Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113216333
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113216333.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Tesoro reality, s.r.o., IČO: 242 73 970, so sídlom Přelíc 27,
Česká republika, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KZ partners, s.r.o., so sídlom Slnečná
4, Senec, IČO: 47 236 477, proti žalovanému: H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, R., v konaní o
zaplatenie 1 015,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.
k. 9C/107/2013-44 zo dňa 21.8.2014, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

m e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania tak, že
žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy prvostupňového konania
pozostávajúce z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,70 eur a z náhrady právneho
zastúpenia vo výške 39,59 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia,

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zo dňa 21.8.2014 konanie zastavil a žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal. Zároveň vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 9,80 eur zaplatený kolkovými
známkami.

Svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca písomným podaním zo dňa 18.3.2014
zobralžalobuspäťažiadalkonanievcelomrozsahuzastaviť,nakoľkožalovanýzaplatilsvojzáväzokdňa
2.12.2013 vo výške 71,13 eura, ktorá suma predstavovala istinu, príslušenstvo a náhradu trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby s režijným paušálom. Výrok o trovách konania odôvodnil

ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s tým, že zastavenie konania zavinil z procesného hľadiska
žalobca späťvzatím návrhu voči žalovanému, preto mu náhrada trov konania nepatrí, žalovaný náhradu
trov konania nepožadoval, preto o nej nerozhodoval.

Protiuzneseniuvovýrokuonáhradetrovkonaniapodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.
Mal za to, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil, keď mu nepriznal náhradu trov konania.
Žalobou zo dňa 27.5.2013 sa domáhal vydania rozhodnutia spočívajúceho v povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 1.015 Kč s príslušenstvom. Žalobu vzal späť podaním zo dňa 12.3.2014 po
tom, čo mu žalovaný dňa 2.12.2013 uhradil sumu vyčíslenú v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa
25.3.2013 pozostávajúcu z istiny vo výške 1.015 Kč (prepočítanej konverzným kurzom na 39,59 eur),
príslušenstva-zákonnéhoúrokuzomeškania7,75%ročnezdlžnejsumyod30.6.2012do25.3.2013az
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 29,29 eur. Žalovaný poukázal na účet právneho
zástupcu čiastku 71,13 eur. Žalovaný zaplatil dlžnú sumu dňa 2.12.2013, až po podaní žaloby zo dňa

27.5.2013, z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne. Na základe uvedeného žiadal žalobca,
aby dovolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaný je povinnýnahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 94,85 eur. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov odvolacieho konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Prvostupňový súd následne predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Odvolaním nebol dotknutý výrok uznesenia prvostupňového súdu o zastavení konania. V tejto časti
uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať.
Pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu vo výroku o trovách konania (nesmerovalo proti
rozhodnutiu vo veci samej), preskúmal odvolací súd túto časť uznesenia bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania

do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať toto uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti
uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak dôjde k zastaveniu konania, súd pri rozhodovaní
o trovách konania skúma mieru zavinenia účastníkov konania na tomto zavinení. V prípade, že dôjde

k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, v prvom rade skúma to, či v dôsledku
správania sa žalovaného nedošlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby (napr. ak by si žalovaný
po podaní žaloby splnil žalovanú povinnosť). Pokiaľ nejde prípad v zmysle druhej vety citovaného
ustanovenia (t.j. späťvzatie v dôsledku správania sa žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí,
že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď. R

49/1993).

Ku späťvzatiu pre správanie žalovaného v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. dochádza
väčšinou vtedy, ak žalovaný po podaní žaloby uplatnený nárok úplne uspokojí. Nie je však vylúčené,
aby ku späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného aj vtedy, ak žalovaný nesplní to, čo bolo žalobným
petitom uplatnené zo strany žalobcu. V tomto prípade musí byť daná príčinná súvislosť medzi správaním

žalovaného a uplatneným nárokom. Z uvedeného vyplýva, že musí byť zjavné, že dôvod, pre ktorý
bola podaná žaloba, tak ako je v nej vyjadrený, bol následným chovaním žalovaného uspokojený. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. sa má za to, že ak nie sú splnené
podmienky pre aplikáciu vety druhej, platí veta prvá. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad
podľa§146ods.2druhávetaO.s.p.,zprocesnéhohľadiskazásadneplatí,žezavinilzastaveniekonania,

a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

Prvostupňový súd právny úkon späťvzatia a jeho dôvody pri posudzovaní vzniku práva na náhradu
trov konania nesprávne vyhodnotil. Za rozhodujúce bolo v tomto prípade potrebné považovať okolnosti
podania žaloby v zmysle procesného práva, a to mieru zavinenia účastníkov na tomto späťvzatí. Žaloba
bola doručená na prvostupňový súd dňa 3.6.2013. Žalovaný uhradil žalovanú čiastku špecifikovanú

v žalobe dňa 2.12.2013 (viď č.l. 37 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby došlo presprávanie sa žalovaného, ktorý splnil v žalobnom petite uplatnenú pohľadávku, preto bolo v danom
prípade dôvodným postupovať podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. a zaviazať na náhradu
trov prvostupňového konania žalovaného.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. musí v drobných sporoch súd posudzovať aj ich
primeranosť. Nakoľko v danom prípade predmet konania nepresahuje 1.000 eur, ide podľa ustanovenia
§ 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza
do úvahy aj možná aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Legálnu definíciu toho, čo je „neprimerané

voči pohľadávke“ zákon neuvádza, a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu
tejto zákonnej úpravy.

Z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. ohľadom ustanovenia § 150 O.s.p., táto zákonná úprava
vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007 o tom, aby sa pristupovalo k
zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej

správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne
vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že „cieľom“ súdnych konaní
vtakýchtoveciachmábyťvymoženiepohľadávkysčonajnižšíminákladmianemôžeprevažovaťzáujem
na vedené konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré
takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie

a vymáhanie pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále
zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé“.

Rovnako ako pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. aj v rámci úvah o neprimeranosti trov konania
a o tom, či prichádza do úvahy možnosť použitia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je potrebné prihliadať aj
na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde,

na postoj účastníka a na okolnosti poskytovania právnej pomoci.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd musí zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia na majetkové
pomery oprávneného účastníka konania, preto trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku treba
nepochybne považovať za účelne vynaložené trovy konania, ktorých zníženie ani s odvolaním na
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, pretože bez zaplatenia tejto poplatkovej

povinnosti by súdne konanie ani nemohlo prebehnúť. Z uvedeného dôvodu pri procesnom posúdení
zavinenia žalovaného na zastavení konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. je aj
u drobného sporu nutné priznať úspešnému žalobcovi náhradu trov súvisiacich so zaplatením súdneho
poplatku, čo v danom prípade po odpočítaní vrátenej časti poplatku pri zastavení konania pred začatím
konania vo veci samej predstavuje sumu 6,70 eur.

Odvolací súd je toho názoru, že ak ustanovenie § 150 O.s.p. má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania, boli v predmetnej veci splnené
predpoklady preto, aby sa žalobcovi priznala náhrada trov právneho zastúpenia iba sčasti, keď zohľadnil
aj skutočnosť, že žalovaný v platbe realizovanej dňa 2.12.2012 zaplatil aj náhrady spojené s vymáhaním,
ktoré tvorili aj náhrady vtedy účtovanej právnej služby. Odvolací súd pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p.

pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel k záveru, že v prejednávanej veci treba považovať za
primeranú mieru redukcie žalobcovi inak prislúchajúcej (nie teda ním požadovanej) náhrady trov konania
to, čo zníži náhradu trov na sumu, ktorá sa rovná uplatňovanej istine vo výške 39,59 eur.

Na základe uvedeného podľa § 220 O.s.p. odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu

trovy prvostupňového konania pozostávajúce z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,70
eur a z náhrady právneho zastúpenia vo výške 39,59 eur.V odvolacom konaní nemal ani jeden z účastníkov plný úspech a tak podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada
trov konania nebola priznaná žiadnemu z nich.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. §

3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely
vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.