Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 9, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010250
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512010250.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti obžalovaným 1) N. D., nar. XX.XX.XXXX
v I., trvale bytom H. C. H., S. W. XXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, 2) W. U., nar.
XX.XX.XXXX v A. T. B., Q. M., trvale bytom H. C. H., Ul. D. N. XXX/XX, t.č. v inej veci vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, pre pokračovací prečin porušovania

domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. k § 194 ods. 1 Tr.zák. v súbehu s prečinom
krádežepodľa§212ods.2písm.a/Tr.zák.vštádiupokusupodľa§14ods.1Tr.zák.spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr.zák. a pre pokračovací zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2
písm. d/ Tr.zák. k § 139 ods. 1 písm. e/ Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.
januára 2015 odvolania obžalovaných N. D. a W. U. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom, sp.zn. 1T/114/2012 zo dňa 10. septembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaných N. D. a W. U. zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/114/2012 zo dňa 10. septembra 2014
bolo rozhodnuté tak, že obžalovaní 1) N. D. a 2) W. U., sa pri nezmenenom výroku o vine vysloveného
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/114/2012 zo dňa 28.08.2012,
právoplatnýmvovýrokuovineanáhradeškodydňa28.08.2012,ktorýmboliuznanívinnýmzospáchania

v bode 1) a 2) z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa §
20 Tr.zák. k § 194 ods. 1 Tr.zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák.
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a v bode 3) a 4) z
pokračovacieho zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. k § 139
ods. 1 písm. e/ Tr.zák. na tam uvedenom skutkovom základe.

Za to boli odsúdení:

obžalovaný N. D. podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. l Tr.zák. § 37 písm. h/ Tr.zák., § 38 ods. 2

Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák. v znení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011
zo dňa 28.11.20112 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého trestu bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia;

obžalovaný W. U. podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. l Tr.zák. § 37 písm. h/, m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 5,
8 Tr.zák., § 41 ods. 1, 2 Tr.zák. v znení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011

zo dňa 28.11.2012, § 42 ods. 1 Tr.zák. a použitím § 405 písm. b/ Tr.por. na súhrnný a úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2
Tr.zák. okresný súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému W. U. trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/76/2012 zo dňa 09.05.2012, doručeným obžalovanému dňa

15.05.2012, právoplatným dňa 28.06.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento zrušený výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadli
obaja obžalovaní odvolaním, ktoré podali do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení
rozsudku, čo do výroku o treste a následne sami a aj prostredníctvom svojich obhajcov písomne

odôvodnili.

V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného N. D. uviedol, že skutku, ktorého sa dopustil
spolu s obžalovaným W. U. sa v celom rozsahu doznal a uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste,
ktorú súd schválil, avšak trest 7 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne bol neprimerane prísny vzhľadom
na v tom čase platnú asperačnú zásadu. Keďže medzitým Ústavný súd SR vyslovil protiústavnosť
slov v texte „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia

slobody“, obžalovaný požiadal o povolenie obnovy konania, čo súd aj povolil, a to v jeho prospech za
súčasného zrušenia výroku o treste odňatia slobody. Na novom hlavnom pojednávaní pri uznaní viny
ako v pôvodnom rozsudku mu bol uložený opätovne vysoký trest, a to 7 rokov nepodmienečne. Podľa
názoru obhajoby súd mal využiť ustanovenie § 39 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody,
keďže obžalovaný mal poľahčujúcu okolnosť, a to priznanie spáchaných skutkov, pričom odsúdenia z

minulosti má zahladené, resp. amnestované. Z hľadiska primeranosti trestu obhajca poukázal na to,
že hokejista D. v Košiciach dostal za vraždu 5 rokov, pričom ide o vyššiu spoločenskú nebezpečnosť,
ako je to pri krádeži a lúpeži. Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, je na
neho možné pôsobiť aj kratším trestom odňatia slobody, pričom sú splnené podmienky pre mimoriadne
zníženie trestu. Navrhol, aby krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov za

použitia § 39 Tr.zák.

Obžalovaný N. D. v písomných dôvodoch odvolania namietal výrok okresného súdu na hlavnom
pojednávaní dňa 10.09.2014, že nedošlo medzi prokurátorom a obžalovanými k uzavretiu dohody o
treste, nakoľko záujem o uzavretie dohody nebol len zo strany prokurátora. Podľa názoru obžalovaného
v zmysle § 404 ods. 2 Tr. por. po zrušení rozsudku, ktorý bol vyhlásený na základe konania o uzavretí

dohody o vine a treste, mala byť vec vrátená prokurátorovi do prípravného konania. V prípravnom
konaní obžalovanému nebola ponúknutá žiadna dohoda o treste. Krajský súd v Trenčíne pod sp.zn.
3Tos/93/2013 pritom vec vrátil okresnému súdu s tým, že má byť povolená obnova konania, pričom
poukázal na to, že súd by mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a
uložiťtakešteajnižšítrest.Podľanázoruobžalovanéhosiprotirečiaodôvodneniapôvodnéhozrušeného

rozsudku a rozsudku, ktorý je predmetom tohto konania. V pôvodnom zrušenom rozsudku okresný
súd uviedol, že navrhovanú dohodu o vine a treste, ktorú aj schválil, nepovažoval za neprimeranú,
vrátane dohodnutého trestu. Uvedené odôvodnenie odporuje odôvodneniu napadnutého rozsudku. V
ďalšej časti písomného podania obžalovaný uviedol, že v rozhodnutí o povolení obnovy konania bolo
rozhodnuté aj o vzatí jeho osoby do väzby, po vyhlásení ktorého rozhodnutia sa obžalovaný vzdal práva

podať proti uzneseniu sťažnosť. Prokurátor podal sťažnosť len proti rozhodnutiu o povolení obnovy
konania v časti zrušenia výrokov o treste a nadväzujúcich výrokov, pričom po doručení uznesenia
obžalovaný zistil, že prokurátor podal sťažnosť aj proti výroku o povolení obnovy konania. Podľa
jeho názoru sa prokurátor dopustil marenia výkonu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Následne obžalovaný zistil, že prokurátor vzal späť podanú sťažnosť a okresný súd správoplatnil

uznesenie č.k. 1Nt/17/2013-54 o povolení obnovy konania, čo malo následok umiestnenie osoby
obžalovaného do väzby. Po zistení späťvzatia sťažnosti prokurátora obžalovaný podal sťažnosť proti
vzatiu jeho osoby do väzby, pričom o sťažnosti obžalovaného proti vzatiu do väzby nebolo rozhodnuté,
z ktorého dôvodu boli porušené práva obžalovaného. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a umožnil tak obžalovanému spravodlivý proces podľa § 39 ods. 2 písm. d, ods. 4 Tr. zák. po

odstránení asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného W. U. uviedol, že vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu, najmä na spoločenskú mieru nebezpečnosti konania obžalovaného a najmä s prihliadnutím
na poľahčujúce okolnosti, že sa obžalovaný W. U. k spáchaniu skutku priznal a tento aj oľutoval, ako

aj vzhľadom na to, že ho spáchal vo veku blízkemu veku mladistvým, obhajoba má za to, že uložený
trest je neprimeraný. Navrhol, aby odvolací súd po zvážení celej situácie znížil trest odňatia slobody
na spodnú hranicu trestnej sadzby.

Obžalovaný W. U. v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že podľa jeho názoru je okresný prokurátor
zaujatý, lebo neobjektívne posudzoval skutok, za ktorý vykonáva trest. Nebral do úvahy skutočnosti

konania obžalovaných a ani poľahčujúce úkony pri objasnení skutku, ktorý spáchal vo veku blízkom
veku mladistvého. Nebolo vzaté do úvahy ani to, že obžalovaný pri objasňovaní skutku nerobil prieťahy
ani nesťažoval prácu vyšetrovateľa. Preto nesúhlasil s výrokom, ktorý vyniesol Okresný súd Nové Mesto
nad Váhom dňa 10.09.2014. Verí, že krajský súd bude objektívny.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní obidvomi obžalovanými na verejnom zasadnutí v rozsahu
a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť okremvytýkaných chýb zameral ajna prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V medziach svojej prieskumnej povinnosti
dospel k záveru, že odvolania obžalovaných proti napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu nie
sú dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami napadnutých
výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaných vyplýva, že odvolania neobsahujú žiadne námietky
voči procesnému postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. Námietky obžalovaného N. D., že prokurátor odmietol
pristúpiť na konanie o dohode, odvolací súd nepovažoval za rozhodné, nakoľko ako obžalovaného,

tak aj prokurátora nie je možné nútiť k uzavretiu takejto dohody. Pokiaľ teda okresný súd rešpektoval
prokurátorom vyjadrenú vôľu neuzavrieť dohodu, postupoval tak v súlade so zákonom. Preto okresný
súd dospel k správnemu záveru o neexistencii skutočnosti, ktorá by zakladala právny dôvod na prípadnú
aplikáciu ustanovenia § 39 ods. ods. 1 písm. e) Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu.

Odvolací súd považoval za nedôvodné, z hľadiska preskúmavania správnosti napadnutého rozsudku,

ani na poukazy obžalovaného N. D. na to, že v konaní o povolení obnovy konania nebolo rozhodnuté o
sťažnosti obžalovaného proti rozhodnutiu o vzatí jeho osoby do väzby na základe rozhodnutia o povolení
obnovy konania. Predmetom tohto konania nie je prieskumná činnosť vo vzťahu ku konaniu o povolení
obnovy konania vedenému na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1Nt/17/2013, pričom ani
obžalovaný nenamietal právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia v časti povolenia obnovy konania

vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 1T/114/2012. Nad rámec uvedeného,
odvolací súd však považuje v tejto súvislosti za potrebné dodať, že o sťažnosti obžalovaného proti
výroku o väzbe obžalovaného uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.04.2014,
sp.zn. 1Nt/17/2013, ktorým bola povolená aj obnova konania, bolo rozhodnuté na neverejnom zasadnutí
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.11.2014, sp.zn. 3Tos/92/2014.

Pokiaľ ide o správnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste, odvolací súd na
základe preskúmania veci nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 320 Tr. por.
Existenciu dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku obhajoba a ani obžalovaní neuvádzali v
podaných odvolaniach.

Z odôvodnení podaných odvolaní vyplýva, že odvolatelia namietali neprimeranú prísnosť uložených

trestovodňatiaslobody,domáhalisauloženiatrestovpodzákonomstanovenútrestnúsadzbupodľa§39
Trestného zákona, pričom nespochybňovali, že by tresty odňatia slobody boli okresným súdom uložené
mimo zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Ani odvolací súd nezistil, že by napadnutým rozsudkom bolo
porušené ustanovenie Trestného zákona.Pokiaľ ide o primeranosť uloženého trestu páchateľovi trestného činu, odvolací súd považuje za
potrebné poukázať na to, že predovšetkým zákonodarca prostredníctvom Trestného zákona určuje
rámec primeranosti trestu za ten - ktorý čin, a to najmä určením trestnej sadzby v osobitnej časti zákona.

Pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., zo spáchania ktorého boli obžalovaní právoplatne uznaní
vinnými, stanovil základnú trestnú sadzbu v rozsahu sedem až dvanásť rokov, pričom vzhľadom na
fikciu súladu zákona s ústavou niet dôvod pochybovať o tom, že takto určená trestná sadzba je vo
všeobecnosti primeraná za činy, ktoré sú subsumované pod skutkovú podstatu, vyjadrenú v ustanovení
§ 188 ods. 1, 2 Tr. zák. Zákonodarca tiež zrejme predpokladal (a to dôvodne), že mimoriadne sa môžu

vyskytnúť situácie, kedy by použitie tejto sadzby bolo neprimerané. Úlohou súdu je posúdiť, či vzhľadom
na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa, nenastala takáto mimoriadna situácia, ktorá
by odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zák.

V danom prípade odvolací súd v súlade s názorom okresného súdu dospel k záveru, že v prípade
obžalovanýchtakátosituácianiejedaná.Vsúvislostisokolnosťamiprípaduajpodľanázoruodvolacieho
súdu motívom konania obžalovaných bolo protiprávne sa obohatiť na úkor iného, pričom pokiaľ ide o

zločiny lúpeže, obžalovaní si zjavne a vedome vyhliadli osoby so zníženou schopnosťou sa brániť (dňa
02.05.2012 bola predmetom útoku osoba pod vplyvom alkoholu a dňa 05.05.2012 osoba vyššieho veku).
Okolnosti protiprávneho konania obžalovaných sa pritom nijakým spôsobom nevymykali všeobecným
okolnostiam, ktoré mal zrejme na zreteli zákonodarca pri prijímaní ustanovenia § 188 Tr. zák. Z
uvedenýchdôvodovanipodľanázoruodvolaciehosúduvdanomprípadenebolizistenétakémimoriadne

okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby neprimerane prísne
v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd v súlade s názorom okresného súdu tiež dospel k záveru, že pomery obžalovaných
nevykazujú znaky mimoriadnosti v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., že by použitie zákonnej trestnej sadzby
vo vzťahu k obom obžalovaným bolo neprimerane prísne. Pokiaľ obhajoba u obžalovaného N. D.

poukazovala na to, že sa na neho hľadí, akoby nebol súdne trestaný, odvolací súd poukazuje na to,
že okresný súd na toto dôsledne prihliadal, keď u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Tr. zák. Okresný súd však správne dospel k záveru, že obžalovaný má sklony k páchaniu
trestnej činnosti, ktorá skutočnosť nesvedčí v prospech aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. vo
vzťahu k pomerom obžalovaného N. D..

Vo vzťahu k obžalovanému W. U. okresný súd správne zohľadnil predchádzajúcu trestnú činnosť
obžalovaného, z ktorej vyvodil tiež sklony obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti. Preto ani okolnosť,
že obžalovaný W. U. spáchal trestnú činnosť vo veku blízkom veku mladistvého, sama osebe nemôže
viesť k záveru o mimoriadnych pomeroch na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom na to, že v prejednávanom prípade neexistovali zákonné okolnosti pre zníženie trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, výslovne uvedené v ustanovení § 39 ods. 2 písm. a) až e ) Tr. zák.,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolania oboch obžalovaných nie sú dôvodné.

S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Výroky napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu v

plnom rozsahu rešpektujú aj ustanovenie § 405 písm. b) Tr. por., podľa ktorého ak bola povolená obnova
konania len v prospech obvineného, nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký
mu bol uložený v pôvodnom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd v prejednávanom
prípade pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že okresný súd v odôvodnení rozsudku dospel
ku skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, zistené okolnosti
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. nie mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu im priradil rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu.Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.