
hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu.

Podľa súdu konanie obžalovanej neprekročilo z hľadiska protiprávnosti hranicu trestnosti konania
obžalovanej, aj keď ako súd opakovane pripomína, konanie obžalovanej protiprávne jednoznačne bolo
a protiprávnosť spočívala práve v geste obžalovanej, keď prehodila stoličku cez zábradlie balkóna

Národnej rady.

Hypoteticky súd pripúšťa, že v prípade uvoľnenia stoličky z ruky obžalovanej mohlo dôjsť k naplneniu
znakov skutkovej podstaty trestného činu, avšak súd pre takého posúdenie nemá dostatok podkladov
a zistení.

Nakoniec, ani uvoľnenie stoličky, ani pokus o prehodenie stoličky nie je obsahom skutkovej vety
obžaloby, prokurátor v skutkovej vete obžaloby reálne a v súlade s vykonanými dôkazmi hodnotí priebeh
skutku, keď zisťuje, že obžalovaná naznačovala vhodenie stoličky do rokovacej sály, bez skutočného
pokusu o vhodenie stoličky.

Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú
predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde - /obžalovacia
zásada/.

Prísne v rámci obžalovacej zásady súd hodnotí konanie obžalovanej, v ktorom prokurátor vidí naplnenie

zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák..

Podľa súdu nie je možné priznať zákonnú ochranu pred hlasným nesúhlasným prejavom na verejnosti
a to ani v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Možnosť prejavu nesúhlasu, a to aj hlasného, je jedným zo základných ústavných práv občana a toto
právo môže byť obmedzené len v nevyhnutnej miere, prísne za splnenia zákonných podmienok.
Podľa súdu, pokiaľ v priebehu prejavovania hlasného nesúhlasu neboli použité vulgárne, alebo hrubo
osočujúce verbálne prejavy, len samotnú vyššiu intenzitu nesúhlasného prejavu nie je vôbec možné
nejakým spôsobom postihnúť, pretože nejde ani o nezákonné, ani o trestné konanie.

Iná situácia ale nastáva pri posudzovaní ďalšieho konania obžalovanej, ktoré je obsahom skutkovej vety
podanej obžaloby, a to naznačenie vhodenia stoličky smerom do rokovacej sály.

Súd dospel k záveru, že takéto konanie obžalovanej, /náznak vhodenia stoličky do rokovacej sály/,

ak by bolo posudzované oddelene od okolností, ktoré tomuto konaniu obžalovanej predchádzali, by
rovnako samo o sebe nebolo bez ďalšieho spôsobilé naplniť zákonné podmienky protiprávnosti, alebo
dokonca trestnosti činu.

Ustanovenie § 364 ods. 1 Tr. zák. príkladmo vymenúva pojem hrubá neslušnosť alebo výtržnosť priamo

v zákonnom ustanovení tak, ako súd uvádza vyššie.

Konanie obžalovanej nie je možné podradiť žiadnemu z príkladmo vymenovaných konaní.

Aj keď konanie obžalovanej nie je možné podradiť žiadnemu z príkladmo vymenovaných konaní, to

neznamená, že by iné prejavy hrubej neslušnosti alebo výtržnosti nemohli byť zákonným postupom
postihnuté. Na druhej strane práve vymenovanie konaní, ktoré výslovne spadajú do znenia ustanovenia
§ 364 ods. 1 písm. a-e Trestného zákona nepochybne zdôrazňuje vôľu zákonodarcu postihnúť
predovšetkým tieto a práve tieto konania.Podľa súdu, konanie obžalovanej a to naznačenie prehodenia stoličky cez zábradlie, v priestoroch
Národnej rady, za súčasného hlasného prejavovania nesúhlasných názorov /kriku/ je možné postihnúť a

to aj keď nie v rámci trestnoprávneho postihu, ale určite ako protizákonné konanie v zmysle ustanovenia
§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa § § 49 zákona 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
(1) Priestupku /proti občianskemu spolunažívaniu / sa dopustí ten, kto
a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,

b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,
c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo
pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,
d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním
e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich

vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,
f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich,
hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.
Konanie obžalovanej ktoré bolo uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby podľa súdu, tak ako bolo
nesporné z vykonaného dôkazu - audiovizuálneho záznamu, je možné hodnotiť ako iné hrubé správanie,

ktoré v normálnej občianskej spoločnosti nepožíva ani ústavnú, ani zákonnú ochranu.

Podľa súdu, aj samotné demonštrované prehodenie stoličky cez zábradlie smerom do zasadacej sály
je konaním nezákonným, zasluhujúcim postih podľa príslušného ustanovenie priestupkového zákona /
zákon 372/1990 Zb./.

O príslušnom postihu je v zmysle § 55 ods. 1 zák. 372/1990 Zb. príslušný správny orgán, ktorým je
Okresný úrad v mieste, kde sa stal prejednávaný skutok a to Okresný úrad Bratislava 1.

Vzhľadom k takto zisteným a vyhodnoteným skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť rovnako, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť, do 3 dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného
súdu.
Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva výslovne vzdala.